Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/642/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208603 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, I., o zaplatenie 807,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 21. mája 2015, č. k. 10C/194/2013-64 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, vo výroku I a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania III. takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku I. a vo výroku III. r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, výrokom II. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2,69 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 103 § 135 ods. 2 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vecne súd rozsudok odôvodni tým, že dňa 27.6.2011 vo veci č.k. 5Er/441/2011-13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora s poukazom na dojednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru ako v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana práv spotrebiteľa. Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v to v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Oboznámením sa s odôvodnením rozhodnutia zo dňa 27.6.2011 vo veci č.k. 5Er/441/2011-13, súd zistil, že exekučný súd považoval rozhodcovský rozsudok za vecne nesprávny. Vecná nesprávnosť však nemá za následok žiadny vplyv na účinnosť a záväznosť, t.j. neodnímajú sa mu účinky právoplatného rozhodnutia, čo v tomto prípade vytvára prekážku rei iudicatae. Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Súd zistil, že prvý majiteľ zmenky si uplatnil plnenie zo zmenky na Stálom rozhodcovskom súde, pričom mu súd vyhovel a vydal rozhodcovský rozsudok č. k. SR 12948/10 3.1.2011, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zaplatila 807,23 eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 4.8.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 14.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Totožný nárok si uplatnil žalobca aj v tomto konaní, žalobca nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola na neho prevedená nedatovaným indosamentom. Žalobca v návrhu uviedol, že zmenku predložil žalovanej na platenie indosant ( t.j. Pohotovosť, s.r.o.). Týmto mal súd potvrdené, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj samotný rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti ( t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Žalobca nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta, preto je súd názoru, že právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/41/2013). Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 807,23 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 4.8.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 14.10.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Žalobca mal v konaní úspech len nepatrný a je povinný nahradiť trovy konania žalovanej. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. 2. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. b), a) a f) O.s.p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal, že súd vykonal dokazovanie exekučným spisom, ale žiaden z účastníkov takýto dôkaz nenavrhol vykonať. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že vo veci už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom z toho dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol považovaný v exekučnom konaní za nulitný, keďže bol vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. 3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Predmetnom nároku žalobcu bolo zaplatenie zmenkovej sumy 807,23 eura, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 807,23 eura od 4.8.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 807,23 eura od 14.10.2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,69 eura, ktoré žalobca uplatňuje ako nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel len v poslednej časti uplatneného nároku a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2,69 eura. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, pretože žiaden z účastníkov odvolanie voči tejto časti rozsudku nepodal. 6. Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho právnych záverov v časti, v ktorej žalobu zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania z dôvodu, že vo veci už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR12948/10 z 3.1.2011. Podľa názoru súdu prvej inštancie právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu bráni súdu, aby vo veci rozhodol opakovane. 7. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodcovský rozsudok z 3.1.2011 bol považovaný v exekučnom konaní za nulitný, keďže bol vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, na základe čoho bola v exekučnom konaní 5Er/441/2011 zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia. 8. Odvolací súd nepovažuje právny názor súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR12948/10 z 3.1.2011 vydaný vo veci žalobcu Pohotovosť s.r.o. voči žalovanej tvorí prekážku veci rozhodnutej v tejto veci za správny z dôvodu, že jednak bolo rozhodnuté vo veci iného žalobcu a jednak z toho dôvodu, že ak bol rozhodcovský rozsudok vyhodnotený v exekučnom konaní ako nulitný a neexistujúci, na základe ktorého nemohol žalobca (Pohotovosť s.r.o.) nadobudnúť žiadne právo na zaplatenie priznanej sumy od žalovanej, nemožno ten istý exekučný titul v tejto veci hodnotiť inak, opačne, ako to uviedol súd prvej inštancie. 9. V danej veci si žalobca uplatňuje nárok zo zmenky a je možné predpokladať, že zmenka je platná, ako tomu bolo aj v mnohých iných obdobných prípadoch žalôb podávaných žalobcom. 10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 11. V danej veci je potrebné poukázať na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri vnútroštátnom práve a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinnosť vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS ( C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd nemôže skúmať alimine ( t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. 12. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície, alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ a nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. 13. Súd nepostupoval správne, pokiaľ neskúmal, či vystavená zmenka nie je zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľskej zmluvy, a či mohla byť vystavená žalovanou. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nepostačuje na vyvodenie akékoľvek záveru v tomto smere. 14. Odvolací súd poukazuje na mnohé jeho rozhodnutia, kde bolo konštatované, že úverové zmluvy uzavreté so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku, za ktorú bola považovaná dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Týkalo sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobcu. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Nároky uplatnené uvedeným spôsobom boli považované za rozporné so zásadou dobrých mravov, spôsobovali neplatnosť časti zmlúv podľa § 39 v spoj. s § 3 OZ. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom a bez zohľadnenia práv spotrebiteľa (neplatné dojednanie aj podľa § 53 ods. 5 OZ). Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR zo dňa 06.05.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007). 15. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie v tom smere, akú zmluvu mala zmenka zabezpečovať. Uvedené súd zistí od žalobcu resp. žalovanej. Odvolaciemu súdu je tiež známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si v rámci exekučného konania vymáhala nárok v zmysle úverových zmlúv, ktoré obsahovali aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky, je preto možné pripojiť exekučný spis a z neho získať relevantné údaje vrátane zmluvy o úvere (úver mala zmenka zabezpečovať). Pokiaľ súd zistí, že zmenka slúžila ako zabezpečovací inštitút spotrebiteľskej zmluvy, túto bude potrebné posúdiť ex offo vo vyššie uvedenom smere, t. j., či išlo o platnú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (s prihliadnutím na dohodu o vyplňovacom práve zmenky) a následne posúdiť, aké dôsledky má uvedené na nárok žalobcu. Súd sa vysporiada s otázkou, či došlo k platnému vystaveniu zmenky, resp. k platnému postúpeniu uplatneného nároku na žalobcu a či je nárok žalobcu dôvodný. V prípade, ak súd zistí, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Pohotovosť s.r.o.) a žalovanou nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorú by mala vystavená zmenka zabezpečovať, bude postupovať v zmysle žaloby žalobcu, ktorým si ako indosatár uplatnil právo z platnej zmenky. Pri posudzovaní nároku zo zmenky súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to pokiaľ ide o určenie doby splatnosti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadní čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu a v novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 17. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).