Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010147 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516010147.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného L. X., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9.8.2016, č.k. 16T/57/2016-386, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 9.8.2016, č.k. 16T/57/2016-386 uznal obžalovaného L. X. za vinného zo spáchania zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 23.12.2015 v čase asi o 18:30 hodine vo V. na ulici M. A. B. v spálni rodinného domu číslo XXX/ XX po predchádzajúcej slovnej hádke niekoľko desiatok krát udrel veľmi značnou intenzitou za pomoci plastovej trubice od vysávača o dĺžke 53 centimetrov, ktorú držal v ruke, svoju družku poškodenú M. Z. do oblasti viacerých častí tela, a to do oboch horných končatín, do ľavého prsníka, do pravej lopatkovej oblasti, do pravej driekovej, bedrovej a sedacej oblasti a do niektorých oblastí dolných končatín a následne po jej páde opakovane do ľavej i pravej dolnej končatiny, pričom počas útoku zasiahol aj ľavú stranu tváre a ľavú časť oka, čím jej spôsobil mnohopočetné tupé poranenia viacerých oblastí tela s rozsiahlym pomliaždením a zakrvácaním tukového tkaniva, ktoré zranenia viedli k rozvoju masívnej tukovej embólie pľúc III. stupňa a následnej smrti M. Z. dňa XX.XX.XXXX o 05:30 hodine. Za to ho odsúdil podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - 1 ks čierna plastová trubka od vysávača na jednom konci opatrená kolenom. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlas- tníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. O náhrade škody rozhodol tak, že podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej F. V., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko B. XX, škodu vo výške 443,06 Eur a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku menovanú poškodenú so zvyškom jej nároku odkázal na civilný proces. Obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po vyhlásení rozsudku, podal odvolanie, ktoré neskôr písomne odôvodnil. Odvolanie smeruje voči výroku a vine, o treste ako i voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. V odvolaní obžalovanej namieta, že ani jeden vykonaný dôkaz nijakým spôsobom nenapĺňa zákonom požadovanú náplň ťažkej ujmy na zdraví a to ani z časti, práve naopak, všetky vykonané dôkazy jasne svedčia o tom, že obžalovaný vzhľadom na priebeh inkriminovanej bitky chcel dať poškodenej len príučku za konanie, ktoré ho nahnevalo (vybratie určitej finančnej hotovosti z účtu obžalovaného, ktorá bola následne použitá na zakúpenie alkoholu). Na základe toho obžalovaný došiel k záveru, že spôsobil nebohej ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, čím spáchal zločin zabitia podľa § 148 a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 a ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Uvedené závery, podľa obžalovaného vyplývajú z výsluchu a výpovedí samotného obžalovaného, ktorý tvrdí, že v kritický deň po príchode domov ho poškodená napadla s nožom v ruke, bola opitá a obžalovaný sa len bránil. Rúčkou od vysávača ju najprv prinútil pustiť nôž na zem a následnej ju bil viacerými údermi po tele, tieto údery však nesmerovali na životne dôležité orgány poškodenej, práve naopak charakter poranení naznačuje, že obžalovaný konal v afekte. Nejednalo sa o poranenie životne dôležitých oblastí, na ktoré by obžalovaný útočil v úmysle pripraviť nebohú o život. V tomto smere poukazuje na závery znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctva. Obžalovaný tiež poukázal na to, že je ochrnutý na celú ľavú časť tela a preto nemohol spôsobiť nebohej ťažkú ujmu na zdraví podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona tak, ako je to uvedené v obžalobe. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol, že obžalovaný spáchal zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na verejnom zasadnutí nariadenom odvolacím súdom na rozhodnutie o odvolaní, sa obžalovaný pridržal písomné podaného odvolania a dodal, že mu je to ľúto, poškodenú mal veľmi rád a keby sa to dalo, rád by to vrátil späť. Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie a na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal napadnuté výroky prvostupňového súdu a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Porovnaním odvolacích námietok obžalovaného s obsahom jeho obhajoby v konaní pred súdom prvého stupňa, tunajší súd zistil, že tieto sa v prevažnej miere zhodujú. Prvostupňový súd sa s prevažnou väčšinou argumentov, ktoré obžalovaný uviedol vo svojom odvolaní, vysporiadal už v napadnutom rozsudku a to správnym spôsobom. Rovnako ako prvostupňový súd, i odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že nebohá poškodená ho napadla po príchode domov s nožom v ruke. Nielenže obžalovaný v prípravnom konaní túto skutočnosť vo svojich výpovediach vôbec neuvádzal, ale ani pri odstraňovaní rozporov na hlavnom pojednávaní tento rozpore nevedel racionálnym spôsobom vysvetliť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, pri odstraňovaní rozporov medzi jeho výpoveďami na otázku prokurátora, prečo ho nenapadlo uviesť pri výpovedi v prípravnom konaní, že obžalovaná mala v ruke nôž, odpovedal „lebo je to poľahčujúca okolnosť, že má naháňala s nožom, pre ňu, keby ma pichla nožom“. Z takejto odpovede obžalovaného možno vytušiť jeho zámer nepravdivo uviesť túto novú skutočnosť z dôvodu, že by mu pomohla zmierniť následky jeho protiprávneho konania a privodiť priaznivejšiu právnu kvalifikáciu jeho skutku. Početnosťou úderov, ktoré zasadil obžalovaný nebohej poškodenej, ako i predmet, ktorý pri tomto útoku použil, boli správne vyhodnotené ako okolnosti podmieňujúce použitie tej právnej kvalifikácie, ktorá je uvedená vo výroku napadnutého rozsudku. V tomto smere prvostupňový súd obsiahlym a správnym spôsobom odôvodnil svoje úvahy a svoje rozhodnutie. Jeho úvahy sú logické a sú založené iba na skutočnostiach, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania. K odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového súdu možno dodať i to, že údery boli vedené nielen proti tým oblastiam tela, kde sa nenachádzali životne dôležité orgány, ale aj voči v hlave, konkrétne na ľavú stranu tváre do oblasti oka. Hlava je pritom nepochybne životne dôležitým orgánom. Úmysel obžalovaného spôsobiť nebohej poškodenej ťažkú ujmu na zdraví možno vyvodiť i z obsahu jeho výpovede. Priebeh skutkového deja popísal tak, že tento možno charakterizovať stupňujúcim sa násilím, ktoré obžalovaný použil. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2016 obžalovaný na otázku prokurátora, či poškodená obžalovanému niečo hovorila, keď ju viackrát búchal, obžalovaný odpovedal, že nekričala, neplakala, len sa mu smiala do očí, to ho potom viacej rozzúrilo. Aj toto vyjadrenie obžalovaného vyvracia jeho obranu v tom, že nebohej poškodenej chcel dať bitkou iba príučku. Skutočnosť, že je na pol tela ochrnutý celkom zrejme nebránila obžalovanému, aby zasadil nebohej poškodenej niekoľko desiatok úderov. Ak bol obžalovaný schopný takejto intenzity útoku, neobstojí jeho argument o tom, že pre svoje telesné obmedzenie nemohol nebohej poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Prvostupňový súd sa správne vysporiadal i s ďalším argumentom, ktorý použil obžalovaný vo svojom odvolaní a ktorý sa týkal prípadnej práceneschopnosti poškodenej, ktorá by mohla byť spôsobená útokom obžalovaného, ak by u nej nastala tuková embólia vedúca a v konečnom dôsledku k jej smrti. Z výpovede znalca totiž vyplýva, že u poškodenej tým mohlo prísť aj k takým komplikáciám, ktoré by ju mohli ohroziť na živote, respektíve by si vyžiadali okamžitú hospitalizáciu s intenzívnou antibiotickou liečbou. S poukazom na uvedené skutočnosti je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o vine obžalovaného správne a zákonné vo vzťahu k zisteniu skutkového deja, ako i k jeho právnej kvalifikácii. Použitie ustanovenia § 147 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona nebolo namietané ani obžalovaným. Nebohá poškodená bola bez pochybností jeho družkou a teda chránenou osobou v zmysle citovaného ustanovenia § 139 Trestného zákona. Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje odvolací súd za primeraný, uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona. U obžalovaného nebola nájdená žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť. Hoci obžalovaný niekoľkokrát vyjadril ľútosť nad skutkom a obhajoba zdôrazňovala, že sa k jeho spáchaniu priznal, obžalovaný svojimi vyjadreniami nenaplnil obsah poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že popisuje spáchanie skutku tak, že zo začiatku sa bránil, resp. odvracal útok nebohej poškodenej, ktorá na neho útočila, resp. ho ohrozovala s nožom v ruke. Vykonané dokazovanie však toto tvrdenie nepotvrdilo. Nemožno teda konštatovať, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku tak, ako bol ustálený v odsudzujúcom rozsudku. Obžalovanému bol správne ukladaný trest v sadzbe uvedenej v ustanovení § 147 ods. 2 Trestného zákona, teda 9-12 rokov. Uložený trest vo výmere 10 rokov je trest uložený v dolnej polovici trestnej sadzby. Obžalovaný bo v minulosti jedenkrát súdne trestaný, jeho odsúdenie je už však zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol súdne trestaný, čo vytvára predpoklad pre uloženie miernejšieho trestu. Na druhej strane je potrebné zohľadniť okolnosti spáchania trestnej činnosti a pohnútku jej páchateľa. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ktorý prispel k agresivite obžalovaného tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie. Rovnako i pohnútka obžalovaného k spáchaniu trestného činu je odsúdenia hodná. Bol to hnev obžalovaného na nebohú poškodenú, že mu z účtu vybrala niekoľko desiatok eur, ktoré použila na kúpu alkoholu, ktorý ho viedol k tomu, aby jej dal „príučku“, ktorá potom viedla k smrti poškodenej. Obžalovaný popisoval problematické spolužitie s nebohou poškodenou, s ktorou mal opakované fyzické konflikty. Riešenie problémov takéhoto spolužitia spôsobom, ktorý zvolil obžalovaný nemožno ani pri veľkej dávke tolerancie z morálneho hľadiska akceptovať, ani ospravedlniť. Uložený trest vo výmere 10 rokov, ktorý je teda o jeden rok vyšší ako minimálna výmera a zároveň je v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby plne zohľadňuje vyššie uvedené hľadiská, na ktoré mal súd pri ukladaní trestu prihliadať. Použitie ustanovení § 39 Trestného zákona neprichádza v danom prípade do úvahy, pričom prvostupňový súd sa s touto možnosťou dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu je rovnako správne, vychádza z dostatočne zisteného stavu a obžalovaný ho v odvolaní výslovne nenapáda. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých výrokov, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť dôkazov, z ktorých vychádzal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní. Obžalovaný v odvolaní žiadne takéto chyby konania konkrétne nevytkol. S poukazom na uvedené zistenia a závery dospel odvolací súd k záveru, že dokazovanie bolo na súde prvého stupňa vykonané v dostatočnom rozsahu, jeho zistenia sú skutkovo a právne správne a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bolo vykonané v súlade so zákonom. Preto súd zhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a zamietol ho podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.