Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/623/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201683 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315201683.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: A. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. I., L. XXXX/X, zastúpená advokátkou Mgr. Ivicou Šišolákovou, so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/91/2015-50 zo dňa 14. júla 2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 2.375,16 eura p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.375,16 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 38,48 eura a v časti určenia, že zmluvná podmienka formulovaná v bode 13 zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy 8100010128 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 328,92 eura k rukám právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 písm. a) až f), ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ - zákon č. 40/1964 Zb.), zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods. 3, ods. 5. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil záverom, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.413,64 eura a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v súvislosti s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100010128. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanou vyplatený úver najskôr vo výške 1.659,70 eura a potom revolving vo výške 862,01 eura. Pri poskytnutí prvého úveru sa žalobkyňa zaviazala, že ho splatí prostredníctvom 30 pravidelných mesačných splátok po 106,42 eura, ktorú povinnosť si žalobkyňa riadne plnila a celkovo splatila žalovanému sumu 4.935,35 eura. Z predložených listinných dôkazov ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bol poskytnutý tzv. klasický úver, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus jeho splácania - pravidelné mesačné splátky a jednak aj spôsob jeho čerpania - jednorazové vyplatenie dňa 09.07.2008 a 21.07.2009. Pri revolvingových úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do schválenej výšky (za predpokladu, že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní). Pritom zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje zákonom stanovené náležitosti - nie je tu jednoznačne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj končená splatnosť úveru. Preto súd v súlade s argumentáciou žalobkyne mal za to, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, jej bol poskytnutý bez akýchkoľvek poplatkov a bezúročne. Preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobkyňa mu plnila viac, ako jej bolo poskytnuté. Priznaná suma 2.375,16 eura je pritom tvorená nepremlčanou časťou plnení žalobkyne poskytnutých v prospech žalovaného v období od 30.01.2012 do 13.02.2014 v sume 2.275,16 eura a sumou 100,- eur, ktorá bola žalovanému vyplatená počas konania. Súd sa stotožnil aj s názorom žalobkyne, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, dostatočne nechránil jeho práva a preto žalobkyni priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur, ktorú výšku mal súd za primeranú vzhľadom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv žalobkyne, ktorý jej bol spôsobilý privodiť ujmu na uspokojovaní životných potrieb a potenciálne počnúc so základnými životnými potrebami. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že práve v tejto časti ohľadom sumy 38,48 eura bola žaloba vzatá späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, keďže nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni a táto bola s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti neúspešná len v nepatrnej miere, preto jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia z troch úkonov právnej služby plus režijný paušál, t.j. spolu 328,92 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil. Uviedol, že súd neuviedol ani žiadne skutkové, ani žiadne právne posúdenie. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100010128 bola medzi účastníkmi konania uzavretá na dobu neurčitú. Uvedená skutočnosť nebola zo strany konajúceho súdu zohľadnená v súvislosti s tvrdením o neuvedení údajov o konečnej splatnosti. Zo skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere umožňujúcej opakované čerpanie úveru vyplýva, že stanoviť konečnú splatnosť je možné vždy len vo vzťahu ku konkrétnemu čerpaniu (či už z úveru alebo revolvingu). Táto skutočnosť je zohľadnená aj v článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že termín konečnej splatnosti je vždy zhodný s dátumom splatnosti príslušnej poslednej splátky, ktorou sa uhrádza úver. Tento údaj je uvedený v oznámení o schválení úveru, ktorý tvorí súčasť zmluvy a s ktorým bol žalobca oboznámený a bol mu doručený. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie ani nezisťoval, v dôsledku čoho je jeho záver o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti minimálne predčasný. Ako druhý dôvod, z ktorého súd pri závere o bezúročnom úvere vychádza, je záver o chýbajúcom údaji o výške, počte a termíne splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva však obsahuje aj výšku splátky, aký je počet splátok a k akému dňu má byť splátka uhradená. Ak súd prvej inštancie sa podľa obsahu napadnutého rozsudku s obsahom zmluvy nezaoberal, jej obsah vo vzťahu ku svojim záverom nevyhodnotil. Rozhodnutie súdu a jeho závery odporujú pravidlám hodnotenia dôkazov, závery súdu sú nepostačujúce a neodôvodnené. Žalovaný napáda rozsudok aj v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko v tejto časti súd nielenže neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých rozhodol podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ale ani nezdôvodnil, podľa čoho určil jeho výšku. Súdna prax opakovane ustálila, že síce stanovenie výšky je vecou úvahy súdu, avšak nemôže byť výsledkom ľubovôle a musí byť preskúmateľné. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 136 OSP, na ktorého aplikáciu sa rovnako vzťahuje § 157 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal. Poukaz na to, že zo strany žalovaného malo dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu je mylný, pretože súdom opisovaný zásah zodpovedá sume úhrad jednotlivých splátok, ktorých výšku sám žalobca akceptoval a uhrádzal. Súd teda neopodstatnene spája samotný vznik bezdôvodného obohatenia so vznikom nároku na finančné zadosťučinenie. Bezdôvodné obohatenie podľa napádaného rozsudku vzniklo tým, že žalobca mal uhrádzať v prospech žalovaného viac, než podľa zákona mal. Táto skutočnosť však nepredstavuje sama osebe dôvod pre priznanie finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s týmto rozhodnutím i preto, že vychádza zo skutočností, ktoré sám žalobca netvrdil. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia nebol v konaní splnený zákonný predpoklad a to žaloba na ochranu proti porušeniu práva (tak ako to predpokladá § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splnením predpokladu podľa označeného zákonného ustanovenia. Vzhľadom k uvedenému žalovaný podal proti rozsudku odvolanie z dôvodov nesprávnych skutkových záverov, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). 7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/91/2015 je nárok žalobkyne voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.413,64 eura s príslušenstvom, ako i finančné zadosťučinenie. 8. V predmetnom spore niet pochybností o tom, že tu ide o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. 9. Režim spotrebiteľských zmlúv je upravený v Občianskom zákonníku a v ďalších právnych predpisoch, ktorých cieľom bolo zaistiť harmonizáciu zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire v tejto oblasti (Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodné priestory a Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je stav, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnomernom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorého dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému dojednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je ani na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to vo forme obmedzenia autonómie vôle. 10. Obsah zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmie byť umiestnený v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej) listiny, na ktorej spotrebiteľa pripojuje svoj podpis. Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (uznesenie ÚS ČR 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Nejedná sa tu pritom o nič iného, než o rozvedenie povinnosti jednať vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo. 11. Revolvingový úver je opakujúci sa úver. Kým spotrebiteľský úver je jednorazovým úverom na nákup konkrétneho tovaru či služby, pri revolvingovom úvere vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah. Ten klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, vždy keď je potrebuje - a teda aj opakovane - až do výšky svojho úverového rámca. V prípade použitia týchto peňazí, alebo časti z nich, platí mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatku spätne pripočítavajú na jeho účet. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 09.07.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100080128 a to na základe žiadosti žalobkyne, ktorou jej žalovaný poskytol úver v sume 50.000,- Sk - 1.659,70 eura, ktorý mala žalobkyňa splatiť 30 splátkami vždy 19. dňa v mesiaci, s výškou splátky 3.206,- Sk - 106,42 eura. Zmluvná odmena za poskytnutý úver bola vyčíslená na sumu 46.180,- Sk - 1.532,90 eura, RPMN za úver 77,02% a ročná úroková sadzba úveru 77,02%. Suma úveru bola žalobkyni vyplatená dňa 9. 8. 2008 (č.l. 39 sp.). 13. Tu sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sa jednoznačne nejedná o revolvingový úver, ale o bežný spotrebiteľský úver(dohodnutá výška splátky 106,42 eura, počet splátok 30 splatných 19 dňa v mesiaci, jednoznačne vedúce k úhrade celého úveru spolu s odmenou, úrokmi a či poplatkami a to formou pravidelných, v zmluve presne stanovených splátok). 14. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nepostačujúce, ak zo zmluvy vyplýva, že vo výške splátky sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním jednotlivých splátok. V citovanom ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca výslovne vyžaduje uvedenie súm, súhrn ktorých tvorí splátku úveru (istina + úroky + poplatky). Obligatórnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských o úveroch je okrem iného podľa písmena g) aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Keďže aj táto obligatórna náležitosť v zmluve absentuje, ide o úver bez úrokov a poplatkov(§ 4 ods. 3 zákona). Žalovaný v odvolaní argumentuje tým, keďže išlo o úvere na dobu neurčitú a poukazuje na zmluvné dojednania, v, ktorých sa tento údaj nachádza a prípadne i na oznámenie o schválení úveru, ktoré bolo žalobkyni doručené. Ani touto argumentáciou žalovaný nedostál zákonnej požiadavke na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. Zákonodarca vyjadril požiadavku na stanovenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru celkom nepochybne. O výklade uvedeného ustanovenia nemôžu byť žiadne rozumné pochybnosti. Žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal, že si zákonom stanovenú povinnosť splnil, preto musí niesť s tým spojené následky. V pokiaľ preto neboli uvedené obligatórne náležitosti obsiahnuté v zmluve, nemožno zvrátiť zákonný dôsledok s tým spojený, t. j. že ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. 15. S prihliadnutím k uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola povinná žalobcovi vrátiť len to, čo od žalobcu dostala, t. j. sumu 1.659,70 eura (§ 4 ods. 3 zákona). Druhý úver bol žalobkyni poskytnutý automaticky v priebehu splácania prvého úveru a to formou jeho výplaty na podklade prvej zmluvy a bol jej v sume 862,01 eura vyplatený dňa 21.7.2009. Tu je dôvodná otázka, za akým účelom sa žalobkyni vyplácal ďalší revolvingový úver, keďže jeden jej už bol poskytnutý, ktorý aj splácala a ak by išlo o revolvingový úver, stále by z neho mohla čerpať. Z uvedeného plynie jednoznačný záver, že o revolvingový úver tu nešlo, pretože inak by neboli pravidelné mesačné splátky vedúce k splateniu celého úveru v rozsahu 30 splátok a žalobkyňa by nemala dôvod prijať ďalší úver, keďže z prvého úveru by mala stálu možnosť obnoviteľného čerpania. Keďže tomu tak nebolo(nebol jej poskytnutý revolvingový úver ale bežný spotrebiteľský úver), vznikol jej v priebehu splácania prvého úveru zmluvný nárok na vyplatenie revolvingu, takže jej bola automaticky poskytnutá ďalšia suma úveru 862,01 eura (vyplatený 21.7.2009, pričom o jeho poskytnutie vôbec nežiadala). Takéto dojednanie je neplatné a spôsobuje nejasnú a neprehľadnú situáciu, ktorá dezorientuje bežného spotrebiteľa, pretože pri hradení pôvodných tridsiatich splátok po 106,42 eura nie je vôbec zrejmé, aká časť z tejto sumy sa použije na úhradu prvého úveru a aká časť na úhradu druhého úveru najmä za situácie, ak by čerpanie a tým aj splátka na revolvingový úver mala byť vyššia, ako suma dohodnutej ba či uhradenej splátky. Suma úveru bola žalobkyni vyplatená jednorázovo a nič nenasvedčuje preto situácii, že by sa malo jednať o revolvingový úver. 16. Celkom bolo žalobkyni poskytnutých 2.521,71 eura, pričom z prehľadu platieb uskutočnených žalobkyňou vyplýva, že táto na predmetný úver uhradila sumu vo výške 4.935,35 eura. Poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyňa preplatila o sumu vo výške 2.413,64 eura. Počas konania v mesiaci marec 2015 došlo ešte k zrážke zo mzdy žalobkyne vo výške 50,- Eur v prospech žalovaného a dňa 17.4.2015 žalobkyňa dobrovoľne uhradila sumu 50,- eur, všetko spolu 2.513,64. Žalobkyňa si v konaní v konečnom dôsledku uplatnila celkom sumu 2.375,16 eura, ktorý nárok aj odvolací súd považuje za dôvodný a preto jej bol súdom prvej inštancie správne priznaný. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v podlieha § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil. 17. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie, pretože v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa žalovaný dostatočne nechránil jej práva, a preto ho žalobkyni priznal vo výške 500,- eur, ktorého výšku mal súd za primeranú, a to vzhľadom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv žalobkyne, ktorý zásah bol spôsobilý privodiť jej ujmu na uspokojovaní životných potrieb, potenciálne počnúc základnými životnými potrebami. 18. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 19. Zákon o ochrane spotrebiteľa v citovanom ustanovení priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý bol na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností, má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. 20. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli. Pre priznanie tohto peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky, nemôže tu však ísť o svojvôľu súdu, pretože i takto priznaná náhrada musí byť odôvodnená čo do základu a výšky a táto voľná úvaha musí byť preskúmateľná. Primerané zadosťučinenie môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov sa všetko zhojilo. Súd prvej inštancie na zistenie dôvodnosti nároku na primerané finančné zadosťučinenie nevykonal žiadne dokazovanie, proporcionálne neporovnal daný úspech žalobkyne v konaní s výškou jej nemajetkovej ujmy, s dôsledkami, ktoré platenie neoprávnených súm žalobcovi žalobkyňu postihlo, na intenzitu zásahu do práv žalobkyne konaním žalovaného a iné (napr. zrážky zo mzdy žalobkyne). 21. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, pričom nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci, keď je jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. 22. Odvolací súd potom, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. c) CSP preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť. 24. O doterajšej náhrade trov prvostupňového konania(keďže výrok o nich nemohol byť uzavretý pre čiastočné zrušenie rozsudku) a tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).