Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/155/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200709 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:5014200709.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: A. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XX-XXX J.-J., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, za účasti: Z. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Xb/XX, XX-XXX J.- J., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 8513-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd účastníkovi konania Z. S. K. právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 05.06.2014 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 8513-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava číslo 700-0252/2011-23 zo dňa 09.09.2011 zmenila tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustila text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti...“ a doplnila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. 2. Krajský súd v Žiline predložil Najvyššiemu súdu SR predmetnú vec na postup podľa § 11 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobca je občan Poľskej republiky a chýbajú podmienky miestnej príslušnosti, keď prvostupňovým správnym orgánom bola Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava. 3. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16.07.2014 sp. zn. 9 Nds/65/2014 rozhodol tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trnave s odôvodnením, že vec spadá do právomoci súdov SR, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, preto Najvyšší súd SR rozhodol o tom, ktorý súd má vec prejednať a rozhodnúť v súlade s § 11 ods. 3 O.s.p.. 4. Žalobca v žalobe namietal neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia jeho uplatnením, hoci sa nemal uplatniť v tejto veci, pretože žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, keď vzhľadom na tento fakt uplatňuje sa voči žalobcovi výlučne čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Ďalej namietal neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, jeho neuplatnenie, keď žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Bez ohľadu na to, že žalobca uzavrel zmluvu v dobrej viere a bol pripravený vykonávať svoju prácu a nemyslel si, že zamestnávateľ, GM Conzulting vykonáva činnosť v rozpore so zákonom, keď žalobca nevedel a ani nemusel vedieť, že firma nepracuje riadne. Nebola zohľadnená skutočnosť, že žalobca nemal žiadnu znalosť podnikateľského zámeru zamestnávateľa, ani o zámeroch zamestnávateľa týkajúcich sa nedostatku platby poisteného a neprihlásenia zamestnanca na poistenie. Žalobca namietal jeho zaťaženie negatívnymi účinkami zlyhania zamestnávateľa, ktorý nepodal odvolanie proti rozhodnutiu, zatiaľ čo žalobca nemal žiadny vplyv na konanie zamestnávateľa, keď zamestnávateľ má k dispozícii všetky príslušné dôkazy. 5. Žalobca ďalej namietal porušenie predpisov konania, ktoré podstatne ovplyvnilo výsledok vo veci. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie a predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava a vrátil Sociálnej poisťovni pobočka Trnava na rozhodnutie s tým, aby boli zohľadnené predpisy Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 6. Žalobca uviedol, že vedie podnikateľskú činnosť na vlastný účet a z tejto činnosti žalobca platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 09.04.2010 žalobca dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou GM Conzulting so sídlom 919 01 Buková 22 na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu žalobca podal návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy, podľa obsahu čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, v ktorom ako príslušná legislatíva bola poukázaná legislatíva slovenská, v súlade s obsahom čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, t.j. legislatíva štátu, na ktorého území žalobca vykonáva nájomnú prácu. Ako dôkaz žalobca predložil pracovnú zmluvu s firmou GM Conzulting. 7. Žalobca pri podpise pracovnej zmluvy s firmou legálne pôsobiacou na Slovensku zapísanou v obchodnom registri nevedel, že zamestnávateľ je nespoľahlivým subjektom. Žalobca pracovnú zmluvu s firmou podpísal, pretože sa chcel naučiť nové zručnosti, poznať nových ľudí a mal možnosť hľadania nových partnerov. Žalobca uviedol, že dostával odmenu za svoju prácu, a preto nemal žiadny dôvod sa domnievať, že firma si neplní svoje povinnosti zamestnávateľa. Žalobca podľa pracovnej zmluvy mal plniť úlohy, ktoré dostal na území SR a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. 8. Žalobca uviedol, že o porušení zákona zo strany zamestnávateľa z dôvodu nezaplatených príspevkov ako aj z dôvodu neprihlásenia zamestnancov do poisťovne, sa žalobca dozvedel po veľmi dlhej dobe. Žalobca uviedol, že je poškodený a nemôže predložiť žiadne dôkazy, pretože všetky záznamy o jeho zamestnaní má jeho zamestnávateľ. 9. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí porušila aj čl. 5 vykonávacieho nariadenia, keď tento predpis rozhoduje, že doklady vydané inštitúciou štátu s účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho, ak dlho nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. 10. Podľa žalobcu treba zobrať do úvahy, že na základe predmetnej pracovnej zmluvy žalobca bol registrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej republike a príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO. Z čoho vyplýva, že existoval doklad vydaný inštitúciou na základe predmetnej pracovnej zmluvy a to doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie. 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.12.2014 uviedol, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodnutím č. 700-0252/2011-23 zo dňa 09.09.2011 rozhodla, že žalobcovi A. L. V., nar. XX.XX.XXXX nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zamestnávateľ žalobcu - Z. S. K. - GM CONZULTIG, so sídlom 919 10 Buková 22 (od 25.11.2011 022 01 Čadca, Palárikova 76), ktorý prevzal rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava č. 700-0252/2011-23 zo dňa 28.09.2011, nepodal proti nemu odvolanie. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 60174-2/2011-BA zo dňa 20.12.2011 podľa ust. § 193 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerušila konanie odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do dňa doručenia informácie ZUS Department Ubezpieczeń i Skladek (ďalej len „ZUS“), Warszawa, týkajúcej sa statusu účastníka konania v Poľskej republike. 12. Keďže riešenie situácie zamestnancov zamestnávateľa Z. S. K.- GM CONZULTIG, prebiehalo už pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa v rámci riešenia ich poistenia bola viazaná lehotami na vybavenie, akceptovala Sociálna poisťovňa návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych), Varšava, na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, v zmysle ktorej je v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. 13. Následne Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán pokračovala v konaní a preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 8513-4/2014- BA zo dňa 26.03.2014 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustila text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti...“ a doplnila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Ide o formálny nedostatok, ktorý nemal vplyv na rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2014. 14. Žalovaná uviedla, že od vstupu SR do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. 15. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č.1408/71 zo dňa 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných osobitných pravidiel ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok, t.j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Ide o všeobecné pravidlo určovania uplatniteľných právnych predpisov upravené v článku 13 (2) (a) nariadenia. 16. V situáciách, ak fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátoch, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá, upravené v článku 14 nariadenia. 17. Pri uplatnení článku 13 (2) (a) nariadenia, ako aj pri uplatnení článku 14c (a) nariadenia sa na osobu vzťahuje uplatniteľná legislatíva štátu, v ktorom je fyzická osoba zamestnaná. V oboch prípadoch je však pri určovaní uplatniteľnej legislatívy rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu neznamená, že na území SR činnosť zamestnanca aj vykonáva. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. 18. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych), Varšava. Vo viacerých prípadoch ZUS Varšava žiadala Sociálnu poisťovňu o informáciu, či dotknuté osoby vykonávajú činnosť zamestnanca na území SR, kde má zamestnávateľ sídlo. ZUS Varšava zdôvodnila svoju žiadosť tým, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. 19. Taktiež Sociálna poisťovňa zaznamenala v predchádzajúcich rokoch nárast registrácií tzv. „poľských zamestnávateľov“, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 eur do 50 eur a pracovná činnosť v rozsahu 4 -10 hodín mesačne. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na vykonávanie ustanovení základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, bola oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. 20. Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných „poľských zamestnávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä zdravotná poisťovňa Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území SR, pričom o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Následne len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. 21. Sociálna poisťovňa je povinná vykonať kontrolu splnenia podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy vždy, ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy a požiada Sociálnu poisťovňu za týmto účelom o poskytnutie potrebných údajov. V každom takomto prípade je Sociálna poisťovňa povinná preveriť relevantné skutočnosti a informovať každý členský štát Európskej únie, ktorý požiadal Sociálnu poisťovňu o spoluprácu nielen Poľskú republiku o zistených skutočnostiach. Povinnosť príslušných orgánov a inštitúcií členských štátov navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou priamo vyplýva z článku76 základného nariadenia. Orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú aj v oblasti boja proti podvodom a omylom v rámci základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo vyplýva z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 zo dňa 18.03.2010. 22. Za účelom preukázania skutočného výkonu činnosti na území SR každého zamestnanca zamestnávateľa Z. S. K. - GM CONZULTIG, vykonala Sociálna poisťovňa pobočka Trnava dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa, ktorú mal zamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. Reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR nebol preukázaný. Kontrolou bolo zistené, že sídlo zamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa však nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ, a tiež žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež zistené skutočnosti nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra. Evidencia dochádzky zo strany zamestnávateľa nebola vedená. Z pracovných zmlúv zamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne v Poľskej republike vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného času. Hrubá mzda zamestnancov bola 40 eur mesačne. Správa o vykonaní kontroly bola vypracovaná dňa 14.07.2011 a súčasne bol zamestnávateľ vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR. Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia realizované na Slovensku a faktúry za vykonané služby, certifikáty zamestnávateľa, resp. zamestnancov, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny, či iné činnosti realizované zamestnancami na území SR, zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. 23. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nerozhodovala o neplatnosti pracovnej zmluvy žalobcu, ale o povinnom nemocenskom poistení, povinnom dôchodkovom poistení a povinnom poistení v nezamestnanosti žalobcu, ako zamestnanca, na území SR, na základe jeho pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že kontrolou vykonanou Sociálnou poisťovňou pobočka Trnava sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti žalobcu, ako aj ďalších zamestnancov dotknutého zamestnávateľa, nevzniklo žalobcovi od 09.04.2010 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Keďže Sociálna poisťovňa rozhodla tak, že žalobcovi dňa 09.04.2010 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, k súbehu poistenia žalobcu na území SR a na území Poľskej republiky z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nedochádza. 24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška na sociálne poistenie teda nemá konštitutívne účinky, ale len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou zákon (v danom prípade nariadenie) spája vznik povinného sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. 25. Zároveň poukazuje na list Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 10.12.2013, ktorým Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10.10.2013, na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie č. 8513-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 zamietol. 26. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní dňa 13.10.2016, na ktoré sa nedostavili účastníci konania, keď žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a žalobca a pribratý účastník konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. 27. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) účinný od 01.07.2016, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa čl. 14 ods. 5b Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. 28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný a prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 30. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálne vykonávanie činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 09.04.2010 miesto vykonania prác je uvedené len ako Slovenská republika. Podľa názoru správneho súdu, žalobca nepreukázal konkrétne vykonávanie prác podľa pracovnej zmluvy, na základe ktorej mal vykonať práce promotéra internetových služieb, keď promotér z anglického slova promotion, je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a urobiť ich pre zákazníkov atraktívnejšie a viditeľnejšie, často má podporiť ich predaj a v neposlednom rade zvýšiť prestíž a všeobecné povedomie o samotnej značke či už výrobku alebo služby. Práca zamestnanca nebola žiadnym spôsobom definovaná v pracovnej zmluve, teda z pracovnej zmluvy vôbec nie je zrejmé, čo malo byť úlohou promotéra. Ani v konaní pred súdom žalobca nepreukázal realizáciu pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve, ktorú mal žalobca vykonávať od 09.04.2010 na území SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako predpokladá čl. 13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia predpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 (3)) a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia). 31. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovanej, ktorými bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, je v súlade so zákonom, nakoľko ust. § 20 zákona o sociálnom poistení predpokladá ako zákonnú podmienku vzniku povinného poistenia existenciu statusu žalobcu ako zamestnanca v pracovnom pomere. Takýto záver nie je v rozpore so skutočnosťou, že žalobcovi bol vydaný registračný list - prihláška FO do Sociálnej poisťovne, v ktorej bol označený identifikačnými údajmi a bol označený aj jeho zamestnávateľ Z. S. K. - GM CONZULTIG. Podanie a registrácia prihlášky však nie je dôkazom o reálnom vzniku pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú podmienky dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý žalobca v konaní nepreukázal. 32. Podľa názoru správneho súdu, žalobca v správnom konaní nepreukázal a ani k žalobe nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, že od uzavretia pracovnej zmluvy, odo dňa 09.04.2010 vykonával u zamestnávateľa Z. S. K. - GM CONZULTIG dohodnutý druh práce - promotéra internetových školení, keď nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác preukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca v konaní bol povinný preukázať, aký konkrétny rozsah prác pre zamestnávateľa v súlade s dohodnutým druhom práce podľa pracovnej zmluvy vykonával. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu v podanej žalobe, že je poškodený na svojich právach. Žalobca mohol skutkovým vymedzením uviesť, ktoré konkrétne práce od uzavretia pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa vykonával, v ktorých firmách, aké konkrétne produkty, služby poskytoval, s ktorými osobami jednal a pod., ktoré by rozsah ním vykonaných prác pre zamestnávateľa potvrdili. 33. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte - v Poľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania na území SR, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (čl. 11 (3) základného nariadenia). Krajský súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 (3) vo väzbe na čl. 11 (1) prvá veta základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh vykonávania činnosti žalobcu ako zamestnanca a SZČO v dvoch členských štátoch. 34. V danom prípade nebolo potrebné sa zaoberať ani skutočnosťami registrového sídla zamestnávateľa, keďže nebol preukázaný reálny súbeh dvoch činností - zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských štátoch. 35. Správny súd dospel k názoru, že záver prvostupňového správneho orgánu a žalovanej o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy je v súlade so zákonom, ktorý záver vyplýva z ustanovení § 20, § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú podmienky povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý však žalobca v správnom ako aj súdnom konaní nepreukázal. 36. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v Poľskej republike a z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie činnosti žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa na území SR, je zrejmé, že žalobca podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. S poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny, skutočný súbeh vykonávania činnosti žalobcu ako SZČO a zamestnanca v dvoch členských štátoch. 37. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zistený skutkový stav bol dostačujúci pre posúdenie veci. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu zamietol postupom v zmysle ust. podľa § 190 SSP. 39. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 40. Správny súd rozhodol o trovách konania ďalšieho účastníka konania, Z. S. K. voči žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, v zmysle ust. § 169 SSP tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku, nakoľko mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy konania. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.