Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/773/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221232 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2311221232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. D. XXX, 2. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. D. XXX, obaja právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti odporcom: 1. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. X/ XX, 2. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. X/XX, obaja právne zastúpení: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 5.300,- Eur alternatívne vydanie veci, o odvolaní navrhovateľov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25. mája 2015, č.k. 25C/269/2011-169, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd návrh zamietol, p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania odporcov 1 a 2 m e n í tak, že odporcom 1 a 2 náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania 3.755,23 Eur k rukám právneho zástupcu odporcov do troch dní. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, § 3 ods. 3, § 31 ods. 1 a 3, § 42 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je perfektným právnym úkonom. V kúpnej zmluve bol jeho predmet náležitým a určitým spôsobom identifikovaný nevzbudzujúci žiadne pochybnosti čo tvorí predmet prevodu vlastníctva. Predmet prevodu vlastníctva tvoriaca nehnuteľnosť bola presne označená podľa dostupných záväzných údajov katastra podľa parcelného čísla, druhu pozemku, a katastrálneho územia. Niet pochybností o tom, čo mienili predávajúci predať a kupujúci kúpiť, pretože v tomto smere zmluva bola dostatočne určitá a jasná. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola dostatočne identifikovaná v zmluve v súlade s dostupnými záväznými údajmi v katastri nehnuteľností a medzi účastníkmi neboli pochybnosti o tom čo je predmet prevodu nebolo za potreby k predmetnej kúpnej zmluve pripojiť nový geometrický plán. Napokon toto v konaní o povolení vkladu z predmetnej zmluvy ani samotný orgán katastra nehnuteľností nepožadoval od účastníkov konania a vklad povolil. Tým momentom nastali právne účinky, ktorými sa menili vlastnícke práva k predanej nehnuteľnosti a to v rozsahu predmetu predaja. Na tomto mieste je potrebné opätovne poukázať na záväzný právny názor vyslovený už vo vyššie citovaných súdnych rozhodnutiach, že vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností, nemožno sa odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku u, ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery. Preto nie je možné odvolávať sa na neplatnosť zmluvy respektíve neurčitosť zmluvy z dôvodu zmeny výmery pozemku ku, ktorému došlo v danom prípade v nasledujúcom katastrálnom konaní. Súd prvého stupňa už konštatoval v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, vyhodnotiac všetky dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti, že ide v súdenom prípade o platnú kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli účastníci medzi sebou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá obsahuje všetky záväzné údaj požadované v katastri nehnuteľností, preto návrh navrhovateľov na doplatenie fiktívne určenej kúpnej ceny, prípadne vydania časti pozemku, ktorý bol zistený a určení v nasledujúcom katastrálnom konaní ako väčší rozsah výmery pozemku, ktorý bol pôvodne nesprávne evidovaný, nie je dôvodmi a preto súd tento návrh zamietol. Súd procesne úspešným odporcom priznal nárok na náhradu trov konania z titulu ich právneho zastúpenia, podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcov, v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Hodnota jedného úkonu právnej služby, podľa advokátskej tarify, v danom prípade činí 180,93 Eur. Právny zástupca odporcov vo veci vykonal 13 meritórnych úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2011, účasť na súdnom pojednávaní 15.06.2012, písomné podanie vo veci samej zo dňa 06.09.2012, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 24.09.2012, dňa 03.12.2012, dňa 04.03.2013, dňa 13.05.2013, dňa 15.07.2013, dňa 22.09.2014, dňa 25.05.2015, písomné odvolanie zo dňa 26.08.2013, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku na základe výzvy súdu 31.03.2015), plus 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2011 sa rovná 14,82 Eur, 4 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2012 sa rovná 30,52 Eur, 4 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2013 sa rovná 31,24 Eur, 1 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2014 sa rovná 8,04 Eur, 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2015 sa rovná 16,78 Eur, plus náhrada hotových výdavkov pri poskytovaní právnych služieb - cestovné na súdne pojednávania 8 krát z Bratislavy do Galanty a späť po 118 kilometrov motorovým vozidlom Mercedes - BENZ E 280 CDI s priemernou spotrebou 7,5 litrov krát 100 kilometrov s cenou PHM 1,20 Eur na liter s paušálnou náhradou na 1 kilometer 0,183 Eur sa rovná spolu 257,71 Eur, plus náhrada za stratu času pri poskytovaní právnych služieb pri 8 súdnych pojednávaniach v roku 2012 - 3 súdne pojednávania krát 4 polhodiny krát 12,71 Eur, v roku 2013 - 3 súdne pojednávania krát 4 polhodiny krát 13,01 Eur, v roku 2014 - jedno súdne pojednávanie krát 4 polhodiny krát 13,40 Eur, v roku 2015 - jedno súdne pojednávanie krát 4 polhodiny krát 13,98 Eur. Spolu náhrada trov právnych služieb takto činí 3.129,36 Eur + DPH sa rovná 3.755,23 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1 a 2 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhli napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť a navrhovateľom priznať náhradu trov konania, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. Podľa odvolateľov zamietnutím žaloby im bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Navrhovatelia ako vlastníci v čase spísania kúpnej zmluvy mali vedomosť o to, že prevádzaná parcela č. 2414/2 má výmeru 551 m2, od čoho sa odvíjala aj kúpna cena. Odporca 1 mal vedomosť o tom, akú má prevádzaná parcela výmeru a kde v prírode sa nachádza a kde sú jej hranice, aby navrhovateľom zostala studňa aj vstup do záhrady. Navrhovatelia majú za to, že odporcami boli úmyselne uvedení do omylu, lebo spočiatku mali záujem na odkúpení 400 m2, teda časti parcely č. 2414/2, čo by sa nemohlo udiať bez vyhotovenia geometrického plánu. Podľa navrhovateľov odporcovia disponovali vedomosťami z príslušného katastra, že skutočná výmera pozemku je vyššia než je uvedená v katastri, a tak za nižšiu kúpnu cenu nadobudnú pozemok v skutočnej výmere 642 m2. Svedčí o tom aj fakt, že rodinný dom bol naprojektovaný na vyššiu výmeru ešte predtým, ako došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte. Odporcovia tiež disponovali geometrickým plánom č. 4/2007 s poznámkou Ing. Z. D., že pri oddelení parcely č. 2414/5 došlo zrejme k chybne určenej šírke pozemku 26,20 m, správna hodnota je 27,20 m. Úmyslom navrhovateľov bolo predať 551 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 10,- Eur za m2. V danom prípade je dôvodná aplikácia ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne neprijateľné, pretože je z hľadiska záujmov oprávnených strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. V danom prípade odporcovia neuhradili kúpnu cenu za 91 m2 a na ňom postavenú studňu. Navrhovatelia namietali rozhodnutie aj v časti trov konania, súd mal v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadniac dôvody hodné osobitného zreteľa úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznať. Navrhovatelia ako vlastníci parcely nemali vedomosť a nezavinili, že príslušný katastrálny orgán dlhodobo overoval nesprávne výmery parciel a chyby v katastrálnom operáte neopravil. Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľov 1 a 2 sa písomne vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu, navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur. Podľa odporcov podstatou návrhu navrhovateľov je bez právneho dôvodu žiadať ďalšie finančné prostriedky od odporcov preto, lebo cca po jeden a pol roku po predaji pozemku došlo k oprave údajov v katastri nehnuteľností ohľadom výmery pozemku, bez zmeny hraníc pozemku. Podporne poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/291/2010 potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/96, v zmysle ktorých úmysel strán musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon, tento úmysel nemožno popierať s odstupom niekoľkých rokov potom, keď zjavne došlo k zmene vzájomných vzťahov medzi účastníkmi kúpnej zmluvy. Poukázali tiež na to, že ak by predmetom predaja mala byť len časť pozemku, bolo by nevyhnutné túto časť identifikovať geometrickým plánom, tento by musel byť súčasťou kúpnej zmluvy. Navrhovatelia sami v liste zo dňa 09.09.2010 potvrdzujú, že parcelu predali v celosti. Pre prevod nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. je okrem iného nevyhnutné definovanie pozemku jeho výmerou, ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola predmetná parcela identifikovaná v katastri nehnuteľností výmerou 551 m2, pričom však výmera parcely nie je zahrnutá do taxatívneho výpočtu záväzných údajov katastra v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Navrhovatelia mali možnosť preveriť si, či údaj o výmere parcely je pravdivý. Predmetom predaja boli spoluvlastnícke podiely k parcele tak, ako bola geometricky a polohovo určená a zobrazená v katastrálnej mape. Následná oprava výmery formou opravy chyby v katastrálnom operáte vykonaná katastrálnym orgánom nemala absolútne žiadny vplyv na zmenu geometrického a polohového určenia pozemku v katastrálnej mape a nijak sa nemohla dotknúť ani vlastníckeho práva k tejto parcele. Rovnako z kúpnej zmluvy nevyplýva, že zmena výmery predávanej parcely v budúcnosti zakladá zmluvným stranám nárok na doplatenie resp. vrátenie kúpnej ceny. Správnosť tohto názoru potvrdil aj Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 24Co/385/2013. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že im nebol dopriaty spravodlivý súdny proces, nemôžu si to zamieňať s úspešnosťou. O účelovosti ich konania svedčí napr. aj ich absolútna nečinnosť od doby, pokiaľ kataster nehnuteľnosti neopravil údaj o výmere parcely. Nevyhotovoval sa žiaden geometrický plán, zmluva jasne hovorí o predaji celej parcely. Odporcovia dodržali a splnili všetky podmienky platnej kúpnej zmluvy, splnením došlo k zániku záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého sú navrhovatelia oprávnení požadovať doplatenie kúpnej ceny alebo vrátenie nejakej fiktívnej časti predaného pozemku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1 a 2 nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo veci samej vecne správny, odvolanie je však dôvodné v časti náhrady trov konania, v ktorej je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Odvolatelia vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti či dôkazy než tie, ktoré uviedli už v konaní pred prvostupňovým súdom, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia svojim návrhom žiadali uložiť povinnosť odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke v 1. rade 1.766,67 Eur a navrhovateľovi v 2. rade 3.533,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne uložiť povinnosť odporcom vydať navrhovateľom časť parc. č. 2414/2 a to novovytvorenú parcelu o výmere 91 m2 podľa geometrického plánu na tento účel v konaní zabezpečeného a to navrhovateľke v 1. rade 1/3-inu a navrhovateľovi v 2. rade 2/3-iny. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia boli vlastníkmi parc. č. 2415/2, aj parc. č. 2414/2 záhrady o výmere 551 m2 v kat. území S. T. D. zapísaných na LV č. XXXX navrhovateľka v 1. rade v 1/3-ine a navrhovateľ v 2. rade v 2/3-inách. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2009 parc. č. 2414/2 záhradu o výmere 551 m2 predali odporcom. Pri predaji nedošlo ku geodetickému vytýčeniu predávanej parcely, ale došlo medzi účastníkmi zmluvy k vytýčeniu pozemku na mieste samom v šírke 20,80 m a v dĺžke 26,5 m, pričom k meraniu došlo od parc. č. 2414/5, za začiatok merania sa určil bod 2 m od rodinného domu stojaceho na tejto parcele. Katastrálnym konaním vedeným pod č. X 26/11 zo dňa 25.02.2011 došlo k zmene výmery parc. č. 2414/2 z výmery 551 m2 na 642 m2 a tým pádom aj ku zmene hraníc medzi parc. č. 2415/2 a 2414/2, ktoré v prírode neboli ohradené plotom. Navrhovatelia, keby mali vedomosti v čase spísania kúpnej zmluvy o tom, že parc. č. 2414/2 má výmeru nie 551 m2, ale 642 m2, túto by vôbec nepredávali, lebo v časti presahujúcej výmeru 551 m2 mali vybudovanú aj studňu, ktorú používali na polievanie, mali zabezpečený vstup z ulice na pozemok parc. č. 2415/2 za účelom vjazdu poľnohospodárskych strojov na vykonanie poľnohospodárskych prác. Za 91 m2 /642 - 551 = 91/ nemajú zaplatenú kúpnu cenu a na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže kúpna cena sa dohadovala na m2 a nie za parcelu. Zistili, že novú studňu sa dá vybudovať za 1.660,- Eur a trhová cena pozemkov v obci S. T. D. je okolo 40,- Eur/m2 /91 x 40 = 3.640,- Eur/. Navrhovatelia pri vytyčovaní stavby odporcov na parc. č. 2414/2 zistili, že budúca stavba je vytyčovaná nad rámec pozemku, ktorý predali, teda nad rámec 551 m2. Po tomto zistení navrhovatelia vyzvali odporcov, aby nenakladali s nehnuteľnosťou parc. č. 2414/2 do vyriešenia nezrovnalosti ohľadne výmery s ohľadom aj na kúpnu cenu, ako aj náhradu za studňu. Na túto výzvu odporcovia nereagovali. Správa katastra Šaľa dňa 26.01.2011 vydala rozhodnutie č. X 379/2010-15, ktorým v registri C-KN listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. T. D.: zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra C- KN č. 2415/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zároveň do LV č. XXXX, katastrálne územie S. T. D. správne zapísala výmeru parcely registra C-KN č. 2415/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.006 m2. Na odvolanie v tomto konaní navrhovateľov Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. Xo 6/201 l-2/Fi zo dňa 18.03.2011 odvolanie účastníkov konania: J. Q., rod. H. a N. Q., zamietol a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. X 379/2010-15 zo dňa 26.01.2011, ktorým Správa katastra Šaľa rozhodla o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností tak, že na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. T. D. zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra C-KN č. 2415/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zapísala správnu výmeru 1.006 m2. Toto rozhodnutie malo potom vplyv aj na výmeru parc. č. 2414/2, u ktorej sa výmera pozemku zmenila z 551 m2 na 642 m2. Odvolací súd opakovane poukazuje na svoje závery vyslovené už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 24Co/385/2013-120 zo dňa 02.07.2014, zdôrazniac, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola predmetná parcela definovaná výmerou 551 m2, výmera parcely však nie je zahrnutá do taxatívneho výpočtu záväzných údajov katastra podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, nie je teda záväzným údajom, podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona je však výmera parcely hodnoverným údajom, pokiaľ sa nepreukáže opak. Predmetom predaja bola parcela tak, ako bola geometricky a polohovo určená a zobrazená v katastrálnej mape. Následná oprava výmery formou opravy chyby v katastrálnom operáte nemala absolútne žiadny vplyv na vlastnícke právo k tejto parcele. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej predmetom občianskoprávnych vzťahov je pozemok (ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí), ktorý nemusí byť vždy totožný s parcelou. Vymedzenie parcely je len evidenčná záležitosť a nemôže nič meniť na vlastníckom práve k pozemku, preto ani súd nemôže určovať, aká je výmera parcely, stanovenie výmery parcely je vecou katastrálneho orgánu, ktorý parcely eviduje. Pokiaľ teda dôjde k spresneniu evidenčných údajov katastra tak, že výmera určitej parcely je zapísaná v menšom rozsahu ako doposiaľ, neznamená to, že by zaniklo vlastnícke právo k tej časti pozemku, ktorá bola doposiaľ zahrnutá do (zmenšenej) parcely. Vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností, nemožno sa s odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku, u ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2552/2006, sp. zn. 22Cdo 2271/2006, sp. zn. 30 Cdo 4504/2007). Zároveň je dôvodné prihliadnuť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. februára 1997 sp. zn. 3 Cdo 137/96, citované už súdom prvého stupňa, podľa ktorého kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ustanoveniami § 37 a nasl., pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 34 Obč. zák.). Právny úkon musí byť, okrem iného, určitý (§ 37 ods. 1), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 1 a § 46). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľnosti - jej účastníkov predmetu kúpy a kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. V kúpnej zmluve nie je predmet kúpy určitý, pokiaľ neurčuje presnú identifikáciu prevádzanej časti pozemku s odkazom na geometrický plán. Zmluva o nehnuteľnostiach musí mať písomnú podobu (§ 46 Občianskeho zákonníka) pod hrozbou neplatnosti takejto zmluvy (§ 40 Občianskeho zákonníka). Podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona údaje katastra a to parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, názov a geometrické určenie katastrálneho územia sú záväzné pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľností vedených v katastri. Pozemky na listinách, ktoré sú podkladom pre zápis do katastra označené parcelnými číslami a názvom katastrálneho územia, v ktorom ležia, ak sú predmetom prevodu vlastníckych práv v časti pozemkov, musia byť tieto časti v listine označené s odkazom na geometrický plán, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou listiny, podľa ktorého má byť prevedený zápis. Prejav vôle musí byť daný obsahom listiny pod sankciou neplatnosti, nestačí že účastníkom právneho úkonu je jasné, čo je predmetom zmluvy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2098/99 z 30.10.2000, sp. zn. Cdon 227/96 z 31.07.96). V zmluve, kde nie je uvedené parcelné číslo prevádzanej nehnuteľnosti, je takáto zmluva neurčitá a tým neplatná. Individualizácia nehnuteľností musí byť natoľko určitá, aby bola i tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľností a ktoré časti pozemku sú predmetom právneho úkonu. Je vylúčené, aby bola napravovaná (nahradzovaná) vôľa účastníkov i súdom. Označenie časti pozemku bez uvedenia parcelného čísla a s vymedzením rozsahu častí novej vzniknutej parcely písomným vyjadrením približnej výmery nepostačuje (pozri aj rozsudky NS ČR sp. zn. Cdon 1900/96 z 28.01.1998, sp. zn. 33 Odo 273/2001 z 21.06.2001). Zohľadniac vyššie uvedené právne závery, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, že predmetná kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je perfektným právnym úkonom, nakoľko v kúpnej zmluve bol jeho predmet náležitým a určitým spôsobom identifikovaný nevzbudzujúci žiadne pochybnosti čo tvorí predmet prevodu vlastníctva. Predmet prevodu vlastníctva tvoriaca nehnuteľnosť bola presne označená podľa dostupných záväzných údajov katastra podľa parcelného čísla, druhu pozemku, a katastrálneho územia. Niet pochybností o tom, čo mienili predávajúci predať a kupujúci kúpiť, v tomto smere zmluva bola dostatočne určitá a jasná. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola dostatočne identifikovaná v zmluve v súlade s dostupnými záväznými údajmi v katastri nehnuteľností a medzi účastníkmi neboli pochybnosti o tom, čo tvorí predmet prevodu, nebolo potrebné k predmetnej kúpnej zmluve pripojiť nový geometrický plán. Tým momentom nastali právne účinky, ktorými sa menili vlastnícke práva k predanej nehnuteľnosti a to v rozsahu predmetu predaja. Vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností, nemožno sa odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku, u ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery. Preto nie je možné odvolávať sa na neplatnosť zmluvy, respektíve neurčitosť zmluvy z dôvodu zmeny výmery pozemku, ku ktorej došlo v danom prípade v nasledujúcom katastrálnom konaní o oprave. Vzhľadom na vyššie uvedené závery bolo potrebné konštatovať, že návrh navrhovateľov na doplatenie kúpnej ceny, prípadne vydania časti pozemku, ktorý bol zistený a určení v nasledujúcom katastrálnom konaní ako väčší rozsah výmery pozemku, ktorý bol pôvodne nesprávne evidovaný, nie je dôvodný, a preto súd prvého stupňa návrh dôvodne zamietol. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľov, podľa ktorých zamietnutím žaloby im bolo odopreté právo na spravodlivý proces, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolatelia ničím nekonkretizovali, v čom malo spočívať porušenie ich práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v konaní súdu prvého stupňa nezistil žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Tak ako na to vo svojom vyjadrení správne poukázali odporcovia, neúspech v konaní a dôvodné zamietnutie žaloby nemožno považovať za odopretie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsahom práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdnom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Ani ostatné argumenty odvolateľov, ktorí poukazovali na to, že odporcovia mali mať vedomosť o skutočnej výmere prevádzanej nehnuteľnosti a dokonca mali mať úmysel získať ju za nižšiu cenu, podľa odvolacieho súdu neobstoja, nakoľko žiadne takéto skutočnosti preukázané neboli. Bolo v prvom rade v záujme navrhovateľov ako predávajúcich, aby si jasne uvedomili, čo tvorí predmet predaja. V prípade akýchkoľvek pochybností mali možnosť dať si vyhotoviť geometrický plán, prípadne dať si pozemok vymerať a zistiť jeho skutočnú výmeru. Navrhovatelia ako predávajúci predávali predmetný pozemok tak ako bol evidovaný v príslušnom katastri nehnuteľností, nemožno preto vychádzať z ich argumentácie, že oni predávali 551 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 10,- Eur za m2. Zákonné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v zmysle ktorej výkon inak právom daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/1996 NS SR vyslovil, že ust. § 3 ods. 1 pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. V danom prípade odvolací súd nevidí žiaden priestor na to, aby navrhovatelia svoj uplatnený nárok vyvodili práve z inštitútu dobrých mravov. Tak ako už bolo uvedené vyššie, medzi účastníkmi išlo o štandardnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola špecifikovaná nehnuteľnosť. Skutočnosť, že následne došlo v katastrálnom konaní k oprave údaja o výmere pozemku, nemá žiaden vplyv na platnosť uzavretej zmluvy, a ani z nej nemožno vyvodzovať nejaké nové nároky medzi účastníkmi tejto zmluvy. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Súd prvého stupňa však nerozhodol správne o náhrade trov konania. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012). Základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania v zmysle súdom prvého stupňa správne aplikovaného § 142 ods. 1 O.s.p. je, aby išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s potrebnosťou či nevyhnutnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc, pričom trovy právneho zastúpenia sa v zásade za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa ale nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej služby. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom tento pojem nie je v zákone explicitne definovaný. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu potom prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie, ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust. § 142 O.s.p. Toto kritérium, aplikované súdom prvého stupňa, však nie je jediné a v každom prípade je potrebné skúmať, či nie je dôvod na aplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo súd prvého stupňa neuskutočnil. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznaná náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod na uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred podaním návrhu na začatie konania na súd, resp. v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého v danom prípade bolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1 a 2 ako v konaní plne úspešným účastníkom priznať právo na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko boli preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Podľa odvolacieho súdu je dôvodné prihliadnuť na špecifiké a konkrétne okolnosti daného prípadu, keď celý spor vznikol v dôsledku konania katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte, na základe ktorého došlo k oprave údaju o výmere predmetnej parcely, a teda na pôvodnom dôvode vzniku tohto sporu sa nepodieľali ani navrhovatelia a ani odporcovia. Navrhovatelia odôvodnene poukázali na to, že ako vlastníci parcely nemali vedomosť a nezavinili, že príslušný katastrálny orgán dlhodobo overoval nesprávne výmery parciel a chyby v katastrálnom operáte neopravil už skôr. Zároveň je tiež potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporcovia nadobudli kúpou predmetný pozemok vo výmere 642 m2 za kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá za pozemok s domnelou výmerou 551 m2, a tak získali určitú majetkovú výhodu, i keď nemožno konštatovať, že postupovali v rozpore s právom (preto aj súd návrh vo veci samej zamietol). V rámci spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi však odvolací súd videl priestor zohľadniť túto skutočnosť práve pri rozhodovaní o náhrade trov konania a odporcom ako síce úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať, v dôsledku čoho si každá strana sporu bude trovy konania znášať sama. Odvolací súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na preukázanie vyššie špecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcom 1 a 2 ako v konaní úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať. S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcov 1 a 2 s použitím § 220 O.s.p. zmenil a odporcom 1 a 2 náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.