Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611206161 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2611206161.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, Bratislava, Černyševského 26, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Weis & Partners, s.r.o., Bratislava, Ivánska cesta 30/B, o zaplatenie 3.600 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17. septembra 2015, č.k. 10C/34/2012-218 a o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému sa n e p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.600 eur s 9% ročným úrokom z dlžnej sumy od 04.02.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2.942,65 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 391,76 eur na účet Okresného sud Senica do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a napokon vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 4.000 eur zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 528 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20 Zákona č. 566/2001 Zb. o cenných papieroch, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Zb., vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil záverom, že návrh na zaplatenie sumy 3.600 eur s príslušenstvom bol podaný dôvodne, keď súd mal preukázané, že účastníci dňa 27.01.2009 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 3.600 eur so zročnosťou pôžičky 03.02.2009, pričom pri tejto zmluve bol spísaný výdavkový pokladničný doklad, kde bol uvedený žalovaný ako ten, ktorému bola suma vyplatená a žalobca ako ten, ktorý sumu vyplatil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v minulosti medzi nimi prebiehali zmluvy o pôžičkách, ktoré boli zabezpečené buď vystavením zmenky alebo podpísaním výdavkového pokladničného dokladu, ktoré doklady pri vrátení pôžičky boli v prípade zmenky zničené a v prípade výdavkového pokladničného dokladu bol vystavený príjmový pokladničný doklad. Žalovaný v konaní síce popieral, že by bol tento výdavkový pokladničný doklad podpísal a finančné prostriedky prevzal, avšak súd z vykonaného znaleckého dokazovania znalkyne z odboru písmoznalectva zistil, že podpis na doklade patrí žalovanému a rovnako z dokazovania mal podporne z pokladničných dokladov predložených žalobcom zistené, že žalovanú sumu v deň podpísania výdavkového pokladničného dokladu poskladal z viacerých súm získaných zo svojich jednotlivých účtov, preto návrhu žalobcu vyhovel. 3. Pokiaľ ide o vzájomný návrh, ktorým sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 4.000 eur s príslušenstvom, súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že tento nebol podaný dôvodne. Žalovaný svoj vzájomný návrh odôvodnil tým, že spoločnosť BBK AGRO, s.r.o., uzavrela so žalobcom zmluvu o pôžičke na sumu 4.000 eur so zročnosťou 16.12.2009, žalobca na túto sumu vystavil zmenku dňa 16.10.2009 v prospech BBK AGRO, s.r.o., pričom zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2010 uzavretej medzi BBK AGRO, s.r.o., ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, si títo dohodli postúpenie pohľadávky zabezpečenej predmetnou zmenkou. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania zistené, že žalobca so žalovaným boli priatelia a ich firmy sídlili vedľa seba, pričom v minulosti viackrát medzi nimi došlo k uzavretiu pôžičiek, pri ktorých žalobca bol veriteľom. Pri sume 10.000 eur a viac sa vystavovala zmenka, v prípade nižších súm výdavkový pokladničný doklad, ktorému pri vrátení prostriedkov od žalovaného zodpovedal vždy vystavený príslušný príjmový pokladničný doklad, keďže finančné prostriedky sa evidovali v pokladni. Takéto pôžičky prebiehali buď medzi nimi ako fyzickými osobami alebo medzi ich obchodnými spoločnosťami. Žalobca nepoprel, že by vystavil v prospech spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., v ktorej žalovaný bol v postavení vlastníka aj konateľa, zmenku na sumu 4.000 eur, avšak išlo o sumu, ktorú mu žalovaný mal vrátiť prostredníctvom spol. BBK AGRO, s.r.o.. Konateľ BBK AGRO, s.r.o., Ing. U. však žalobcovi za žalovaného odmietol tieto finančné prostriedky vyplatiť bez vystavenia zmenky s tým, že keď žalovaný tento obnos vyplatí firme BBK AGRO, s.r.o., potom Ing. U. zmenku zruší. Suma 4.000 eur mala byť splátkou od žalovaného z dlžných súm, ktoré mal žalobca od žalovaného podpísané na sumu 10.000 eur a sumu 16.000 eur. Žalobca potvrdil, že uvedenú zmenku dňa 16.10.2009 v prospech BBK AGRO, s.r.o., podpísal a v tento deň aj prijal peniaze. Podľa žalobcu sa v prípade sumy 4.000 eur nejednalo o pôžičku, keďže prostredníctvom BBK AGRO, s.r.o., mu takto mala byť vrátená suma 4.000 eur ako časť dlhu žalovaného voči žalobcovi, pričom pri preberaní sumy 4.000 eur Ing. U.alobcovi oznámil, že zmenku mu nedá, keďže žalovanému už nedôveruje a až pri prinesení sumy 4.000 eur žalovaným potom Ing. U. zmenku zničí. Dňa 20.05.2010 žalobca pri rozhovore s Ing. U. zistil, že originál tejto zmenky má Ing. U. stále u seba, tento na požiadanie zmenku žalobcovi odfotil a kópiu mu dal. Žalobca v konaní poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola medzi BBK AGRO, s.r.o. a žalovaným uzavretá 16.09.2009, pričom 20.05.2010 mal zmenku stále pri sebe Ing. U., pričom žalobcovi nikto neoznámil, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky a o jej postúpení sa dozvedel až v priebehu tohto sporu. Aj svedok Ing. U. potvrdil, že koncom roka 2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, a že pri podpise zmluvy túto zmenku žalovanému nevydal a doteraz ju má v držbe. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že zmenka bola postúpená na neho, nie je to pravdou lebo svedok má originál zmenky u seba ( a to aj na pojednávaní dňa 25.08.2015), žalovanému totiž zmenku fyzicky neodovzdal z dôvodu, aby si zabezpečil návratnosť sumy 4.000 eur. 5. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi BBK AGRO, s.r.o., a žalovaným je neplatná z toho dôvodu, že originál zmenky má doteraz v držbe Ing. U. a teda nebola splnená základná podmienka zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je zabezpečená zmenkou a to odovzdanie zmenky nadobúdateľovi. Takto neboli splnené ustanovenia § 19 a 20 Zákona č. 566/2001 Zb. a k prevodu cenného papiera, t.j. zmenky v danom prípade nedošlo. Vzájomný návrh podaný žalovaným nemohol byť úspešný, keďže je nepochybné, že právo zo zmenky nie je možné samostatne previesť bez samotnej zmenky. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa vyhovel iba návrhu žalobcu a súčasne mu priznal aj právo na zákonné úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Zb. t.j. vo výške 9%, čo je o 8% viac ako základná úroková sadzba ECB. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia vypočítaných v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 7. Tento rozsudok napadol v celom rozsahu odvolaním žalovaný so žiadosťou o jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu nedostatočné a príliš stručné odôvodnenie, ktorým podľa jeho názoru bola odňatá žalovanému možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o vzájomný návrh, podľa odvolateľa súd nesprávne právne posúdil vec, keď poskytnutie pôžičky vo výške 4.000 eur nebolo sporné, keďže existenciu tejto pôžičky potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi pred súdom a podstatou vzájomného návrhu je pôžička v sume 4.000 eur a s tým súvisiaca zmluva o postúpení pohľadávky medzi BBK AGRO, s.r.o. a žalovaným. Uplatnený vzájomný návrh nebol zameraný na zmenku v sume 4.000 eur vystavenú žalobcom v prospech BBK AGRO, s.r.o.. Spornosť oznámenia o postúpení pohľadávky vysvetlil svedok, ktorý uviedol, že postúpenie oznámil obyčajným listom, pričom však ani prípadné neoznámenie postúpenia pohľadávky neznamená, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a ani nerobí postúpenie neplatným, čo vyplýva z § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z výpovedí žalovaného, o existencii zmenky vedel, čiže zo strany postupcu mu táto informácia bola poskytnutá v zmysle § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň postupca si na základe vzájomnej ústnej dohody ponechal zmenku u seba za účelom zabezpečenia splatenia inej pôžičky v rovnakej výške 4.000 eur, čo vyplýva z citácie výpovede Ing. U. na pojednávaní dňa 25.08.2005, kedy uviedol, že „ja som pri podpise tejto zmluvy odporcovi zmenku nevydal, zmenku som si ponechal vzhľadom na skutočnosť, že v článku III sme sa dohodli tak, že mne odporca sumu 4.000 eur zaplatí do troch dní odkedy to vymôže od navrhovateľa“. Z odôvodnenia súdu je nepochybné, že právo zo zmenky nie je možné samostatne previesť bez samotnej zmenky, avšak žalovaný v súvislosti s týmto poukazuje na skutočnosť, že zmenka je abstraktný právny úkon a v zmysle uznesenia NS SR z 31. júla 2012, sp.zn. 4Obo 21/2012 „pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu“. Žalovaný poukazuje na to, že vzájomným návrhom bola uplatnená pohľadávka z pôžičky vo výške 4.000 eur a nie samotná zmenka, ktorá mala len zabezpečovaciu funkciu, na ktorú sa súd v rozsudku nesprávne zameral. Žalovaný tiež poukázal na to, že hoci súd uvádza, že vykonal dokazovanie aj zmenkou na sumu 4.000 eur, táto však nie je súčasťou súdneho spisu a hoci svedok Ing U. uviedol na pojednávaní, že zmenku má pri sebe, táto súdu nebola ani predložená. Rovnako namietal výpočet náhrady trov konania, pri ktorom poukázal na nesprávnu výšku priznaného režijného paušálu, nesprávne vyčíslenú DPH a celkovú náhradu trov konania. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 167,42 eur za 1 úkon právnej pomoci, ktorým bolo predmetné vyjadrenie k odvolaniu. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn . 10/34/2012 je žaloba žalobcu o zaplatenie 3.600,- eur s príslušenstvom a vzájomný návrh žalovaného o zapltenie 4.000,- eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vzájomný návrh žalovaného v celosti zamietol a zároveň uložil žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.942,65 eur a štátu náhradu trov konania vo výške 391,76 eur. 11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie v konaní uplatnených nárokov a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a zároveň návrh žalovaného je nedôvodným, preto ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza odvolací súd dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi. 12. Odvolateľ síce napadol odvolaním celé rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak v odvolaní sa venuje iba časti, v ktorej súd zamietol jeho vzájomný návrh, zatiaľ čo vo vzťahu k ostatným napadnutým výrokom odvolacie dôvody nijako bližšie nekonkretizoval, keď uviedol iba všeobecné tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a jeho príliš stručnom odôvodnení, čo má podľa neho za následok odňatie žalovanému možnosť konať pred súdom. S týmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje, keď po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, vykonané dôkazy náležite vyhodnotil, pričom dôvody svojho rozhodnutia ako aj jednotlivé úvahy, z ktorých pritom vychádzal, vysvetlil v odôvodnení rozsudku dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo, preto námietky žalovaného v tomto smere neobstoja. 13. Pokiaľ ide o zamietnutie vzájomného návrhu, žalovaný v odvolaní argumentuje, že súd sa nesprávne zameral na zmenku, hoci vzájomným návrhom bola uplatnená pohľadávka z pôžičky vo výške 4.000 eur a nie samotná zmenka, ktorá mala len zabezpečovaciu funkciu. Aj v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaného, odvolací súd po preskúmaní spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že tento návrh nemôže byť úspešný, pričom odvolací súd dopĺňa dôvody, pre ktoré bolo potrebné vzájomný návrh zamietnuť nasledovne: 14. Z obsahu spisu vyplýva, že vzájomným návrhom uplatnená suma 4.000,- eur predstavuje pohľadávku, ktorá mala byť na žalovaného postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2009 spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o.. 15. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok na čl. 77 súdneho spisu vyplýva, že postupca BBK AGRO s.r.o. má pohľadávku voči žalobcovi vo výške 4.000,- eur vzniknutú zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 16.10.2009, splatnej dňa 16.12.2009 a postupca touto zmluvou predmetnú pohľadávku postupuje žalovanému ako postupníkovi za dohodnutú odmenu 4.000,- eur, ktorú postupník uhradí postupcovi do 3 dní od vymoženia pohľadávky od dlžníka v hotovosti do rúk postupcu. Z fotokópie zmenky na čl. 187 spisu vyplýva, že žalobca vystavil dňa 16.10.2009 vlastnú zmenku na sumu 4.000 eur s doložkou „bez protestu“ obsahujúcu platobný prísľub vystaviteľa zaplatiť túto sumu bez protestu spoločnosti BBK AGRO s.r.o. s uvedením platobného miesta v Senici. Podľa vyjadrenia žalovaného ( ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.08.2012), firma BBK AGRO s.r.o. mu pohľadávku 4.000,- eur na podpísanú zmenku žalobcom postúpila v ten istý deň ako bola zmenka vystavená a pričom tiež uviedol, že zmenka mu bola postúpená z BBK AGRO s.r.o. písomne. Zistený skutkový stav odôvodňuje záver, že predmetná zmenka na sumu 4.000,- eur bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo záväzkového vzťahu - pôžičky, uzavretej medzi BBK AGRO s.r.o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 16.10.2009 a potom je zrejmé, že pohľadávku v sume 4.000,- eur z predmetnej pôžičky nebolo možné previesť na žalovaného bez prevodu cenného papiera - zmenky a to s poukazom na ust. § 19 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podľa ktorého práva spojené s cenným papierom sú samostatne prevoditeľné bez prevodu cenného papiera a môžu byť predmetom samostatného obchodu, len ak to ustanovuje osobitný zákon, čo však nie je uvedený prípad. 16. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. , každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 17. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. , ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie). 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevod zmenky sa uskutočňuje dvomi spôsobmi a to buď indosamentom (rubopisom) - v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. alebo postúpením práv (céziou), kedy sa prevod realizuje podľa občianskeho zákonníka písomnou dohodou o postúpení práv a je spojený s odovzdaním zmenky v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná zmenka, vystavená na rad BBK AGRO s.r.o. nebola týmto remitentom postupom podľa § 11 ods. 1 cit. predpisu prevedená rubopisom na žalovaného, pričom vzhľadom k tomu, že zmenka neobsahovala slová „ nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, vylučujúcu prevod rubopisom, nebol možný jej prevod formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že nedošlo k platnému prevodu zmenky pre nesplnenie podmienok prevodu cenného papiera ustanovených právnym predpisom ( hoci z čiastočne odlišného dôvodu ako zdôvodňuje súd prvej inštancie), pričom odvolací súd záverom uvádza, že aj v prípade, ak by sa jednalo o zmenku „ nie na rad“, u ktorej prichádza do úvahy postúpenie v zmysle O.z., jeho platnosť by bola podmienená aj fyzickým odovzdaním zmenky, ako správne poukázal prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 20 zák. č. 566/2001 Z.z.., podľa ktorého záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. 19. Treba potom súhlasiť so záverom súdu vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok prevodu cenného papiera a preto záväzok žalobcu zaplatiť sumu 4.000,- eur na žalovaného neprešiel, teda žalovanému nesvedčí nárok uplatnený vzájomným návrhom a z tohto dôvodu nemohol byť v tejto časti úspešný. K námietke odvolateľa, že originál zmenky nie je súčasťou spisu odvolací súd poznamenáva, že to bol práve žalovaný, kto mal súdu zmenku predložiť a preukázať, že je jej majiteľom, keďže to bol on, kto si v tomto konaní uplatňoval z nej nároky a pokiaľ tak neurobil, jeho návrh musel byť zamietnutý. 20. Na základe vyššie uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd po zistení, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a rovnako správne priznal v konaní úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktorej výška nebola odvolateľom spochybnená a napokon aj správne uložil neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy štátu zodpovedajúce zaplatenému znalečnému z rozpočtových prostriedkov súdu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celosti potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. 22. Dňa 09.11.2015 podal žalovaný na súd žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 13.10.2015, č.k. 10C/34/2012-243, ktorým súd zrušil svoje predchádzajúce nesprávne uznesenie o vyrubení súdneho poplatku žalovanému za vzájomný návrh vo výške 240 eur a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za tento vzájomný návrh v sume 24 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný poslal súdu vyplnené tlačivo Ministerstva spravodlivosti SR na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov za účelom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktorom nerozhodol prvostupňový súd, preto o návrhu žalovaného bolo rozhodnuté odvolacím súdom za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 254 ods. 1 CSP. 23. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. 24. Žalovaný na základe uznesenia súdu o vyrubení súdneho poplatku za vzájomný návrh požiadal o oslobodenie od poplatkovej povinnosti a zaslal vyplnené tlačivo Ministerstva spravodlivosti SR pre dokladovanie jeho osobných a majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že je konateľom v spol. BBK AGRO, s.r.o. a tiež v C.V.S. Senica, spol. s.r.o. bez nároku na odmenu, inak poberá starobný dôchodok vo výške 598 eur, je ženatý, býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou, ktorá tiež poberá dôchodok 598,- eur ( po exekučnej zrážke 396,- eur), platí mesačné náklady na bývanie 195,- eur a na lieky 45,- eur. Vlastní spolu s manželkou 2. posch. rodinný dom v E., zapísaný na LV č. XXXX a pozemok 400 m2, zapísaný na LV č. XXXX - zast. plochy a nádvoria, pričom prebieha exekúcia predajom nehnuteľností, ďalej vlastní obchodný podiel v C.V.S. Senica, spol. s.r.o. vo výške 3.652,- eur, obchodný podiel v Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. vo výške 2.324,- eur, pričom žalovaný uviedol, že aktuálna hodnota podielov nezodpovedá výške uvedenej v obchodnom registri. Z vyplnených údajov ďalej vyplýva, že jeho peniaze v banke boli postihnuté exekúciou a v súčasnosti má zostatok na účte 0,- eur. Nemá žiadne vyživovacie povinnosti, nemá peňažné pohľadávky voči tretím osobám nad 750,- eur. Má dlh voči žalobcovi titulom pôžičky a toho času prebiehajú 3 ďalšie súdne konania ( o zaplatenie 10.000,- eur, o zaplatenie 16.000,- eur a o neplatnosť záložnej zmluvy). 25. Súd má zato, že takto zistené pomery žalovaného neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Hoci na majetok žalovaného je vedená exekúcia, žalovaný bližšie neuviedol, v akej výške sú vymáhané pohľadávky a nie je zrejmé, či exekúciou predajom nehnuteľností dôjde ( príp. došlo) k uspokojeniu celej vymáhanej pohľadávky, prípadne či je tu výťažok predaja prevyšujúci všetky pohľadávky vrátane súdnych trov a trov exekúcie a či a v akej výške vyplatil exekútor po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku žalovanému ako povinnému. Z vyplneného tlačiva však jednoznačne vyplýva, že žalovaný aj napriek tomu, že je starobným dôchodcom, má pravidelný príjem vo výške 598 eur ( po exekučnej zrážke 396,- eur), okrem toho vlastní obchodné podiely v dvoch spoločnostiach, pričom býva s manželkou, ktorá má podobný príjem ako on. S prihliadnutím potom k výške jeho mesačných nákladov a tiež k výške súdneho poplatku ( predstavujúceho 24,- eur za vzájomný návrh a 240,- eur za podané odvolanie) ktorý nie je neprimeraný pomerom žalovaného a nijakým podstatným spôsobom neohrozí jeho existenciu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).