Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/234/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315210817 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315210817.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: INTERSPORT AUSTRIA Gesellschaft m.b.H, IČ: FN 101648 h, so sídlom 4600 Wels, Flugplatzstraße 10, Rakúska republika, zastúpený splnomocnencom: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 707 856, so sídlom Panenská 18, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. M. N., narodený XX.X.XXXX, bytom Z. X/XXXX, S. - S., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/330/2015-54 zo dňa 3.5.2016 vo vyhovujúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislých výrokov o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 50.000 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.4.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh (žalobu) zamietol, ďalej uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania v sume 3.000 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.282,85 eur k rukám jeho právneho zástupcu (advokáta) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 546, § 145 ods. 1, § 40a, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 106 veta prvá Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom a spoločnosťou SPORTSTYLE s.r.o. došlo dňa 26.8.2010 k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci, ktorá upravovala podmienky vzájomnej spolupráce pri prevádzke maloobchodnej predajne športového tovaru, ktorú prevádzkovala spoločnosť SPORTSTYLE s.r.o. v nákupnom centre v Dunajskej Strede. Na základe tejto zmluvy dodával žalobca spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. tovar, za ktorý bola v zmysle uzavretej zmluvy spoločnosť SPORTSTYLE s.r.o. povinná zaplatiť kúpnu cenu. Spoločnosť SPORTSTYLE s.r.o. sa však s platbami za dodaný tovar dostala do omeškania, preto došlo medzi žalobcom a touto spoločnosťou dňa 26.9.2012 k uzatvoreniu dohody. V tejto dohode spoločnosť SPORTSTYLE s.r.o. písomne uznala svoj záväzok voči žalobcovi ku dňu 31.8.2012 v celkovej výške 1.360.024,44 eur, ktorý sa zaviazala uhradiť v dohodnutých splátkach, ktoré však nedodržala. Dňa 22.2.2011 žalovaný ako fyzická osoba písomne vyhlásil, že ako ručiteľ za dlžníka, prípadne jeho právneho nástupcu sám uhradí všetky peňažné pohľadávky žalobcu vzniknuté z dôvodu uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci zo dňa 26.8.2010 a jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých na základe dodávok tovaru realizovaných v súlade s touto zmluvou. Výška ručenia žalovaného bola dohodnutá na sumu 300.000 eur, pričom žalovaný ako ručiteľ bol povinný do 15.-tich dní od doručenia výzvy žalobcu uhradiť pohľadávky žalobcu voči spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o.. Žalobca listom zo dňa 9.4.2015 vyzval žalovaného, aby na základe ručiteľského vzťahu zaplatil celkovo sumu 300.000 eur v lehote do 27.4.2015. Obsahom ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo dňa 22.2.2011 je aj dohoda ohľadne úrokov z omeškania a to pre prípad omeškania ručiteľa s platbou, na ktorú bol žalobcom vyzvaný na základe ručiteľského vyhlásenia uvedený úrok z omeškania bol dojednaný na výšku 0,04 % denne z dlžnej sumy. 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie preukázaním, že nárok žalobcu voči spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. predstavoval ku dňu 31.8.2012 výšku 1 360 024,44 Eur. Právnym titulom pre uplatnenie pohľadávky je žalobcom tvrdená existencia ručiteľského vzťahu žalovaného, v zmysle ktorého sa mal žalovaný zaviazať, že v prípade nesplnenia záväzkov spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. voči žalobcovi, tieto na základe písomnej výzvy žalobcu uhradí až do výšky 300.000 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie žiadnym zákonným ustanovením nie je vylúčené, aby spoločník obchodnej spoločnosti (žalovaný bol v čase podpisovania ručiteľského záväzku zároveň spoločníkom spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o.) ako fyzická osoba, teda nie ako spoločník obchodnej spoločnosti, ručil za záväzky tejto spoločnosti. Je potrebné dôsledne odlíšiť aj tú skutočnosť, že ručenie spoločníkov obchodnej spoločnosti podľa § 106 Obchodného zákonníka je ručením zákonným, teda pre jeho vznik nie je potrebný dobrovoľný úkon ručiteľa. Naopak ručenie podľa § 546 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že ručiteľ dobrovoľne a z vlastnej vôle vyhlási, že veriteľovi za dlžníka splní splatný záväzok. Žalovaný podpisom ručiteľského vyhlásenia prejavil svoju vtedajšiu vôľu a dobrovoľne sa zaviazal uhradiť záväzky spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o., pričom je úplne irelevantné, či žalovaný bol alebo nebol spoločníkom obchodnej spoločnosti, za ktorej záväzky ručil. Takýto postup preto nie je možné považovať za obchádzanie zákona, v obchodnej praxi sa používa bežne, pričom jeho účelom je motivovať prostredníctvom osobného ručenia spoločníkov obchodných spoločností samotné obchodné spoločnosti k plneniu svojich záväzkov. Podpísanie ručiteľského vyhlásenia nie je úkonom bežným, a preto vyžaduje súhlas druhého z manželov, avšak táto skutočnosť sama o sebe hoci je dôvodom neplatnosti právneho úkonu nezakladá situáciu, keď súd na túto neplatnosť musí prihliadnuť ako je tomu v prípadoch, keď je právny úkon neplatný absolútne. V danom prípade sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, preto musí byť pre úspešnosť tvrdenej neplatnosti splnená aj podmienka, že druhý z manželov sa musí tejto neplatnosti dovolať. V uvedenom konaní žalovaný nepreukázal, že by zo strany manželky žalovaného boli urobené kroky smerujúce k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, preto je potrebné ručiteľské vyhlásenie považovať za platný právny úkon, z ktorého žalovanému vyplývala povinnosť po doručení výzvy uhradiť žalobcovi jeho pohľadávky voči spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. a to až do výšky 300.000 eur. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom manželky žalovaného a zistením jeho majetkových pomerov zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal úkony jeho manželky smerujúce k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia. Dokazovanie v oblasti preukázania majetkových pomerov žalovaného považoval súd prvej inštancie za irelevantné z dôvodu, že majetnosť ručiteľa nie je zákonnou podmienkou platnosti jeho ručiteľského vyhlásenia. Z dôvodu, že sa odporca od 28.4.2015 nachádzal v omeškaní so splnením peňažného dlhu, priznal súd prvej inštancie právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Vychádzajúc z toho, že najvyššia možná výška úrokov z omeškania v uvedenom období predstavovala sadzbu 9 % ročne. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech iba v nepatrnej časti týkajúcej sa uplatneného príslušenstva. 5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalovaný prostredníctvom jeho advokáta vo vyhovujúcej časti (posúdiac odvolanie podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalovanému sa odňala možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), f) Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) spojení s § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka spoločník môže ručiť za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, je teda zákonne ustanovený limit výšky ručenia spoločníka, v rámci ktorého znáša podnikateľské riziko aj za konanie právnickej osoby. Ručením nad rámec tohto ustanovenia je obchádzaný zákon, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako spoločník spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. nemohol ručiť za záväzky tejto spoločnosti vo väčšej miere, ako bola výška nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Rovnako je potrebné posúdiť platnosť ručiteľského záväzku v súvislosti s dodržaním dobrých mravov. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v čase ručiteľského vyhlásenia v manželskom zväzku, bolo potrebné zistiť, či žalovaný disponoval dostatočným vlastným majetkom mimo majetku v BSM, ktorým by bol schopný ručiť za záväzky spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o.. Ak nedisponoval vlastným majetkom mimo rámca BSM, znamenalo by to, že takýto záväzok zasahuje aj do sféry BSM a je spôsobilý vyvolať exekučné konanie voči majetku, ktorý je súčasťou BSM, teda aj v spoluvlastníctve manželky žalovaného. V takomto prípade by bolo potrebné skúmať, či bol žalovanému v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka udelený súhlas jeho manželky, nakoľko evidentne nejde o bežnú vec. V prípade, ak nebol udelený súhlas manželky žalovaného, ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje dobrým mravom. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/6/2013 zo dňa 19.6.2013. Žalovaný má za to, že v konaní bolo potrebné skúmať majetkové pomery žalovaného v čase ručiteľského vyhlásenia, či disponoval žalovaný vlastným majetkom mimo BSM, ktorým by mohol ručiť za záväzky SPORTSTYLE s.r.o. a ak nie, tak bolo potrebné skúmať, či bol žalovanému udelený súhlas manželky na uzavretie ručiteľského vzťahu v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom zamietnutím jeho návrhov na doplnenie dokazovania oboznámením sa s majetkovými pomermi žalovaného v čase ručiteľského vyhlásenia, ako aj výsluchom jeho manželky. 6. Žalobca odvolací návrh nepodal. 7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca prostredníctvom jeho splnomocnenca. K vyjadreniu pripojil Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S.. Uviedol, že ObZ v rámci § 106 stanovuje rozsah, v ktorom možno od spoločníka požadovať plnenie pre prípad nesplnenia pohľadávok veriteľa spoločnosti samou obchodnou spoločnosťou, na ktorej podaniami sa spoločník zúčastňuje svojim obchodným podielom. V prípade dobrovoľného ručenia sa ručiteľ stáva ďalším priamym dlžníkom veriteľa, v prospech ktorého písomne vyhlásil svoju vôľu uspokojiť ho pre prípad nesplnenia záväzku zo strany pôvodného dlžníka Ak by bol výklad žalovaného správny, musel by žalovaný pripustiť, že ObZ limituje fyzické osoby - spoločníkov alebo konateľov obchodných spoločností v spôsobilosti zaväzovať sa v rámci súkromnoprávnych záväzkových vzťahov. Prevzatie ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 a nasl. ObZ zo strany fyzickej osoby, ktorá je zároveň spoločníkom v obchodnej spoločnosti s obmedzeným ručením je v súlade s právnym poriadkom, pretože je vyjadrením zásady zmluvnej voľnosti charakteristickej pre súkromnoprávne vzťahy. Spísanie ručiteľského záväzku zo strany žalovaného ako fyzickej osoby, ktorá bola spoločníkom obchodnej spoločnosti nie je v rozpore s § 106 ObZ. Ďalej žalobca vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie NS SR z 18.5.1973 sp. zn. 1 Cz 43/73, R61/1973 a Rozhodnutie NS ČR z 30.8.2005 sp. zn. 29 Odo 39/2005. Vo vzťahu k Nálezu ÚS SR žalobca uviedol, že ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by individuálne posudzovalo danú právnu vec, nakoľko pre nedostatok právomoci neprislúcha ÚS SR autoritatívne rozhodnúť o tom, či konkrétny právny úkon podlieha režimu zákonného ustanovenia (v danom prípade § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V právnej veci definovanej v rámci Nálezu išlo o pristúpenie k existujúcemu záväzku obchodnej spoločnosti zo strany fyzickej osoby spoločníka ako aj spísaniu notárskej zápisnice. V prejednávanej veci ide o ručenie fyzickej osoby - spoločníka za súčasné a budúce záväzky spoločnosti SPORTSTYLE s.r.o. až do hodnoty 300.000 eur. Záväzok, ktorý je predmetom súdneho konania vznikol v období od roku 2012, t. j. po spísaní ručiteľského vyhlásenia, pričom uvedený záväzok v priebehu nasledovných rokov narastal. Žalobca zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný na základe Kúpnej zmluvy V 473/2015 zo dňa 30.3.2015 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva byt v S. a k uvedenému úkonu tak došlo v čase, keď bol zo strany žalobcu vyzvaný na úhradu svojich dlhodobo splatných záväzkov. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), písm. f), písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), h), b) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 10. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 50.000 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, resp. či vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a či právne správne posúdil nárok žalobcu. 11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 50.000 eur s príslušenstvom a trovy konania. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z časti a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 50.000 eur od 28.4.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie považoval ručiteľský záväzok žalovaného, že uspokojí pohľadávky žalobcu, ak ich neuspokojí obchodná spoločnosť Sportstyle s.r.o. za platný, rovnako považoval za dôvodnú požiadavku žalobcu na zaplatenie priznaného úroku z omeškania v zákonnej výške a v ostatnej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné pre obchádzanie zákona, keďže ako spoločník obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. nemôže ručiť za jej záväzky vo väčšej miere, ako je jeho výška nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, že je neplatné pre rozpor s dobými mravmi, keďže k uzavretiu dohody o ručení nemal súhlas manželky a v čase ručiteľského vyhlásenia nedisponoval vlastným majetkom mimo majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorým by bol schopný ručiť za záväzky obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o.. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.8.2010 uzavreli žalobca a obchodná spoločnosť Sportstyle s.r.o. kooperačnú zmluvu, ktorá upravuje podmienky vzájomnej spolupráce prevádzky obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. maloobchodnej predajne so športovým tovarom nachádzajúcej sa na adrese FC Family Center, Galantská cesta 1888/29, Dunajská Streda. Dňa 22.2.2011 uzavreli písomne žalobca ako veriteľ a žalovaný ako ručiteľ dohodou o ručení, na základe ktorej dohody prevzal žalovaný na seba povinnosť voči žalobcovi, že uspokojí všetky jeho peňažné pohľadávky voči obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. do výšky 300.000 eur, ktoré mu vznikli z dôvodu uplatňovania si nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci, z jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých na základe zmluvy o spolupráci týkajúcich sa športových potrieb a iného tovaru ako aj ostatných poskytnutých služieb zo strany žalobcu, vrátane možných nárokov žalobcu, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek jednostranného ukončenia zmluvy o spolupráci, pokiaľ ich neuspokojí do 30 kalendárnych dní od ich uplatnenia obchodná spoločnosť Sportstyle s.r.o.. Dňa 31.8.2012 uzavreli žalobca ako veriteľ a obchodná spoločnosť Sportstyle s.r.o. ako dlžník dohodu, súčasťou ktorej dohody je vyhlásenie obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o., že výslovne uznáva, že ku dňu 31.8.2012 dlží žalobcovi za dodávky tovaru čiastku 1.360.024,44 eur a zaväzuje sa ju zaplatiť v splátkach podľa priloženého zoznamu. Listom zo dňa 25.2.2015 vyzval žalobca ako veriteľ obchodnú spoločnosť Sportstyle s.r.o. ako dlžníka na zaplatenie sumy 98.818,90 eur najneskôr do 30.3.2015. Listom zo dňa 9.4.2015 žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. oznámil žalovanému ako ručiteľovi, že obchodná spoločnosť Sportstyle s.r.o. neuskutočnila dohodnuté platby, a preto si uplatňuje jeho osobné ručenie a žiada namiesto obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. zaplatiť mu sumu osobného ručenia vo výške 300.000 eur najneskôr do 27.4.2015. Žalovaný je od 19.9.2012 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o.. 13. Žalovaný v odvolaní namietal, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je spoločníkom obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. a za jej záväzky ako spoločník ručí v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a ručením nad rámec tohto ustanovenia je obchádzaný zákon, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka vo väzbe na zápis splatenia vkladu do spoločnosti do obchodného registra. Podmienky, za ktorých vzniká a trvá ručiteľský vzťah spoločníka za záväzky spoločnosti upravuje obchodný zákonník objektívne bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom viazal na porušenie povinnosti spoločníka, či na inú činnosť, poprípade nečinnosť jeho alebo spoločnosti, než práve na splatenie vkladu a následné podanie návrhu na zápis do obchodného registra, k čomu pristupuje ešte rozhodnutie registrového súdu o povolenie zápisu splatenia vkladu. Tento ručiteľský záväzok spoločníka obchodnej spoločnosti je záväzkom akcesorickým a subsidiárnym, čo znamená, že vznik a existencia ručenia sú závislé na vzniku a existencii zabezpečovaného záväzku a povinnosť ručiteľa splniť veriteľovi dlh je následná za povinnosťou hlavného dlžníka (obligatio principalis). Naproti tomuto zákonnému ručeniu spoločníka obchodnej spoločnosti, ručenie v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka vzniká písomne uzatvorenou zmluvou medzi veriteľom a ručiteľom, obsahom ktorého je vyhlásenie ručiteľa, ktorým berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. I v tomto prípade sa jedná o subsidiárny a akcesorický právny pomer medzi ručiteľom (t. j. osobou odlišnou od dlžníka) a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu (medzi veriteľom a dlžníkom). 14. K uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd ďalej uvádza, že kogentnosť právnej úpravy v ustanovení § 106 Obchodného zákonníka spočíva v tom, že jej pôsobenie nemôžu subjekty právneho vzťahu vylúčiť, t. j. aby spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným neručil za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Uvedená norma ale nezakazuje spoločníkovi, aby na seba prevzal ručiteľský záväzok zmluvne, aj vo vyššom rozsahu. Podľa Čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pre občianskoprávne vzťahy je tiež charakteristická zásada slobodnej vôle, ktorá sa prejavuje aj v možnosti slobodného nakladania s majetkom, majetkovými hodnotami a právami (zmluvná voľnosť). Zmluvná sloboda predpokladá slobodnú možnosť vstupovať do zmluvných vzťahov s akýmkoľvek subjektom a na akýkoľvek zákonom dovolený účel. Ak žalovaný ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným v obchodnej spoločnosti dobrovoľne a nad rámec svojich zákonných povinností (§ 106 Obchodného zákonníka) prejavil vôľu poskytnúť veriteľovi zabezpečenie nárokov aj prevzatím ručiteľského záväzku, tento prejav vôle zodpovedá jeho zmluvnej autonómii. Prevzatie ručiteľského vyhlásenia písomnou dohodou žalovaným, ktorý je fyzickou osobou a zároveň spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, je v súlade s právnym poriadkom, pretože je vyjadrením zásady zmluvnej voľnosti charakteristickej pre súkromnoprávne vzťahy, ktorá účastníkom týchto vzťahov umožňuje uzatvoriť akýkoľvek záväzkový vzťah a pre akýkoľvek účel, ktorý nie v rozpore s právom. Konanie žalovaného nebolo zakázané zákonom, preto sa zákonu neprieči, ani ho neobchádza. Preto predmetná odvolacia námietka žalovaného poukazujúca na neplatnosť jeho ručiteľského vyhlásenia pre obchádzanie zákona je nedôvodná. 15. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo namietanie absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko k ručiteľskému vyhláseniu mu nebol udelený súhlas jeho manželky. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaujal právny názor, že v danom prípade sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a v konaní žalovaný nepreukázal, že by zo strany manželky žalovaného boli robené kroky smerujúce k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, a preto je potrebné ručiteľské vyhlásenie považovať za platný právny úkon. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zamietol i návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom manželky a zistením majetkových pomerov žalovaného. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v súvislosti s problematikou prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, resp. k odpovedi na otázku, či je takéto ručenie prípustné a či je takýto ručiteľský záväzok platný, je treba vychádzať predovšetkým ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. V zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Z ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak vyplýva záver, že právny úkon, ktorým niektorý z manželov disponoval spoločnou vecou alebo vykonával jej správu a zároveň, ak nešlo o bežnú záležitosť, je bez súhlasu druhého manžela neplatný. K danej problematike súdy už opakovane zaujali právny názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tomto nemení nič ani ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky voči jednému z manželov iba tento manžel, upravuje sa iba spôsob uspokojenia tejto pohľadávky pri výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela. Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu škodu a pod.. Iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie eventuálne exekúciou vecí, ktoré nepatria výlučne ručiteľovi, ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá (nie bežná) vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri súdnom výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluručiteľom. 16. K uvedenému odvolací súd ešte poznamenáva, že súdna prax vyšších súdov v obdobných prípadoch opakovane vyslovila právny názor, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela, lebo právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý záväzok prevzal. (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo 44/97 zo dňa 15.5.1997, rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cz 43/73 zo dňa 18.5.1973, nález ÚS SR sp. zn. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8.12.2010). Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax odvolací súd nevidel žiadny dôvod odkloniť sa od konštantnej judikatúry o tejto otázke. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že právny záver vyslovený súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku o relatívnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie súhlasu manželky žalovaného s týmto úkonom je nesprávny, rovnako aj odvolacia námietka o absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie súhlasu manželky žalovaného s týmto úkonom nie je opodstatnená. Ak sa netýka právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu (z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela) podľa ustanovenia § 39 i § 40a Občianskeho zákonníka. 17. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní bolo potrebné zistiť, či žalovaný disponoval dostatočným majetkom mimo majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, keďže v čase ručiteľského vyhlásenia bol v manželskom zväzku. Ako už bolo konštatované odvolacím súdom vyššie, pre občianskoprávne vzťahy je charakteristická zásada slobodnej vôle. Uplatňovanie tejto zásady v súkromnom práve má však svoje zákonné limity a je prípustná iba v rozsahu, ktorý nepopiera spoločnosťou všeobecne uznávané mravné pravidlá správania sa a hodnoty, t. j. neodporuje dobrým mravom. Žalovaný realizoval podnikateľskú činnosť účasťou na podnikaní obchodnej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným), pričom riziko podnikania, ktoré bolo spojené s platobnou neschopnosťou obchodnej spoločnosti zaťažovalo len obchodnú spoločnosť. Ručenie spoločníka je obmedzené do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ak žalovaný bez súhlasu jeho manželky právnym úkonom - ručiteľským vyhlásením na základe dohody vytvoril možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa - žalobcu z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. aj z majetku manželky, je tento prejav zmluvnej autonómie odporujúci dobrým mravom, čo ho kvalifikuje ako absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak svojim obsahom alebo sledovaným účelom porušuje všeobecne spoločensky uznávané morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi v demokratickej spoločnosti. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie opakovane uvádzal, že ručiteľské vyhlásenie urobil bez súhlasu manželky a v čase uzavretia dohody o ručení so žalobcom nedisponoval výlučným majetkom, ktorý by mohol použiť na vyrovnanie dlhu voči žalobcovi. Tomuto tvrdeniu však súd prvej inštancie nevenoval bližšiu pozornosť, zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom manželky žalovaného a zistením jeho majetkových pomerov. Ak by sa totiž v konaní preukázalo, že žalovaný realizoval tento právny úkon bez súhlasu manželky a v čase jeho uskutočnenia nemal vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou, znamenalo by to, že žalovaný sa neprimerane zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ručiteľské vyhlásene by bolo absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. 18. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď ex offo neskúmal, či ručiteľské vyhlásenie žalovaného nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, zvlášť keď žalovaný na tieto skutočnosti v priebehu konania na súde prvej inštancie poukazoval. Preto i odvolacia námietka žalovaného v tomto smere je dôvodná. Súd prvej inštancie predčasne uzavrel dokazovanie a žalobe z časti vyhovel, pričom dospel k právnemu záveru, že predmetný právny úkon je platný, keď obranu žalovaného považoval za účelovú a nepodloženú dôkaznými prostriedkami. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, keď nezisťoval, či žalovanému bol udelený súhlas jeho manželky k tomuto právnemu úkonu a či žalovaný bol reálne schopný korelujúci záväzok obchodnej spoločnosti Sportstyle s.r.o. splniť a mal vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou. 19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.4.2015 do zaplatenia, vrátane závislých výrokoch o náhrade trov konania, zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 20. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v zrušenej časti, vysporiadať sa s otázkou absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia pre rozpor s dobrými mravmi, za týmto účelom vykonať navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného a následne vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).