Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010239 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316010239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného X. A., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.5.2016, č.k. 1T/62/2016-192, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.9.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný X. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. o d s u d z u j e : Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 18.5.2016, č.k. 1T/62/2016-192 rozhodol tak, že obžalovaného X. A. uznal za vinného, že 1. dňa 22.10.2015 v čase okolo 14.00 hod. že si v meste Sereď na ulici Cukrovarskej od neznámej osoby kúpou zadovážil a do 15.38 hod. dňa 22.10.2015 prechovával v 14-tich papierových skladačkách heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 1.902 mg, ktoré množstvo zodpovedá 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v časti mikroténového vrecka prechovával heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 2.294 mg, ktoré množstvo zodpovedá 14- tim obvykle jednorazovým dávkam drogy, v dvoch zatavených injekčných striekačkách prechovával metamfetamín s hmotnosťou 766 mg a 317 mg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 8 obvykle jednorazovým dávkam drogy a minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, čím prechovával spolu množstvo drogy zodpovedajúce minimálne 31 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, je heroín (diacetylmorfín) zaradený do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, 2. v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 23.09.2015, na prízemnom byte v bytovom objekte na ulici X. V. číslo XXX/X v obci X., nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň okna o rozmeroch 36 x 76 cm, uvedené okno z vnútornej strany kľučkou otvoril, vošiel do spálne a následne do obývačky, kde zo stolíka odcudzil notebook značky Samsung, nezisteného výrobného čísla a televízor značky Samsung, uhlopriečka 32“, nezisteného výrobného čísla a s uvedenými vecami odišiel na doposiaľ nezistené miesto, čím poškodenému E. Q. vznikla škoda vo výške 770,-€ a rozbitím sklenenej výplne spôsobil poškodenej spoločnosti Centrum S1, s.r.o. so sídlom Pata, Pod Vinohradmi číslo 333/1, IČO: 45681961, škodu vo výške 106,80,-€, hoci bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 0T/35/15 zo dňa 13.02.2015, právoplatným dňa 13.02.2015, teda v bode 1. neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a v bode 2. neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal v bode 1. zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a v bode 2. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), h), § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému E. Q., bytom X., X. V. XXX/X . škodu vo výške 876,80 Eur a podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Odvolanie odôvodnil neprávnym použitím ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona, ktoré súd nemal obžalovanému zohľadniť. Vznikla by tak situácia, keď prevažujú priťažujúce okolnosti a preto mala byť upravená trestná sadzba uvedená v § 172 ods. 1 Trestného zákona podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý výrok o treste a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody najmenej 5 rokov a 5 mesiacov. Obžalovaný sa práva na podanie odvolania vzdal. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj (1) a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. (3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 Trestného poriadku (1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. (2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. (3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o opravnom prostriedku prokurátor zotrval na písomne podanom odvolaní a obhajca i obžalovaný navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto záverom. Na rozhodnutie o treste vykonal prvostupňový súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, zaručujúcim právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Prvostupňový súd správne postupoval pri ukladaní trestu, keď obžalovanému za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona. Úhrnný trest, zvýšený podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona správne ukladal podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, teda ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný. Pochybenia sa prvostupňový súd dopustil pri zohľadňovaní poľahčujúcich okolností. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine v zmysle § 257, ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a na základe tohto vyhlásenia, ktoré súd prijal, bola ustálená vina obžalovaného zo spáchaných trestných činov. Toto jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti mu prvostupňový súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Tým, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal, napomohol podľa prvostupňového súdu k objasneniu trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený postup nesprávny. Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie je nepochybne poľahčujúcou okolnosťou zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Nie však poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia je poľahčujúcou okolnosťou to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa názoru odvolacieho súdu je obsah pojmu „napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“ odlišný od priznania sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimného oľutovania. Vyplýva to zo skutočnosti, že obe tieto okolnosti zaradil zákonodarca do § 36 ako samostatné poľahčujúce okolnosti. Nemožno vylúčiť, že v praxi prichádza k situáciám, keď obžalovaný svojím priznaním súčasne napomáha pri objasňovaní trestnej činnosti. Môže tomu tak byť v prípade, že súčasne s priznaním uvádza i skutočnosti, ktoré nie sú orgánom činným v trestnom konaní známe, napríklad mená spolupáchateľov, miesta, kde sa nachádzajú odcudzené predmety a podobne, a tak im napomáha pri zisťovaní skutku, jeho páchateľov a iných otázok, ktoré treba v trestnom konaní skúmať. V tomto prípade však o takúto situáciu nešlo. Odvolací súd je naviac toho názoru, že pri správnom gramatickom výklade tohto ustanovenia Trestného zákona, nemožno priznanie sa obžalovaného v konaní pred súdom bez ďalšieho zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. V tomto ustanovení zákonodarca použil slovné spojenie „objasňovanie trestnej činnosti príslušnými orgánmi“. V konaní pred súdom však nie je úlohou súdu objasňovať trestnú činnosť. V konaní pred súdom na základe podanej obžaloby rozhoduje súd o tom, či dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní je alebo nie je preukázaná vina obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu žalobe kladie za vinu. Súdy teda v tomto štádiu trestného stíhania nevykonávajú objasňovanie trestnej činnosti, pričom táto činnosť patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Súdy vystupujú ako nezávislý a nestranný arbiter sporu, ktorý proti obžalovanému vedie štát zastúpený prokurátorom (§ 2 ods. 5 Trestného poriadku). Na základe uvedeného nebolo teda možné obžalovanému zohľadniť obe poľahčujúce okolnosti tak, ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri správnom zohľadnený priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona došlo k situácii, keď zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona prevláda u žalovaného pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi. To potom odôvodňuje úpravu trestnej sadzby uvedenej v paragrafe 172 ods. 1 Trestného zákona v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona a následne podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Pri takto upravenej trestnej sadzbe je trest uložený súdom prvého stupňa pod dolnou zákonnou hranicou. Uvedenie zistenia odvolacieho súdu potom viedli k potrebe zrušiť napadnutý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku, nakoľko týmto rozsudkom bolo porušené ustanovenie § 36 a 38 Trestného zákona a zároveň bol trest uložený obžalovanému neprimerane mierny. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd vykonal k otázke trestu dokazovanie v dostatočnom rozsahu a iba ho nesprávne vyhodnotil, mohol odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodnúť sám o treste pre obžalovaného. V trestnej sadzbe, ktorú stanovil vyššie uvedeným postupom potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov má 5 mesiacov, čo je trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Pri výmere trestu zohľadnil najmä skutočnosť, že obžalovaný bol doposielať 9 krát súdne trestaný, opakovane aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ako i skutočnosť, že trest je ukladaný za viacnásobnú trestnú činnosť. Uložený trest tak zabezpečí najmä ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V menšej miere zabezpečí účel takzvanej individuálnej prevencie a v neposlednom rade vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Výrok prvostupňového súdu o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody je vecne správny, preto ho odvolací súd prevzal do svojho rozsudku. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku celkovo 5 krát vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, čo odôvodňuje jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu s iným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona odvolací súd nenašiel. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.