Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511204315 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511204315.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu PILGRIMTOUR s.r.o., Garbiarska 4, Liptovský Mikuláš, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vozárom, Hodžova 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému ČEMMA, s.r.o., Hlohová 20A/107, Hlohovec, zastúpenému spoločnosťou CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, o zaplatenie 9.339,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/9/2011-223 zo dňa 08.06.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 9.339,35 eur s príslušenstvom ako náhrady škody (8.836,25 eur) a ušlého zisku (503,01 eur) spôsobených porušením povinnosti žalovaného poskytnúť klientom žalobcu v zimnej sezóne 2010/2011 ubytovacie a stravovacie služby v ubytovacom zariadení HOTEL LIPTOV Jasná, Demänovská Dolina. Poukazoval na to, že k poskytnutiu ubytovacích a stravovacích služieb sa žalovaný zaviazal v zmluve o kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb na zimnú sezónu 2010/2011 zo dňa 11.5.2010 a že uplatnená škoda predstavuje rozdiel v cene služieb HOTELA LIPTOV a ceny náhradných hotelov, ktoré musel pre svojich klientov zabezpečiť. 2.Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal neplatnosť zmluvy účastníkov zo dňa 11.5.2010 z dôvodu je neurčitosti a jej iba predbežný charakter vyplývajúci aj z ústneho dojednania účastníkov. Aj v minulosti na základe obdobnej zmluvy došlo k takejto situácii a žalobca si škodu neuplatňoval, pričom v tomto prípade ho už v 10-tom mesiaci upozornil, že dohodnuté lôžkové kapacity nebude možné naplniť. 3.Namietal tiež, že si žalobca nesplnil povinnosť v zmysle bodu 6.2 zmluvy o kontrahovaní lôžkovej kapacity, keď neposlal žalovanému rooming list, v lehote uvedenej v zmluve, čím žalovaný považoval lôžkovú kapacitu na dané termíny za zrušenú. Nevidel tiež dôvod, prečo by malo byť náhradné ubytovanie klientov žalobcu zabezpečené žalobcom iba v ubytovacích zariadeniach rovnakej kategórie. Podľa neho mal žalobca ako dôkaz predložiť potvrdenia o kapacite ubytovacích zariadení, to znamená hotelov, penziónov, chát, domov a pod. rovnakej alebo obdobnej úrovne, čo žalobca nepredložil. Žalovaný si splnil povinnosť a žalobcovi v dostatočnom časovom predstihu oznámil, že na dané termíny kontrahovanú kapacitu voľnú nemá. Žalobca podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a svoje tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi. Má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, resp. predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal priamo príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a údajným vznikom škody. Tak isto vyčíslenie škody, resp. ušlého zisku žalobcom nie je podložené relevantnými podkladmi, to znamená faktúrami, prípade inými účtovnými potvrdeniami, z ktorých vyplýva výška škody a ušlého zisku. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o návrhové konanie, dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť, znáša v celom rozsahu žalobca a nie žalovaný a teda dôkazná núdza žalobcu nemôže byť na ťarchu žalovaného. 4.Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 08.06.2015 žalobu zamietol a súčasne žalovanému podľa § 151 ods. 7 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5.Podľa odôvodnenia rozhodnutia považoval súd na základe vykonaného dokazovania za nepochybné, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb na zimnú sezónu 2010/2011, v ktorej si zmluvné strany dohodli jednak predmet plnenia a to ubytovacie, stravovacie a hotelové služby pre klientov žalobcu. Žalobca bol v zmysle Zmluvy povinný zaslať žalovanému rooming list a to pre termín 26.12.2010 - 10.01.2011 najneskôr 14 dní pred nástupom hostí na pobyt a pre termín 02.01.2011 - 10.01.2011 najneskôr 21 dní pred nástupom hostí na pobyt. Žalobca však svoju zmluvnú povinnosť zaslať v uvedených lehotách pre jednotlivé termíny pobytov rooming list (pozn. súdu menný zoznam hostí s ich umiestnením na konkrétne termíny a izby s požadovaným počtom lôžok) nesplnil, čím sa v zmysle zmluvy pôvodne dohodnutá zmluvná kapacita izieb u žalovaného v jednotlivých termínoch považovala za zrušenú. K námietke žalobcu v tomto smere o splnení si uvedenej povinnosti poukazujúc tak na e-mailovú komunikáciu zo dňa 30.01.2010 je potrebné uviesť, že žalobca síce so žalovaným dohadoval a upresňoval špecifikáciu jednotlivých izieb pre dané termíny, no rooming list s menným zoznamom jeho hostí, pre ktorých mal byť pobyt v jednotlivých termínoch v hotelovom zariadení žalovaného rezervovaný nezaslal. Uvedenú komunikáciu nie je možné považovať za splnenie si povinnosti, ktorá vyplývala priamo zo zmluvy, o ktorej žalobca sám vedel, keďže návrh zmluvy v tomto smere podával on sám. 6.Za daného skutkového stavu potom súd, hodnotiac nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody zo zmluvného záväzku, hodnotil najskôr samotný vznik škody, kto prípadnú škodu zapríčinil, príčinnú súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaslať žalovanému v stanovenej lehote príslušný rooming list. Pri takto zistenom skutkovom stave súd, zistiac, že ak by aj škoda vznikla, nemohol sa ďalej zaoberať výškou škody a napokon subjektom , ktorý je nositeľom povinnosti zo vzniknutej škody, keďže k tomuto stavu došlo samotným konaním, resp. nekonaním žalobcu. V danom prípade teda žalobca neuniesol v označenom smere bremeno tvrdenia, keď nepreukázal splnenie si svojej zmluvnej povinnosti v zaslaní rooming listu žalovanému v požadovanom termíne. 7.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, z akých skutočností vyvodil záver o tom, že žalobca porušil zmluvu nedodržaním záväzku podľa jej článku 6, a nezohľadnil skutočnosť, že prílohou zmluvy boli presne určené termíny ubytovaní s počtom izieb a ich špecifikáciou, špecifikáciou stravovania a hotelových služieb. Uzavretím zmluvy žalovanému vznikla povinnosť zabezpečiť požadovanú lôžkovú kapacitu a služby, tento sa však správal nezodpovedne a až v októbri (zmluva bola uzatvorená 11.05.2010) avizoval, že zmluvu nemôže splniť, keď už žalobca rezervované pobyty zahraničných hostí nemohol zrušiť. V konaní preukázal, že po informácii o nesplnení zmluvy žalovaným sa snažil nájsť prijateľné riešenie, avšak žalovaný mu neposkytol náležitú súčinnosť. Vo svojom predchádzajúcom rozsudku súd prvého stupňa predložené dôkazy vyhodnotil v jeho prospech, keď konštatoval, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, v tomto rozsudku ale pri tých istých dôkazoch prijal bez zdôvodnenia opačný záver. Uvádzal, že aj keby si povinnosť podľa čl. 6 zmluvy nesplnil (čo nebolo preukázané), bolo by to pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody nepodstatné, pretože žalovaný už pred lehotami, kedy mal byť vystavený tzv. rooming list, žalobcovi oznámil, že svoj záväzok nesplní. Bol tak splnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Žalobca musel dohodnuté dovolenkové pobyty zabezpečiť v iných ubytovacích zariadeniach a rozdiel v cenách predstavuje výšku škody. Správanie žalobcu vo vzťahu k splneniu zmluvnej povinnosti mal podľa odvolateľa súd posudzovať aj podľa §§ 415-419 Obč. zák., ktoré sa aplikujú aj v obchodnozáväzkových vzťahoch. V tejto súvislosti poukazoval aj na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.11.2010, ktorým dôkazom sa prvostupňový súd nezaoberal. Má za to, že súd prvého stupňa opätovne zmätočne a nesprávne vec posúdil bez adekvátnych zistení skutkové stavu. 8.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, s tým, že žalobca nepochybne nesplnil povinnosť podľa bodu 6.2 článku 6 zmluvy zaslať v stanovených lehotách pre jednotlivé termíny pobytov rooming list, čím sa v zmysle zmluvy kapacita na daný termín považovala za zrušenú a žalovaný objednané kapacity nerezervoval. Žalobca sám mohol údajnému vzniku škody zabrániť ubytovaním hostí v ubytovacích kapacitách primeranej kategórie, pričom vyčíslenú škodu a ušlý zisk v konaní nepodložil dôkazmi. 9.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu. 10.Hoci súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku hodnotil „najskôr“ samotný vznik škody, kto prípadnú škodu zapríčinil a príčinnú súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou, v konečnom dôsledku nevysvetli, ako sa s týmito okolnosťami vysporiadal, keď iba nejednoznačne konštatoval, že ak by aj škoda vznikla, nemohol by sa zaoberať jej výškou a subjektom, ktorý je nositeľom povinnosti zo vzniknutej škody, nakoľko k tomuto stavu došlo konaním, resp. nekonaním samotného žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosť zaslať žalovanému v ustanovenej lehote rooming list. 11.Nakoľko súd svoje úvahy bližšie nekonkretizoval, nie je z rozsudku zrejmé, či podľa jeho zistení žalobcovi škoda vznikla alebo nevznikla, čo súd považoval za škodnú udalosť a či za subjekt, ktorý škodu spôsobil, považoval žalobcu alebo nesplnenie jeho povinnosti „len“ z akýchsi právnych dôvodov malo brániť tomu, aby sa súd s otázkou zodpovednosti za škodu zaoberal. 12. Pokiaľ by z obsahu rozsudku bolo možné usudzovať, že podľa súdu prvého stupňa vznik škody bol následkom porušenia povinnosti žalobcu zaslať rooming list, súd nevysvetlil, v čom spočíva príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením tejto povinnosti, či podľa jeho názoru žalovaný žiadnu zmluvnú povinnosť neporušil alebo síce porušil, ale toto porušenie zostalo bez následkov vo vzťahu k vzniku škody a prečo, či podľa jeho úsudku by v prípade zaslania rooming listu žalovaný dojednané ubytovanie hostí zabezpečil, alebo aký logický význam by vôbec zaslanie rooming listu malo za situácie, keď žalovaný už pred termínom na jeho predloženie žalobcom deklaroval, že svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť ubytovacie kapacity nie je schopný splniť. 13.Bez zrozumiteľného zodpovedania týchto otázok je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám kladeným naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (podľa nového procesného predpisu § 220 ods. 2 CSP), čím súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (teraz § 389 ods. 1 písm. b) CSP) porušil procesné práva žalobcu bez možnosti nápravy tohto pochybenia v odvolacom konaní. 14.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 470 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).