Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616201030 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616201030.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matky: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Z., A. D. XXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12 a otca: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom C. Z., A. D. XXX/XX, o návrhu otca o úpravu styku s maloletým, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7P/6/2016-23 zo dňa 29.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený so synom sa stretávať každý párny víkend v roku v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každú nepárnu stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi dieťa v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa matke riadne a v určenom čase vrátiť v mieste bydliska dieťaťa. Ďalším výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď vychádzal zo zistenia, že rozsudkom, č.k. 2P/47/2015 - 34 zo dňa 29.6.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. X. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. X. sumou 200,- Eur mesačne a styk otca s mal. Ondrejom sa mal realizovať na základe dohody rodičov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2015 3. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s písomnou správou kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s mal. X., ktorý bol doteraz ponechaný na dohode rodičov. Otec vo svojom návrhu a vyjadreniach uviedol, že matka mu odmieta mal. X. dávať a matka poukazovala na to, že otec sa dožaduje styku bez predchádzajúceho oznámenia a dohody. Matka požadovala, aby styk mal. X. s otcom prebiehal buď za jej prítomnosti, alebo prítomnosti starých rodičov. Obidvaja rodičia potvrdili, že vzťahy sú medzi nimi narušené, keďže ako uviedla matka, tak ju mal otec fyzicky napadnúť a má ju ponižovať a nadávať jej. Otec uviedol, že práve matka je vulgárna. K nezhodám dochádza aj v prítomnosti mal. X., a preto nie je vhodné, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, keďže vzájomné správanie rodičov môže mať na mal. X. neblahý vplyv. Starým rodičom, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania, nemôže súd uložiť povinnosť, aby sa každého styku mal. X. s otcom zúčastňovali. A tiež súd na to nevidí dôvod, aj vzhľadom na vek dieťaťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec má vytvorené všetky podmienky, aby sa styk mohol realizovať v rozsahu v akom ho určil súd vrátane prespávania. Matka uviedla, že otec mal šoférovať motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom nebolo preukázané, žeby otec v tom čase viezol v aute mal. X. a tým ho vystavil nejakému nebezpečenstvu. Zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, žeby mal. X. uviedol, že otec ho chcel alebo ho bral do pohostinstva, keďže mal. X. uviedol, že na jeseň chodili spolu s otcom na futbal a neskôr si skladali spolu lego. Otec má takisto právo na stretávanie sa s mal. X. a na to, aby si s ním mohol vytvoriť vlastný program a takisto mal. X. uviedol, že sa chce s otcom stretávať. Otec dieťaťa nemá totiž len povinnosť platiť výživné, ale má aj právo podieľať sa na jeho výchove, a to osobným stretávaním sa. Maloletý X. potrebuje aj mužský vzor pre svoj budúci život. Matka síce uvádzala, že otcovi nebráni so synom sa stretávať, ale súd dospel k jednoznačnému poznaniu z jej prejavov na pojednávaniach, že pravda je v skutočnosti iná a matka robí opatrenia vedúce k tomu, aby otcovi kontakt so synom alebo s ňou sťažila a dokonca znemožnila. Tvrdila, že otec sa dopredu na návštevu neohlási, a príde neohlásene, ale súd je presvedčený o tom, že keď sa otec pokúša telefonicky ohlásiť na návštevu, telefón mu nezoberie ani syn a ani matka, a tak je pochopiteľné, že príde neohlásený, pretože na synovi mu záleží. Je to jediné jeho dieťa. Otec to preukázal tým, že platí pravidelne výživné svojmu synovi a nie v malej výške, prispieva mu aj nad rámec bežného výživného, prekážky kladené mu matkou sa snaží prekonať, za synom príde aj napriek tomu, že vie, že matka dieťaťa mu bude nadávať, pretože doteraz sa nezmierila s tým, že otec maloletého X. si našiel inú partnerku. Že má o syna ozajstný záujem súd vyvodil aj z tej skutočnosti, že krátko na to, ako predtým schválená rodičovská dohoda ohľadne styku otca s maloletým X. sa nerealizuje, otec sa s týmto stavom neuspokojil a domáha sa svojho stretávania so synom, keď to inak nejde, cestou súdu, podaním tohto návrhu. Nie je možné, aby súd pripustil, že dieťa sa stane rukojemníkom nezhôd rodičov, ktorých životné cesty sa rozišli. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože má za preukázané, že bude v najlepšom záujme maloletého X., aby sa so svojim otcom stretával, a to zatiaľ v rozsahu ako bol rozsudok vyhlásený. 4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každú nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky alebo za prítomnosti starých rodičov. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP. Namietala, že konanie o úpravu styku rodiča s dieťaťom je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd vykonáva dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach aj bez toho, aby návrh na takéto dokazovanie bol vznesený účastníkmi konania. I keď v konaní nenavrhla vykonať dokazovanie konkrétnym spôsobom na ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa správania otca, súdu však poskytla konkrétne tvrdenia o tom, že tento požíva alkoholické nápoje, šoféruje pod ich vplyvom, dokonca aj po tom, čo má odobratý vodičský preukaz. Súd tieto skutočnosti, ktoré sú podstatné pre súdne konanie nezisťoval, nevykonal o nich riadne dokazovanie, hoci je zrejmé, že dopytom na OO PZ Šaštín-Stráže mohol jednoduchým spôsobom preveriť jej tvrdenia. Súd zdôrazňuje, že súd musí v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému zisťovať, aký je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Otec má povinnosť správať sa tak, aby neohrozoval výchovu, zdravie a život dieťaťa. Ak by styk otca bol upravený tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, nemožno zabrániť, aby otec počas doby styku nepožíval alkohol (aj keď na prevzatie dieťaťa, aby sa dostavil triezvy) pred dieťaťom a aby s dieťaťom nenasadol do auta, čo môže mať fatálne následky. Súd mal tiež prihliadnuť na názor maloletého X., ktorý bol spoľahlivo preukázaný správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016. V konaní navrhla, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti alebo za prítomnosti starých rodičov, každý týždeň cez víkend, po dobu štyroch resp. dvoch hodín bez prespania maloletého X. mimo jej domácnosť. Takýmto stykom je zabezpečený pravidelný kontakt maloletého X. s otcom a je tak aj rešpektované želanie maloletého, aby sa stretnutia realizovali u neho doma, hlavne bez prítomnosti partnerky otca. Otec nemôže nútiť maloletého X., aby akceptoval jeho súčasnú partnerku, najmä keď má maloletý X. nepríjemnú skúsenosť z návštevy u nej doma. Je povinnosťou otca, aby vytvoril maloletému pri styku také prostredie, v ktorom sa bude cítiť dobre a príjemne. Jej návrh na realizáciu styku za prítomnosti zodpovednej dospelej osoby je dôvodný, nakoľko otec požíva alkoholické nápoje. Správaním otca je preto možné i priame fyzické ohrozenie maloletého X., keď otec pod vplyvom alkoholu šoféruje a ona nebude mať možnosť zabrániť tomu, aby do auta k sebe nezobral maloletého X.. Jej tvrdenia, ktoré je možné hodnoverne preukázať, sú pre rozhodnutie súdu vo veci samej o styku otca s dieťaťom podstatné, a ich opomenutie môže mať nepriaznivé dôsledky na ďalší vývoj maloletého a aj na jeho priame fyzické zdravie, prípadne život. Je v záujme maloletého, aby súd dôsledne skúmal, či otec požíva alkohol, a následne, aby upravil styk otca s dieťaťom tak, aby otec nemohol maloletého žiadnym spôsobom ani len ohroziť. Ona sama nebránila styku otca s dieťaťom, otec mohol za synom chodiť a aj naďalej môže, a jej požiadavka na prítomnosť pri styku, resp. na jeho realizovanie v jej domácnosti je oprávnená vzhľadom na želanie maloletého X. a na požívanie alkoholu otcom maloletého. 5. Otec, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník vo svojom stručnom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Argumentoval tým, že stretávanie sa otca s maloletým je v jeho záujme najmä z dôvodu, aby neprišlo k citovému odcudzeniu, dokonca i k ohrozeniu vývinu dieťaťa v jeho rozumovej, či mravnej stránke, ak by sa s otcom nestretávalo. Otec uviedol, že syna nenúti násilím, aby išiel s ním, ale snaží sa ho presvedčiť o tom, že ho má rád a chce s ním tráviť čas tak, ako má uvedené v rozsudku. Čo sa týka prespávania syna v jeho domácnosti, netrvá na danom rozhodnutí, rešpektuje rozhodnutie dieťaťa. Má za to, že je ovplyvňovaný matkou a táto ho na stretnutia nepripravuje tak, aby bol v jeho prítomnosti spokojný. Matka neguje vyjadrenia otca, bola by najradšej, keby stretnutia prebiehali v jej domácnosti aj celý deň bez jej prítomnosti. 6. Otec poskytnutú možnosť vyjadriť sa k doručenému odvolaniu matky nevyužil. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP, akt. 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol upravený styk otca s maloletým. 9. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. 10. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 11. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 12. Podľa § 26 Zákona o rodine ak, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 13. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. 14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 15. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí... 18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 19. I v Občianskom súdnom poriadku je v § 100 ods. 3 zakotvené, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. 20. V súčasnosti už platí § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. 21. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu..., ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. 22. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 24. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. 25. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 26. Z výpovede matky, ako i vychádzajúc z jej odvolacej argumentácie pritom vyplýva, že táto namietala predovšetkým to, že súd sa riadne nevysoporiadal a za týmto účelom ani nevykonal dokazovanie, s jej tvrdením, ktoré sa týka požívania alkoholu otcom a v súvislosti s tým jeho nezodpovedného správania sa, čo by mohlo ohrozovať výchovu, zdravie a život dieťaťa počas doby jeho stretávania sa s otcom mimo jej domácnosti (konkrétne vedenie motorového vozidla otcom pod vplyvom alkoholu a to i napriek predchádzajúcemu odobratiu mu vodičského preukazu). Súd tiež neprihliadol na názor maloletého, ktorý bol preukázaný Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016, a z ktorej vyplýva, že maloletý má otca rád, chýba mu, chcel by s ním byť hoci aj každý deň, doma na dvore, hocikde inde, ale nie v prítomnosti súčasnej partnerky otca a u nej doma. 27. Porovnajúc potom vyššie uvedené právne a teoretické východiská s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku predovšetkým vo vzťahu k namietanému matkou, obzvlášť k zistenému stanovisku maloletého vyplývajúceho z písomnej Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016 (č.l. 14 spisu), z ktorého stanoviska vyplýva jeho negatívny postoj k súčasnej partnerke otca, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti, navyše v nehnuteľnosti, ktorá výlučne patrí matke partnerky, kde žijú i ďalší rodinný príslušníci partnerky otca a otec spolu s partnerkou v nej má k dispozícii jednu izbu, keď dom pozostáva z troch izieb, z ktorých ďalšiu užíva stará matka s deťmi a jedna je využívaná ako spoločná obývacia izba. Z dokazovania pritom nevyplýva zistenie ako má otec v úmysle tráviť čas s maloletým predovšetkým v čase úpravy styku otca s ním počas celého víkendu a ako sa potom bude riešiť negatívny postoj maloletého k partnerke otca a k jej rodine (podľa stanoviska maloletého zisťovaného kolíznym opatrovníkom a zachyteného v uvádzanej správe tento nemá partnerku otca rád, bol u nich t.j. u otca a partnerky cez leto, pričom nechce tam už ísť), taktiež s kým a v akej miestnosti domu by mal maloletý v domácnosti otca prespávať. Bez povšimnutia pritom nemôže zostať sám pozitívny postoj maloletého k otcovi, tiež zachytený v uvádzanej správe kolízneho opatrovníka ako i popísané prianie maloletého ako chce tráviť čas s otcom, s čím sa súd prvej inštancie tiež vôbec nezaoberal a nevykonal za účelom jeho dôkladnejšieho zistenia žiadne dokazovanie. Súd preskúmavaným rozsudkom upravil styk otca s maloletým určeným spôsobom bez toho, aby si preň zabezpečil dôsledné podklady, ako i vykonal všetko nevyhnutné dokazovanie. S poukazom na vyššie citované ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 OSP, teraz už § 38 a 116 CMP za daných okolností veci je pritom nevyhnutné, aby si súd zabezpečil dôkaz výsluchom maloletého X., ktorý bude má 8 rokov, pričom je už dôvodné predpokladať, že vzhľadom na tento svoj vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je schopný samostatne vyjadrovať svoj názor, a tomuto názoru potom musí byť venovaná náležitá pozornosť. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že prvoinštančný súd maloletého X. sám vo veci úpravy jeho styku s otcom nevypočul, prípadne si nezabezpečil jeho kvalifikovaný výsluch ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka a kolízny opatrovník pri prešetrovaní pomerov v rodine i keď zisťoval stanovisko maloletého, jeho i keď strohému vyjadreniu však nevenoval náležitú pozornosť. Za daných okolností je potom nutné uzavrieť, že prvoinštančný súd svojím postupom znemožnil maloletému X. ako účastníkovi konania (v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom) uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu mu práva na spravodlivý proces. 28. Vzhľadom na to, že pri úprave styku otca s dieťaťom je nevyhnutné uprednostňovať vždy záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom, s poukazom na tvrdené skutočnosti matkou o nadmernom požívaní alkoholických nápojov otcom a pod ich vplyvom i vedenie motorového vozidla a to i napriek odobratiu mu vodičského oprávnenia, bude tiež nevyhnutné zistiť bližšie okolnosti tohto tvrdenia a následné vysporiadanie sa s ním súdom prvej inštancie tak, aby pri prípadnej realizácii styku bolo vylúčené ohrozenie záujmov maloletého X.. 29. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním názoru maloletého X. v otázke jeho styku s otcom a to i pokiaľ ide o jeho rozsah a spôsob uskutočňovania, znemožnil maloletému X. ako účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu mu práva na spravodlivý proces, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd potom s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) OSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 30. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie zabezpečením názoru maloletého X. k otázke jeho styku s otcom, zistením bližších okolností o prípadnom spôsobe jeho realizácie, ako i o požívaní alkoholu otcom a jeho správania sa pod jeho vplyvom, následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na úpravu styku, opätovne o úprave styku otca s maloletým X. rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP i odôvodniť. 31. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). 32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).