Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010760 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314010760.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému N. R., pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.08.2015 sp. zn. 29T/132/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný N. R., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom Q. č. XXXX o d s u d z u j e : Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 4 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného N. R. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.03.2014 v čase o 04,05 hod. na ceste č. II/573, km 26,5 v katastri obce T. viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 645 CI, evidenčné číslo SA 179 CC, kde po prejdení ľavotočivej zákruty nezvládol riadenie vozidla, ktoré sa pravou stranou dostalo na nespevnený okraj vozovky a následne zišlo do priekopy, kde sa opakovane prevrátilo. Vodič bol po vystúpení vyzvaný na predloženie dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla, pričom uviedol, že vodičský preukaz nemá pri sebe. Následne bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške do elektronického merača na zistenie návykovej látky, ktorej sa napriek zákonnému poučeniu odmietol podrobiť, odmietol sa podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Za tento prečin uložil obžalovanému podľa 289 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súčasne uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 8 (osem) rokov. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré prijal, preto dokazovanie ohľadom skutku uvedeného v obžalobe nevykonal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na to, že predchádzajúce odsúdenia obžalovaného boli zahladené, a preto, aj s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, považoval za postačujúce uloženie podmienečného trestu. Výrok o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v zmysle § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a neuloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v zmysle § 61 odsek 4 Trestného zákona odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 438d Trestného zákona a vecne tým, že predchádzajúce odsúdenia, vo vzťahu ku ktorým by prichádzalo do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v zmysle § 61 odsek 4 písm. a/ Trestného zákona má odsúdený zahladené, pričom okolnosti predchádzajúcich prípadov vyhodnotil tak, že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie by bolo neprimerane prísne. V tejto súvislosti poukázal najmä na to, že za trestné činy uvedené v § 61 odsek 3 Trestného zákona bol obžalovaný odsúdený v rokoch 1996 a 2001, teda pred účinnosťou úprav Trestného zákona z roku 2011, tieto odsúdenia sú zahladené, tiež poukázal na to, že oba tieto skutky obžalovaný oľutoval, vyjadril ochotu nahradiť spôsobenú škodu, zaujímal sa o zdravotný stav najťažšie zraneného poškodeného a staral sa o neho po návrate z nemocnice. Rozsudok súdu I. stupňa napadol odvolaním okresný prokurátor. Toto odvolanie smerovalo len proti výroku o treste. Namietal správnosť a zákonnosť výroku o treste zákazu činnosti. V prejednávanej veci mal súd obligatórnu povinnosť uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti na doživotie, nakoľko neboli splnené podmienky na postup v zmysle § 438d Trestného zákona, pretože okolnosti predchádzajúcich prípadov, na ktoré poukázal súd I. stupňa, nepovažuje za mimoriadne. Z uvedeného dôvodu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacích dôvodoch okresného prokurátora a modifikovala odvolací návrh tak, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na doživotie. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle § 293 odsek 7 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, ktorý, prostredníctvom svojho obhajcu, predložil písomnú žiadosť, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadil sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané sa prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Podľa § 61 odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom od 01.11.2011, súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. V zmysle § 61 odsek 5 Trestného zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 a 4 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Podľa § 438d Trestného zákona účinného od 01.11. 2011, ustanovenie § 61 odsek 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 odsek 3 alebo 5 pred 01. 11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 odsek 3 alebo 5 po 01.11.2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01.11.2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 odsek 3 alebo 5 neprimerane prísne. Z hľadiska postupu v zmysle § 438d Trestného zákona je rozhodujúce zistenie, či vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti na doživotie neprimerane prísne. V zmysle platnej právnej úpravy okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 40 odsek 1 Trestného zákona (R 21/1970). Na to, aby súd viaceré všeobecné poľahčujúce okolnosti v súhrne vyhodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu, treba mať preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce, skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom, a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (V 11/1981). Krajský súd v predchádzajúcich prípadoch obžalovaného takéto skutočnosti nezistil. V prejednávanej veci pri rozhodovaní o trestne zákazu činnosti obžalovaného bolo nevyhnutným vyhodnotiť jeho predchádzajúce, t. č. už zahladené odsúdenia vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/112/1996 a v ďalšej veci bývalého Okresného súdu Šaľa sp. zn. 3T/11/2001. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/112/1995 zo dňa 31.01.1996 bol N. R. uznaný za vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a z trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona, ktorých sa dopustil v jednočinnom súbehu dňa 28.05.1995. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.1996 sp. zn. 3T/112/1995 bolo podľa § 61 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá a bola určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Na uložený trest odňatia slobody sa vzťahovala amnestia predsedu vlády SR z 03.03.1998, čo deklaroval Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 01.04.1998 sp. zn. 3T/112/1995-118 zo dňa 01.04.1998, ktorým mu podľa článku I písm. c/a rozhodnutia predsedu vlády o amnestii odpustil uložený trest odňatia slobody. Uznesením zo dňa 21.05.1998 sp. zn. 3T/112/1995 Okresný súd Galanta podľa § 64 odsek 1 Trestného zákona vyslovil, že N. R. sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti osvedčil. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Šaľa zo dňa 10.07.2001 sp. zn. 3T/11/2001v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 3To/297/2001 bol N. R. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Skutku, za ktorý bol odsúdený v tejto trestnej veci sa dopustil dňa 14.10.2000, jednalo sa o dopravnú nehodu pod vplyvom ťažkého stupňa opilosti, pri ktorej dvaja spolujazdci obžalovaného utrpeli vážne poranenia, J. T. s trvalými následkami - poškodenie miechy s ochrnutím všetkých končatín. Uznesením Okresného súdu Šaľa zo dňa 17.03.2004 sp. zn. 3T/11/2001 súd podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov a určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. V tejto skúšobnej dobe sa N. R. osvedčil, čo vyslovil Okresný súd Galanta pod sp. zn. 3T/11/2001 uznesením zo dňa 14.07.2008. Rovnako sa N. R. osvedčil aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čo vyslovil Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 10.03.2004 sp. zn. Pp/182/2002. Z vyššie uvedeného obsahu spisového materiálu krajský súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 438d Trestného zákona. Za mimoriadne okolnosti jednotlivých prípadov nemožno považovať to, že obžalovaný sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, a za ktoré bol odsúdený, priznal a svoje konanie oľutoval. Jedná sa len o všeobecné poľahčujúce okolnosti, ktoré nemali vplyv na posúdenie charakteru a závažnosti jeho trestnej činnosti, tieto boli zohľadnené pri ukladaní trestov. Pri úvahách o možnosti postupu podľa § 438d Trestného zákona je potrebné prihliadnuť predovšetkým na obzvlášť závažný následok konaní obžalovaného, za ktoré bol v minulosti odsúdený na to, že uložené tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel a na to, že obžalovaný, ako vodič z povolania, sa opakovane dopustil trestnej činnosti rovnakého druhu. Skutočnosť, že sa jedná o nedisciplinovaného vodiča preukazujú aj jeho priestupky v doprave zo dňa 28.03.2013, 21.03.2013 a 20.02.2012, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, pretože súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti rozhodujúce pre postup v zmysle § 61 odsek 4 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, keď dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom od 1. 11. 2011. Odvolaním nenapadnutý výrok o uložení podmienečného trestu bol bez zmeny prevzatý do tohto rozsudku odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.