Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514208445 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514208445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: Mgr. D. P., bytom S. Q. XX, Q. a F. Q., bytom X. S. XXXX/XX,K., zastúpený JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom, Krajinská 3, Piešťany o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. januára 2016, č.k. 13P/314/2014-214, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého F., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 09.12.2014 do 30.06.2016 v sume 70 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2016 v sume 60 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.12.2014 do 19.10.2016 v sume 401,94 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach po 11 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi súd určil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. sumou 90 eur mesačne do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.12.2014. Zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2014 do 31.01.2016 vo výške 532 eur, ktorý povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti a určenia otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 190 eur mesačne od podania návrhu. Otec maloletého so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil však s výškou výživného. Navrhol výšku výživného v sume 50 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p.. Z výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2011, starostlivosť o maloletého F. zabezpečuje matka. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd maloletého F. zveril do jej osobnej starostlivosti. Pri určení výšky výživného súd zistil, že matka maloletého je zamestnaná v L. K. N. J. S. J. I., s priemerným čistým mesačným zárobkom 535 eur, poberá daňový bonus a rodinné prídavky na dve deti. Bolo jej vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti s účinnosťou od 01.05.2014. Z daňového priznania matky za rok 2014 vyplynulo, že v tomto roku mala základ dane 978,11 eur, daňovú povinnosť 185,84 eur, daňový preplatok 73,65 eur. Od 01.01.2015 do 29.01.2016 mala matka príjem z podnikania vo výške 1.374,76 eur v čistom. Živnosť je však v strate, preto matka k 15.03.2016 zatvorila ateliér na T. ulici, ktorý mala v nájme, avšak živnosť nezrušila. Okrem maloletého F. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému P. ktorý navštevuje piaty ročník vysokej školy v Prahe a na ktorého jej otec dieťaťa prispieva 300 eur mesačne. Matka spolu s dvomi deťmi a rodičmi žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, ktorým na náklady na bývanie prispieva sumou 200 eur mesačne. Maloletý F. má problémy s imunitou od malička a asi tri roky navštevuje aj endokrinológiu, v dôsledku čoho má zvýšené výdavky na lieky približne 10 eur mesačne. Otec maloletého je vedený ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti N. s.r.o. v likvidácii. Z výpovede otca vyplynulo, že uvedená spoločnosť zhruba 7 rokov nevykonáva žiadnu činnosť, z tejto spoločnosti nemá žiadne príjmy. Otcovi bol priznaný od 10.12.2009 invalidný dôchodok, ktorý poberá od 01.01.2015 vo výške 203,70 eur mesačne. Ďalej poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky motorového vozidla vo výške 33,09 eur mesačne a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, vo výške 18,39 eur mesačne. Je vyučený strojný zámočník. Z lekárskej správy MUDr. O. zo dňa 17.09.2015 vyplynulo, že otec vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je spôsobilý vykonávať prácu strojného zámočníka, ktorá je fyzicky náročná. Je spôsobilý vykonávať len fyzicky nenáročnú prácu, s obmedzením záťaže pohybového aparátu a to na skrátený úväzok, pričom jeho stav je trvalý. Má zdravotné problémy s chrbticou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je u otca o 55%. Otec dieťaťa, jeho sestry a matka predali rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, kde otec za svoj podiel 1/8 dostal 10.375 eur. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 06.07.2015 otec maloletého a jeho dve sestry kúpili byt a to otec svoj podiel 1/4 za kúpnu cenu 11.750 eur. Otec maloletého iné vyživovacie povinnosti nemá. Od začiatku júla 2015 býva s matkou v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho a jeho dvoch sestier, kde hradil celé náklady na bývanie v byte, nakoľko matka je starobná dôchodkyňa a často chodí k jeho sestrám. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul úsilie je v jeho možnostiach a schopnostiach mesačne si privyrobiť ako je zo súdnej praxe známe približne 150 - 200 eur a to aj so zohľadnením jeho zdravotného stavu, čím by tak mohol dosahovať celkový príjem približne 400 eur mesačne, z ktorej sumy v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal súd pri určení výšky výživného, ktoré určil sumou 90 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca ako i odôvodneným potrebám dieťaťa. Keďže otec neprispieval na výživu syna sumou určenou súdom, ale nižšou sumou, vznikol mu na výživnom za obdobie od 01.12.2014 t.j. od podania návrhu do rozhodovania súdu prvej inštancie nedoplatok vo výške 532 eur, ktorý mu súd povolil uhradiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15 eur. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že bol uňho uznaný pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 55%, od 24.05.2010 bol uznaný pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 60%. T.č. je podaná žiadosť na Sociálnu poisťovňu Trnava na prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko sa jeho zdravotný stav od poslednej kontroly zhoršil. Stále je nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok 203,70 eur a dva kompenzačné príspevky, takže jeho príjem spolu je 255,18 eur mesačne. Z tohto príjmu dobrovoľne dlhodobo platí mesačne výživné na syna 50 eur. Okrem toho si hradí náklady spojené s bývaním. Vlastní mobilný telefón a internet, ktoré dve položky sa momentálne nedajú zrušiť, nakoľko zmluva je viazaná na dva roky. Vlastní 1/4 bytu, 3/4 vlastnia jeho sestry. Byt financuje sám, nakoľko v ňom sám aj býva. Má tu trvalé bydlisko aj matka, ktorá sa však v byte zdržuje nepravidelne, nakoľko strieda návštevy u sestier. Ak sa v byte zdržuje, prispieva mu na nájomné. Pri kúpe bytu si zobral pôžičku, ktorú v súčasnosti spláca po 129 eur mesačne. Od presťahovania sa do bytu mu teda vzrástli náklady na bývanie, pred dňom 06.07.2015 žil v rodinnom dome s matkou, kde väčšinu poplatkov hradila matka. Výživné určené súdom prvej inštancie v sume 90 eur + dlžné je preňho likvidačné. Odkedy je na čiastočnom invalidnom dôchodku niekoľkokrát sa zamestnal, napr. v spoločnosti M. N. S. s.r.o., u Ing. V. H. N. U. O. PN, v spoločnosti K. s.r.o., ktoré všetky pracovné pomery boli skončené z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a dlhodobých PN. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil mu výživné vo výške 50 eur mesačne. Otec svoje odvolanie doplnil podaním, v ktorom uviedol, že pri určovaní výživného otcovi súd dospel k záveru, že keby tento vyvinul úsilie je v jeho možnostiach si privyrobiť približne 150 - 200 eur. S touto hypotézou súdu nemožno súhlasiť, nakoľko ide o základnú veličinu, na základe ktorej súd stanovil vyživovaciu povinnosť. Odporca sa dlhodobo lieči, v minulosti bol hospitalizovaný, operovaný, jeho zdravotný stav je trvalý. Veľmi ho ubíja, že nie je zo zdravotných dôvodov v súčasnosti objektívne schopný synovi pravidelne prispievať vyššou sumou. Uplatniť hypotetickú výšku príjmu je možné iba pri rodičoch, ktorí sa úmyselne vyhýbajú plneniu vyživovacej povinnosti, špekulujú a hľadajú cestičky ako túto neplniť, určite nie je možné určovať hypotetický príjem pri ťažko zdravotne postihnutej osobe s invalidným dôchodkom, ktorý žiadnym spôsobom navyše nemaril priebeh súdneho konania a dlhodobo prejavuje o svojho syna úprimný záujem. Súd nemôže vychádzať iba z materiálnych potrieb maloletého, ale má zohľadňovať okrem príjmu otca aj celkový postoj otca k plneniu vyživovacej povinnosti a jeho emocionálny vzťah k synovi. 3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej pôvodný návrh znel na sumu výživného 190 eur mesačne. Keďže akceptuje, že momentálna situácia otca nie je najlepšia, súhlasila s výrokom súdu a voči rozsudku sa neodvolala. Sama sa snažila zlepšiť si finančnú situáciu a založila si živnosť a otvorila ateliér. Bohužiaľ finančný efekt nebol postačujúci, preto bola nútená ateliér zatvoriť z dôvodu stratovosti. Otec maloletého na tohto prispieva sumou 50 eur mesačne, pričom strava v škole na maloletého stojí 25 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, poistka 3,5 eur mesačne. Jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých oprávnených potrieb jej a jej syna, preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 66 CMP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je v celom rozsahu dôvodné. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/314/2014 je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému F. Q., nar. XX.XX.XXXX. 6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo otcovi maloletého určené platiť výživné na maloletého Ivana v sume 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2014 a zároveň určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2014 do 31.01.2016 vo výške 532 eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným. 7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem toho na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. 8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletého F. nežijú od roku 2011 v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého F. zabezpečuje matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Maloletý F. navštevuje tretiu triedu základnej školy, okrem bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky spojené zo zdravotným stavom maloletého, ktorý navštevuje imunologickú a endokrinologickú ambulanciu, na lieky približne 10 eur mesačne. Matka maloletého spolu s deťmi žije so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Od 01.07.2016 jej odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, ktorý ukončil vysokú školu a zostal žiť v Prahe, takže v súčasnosti okrem maloletého F. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom za obdobie od 01.01.2016 do 31.08.2016 v sume 689,13 eur. Má okrem zamestnania aj živnosť, z ktorej však v súčasnosti nemá žiaden príjem. Otec maloletého je slobodný, býva v byte, ktorého je spoluvlastníkom v podiele 1/4, spolu s matkou, ktorá však často navštevuje svoje dve dcéry. Otec je invalidný dôchodca, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 203,70 eur mesačne a dva kompenzačné peňažné príspevky spolu vo výške 51,48 eur, takže spolu je jeho mesačný príjem 255,18 eur. Iný príjem nemá, je bez zamestnania, zamestnanie sa mu nedarí nájsť, zamestnanie si hľadá avšak vhodné zamestnanie vzhľadom na jeho zdravotný stav sa mu nedarí nájsť. Zo správy od MUDr. O. vyplynulo, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je otec spôsobilý vykonávať prácu strojného zámočníka, čo je vyučený, je spôsobilý vykonávať len fyzicky nenáročnú prácu s obmedzením záťaže pohybového aparátu a to na skrátený úväzok, pričom jeho stav je trvalý, má zdravotné problémy s chrbticou. Otec sa s maloletým synom stretáva pravidelne a na jeho výživu prispieva pravidelne mesačne sumou 50 eur. Na odvolacom pojednávaní otec doložil lekárske správy z aktuálnych vyšetrení, kde zo správy MUDr. G. H. - neurológa vyplýva, že dňa 07.10.2016 bol vyšetrený s pretrvávajúcimi bolesťami vyžarujúcimi do dolnej končatiny a opakovane preliečovaný aj infúznou liečbou v nastavení na dlhodobú liečbu chronickej bolesti, opakovane preliečený cestou hospitalizácie a opakovane vyšetrenie magnetickou rezonanciou s nálezom pooperačných zrastov, kde v závere správy sa konštatuje, že stav otca maloletého je trvalý, progresívny. 9. Odvolací súd z takto zisteného stavu dospel k záveru, že suma výživného určená súdom prvej inštancie 90 eur mesačne nie je primeraná schopnostiam a možnostiam otca maloletého, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 203,70 eur a dva kompenzačné príspevky spolu vo výške 51,48 eur. Odvolací súd mal za to, že je potrebné pri určovaní výživného vychádzať z príjmu otca 255 eur s tým, že otec je bez zamestnania zo zdravotných dôvodov, nebolo preukázané, že by sa vyhýbal práci a mal ľahkovážny postoj k zamestnaniu sa. Naopak, otec preukázal, že sa počas invalidity zamestnal u niekoľkých zamestnávateľov, avšak každý pracovný pomer bol skončený z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a dlhodobej práceneschopnosti. Podľa lekárskych správ je u otca možné vykonávať prácu na skrátený úväzok, nenáročnú a podľa vyjadrenia otca nie sedavú, nakoľko má problémy s chrbticou. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav sa mu nedarí vhodnú prácu si nájsť. Odvolací súd za tejto situácie považoval výživné na maloletého za primerané v sume 70 eur za obdobie od podania návrhu t.j. od 09.12.2014 do 30.06.2016, nakoľko v tomto období matka okrem maloletého Ivana mala ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna, ktorý študoval na vysokej škole v Prahe, pričom náklady z jej strany na jeho výživu sama ustálila na sumu 200 eur. Takže od 01.07.2016 matke odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi, v dôsledku čoho mal odvolací súd za to, že je schopná prispievať vyššou sumou na výživu maloletého F., v dôsledku čoho upravil výšku výživného otcovi za obdobie od 01.07.2016 a to na sumu 60 eur mesačne. Pri určení výšky výživného odvolací súd zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého, ktorý je tretiak na základnej škole, ktorého výdavky sú bežné a okrem bežných výdavkov matka uviedla výdavky spojené zo zdravotným stavom zvýšené v sume 10 eur mesačne. Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletým synom pravidelne stretáva, o tohto javí záujem. 10. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého F. a to s účinnosťou od 09.12.2014 (od podania návrhu) do 30.06.2016 v sume 70 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2016 naďalej v sume 60 eur mesačne. Nakoľko otec maloletého na jeho výživu prispieval za obdobie od 09.12.2014 do rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. 19.10.2016 sumou 50 eur mesačne, vznikol mu na výživnom nedoplatok za uvedené obdobie v sume 401,94 eur (mal na výživnom zaplatiť sumu 1.551,94 eur, avšak zaplatil len 1.150 eur), ktorú sumu povolil odvolací súd vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery otca v tomto konaní zaplatiť v splátkach po 11 eur mesačne spolu s bežným výživným, v súlade s ustanovením § 232 ods. 3, 4 CSP. 11. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).