Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/829/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899640 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2508899640.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1/ W. Z., L. XXX, 2/ B. K., B., W. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Trnava, T. Tekela 23, proti žalovaným: 1/ R.. L. K., L. XXX, 2/ R.. W. K., L. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, o návrhu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, rozhodujúc o náhrade trov konania, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/108/2008-500 zo dňa 10. novembra 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/108/2008-526 zo dňa 14. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením navrhovateľovi 1/ (žalobcovi 1/) uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ (žalovaným 1/ a 2/) spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 1.056,24 eur do rúk právneho zástupcu odporcov (žalovaných) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň navrhovateľovi 2/ (žalobcovi 2/) uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ (žalovaným 1/ a 2/) spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 1.056,24 eur do rúk právneho zástupcu odporcov (žalovaných) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 137, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 v znení do 31. mája 2010 a od 1.6.2010, § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2010 a od 1.6.2010, § 14 ods. 1 písm. a) a d) v znení účinnom do 31. mája 2010, § 14 ods. 1 písm. b) a c) v znení účinnom do 30.6.2013, § 14 ods. 5 písm. b) v znení účinnom od 1. júla 2013, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“). Vecne potom súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že k zastaveniu konania v časti návrhu (ohľadom parc. č. 645/3) došlo zavinením žalobcov 1/ a 2/, ktorí využili svoje dispozičné právo a podali návrh na čiastočné zastavenie konania, teda žalovaní 1/ a 2/ mali v tejto čati konania úspech. V zostávajúcej časti bol návrh žalobcov 1/ a 2/ zamietnutý, čo znamená že aj v tejto časti mali žalovaní 1/ a 2/ úspech, teda mali celkovo plný úspech vo veci. Súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania na prvostupňovom ako aj odvolacom súde bolo: 1. určenie práva žalobcovi 1/ zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, 2. určenie práva žalobcovi 1/ zodpovedajúceho vecnému bremenu kladenia inžinierskych sietí vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, 3. určenie práva žalobcovi 2/ zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, 4. určenie práva žalobcovi 2/ zodpovedajúceho vecnému bremenu kladenia inžinierskych sietí vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že v danej veci bolo nutné posudzovať ako celok splnenie skutočností majúcich osvedčiť právo vecného bremena, ktoré malo vzniknúť vydržaním žalobcami 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Predmetom konania pre účely výpočtu náhrady trov konania potom boli 4 veci ohľadne žalobcu 1/ a 4 veci vo vzťahu k žalobcovi 2/. 3. Výšku tarifnej odmeny v prvostupňovom a v odvolacom konaní súd vypočítal tak, že úkony právnej služby do 31.05.2010 určil ako 1/13 výpočtového základu + (1/13 výpočtového základu znížená o 20%), ktorú sumu súd následne zvýšil o 50%; úkony právnej služby od 01.06.2010 určil ako 1/13 výpočtového základu + (1/13 výpočtového základu znížená o 50%), ktorú sumu súd následne zvýšil o 1/3. Tarifná odmena za jeden spoločný úkon právnej pomoci potom v roku 2009 je 53,49 eur + (53,49 eur znížený o 20% - 42,79 eur) spolu 96,28 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 50% činí 144,42 eur, v roku 2010 do 31.05.2010 je 55,49 eur + (55,49 eur znížený o 20% - 44,39 eur) spolu 99,88 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 50% činí 149,82 eur, v roku 2010 po 01.06.2010 je 55,49 eur + (55,49 eur znížený o 50% - 27,75 eur) spolu 83,24 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 1/3 činí 110,71 eur, v roku 2011 je 57 eur + (57,- eur znížený o 50% - 28,50 eur) spolu 85,50 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 1/3 činí 113,72 eur, v roku 2012 je 58,69 eur + (58,69 eur znížený o 50% - 29,35 eur) spolu 88,04 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 1/3 činí 117,09 eur, v roku 2012 za 1 úkon je 14,67 + (14,67 eur znížený o 50% - 7,36 eur) spolu 22,01 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 1/3 činí 29,27 eur, v roku 2013 je 60,07 eur + (60,07 eur znížený o 50% - 30,04 eur) spolu 90,11 eur - z ktorej sumy zvýšenie o 1/3 činí 119,85 eur. Súd priznal odmenu za úkony právnej služby na prvostupňovom súde: za 3 úkony (prevzatie veci a príprava + účasť na pojednávaní presahujúcom 2 h.) v roku 2009 je 144,42 eur x 3 = 433,26 eur; za 1 úkon do 31.05.2010 je 149,82 eur; za 2 úkony po 01.06.2010 je 110,71 eur x 2 = 221,42 eur, spolu 804,50 eur bez DPH + 19% DPH zo sumy 804,50 eur - 152,86 eur, celkom 957,36 eur, za 3 úkony v roku 2011 je 113,72 eur x 3 = 341,16 eur; za 2 úkony v roku 2012 je 117,09 eur x 2 = 234,18 eur a jeden 1 úkon je 29,27 eur - spolu 263,45 eur, spolu 604,61 eur bez DPH + 20% DPH zo sumy 604,61 eur - 120,92 eur, celkom 725,53 eur. Na odvolacom súde za 2 úkony v roku 2013 je 119,85 eur x 2 = 239,70 eur bez DPH + 20% DPH zo sumy 239,70 eur - 47,94 eur, celkom 287,64 eur. Spolu odmena za právne služby advokáta je 1 970,53 eur bez DPH. 4.Náhradu hotových výdavkov súd priznal žalovaným v roku 2009 3 x 6,95 eur = 20,85 eur; v roku 2010 3 x 7,21 eur = 21,63 eur - spolu 42,48 eur + 19% DPH zo sumy 42,48 eur - 8,07 eur, spolu 50,55 eur, v roku 2011 3 x 7,41 eur = 22,23 eur; v roku 2012 4 x 7,63 eur = 30,52 eur a v roku 2013 7,81 eur, spolu 60,56 + 20% DPH zo sumy 60,56 eur - 12,11 eur, spolu 72,67 eur. Cestovné náhrady a náhradu za stratu času si uplatnili odporcovia v 1/ a 2/ v súlade so zákonom, preto im súd priznal 3,25 eur a 12,35 eur, spolu 15,60 eur bez DPH + 20%DPH zo sumy 15,60 eur - 3,12 eur, spolu 18,72 eur. 5. Celkom súd priznal žalovaným 1/ a 2/ rade náhradu trov konania vo výške 2 112,47 eur (1 970,53 eur + 50,55 eur + 72,67 eur + 18,72 eur). Keďže si každý zo žalobcov uplatnil na súde rovnaký počet vecí, súd túto náhradu rozdelil na polovicu, teda každého zo žalobcovov zaviazal na zaplatenie 1 056,24 eur spoločne a nerozdielne žalovaným v 1/ a 2/ rade (spoločne a nerozdielne z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovým spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností). 6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie splnomocnený zástupca žalovaných 1/ a 2/ a to v celom rozsahu výrokovej časti z dôvodu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie, že predmetom konania boli len 4 spojené veci a z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd prvej inštancie pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia dospel k záveru, že predmetom konania boli celkom 4 veci, pretože bolo nutné posudzovať ako celok splnenie skutočnosti majúcich osvedčiť právo vecného bremena, ktoré malo vzniknúť vydržaním žalobcami vo vzťahu k žalovaným. Tento názor podľa žalovaných nie je správny a nemá oporu v žiadnom zákonom ustanovení, dôkazom čoho je i tá skutočnosť, že súd prvej inštancie neuvádza ani žiadne ustanovenia, o ktoré tento svoj názor opiera. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na § 119 ods. 1, ods. 2, § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za vec v zmysle procesných noriem je v sporovom konaní nutné považovať žalobcom tvrdené a žalobou uplatnené hmotné právo, pričom mal žalobca uplatniť v jednom konaní viacero hmotných práv, každé toto hmotné právo je potrebné považovať za samostatnú vec, ktorá môže byť prejednávaná v samostatnom konaní. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, že im patria z titulu vydržania dva druhy práv zodpovedajúcich vecnému bremenu a to právo prechodu a prejazdu a právo kladenia inžinierskych sietí, pričom tieto práva im patria ako práva spojené s vlastníctvom 7 rôznych pozemkov, pričom vecné bremená zaťažujú 2 pozemky patriace žalovaným. Vychádzajúc z definície vecného bremena potom možno konštatovať, že vecné bremeno je obmedzením vlastníckeho práva k jednej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti a žalobcovia v takomto konaní sa domáhali, že existuje 20 samostatných vecných bremien. V prípade úspechu žalobcov v konaní by takto tieto vecné bremená boli zapísané i v katastri nehnuteľností, teda k obom pozemkom žalovaných by boli zapísané vecné bremená v prospech všetkých pozemkov žalobcov. V konaní teda bolo 20 spojených vecí - vecných bremien, v odvolacom konaní 10, ktorých existencia mala byť i samostatne posudzovaná a pri každom z nich mohlo byť rozhodnuté teoreticky i tak, že súd bude konštatovať existenciu vecného bremena v určujúcom výroku. Čo sa týka aplikácie ust. § 13 ods. 3 vyhlášky súd prvej inštancie tieto ustanovenia nesprávne aplikoval tak, že odmenu určenú z tarifnej hodnoty jednej veci zvýšil len jedenkrát o jednu polovicu a po 1.6.2010 o jednu tretinu a to i napriek právnemu záveru, že predmetom konania boli 4 spojené veci. Pri takomto právnom závere mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky tak, že odmenu určenú z tarifnej hodnoty jednej veci zvýšiť o tri polovice a po 1.6.2010 o tri tretiny z tarifnej hodnoty ostatných spojených vecí. Pri výpočte trov konania žalovaní postupovali tak, že odmenu určenú z tarifnej hodnoty 1 veci (všetky prejednávané veci majú rovnakú hodnotu) zvýšili o 1/2 (od 1.6.2010 o 1/3) základnej sadzby tarifnej odmeny každej ďalšej spojenej veci, pri spojení 20 vecí to bolo do 31.5.2010 o 19 polovíc a od 1.6.2010 o 19 tretín. V ďalšej časti odvolania potom žalovaní vykonali výpočet podľa záveru súdu prvej inštancie, že predmetom konania boli 4 spojené veci a potom by mala byť priznaná odmena advokáta vo výške 2.570,04 eur bez DPH, s DPH 3.080,50 eur. Žalovaní sa domáhali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a to tak, že žalobcov zaviaže zaplatiť žalovaným náhradu trov konania spolu vo výške 8.678,64 eur (8.090,02 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu trov prvostupňového konania a 588,62 eur ako náhradu trov odvolacieho konania). 7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S postupom súdu prvej inštancie, ktorý neuznal tvrdenie žalovaných, že v prvostupňovom konaní išlo o 20 samostatných nárokov a v odvolacom konaní o 10 samostatných nárokov, žalobcovia súhlasia. Tvrdenia žalovaných v tomto smere, keď nároky počítali podľa počtu parciel je nelogické, samostatne sa vo vzťahu k jednotlivým parcelám nedomáhali určenia vecného bremena, pretože by to pre nich nemalo žiaden význam, išlo im o prechod cez pozemok žalovaných na ich pozemok a nie napr. o to, aby sa dostali iba do jeho polovice bez možnosti prechodu na ich pozemok. Takto určené vecné bremeno vo vzťahu aj k jednotlivým parcelám by nespĺňalo svoj účel a nemalo by žiaden význam samostatne sa uplatniť nadalo, predmetom uplatneného nároku bol celok, teda prechody cez všetky parcely žalovaných na pozemok žalobcov. Ďalej žalobcovia nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za uplatnené nároky u každého zo žalobcov dva a to právo prechodu a prejazdu osobitne a osobitne právo kladenia inžinierskych sietí. Žalobcovia sa domnievajú, že tieto nároky nie je možné v dnešnej dobe rozdeľovať, skutkovo spolu súvisia, odvíjajú sa od rovnakého právneho základu. Dôvodili, že vo vzťahu k uplatneniu náhrady trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z jedného uplatneného nároku. V ďalšej časti odvolania upozornili na nesprávny postup ako súd priznával odmenu. Hodnotu úkonu právnej pomoci v roku 2009 pre dvoch žalovaných súd určil 96,28 eur, pričom správne malo byť 85,58 eur (53,49 - 20% = 42,79, krát 2) + režijný paušál 6,95 eur, spolu 92,53 eur, za tri úkony v roku 2009 je to 277,59 eur. V roku 2010 súd určil nesprávne sumu 99,88 eur, správne malo byť 88,80 eur (55,49 - 20% = 44,40, krát 2) + režijný paušál 7,21 eur, spolu 96,21 eur. Po 1.6.2010 hodnota úkonu právnej služby mala byť určená 55,49 eur (55,49 - 50%= 27,75, krát 2) režijný paušál 7,21 eur, spolu 62,70 eur a za dva úkony v roku 2010 je to 125,40 eur. Za úkony v rokoch 2009 -2010 spolu s DPH odmena predstavuje 593,81 eur. V roku 2011 súd určil nesprávne 85,50 eur, správne malo byť 57,- eur (57-50% = 28,5; krát 2) + režijný paušál 7,41 eur, spolu 64,41 eur. Za tri úkony v roku 2011 je to 193,23 eur. V roku 2012 súd určil nesprávne 88,04 eur, správne to malo byť 55,49 eur (58,69 - 50% = 29,35; krát 2)+ režijný paušál 7,63 eur, spolu 63,12 eur. Za dva úkony v roku 2010 je to suma 126,24 eur, za jeden úkon v hodnote 1/4 je to suma 21,50 eur. V roku 2013 súd určil odmenu nesprávne sumou 90,11 eur, správne malo byť 60,07 eur odvolanie smerovalo proti jednému žalovanému + režijný paušál 7,63 eur, spolu 67,88 eur. Za dva úkony je to suma 135,76 eur. Hodnota úkonov právnej služby v roku 2011 - 2013 je spolu s DPH 496,33 eur (413,61 + 20% DPH - 82,72 eur). Po prepočte potom náhrada trov právneho zastúpenia je celkom 1.090,14 eur, pre každého zo žalobcov mala byť určená povinnosť zaplatiť celkom 545,07 eur. 8. K doručenému odvolaniu žalovaných sa vyjadril právny zástupca žalobcov 1/ a 2/, v ktorom poukázal na odvolanie žalobcov v predmetnej veci. Uviedol, že s postupom súdu prvej inštancie, ktorý neuznal tvrdenia žalovaných, že v prvostupňovom konaní išlo o 20 samostatných nárokov a v odvolacom konaní o 10 samostatných nárokov, súhlasí. Tvrdenia žalovaných keď nároky počítali podľa počtu parciel je nelogické, samostatne by sa nemohli domáhať určenia vecného bremena. Takéto vecné bremeno len vo vzťahu k jednotlivým parcelám, by nespĺňalo žiaden účel, nemalo by žiaden význam a tvrdenia žalovaných v ich vyjadrení nezohľadňuje skutočné uplatnenie nároku žalobcov, ktoré má pre nich význam len ako celok. 9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.“), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 34 CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 CSP) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Predmetom konania je náhrada trov konania. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom z 26.11.2002, doručeným súdu 18.03.2003, v spojení so zmenou návrhu pripustenou uznesením súdu prvej inštancie č.k. 6C/108/2008-74 z 21.03.2005 a uznesením č.k. 6C/108/2008-169 z 26.10.2009, právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ navrhli, aby súd určil existenciu vecného bremena pozostávajúceho z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť žalovaných 1/ a 2/ nachádzajúcej sa v kat. úz. Ratnovce zapísanej na LV č. 843 - parc. č. 645/1, ostatné plochy o výmere 867 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva a prechodu uloženia inžinierskych sietí na parc. č. 645/1, k.ú. Ratnovce - č. 177/91/2003 z 20.5.2003 vyhotovené Geodetickou kanceláriou Cicutto a Chrvala, spol. s r. o. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/108/2008 - 172 z 26.10.2009, v znení jeho opravného uznesenia, č.k. 6C/108/2008 - 389 z 07.05.2012 konanie zastavil v časti žalobkýň 4/ a 5/ a v časti návrhu žalobkýň 4/ a 5/, ktorým navrhli, aby súd určil, že každý vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., zapísaná na LV č. XXX - parc. č. 635/3, vinica o výmere 364 m2, vinica o výmere 364 m2, vinica o výmere 365 m2, parc. č. 635/4 v časti orná pôda vo výmere 58 m2, orná pôda vo výmere 58 m2, orná pôda vo výmere 58 m2, má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí, cez nehnuteľnosť žalovaných 1/ a 2/, nachádzajúcej sa v kat. úz. L. zapísanej na LV č. XXX - parc. č. 645/1, ostatné plochy o výmere 867 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva a prechodu uloženia inžinierskych sietí na parc. č. 645/1 - č. 177/91/2003 z 20.5.2003 vyhotovené Geodetickou kanceláriou Cicutto a Chrvala, spol. s r. o. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli čiastočné zastavenie konania v časti týkajúcej sa pozemku parc. č. 645/3 v katastrálnom území obce L.. Súd prvej inštancie vo veci rozsudkom č.k. 6C/108/2008 - 394 z 07.05.2012 návrh zamietol a zastavil konanie v časti návrhu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúceho z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť žalovaných 1/ a 2/ nachádzajúcej sa v kat. úz. L. zapísanej na LV č. XXX - parc. č. 645/3 - zastavané plochy, výmera 144 m2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva a prechodu uloženia inžinierskych sietí na parc. č. 645/1, k.ú. L. - č. 177/91/2003 z 20.5.2003 vyhotovené Geodetickou kanceláriou Cicutto a Chrvala, spol. s r. o. a zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti dňom 31.05.2012. Voči rozsudku v zamietajúcej časti podali žalobcovia odvolanie, odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/209/2012 - 479 z 17.09.2013, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením. Rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 6C/108/2008-394 z 07.05.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 9Co/209/2012- 479 z 17.09.2013, v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňom 29.10.2013. 13. Súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania podľa príslušných ust. O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania vychádzajúc z výsledku konania vo veci samej. 14. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 15. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012). 16. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 17. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust. § 142 O.s.p. 18. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené. 19. V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. 20. Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ust. ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. 21. Preto ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. 22. Dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu bolo jednoznačne správanie žalobcov, čím boli jednoznačne splnené podmienky pre použitie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď žalobcovia zobrali návrh späť bez toho, že by dôvodom späťvzatia bolo aj správanie žalovaných. 23. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). 24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebolo sporné, že žalovaným 1/ a 2/ patrí právo na náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania uplatnil a trovy konania včas vyčíslil. Sporným zostala výška náhrady trov konania za úkony právnej služby žalovaných 1/ a 2/. Právny zástupca žalovaných vychádzal z toho, že predmetom konania vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ je 20 vecí na súde prvej inštancie a 10 vecí na odvolacom súde, z ktorých každá mohla byť predmetom samostatného konania. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ veci špecifikoval (pozri vyčíslenie trov konania žalovaných zo dňa 11.5.2010 č.l. 413-418 a vyčíslenie trov odvolacieho konania žalovaných zo dňa 18.11.2013 č.l. 487- 490). Súd prvej inštancie pri vzťahu predmetu konania a počtu vecí z ktorých sa priznáva odmena za úkony právnej služby posúdil ako celok splnenie skutočností majúcich osvedčiť právo vecného bremena, ktoré malo vzniknúť vydržaním žalobcami 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ ako sa to aj uvádza v odôvodneniach prvostupňového a odvolacieho súdu. Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za správny a dodáva, že predmetom konania zostalo určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť žalovaných 1/ a 2/ nachádzajúcej sa v kat. území Ratnovce zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Piešťany ako pozemok s parc. č. 654/1 ostatné plochy o výmere 867 m2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a uloženia inžinierskych sietí, v časti návrhu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúceho z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť žalovaných parc. č. 645/3 - zastavané plochy o výmere 144 m2 v kat. území L. zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Piešťany v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena vyhotovené Geodetickou kanceláriou Cicutto a Chrvala, spol. s r.o. bolo konanie zastavené. Vychádzajúc z takto popísaného predmetu konania potom nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že išlo o 20 vecí resp. 10 vecí na odvolacom súde, pretože ide o určenie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktoré by vznikli zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle geometrického plánu v prípade, že by žalobcovia boli v konaní úspešní. V čase konania špecifikované vecné bremená (tak ako ich popisovali žalovaní vo vyčíslení náhrady trov konania) právne neexistovali. 25. Ďalšou spornou otázkou bol spôsob určenia výšky odmeny pri zastupovaní dvoch osôb vystupujúcich na jednej strane sporu. 26. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky (v znení účinnom do 31. mája 2010), základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. 27. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky (v znení účinnom od 01. júna 2010), základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. 28. Súd prvej inštancie postupoval tak, že vypočítal súčet základnej tarifnej odmeny a zníženej odmeny, teda pri prvom zastúpení priznal odmenu v plnej výške a pri druhom zastúpení zníženú. Takýto postup nemožno považovať za správny a zákonný, pretože súd prvej inštancie si nesprávne vyložil § 13 ods. 2 vyhlášky. Podľa názoru odvolacieho súdu sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 20% resp. 50% u každej zastupovanej osoby, ak ide o spoločné úkony. Správny je potom taký postup, že v prípade zastupovania viacerých osôb vystupujúcich na jednej strane sporu advokátom, patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zúčastnených osôb po jej znížení o 20% rep. 50%, pričom takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní. Uvedený postup je v súlade s citovaným znením § 13 ods. 2 vyhlášky, vychádza zo slovného, systematického a logického výkladu a zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 105/2007 zo dňa 4.4.2007). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky aplikuje ustálenú prax podľa ktorej pri výpočte úhrady trov konania viacerých osôb zastúpených advokátom sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky v aktuálnom znení zníži u všetkých spoločne zastupovaných osobách o 50% ( pozri najmä I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011, II. ÚS 25/2011, II. ÚS 453/2010, II. ÚS 520/2010, III. ÚS 354/2010, III. ÚS 356/2010, III. ÚS 452/2010, IV. ÚS 62/2011, IV. ÚS 475/2010, IV. ÚS 277/2012). Zo žiadneho ustanovenia vyhlášky nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť oprávnenosť postupu, že pri prvom zastúpení patrí odmena v plnej výške a až následne pri ostatných zastúpených postupovať podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. V tomto smere preto odvolanie žalobcov 1/ a 2/ treba považovať za dôvodné. 29. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní namieta aplikáciu § 13 ods. 3 vyhlášky súdom prvej inštancie. 30. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom do 31. mája 2010), pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty vecí s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. 31. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom od 01. júna 2010), pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty vecí s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. 32. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenia vyhlášky podľa žalovaných nesprávne aplikoval tak, že odmenu určenú z tarifnej hodnoty jednej veci zvýšil len 1-krát o jednu polovicu a po 1.6.2010 o jednu tretinu a to i napriek záveru, že predmetom konania boli 4 spojené veci. Pri takomto právnom závere mal podľa žalovaných súd prvej inštancie aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky tak, že odmenu určenú z tarifnej hodnoty jednej veci zvýšiť o 3 polovice a po 1.6.2010 o 3 tretiny) z tarifnej hodnoty ostatných spojených vecí. 33. Logickým, systematickým a gramatickým výkladom možno dospieť podľa názoru odvolacieho súdu k záveru, že ak je hodnota vo všetkých spojených veciach rovnaká, určí sa hodnota ktorejkoľvek veci ako základná, ku ktorej sa následne pripočíta jedna tretina súčtu hodnôt ostatných spojených vecí. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 51/2010 zo dňa 16. marca 2011). 34. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 35. Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne vyložil ustanovenie § 13 vyhlášky a vec podľa vyššie uvedených hľadísk neprávne vyhodnotil, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP). 36. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom. 37. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 38. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).