Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/718/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202002 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313202002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Bratislava, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: Y. L., nar. XX. E. XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, o zaplatenie 1.292,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. januára 2015 č. k. 26C/259/2013-80 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo 4. júna 2015 č. k. 26C/259/2013-88 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo výške 26,93 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,93 eur od 26. januára 2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e . V zostávajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.292,08 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,93 eur od 26. januára 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1292,08 eur od 2. júna 2010 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 písm. a/, ods. 4, § 28 ods. 1, 3, 5, 6, 8 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, § 420 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil nepreukázaním existencie neoprávneného odberu pitnej vody a odvodu vody do kanalizácie zo strany žalovaného. Zo žalobkyňou predložených faktúr vyplynulo, že obidve boli adresované C. L. na adresu L., U. XX a obsahovali označenie odberateľa Y. L. (bez dátumu narodenia), L., W. XX/XX. Odberné miesto bolo žalobkyňou špecifikované ako U. XX, L.. Nebolo tiež preukázané, že žalovaný prevzal výzvu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o odbere. Bližšie nešpecifikovaný výstup z počítačového systému (zrejme žalobkyne) súd prvej inštancie označil za dôkaz so spornou výpovednou hodnotou. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie existencie škody, ako aj subjektu, ktorý mal škodu spôsobiť a príčinnej súvislosti medzi konaním subjektu a vznikom škody, čo však žalobkyňa v konaní nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno v uvedenom smere). Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (nepreukázaním neoprávneného odberu pitnej vody a odvodu vody na odbernom mieste L., U. XX). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovanému trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala existenciu vád v konaní, ako i nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný na svoju obranu predložil súdu prvej inštancie kúpnu zmluvu zo 14. novembra 2008, ktorou preukazoval, že nehnuteľnosť na odbernom mieste L., U. XX vlastnil do roku 2009, následne ju predal E. S., na základe čoho v roku 2010 nemohol na uvedenom mieste odoberať vodu. Žalobkyňa kúpnu zmluvu zo súdu prvej inštancie neobdržala, v dôsledku čoho sa prostredníctvom právneho zástupcu nemohla vyjadriť k ďalším súdu predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie o novom dôkaze žalobkyňu neinformoval, neumožnil jej vyjadriť sa k obsahu, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. Žalovaný vodu odoberal bez uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou, z čoho vyplýva, že sa jedná o neoprávnený odber a žalovanému vznikla povinnosť nahradiť škodu. Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru, v ktorej vyčíslila škodu v dôsledku neoprávneného odberu, ktorú výšku žalovaný nerozporoval a z jeho strany nebola doručená ani reklamácia. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. V konaní bolo nesporné, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o odbere vody a odvádzaní odpadových vôd. Súd prvej inštancie sa preto primárne zaoberal preukázaním žalobkyňou tvrdenej skutočnosti neoprávneného odberu pitnej vody a odvádzania odpadových vôd na odbernom mieste, ako prvého atribútu zodpovednostného vzťahu. Samotné vyúčtovanie peňažného plnenia, v dôsledku tvrdeného neoprávneného odberu, nepochybne nepreukazuje skutočnosť, že k neoprávnenému odberu pitnej vody (na adrese L. U. XX) v rozhodnej dobe (od 20. októbra 2009 do 30. decembra 2009) došlo. 7. Správou obvodného oddelenia Policajného zboru Sereď z 26. marca 2014 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný má od 18. marca 2009 trvalý pobyt na adrese L., N. XXXX/XX a na uvedenej adrese sa skutočne aj zdržiava. V súlade s uvedeným listinným dôkazom tiež vypovedal žalovaný, poukázaním na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v L. na U. ulici, o čom následne predložil listinný dôkaz. Kúpnou zmluvou, uzavretou 14. novembra 2008 medzi žalovaným a E. S. mal súd prvej inštancie preukázaný prevod vlastníckeho práva žalovaného k spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti v L., na U. ulici, súp. č. XXXX (rodinný dom) na kupujúcu, ktorá sa tak stala výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený pod č. 7596/08 dňa 30. decembra 2008. Neoprávnený odber zo strany žalovaného za obdobie od 20. októbra 2009 do 30. decembra 2009 na odbernom mieste v L., na ulici U., preto nevyplýval ani z vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti, keďže v uvedenom rozhodnom období už vlastníkom (spoluvlastníkom) tejto nehnuteľnosti žalovaný nebol. Žalobkyňa, ktorá okrem faktúry nepredložila žiaden iný listinný dôkaz, vzťahujúci sa k uvedenému odbernému miestu, ako ani iným dôkazným prostriedkom nepreukázala svoje tvrdenie o nároku na zaplatenie sumy 26,93 eur, neuniesla dôkazné bremeno, s čím je spojené dôvodne zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa aj na uplatňované úroky z omeškania z uvedenej sumy. 8. Odvolacia námietka žalobkyne k procesnému postupu súdu prvej inštancie, v súvislosti s nezaslaním listinného dôkazu žalobkyni nemohla byť dôvodná. Na súdne pojednávanie dňa 16. septembra 2014 (na ktoré bol predvolaný) sa právny zástupca žalobkyne nedostavil, čím sa vzdal práva byť prítomný pri výsluchu žalovaného, ktorý navrhol odročenie pojednávania práve za účelom preukázania prevodu svojho vlastníckeho práva na odbernom mieste. Nezúčastnil sa ani ďalšieho súdneho pojednávania dňa 15. januára 2015, na ktoré bol predvolaný, čím sa vzdal práva byť prítomný pri vykonaní dôkazu listinami, a to aj predmetnou kúpnou zmluvou. 9. Vzhľadom na zásadu ústnosti občianskeho súdneho konania, žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu (účasťou na súdnych pojednávaniach) mala možnosť nadobudnúť vedomosť o vykonaní dokazovania kúpnou zmluvou, predloženou žalovaným, ako aj o jej obsahu. Informačnú povinnosť o predkladaných listinných dôkazoch, vykonávaných na súdnom pojednávaní, na ktoré sú účastníci konania a ich právni zástupcovia predvolávaní, súd prvej inštancie v zmysle ustanovení procesného kódexu nemal (O. s. p., účinný do 30. júna 2016). Ustanovenie § 79 ods. 6 (pôvodne odsek 4) O. s. p. ukladalo povinnosť súdu doručovať rovnopisy návrhu na začatie konania spolu s prílohami, ostatným účastníkom do vlastných rúk. Obdobne sa postupovalo aj v prípade podania s prílohami podľa § 42 ods. 3 veta druhá O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). V danom prípade sa však nejednalo o podanie alebo návrh, ako ani o prílohu podania alebo návrhu. Preto postupom súdu prvej inštancie nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom (žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predloženým listinným dôkazom na súdnom pojednávaní, ktorého práva sa dobrovoľne vzdala, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami). 10. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo výške 26,93 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,93 eur od 26. januára 2010 do zaplatenia ako vecne správne potvrdil. 11. Vo vzťahu k zostávajúcej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur, ako i úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1292,08 eur (vzhľadom na petit žaloby) od 2.6.2010 do zaplatenia, však rozhodnutie súdu prvej inštancie postrádalo argumentačný základ, týkajúci sa skutočnosti neoprávneného odberu, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie faktúru na neoprávnený odber vody na vodomere č. 5399761 na odbernom mieste N. XX, L. (čl. 6) a v písomnom podaní zo dňa 4. novembra 2013, doručenom súdu prvej inštancie 5. novembra 2013, uviedla aj skutkové tvrdenie o neoprávnenom odbere žalovaného na odbernom mieste N. XX, L. (č. l. 31). Obdobne aj žalobkyňou predložená výzva s označením „zmena odberateľa“ (zo dňa 14. mája 2010) smerovala k uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody na odbernom mieste N. XX, L. (č. l. 34). 12. Súd prvej inštancie preto nesprávne vychádzal pri posudzovaní neoprávneného odberu ako odberu výlučne na odbernom mieste U. XX, L., ktoré sa vzťahovalo len k neoprávnenému odberu vyúčtovanému prvou faktúrou (na sumu 26,93 eur). 13. Odlišné odberné miesto vyplývalo z tvrdení žalobkyne v jej písomných podaniach, ako aj z jeho označenia na predmetných dvoch faktúrach. Súd prvej inštancie sa však neoprávneným odberom na adrese L., N. č. XX vôbec nezaoberal. Nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že označeným odberným miestom bol len L., U. XX. Hodnotenie vykonaného dokazovania sa týkalo tiež neoprávneného odberu na adrese L., U. č. XX. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur a úrokov z omeškania nebolo preto možné v odvolacom konaní preskúmať. 14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). 15. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). 16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 17. Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). 18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur, ako i úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.292,08 eur od 2. júna 2010 do zaplatenia, nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 19. Jedná sa o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a súčasne k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014). 20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.292,08 eur od 2. júna 2010 do zaplatenia z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k časti uplatňovaného nároku žalobkyne). 21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe tvrdenia žalobkyne obsiahnutého v jej písomnom podaní, ako i na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a žalobkyňou vymedzeného predmetu konania. Nárok žalobkyne preskúma z hľadiska okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných relevantnou hypotézou príslušných právnych noriem, ktorými sú predovšetkým zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a O. z.. 22. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky. 23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.