Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213433 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315213433.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: M. B., nar. XX. G. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o 1.648,78 eur a príslušenstvo, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 17. augusta 2015 č. k. 24Er/688/2015-31 takto r o z h o d o l : I / Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II / Povinnému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 36 ods. 1, ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016), § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016). Po preskúmaní obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie sp. zn. 8Er/1947/2011 bolo vedené exekučné konanie, ktoré bolo skončené uznesením č. k. 8Er/1947/2011-24 zo dňa 2. apríla 2012 tak, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávnenej vo výške 1.648,78 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IIC0410205 zo dňa 27. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. apríla 2012. Súd mal preukázané, že v predmetnej veci účastníkov konania už na súde prvej inštancie prebiehalo exekučné konanie na vymoženie tej istej pohľadávky priznanej totožným exekučným titulom, ktorú tento z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu zastavil. V prejednávanej veci tak existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov exekučného konania, pretože tento si ich ani na výzvu súdu neuplatnil. O trovách konania potom rozhodol podľa § 251 ods. 4 k § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila použitím ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.. Vo svojom podaní uvádza, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd však o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23. 1. 2013, podľa ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. Uvádza, že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoE/62/2013 zo dňa 3. januára 2014 bolo už skôr začaté konanie (sp. zn. 8Er/175/2009) právoplatne skončené, to znamená, že právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispedencie. Tvrdí, že exekučný poriadok nevylučuje vedenie exekučného konania v tej istej veci, teda že v exekučnom konaní neexistuje prekážka res iudicata. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Vo veci nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie porušuje základné právo oprávneného, a to právo na spravodlivé súdne konanie. Namieta, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Pretože nemá „merito veci", o ktorom by sa rozhodovalo a predstavuje len proces, akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. 3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016 - ďalej len „C.s.p."), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 44 ods. 2 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1 a ods. 2, § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 381 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebola potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol tu ani dôležitý verejný záujem na prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1C.s.p.). 5. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné: 6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016). 8. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. 9. Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. 10. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/1947/2011 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto ju zastavil. Táto skutočnosť je preto preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie. 11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). 12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex, t. j. zákon č. 160/2015 Z. z. <. Civilný sporový poriadok <. (uvedený vyššie).V súvislosti s touto zmenou boli zákonom č. 125/2016 Z. z. <. do Exekučného poriadku <. zaradené nové ustanovenia § 9a <. a § 9b <., ktoré riešia vzťah Exekučného poriadku <. ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného konania ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah riešený v ust. § 251 ods. 4 O. s. p. <., v zmysle ktorého sa ustanovenia O. s. p. <. aplikovali aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku <., pokiaľ to Exekučný poriadok <. priamo nevylučoval. Civilný sporový poriadok <. však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah Exekučného poriadku <. a Civilného sporového poriadku <. je upravený priamo v Exekučnom poriadku <. v ust. § 9a <. a § 9b <. (odcitovaný vyššie). Podľa tejto úpravy sa ustanovenia C.s.p. primerane aplikujú aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci. 15. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 C.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne len tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3. 16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/1747/2011 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIC0410205 z 27. mája 2011, exekučný súd právoplatne rozhodol, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom ustanovení. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 E.p. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 8Er/1947/2011-24 zo dňa 2. apríla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. apríla 2012. 17. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 18. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy. 19. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 C. s. p. nie je možné prejednávať znova. 20. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne, v druhom kroku, v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uvedené sa pritom analogicky, v súlade s § 9a ods. 1 E. p., uplatní aj na exekučné konania. 22. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).