Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220924 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314220924.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar. XX. U. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, matky: U. P., nar. XX. C. XXXX, bytom O. B. P. XXX, zastúpená advokátkou Mgr. Emese Suba, Cintorínska 91, Trnovec nad Váhom a otca: Y. S., nar. X. Y. XXXX, bytom W. XXX/X, B. J., zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Budatínska 47, Bratislava, IČO: 36 860 646, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. mája 2015, č.k. 16P/224/2014-68, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného m e n í tak, že otec je p o v i n n ý platiť maloletej I. od 2. septembra 2014 výživné v sume 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 2. septembra 2014 do 31. januára 2016 v sume 1.357,33 eur p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. maloletú I. S., nar. XX. U. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej od právoplatnosti rozsudku, III. otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku na samostatný účet, vinkulovaný na meno maloletej, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, IV. určil, že otec má právo sa s maloletou stýkať každú nepárnu sobotu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 16:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska maloletej za prítomnosti jej matky, V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a § 163 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien), a vecne potrebou úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, majúc za preukázané, že matka sa o dieťa stará od narodenia, svoje povinnosti si plní zodpovedne, z ktorého dôvodu jej potom súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Z dokazovania totiž nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by takejto úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu bránili. Ďalej v časti rozhodnutia o výške výživného zo
strany otca považujúc výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne za zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam rodičom maloletej, ako aj jej odôvodneným potrebám. Výdavky matky na prevádzku osobného motorového vozidla a poistenia jej osoby považoval za nezodpovedajúce potrebám dieťaťa, považujúc ich za zamerané skôr na uspokojovanie potrieb matky konštatujúc, že matka nepreukázala, že by s uspokojovaním osobných potrieb dieťaťa mala spojené zvýšené výdavky, a to či už so zakupovaním ošatenia alebo nákladmi na zdravotnú starostlivosť o dieťa, považujúc potreby dieťaťa za bežné a zodpovedajúce jeho veku bez nutnosti vynakladania mimoriadnych výdavkov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Zvýšenú životnú úroveň otca premietol do tvorby úspor pre maloletú v rozsahu 50 eur mesačne. Pokiaľ ide o jednorazovú odmenu otca za zlepšovací návrh skonštatoval, že s takýmto príjmom vzhľadom na jeho charakter nie je možné počítať do budúcna ako opakujúcim sa plnením. Potrebu rozhodovania o úprave styku otca s dieťaťom odôvodnil neochotou matky umožniť otcovi riadne sa s dieťaťom stýkať, pričom pri tejto úprave zohľadnil vek dieťaťa, jeho mentálne a rozumové schopnosti, záujem na rozvíjaní jeho citového vzťahu k obom rodičom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže v danom prípade išlo o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Rozsudok napadla včasným odvolaním len matka, a to v časti rozhodnutia o výške výživného s návrhom na jeho zmenu určením výživného na maloletú I. v sume 250 eur mesačne, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď opomenul skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli alebo vyšli najavo inak a vadne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o výške výživného zo strany otca vychádzal z jeho čistého mesačného zárobku za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 21.800,77 eur, avšak nevzal do úvahy aj jeho 13. a 14. plat, ktorý u svojho zamestnávateľa poberá ako aj daňový bonus, ktorým si mesačne znižuje svoju daňovú povinnosť. Neprihliadol na jeho vysokú životnú úroveň ako aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb, ktoré sú nízke - len vo výške 100 eur mesačne z dôvodu, že žije so svojimi rodičmi a týmto na chod domácnosti prispieva práve touto sumou. Poprela, že by sa otec podieľal na výžive maloletej aj formou nákupov potravín alebo drogistického tovaru, prípadne, že by jej kupoval hračky alebo odevy. Poukázala na to, že s dcérou žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a svojim bratom, že na chod domácnosti prispieva priemerne sumou 80 až 100 eur mesačne, pričom ostatnú časť svojich príjmov minie na bežné potreby maloletej, nakoľko jej mesačné výdavky na dcéru sú okolo 400 eur, a to aj pri maximálne uvážlivom nakupovaní. Ďalej namietala, že súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorý sa o dieťa nezaujíma, nezapája sa do štandardných výchovných procesov alebo každodennej starostlivosti o dieťa, nepozná jej denný režim ani zdravotný stav. Súdu prvého stupňa ďalej vytkla, že sa nevysporiadal s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery na strane oboch rodičov a na základe takéhoto šetrenia navrhol určiť výživné na maloletú zo strany otca vo výške 280 eur mesačne, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keď žiadnym spôsobom nevyhodnotil, ktoré skutočnosti plynúce z dokazovania považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri zhodnotení dôkazov riadil, resp. z čoho vyvodil, že nepreukázala nároky dieťaťa na priznanie vyššieho výživného, resp. z akých dôvodov neprihliadol na návrh kolízneho opatrovníka, ako vo vzťahu k otcovi maloletej aplikoval ust. § 62 ods. 2 veta posledná ZoR.
Otec a kolízny opatrovník odvolacie návrhy nepodali. Otec navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v odvolaním napadnutej časti potvrdiť, resp. zmeniť tak, že uloží otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej 200 eur mesačne a zbaví ho povinnosti platiť 50 eur mesačne na tvorbu úspor.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), doplnil dokazovanie výsluchom otca a matky, správou o príjme otca od spoločnosti P. U., a.s. z 8 augusta 2015, potvrdením o vyplácaní rodičovského príspevku a príspevku na dieťa matke od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 4. decembra 2015, zmluvou o obstaraní nákupu a predaja investičných nástrojov č. 4390029362 zo 7. mája 2014 uzatvorenej medzi matkou a spoločnosťou Conseq Investment Management, a.s., Praha 1, faktúrou Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Nitra, č. faktúry 8530067103 z 24. novembra 2015, príjmovým dokladom č. 3721801 z 9. decembra 2015, ústrižkami poštových poukážok matky o zaplatení zálohovej platby za odber elektrickej energie za mesiac december 2015 a zálohovej platby za odber vody za mesiac december 2015, platobným dokladom SIPO II. č. 8040628101 za mesiac december 2015, výpismi z účtu vedeného v O. X., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX z 8. januára 2016, správou od spoločnosti
P. K. U. U., s.r.o., z 15. decembra 2015 a ústrižkom poštovej poukážky o zaplatení odplaty za elektrickú energiu za mesiac január 2016 (§ 213 ods. 5 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny a nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) a je potrebné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/224/2014 je úprava práv a povinností rodičov k maloletej I. S., nar. XX. U. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené výživné otca na dieťa. Zo správy od spoločnosti P. U., a.s., z 8. decembra 2015 odvolací súd zistil, že za obdobie od januára 2015 do novembra 2015 otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.252,05 eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 4. decembra 2015 odvolací súd zistil, že matka poberá rodičovský príspevok od januára 2015 do decembra 2015 vo výške 203,20 eur mesačne, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 2.438,40 eur. Zároveň poberá prídavok na dieťa od januára 2015 v sume 23,52 eur mesačne, čo za obdobie od januára 2015 do decembra 2015 predstavovalo sumu 282,24 eur. Zo zmluvy o obstaraní nákupu a predaja investičných nástrojov č. 4390029362 zo 7. mája 2014 uzatvorenej medzi matkou a spoločnosťou Conseq Investment Management, a.s., Praha 1, súd zistil, že matka platí pre maloletú investičné sporenie vo výške 30 eur mesačne.
Z faktúry Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Nitra, č. faktúry 8530067103 z 24. novembra 2015 a príjmového dokladu č. 3721801 z 9. decembra 2015 odvolací súd zistil, že matka zaplatila vodné a stočné za obdobie od 22. mája 2015 do 24. novembra 2015 v sume 38,20 eur.
Z ústrižkov poštových poukážok matky odvolací súd zistil, že matka maloletej zaplatila zálohovú platbu za odber elektrickej energie za mesiac december 2015 v sume 50 eur a zálohovú platu za odber vody za mesiac december 2015 v sume 15 eur.
Z platobného dokladu SIPO II. č. 8040628101 odvolací súd zistil, že matke vznikla povinnosť zaplatiť za mesiac december 2015 zálohovú platbu za odber plynu v sume 140 eur, signál TV v sume 4 eur, rozhlas a TV (RTVS) v sume 4,46 eur a poistenie SIPO v sume 0,97 eur.
Z výpisu z účtu vedeného v spoločnosti O. X., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX z 8. januára 2016 súd zistil, že otec vkladal na účet maloletej I. na tvorbu úspor od júna 2015 do decembra 2015 sumu 50 eur mesačne.
Z potvrdenia spoločnosti P. K. U. U., s.r.o., z 15. decembra 2015 odvolací súd zistil, že predmetná spoločnosť poskytla otcovi na výstavbu rodinného domu úver vo výške 90.000 eur s dobou splatnosti 240 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 435,08 eur.
Z ústrižku poštovej poukážky otca súd zistil, že otec zaplatil za odber elektrickej energie za mesiac január 2016 sumu 20 eur.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 vety prvej práve citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 77 ods. 1 veta prvá ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
V prvom rade je potrebné uviesť, že nakoľko už zo samotného návrhu matky na začatie konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu jednoznačne vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa od septembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletej neprispieva pravidelne, nebol dôvod upravovať práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a teda aj vyživovaciu povinnosť otca až od právoplatnosti rozhodnutia súdu ako to vo svojom rozhodnutí bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia urobil súd prvého stupňa (z úradnej povinnosti chrániaci záujmy maloletého dieťaťa), ale dôvodným bolo priznať súdnym rozhodnutím maloletej právo na výživné už odo dňa začatia súdneho konania (2. septembra 2014 čo bol deň doručenia návrhu na začatie konania súdu prvého stupňa) postupom v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Preto odvolací súd pri zmene výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného otca voči maloletej tomuto uložil povinnosť platiť výživné od 2. septembra 2014. Už v tom čase totiž rodičia nezabezpečovali spoločne výchovu a výživu maloletej. Pokiaľ ide o výšku výživného odvolací súd opätovne posúdil odôvodnené potreby maloletej zodpovedajúce jej veku a zdravotnému stavu ako aj schopnostiam a možnostiam jej rodičov podieľať sa na jej výžive, zohľadniac ich osobné a majetkové pomery ako aj osobnú starostlivosť o maloletú a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť aj v časti určenia výšky výživného. Výživné na maloletú odvolací súd určil s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj jej právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov zohľadniac skutočnosť, že maloletá I. je vo veku kedy si vyžaduje zo strany matky (ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti) celodennú osobnú starostlivosť. Pri určení výživného na maloletú vzal do úvahy jej vek - 2 roky, zdravotný stav nevyžadujúci si zvýšené výdavky zo strany matky, priemerné mesačné náklady matky na stravu predstavujúce sumu okolo 150 eur mesačne, kozmetické, hygienické a pracie prostriedky v rozsahu cca 50 eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv v rozsahu cca 150 eur mesačne, ako aj jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a dospel k záveru, že ak otec maloletej prispeje na výživu sumou 230 eur mesačne, matka minimálne sumou 50 eur mesačne (vzhľadom na jej príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur mesačne) a ostatnú časť podielu jej príspevku na výžive maloletej vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, po zohľadnení prídavku na dieťa v sume 23,52 eur, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej. Pri určení výživného zo strany otca súd vychádzal z jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie od januára 2015 do novembra 2015 vo výške 1.252,05 eur netto (pozn: podľa ustálenej judikatúry tunajšieho odvolacieho súdu z neho použiteľným pre účely výživného bolo prinajmenšom 20% - 25%, čiže 250,41eur - 313 eur ) zohľadniac jeho príspevok 50 eur mesačne na tvorbu úspor maloletej, skutočnosť, že otec okrem vyživovacej povinnosti k maloletej I. nemá inú vyživovaciu povinnosť, nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú ani v minimálnom rozsahu, s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky, je vlastníkom nehnuteľného majetku - rozostavaného rodinného domu v štádiu pred jeho dokončením, na stavbu ktorého síce čerpá úver vo výške 90.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 435,08 eur, ktorý výdavok nie je možné zohľadniť v celom rozsahu ako nevyhnutný na uspokojovanie jeho osobných potrieb z dôvodu možnosti uspokojovať si bytové potreby aj inak a to lacnejšie napr. formou nájmu a berúc do úvahy skutočnosť, že takýto výdavok nemá prednosť pred výživným na maloleté dieťa a dospel k záveru, že výživné na maloletú I. vo výške 230 eur mesačne je primerané jeho osobným a majetkovým pomerom ako aj jeho možnostiam a schopnostiam podieľať sa na výžive maloletej a zároveň aj napĺňa právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni jej otca.
Vzhľadom na uvedené riadiac sa vyššie uvedenými úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.
V závislosti na takomto rozhodnutí vznikla potom aj potreba rozhodnutia o zročnom výživnom. Taká potreba je tu inak všeobecne pri každom konečnom rozhodovaní odvolacieho súdu o výživnom pokiaľ súd prvého stupňa bez ďalšieho určí výživné až od právoplatnosti rozsudku a to i napriek tomu, že rodič podávajúci návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhuje tieto upraviť už odo dňa podania návrhu. Špecifickosť opisovanej situácie spočíva v tom, že je to výlučne rozsudok odvolacieho súdu ktorý obsahuje výrok o zročnom výživnom kým rozsudok súdu prvého stupňa takýto výrok neobsahuje.
V prejednávanej veci išlo o rozdiel medzi výškou určeného a reálne plateného výživného (80 eur mesačne) od 2. septembra 2014 (kedy bol návrh matky na určenie výživného doručený súdu prvého
stupňa) do 31. januára 2016 (keďže výživné za mesiac január 2016 bolo splatné 15. januára 2016, teda ešte pred dňom vyhlásenia tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Odporca mal zaplatiť výživné na maloletú I. za mesiac október 2015 až január 2016 ako za ucelené mesiace v sume 3.680 eur (16 x 230 eur) a za pomernú časť mesiaca september 2014 (konkrétne za 29 dní počnúc 2. a končiac 30. dňom mesiaca) 222,33 eur, spolu teda 3.902,33 eur. Zaplatených však podľa vyjadrenia matky bolo iba 2.545 eur (145 eur za mesiac september a 2.400 eur za október 2015 až január 2016) a nedoplatok na výživnom teda predstavuje sumu 1.357,33 eur.
Povinnosť na zaplatenie takto určeného zročného výživného bolo možné a aj účelné rozložiť na splátky (s prihliadnutím k výške nedoplatku ako aj majetkovým pomerom otca) a to v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a tými závermi ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného, podľa ktorých je maloletému dieťaťu na prospech, ak sa mu bude dostávať (na zročnom výživnom) síce menších súm, za to však opakovane a po dlhší čas. Ak sa potom zročné výživné má (podľa záverov ustálenej judikatúry, na ktoré nebol dôvod nič meniť) zaplatiť tak, aby podľa možnosti celý dlh bol vyrovnaný maximálne do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho povinnosť, odvolací súd dospel k záveru o výške splátky 40 eur a preto rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (článok I. § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za podmienok v ňom určených, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.