Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208574 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:6715208574.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., P. XXX a povinného otca: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. P. L., Z. X, zastúpenému opatrovníkom: G. C., nar. X.XX.XXXX, bytom V. P. L., Z. X, v konaní o návrhu matky na určenie výživného, o návrhu matky na nariadenie predbežného - neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12P/251/2015-403 zo dňa 6.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie ktorým povinnému otcovi maloletého n a r i a ď u j e p l a t i ť na maloletého I. výživné vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky a nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 70,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a to až do právoplatného skončenia konania. 2. Rozhodnutie s použitím ust. § 75 ods. 1, 4, 6 a 8, § 76 ods. 1, § 102 ods. 1, § 162, § 167, O.s.p., ako i § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine odôvodnil v podstate tým, že návrh na určenie výživného predbežným opatrením je dôvodný len čiastočne. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú, výlučnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, ktorá je nezamestnaná, preto sa viac nezvláda sama podieľať na výžive maloletého. Otec aktuálne prispieva na dieťa v minimálnom rozsahu, podľa tvrdení matky nie pravidelne, naviac výživné v tomto rozsahu nepokrýva reálne potreby dieťaťa. Matka sa preto domáhala výživného 250,- Eur mesačne. Súd ale pri určovaní výšky výživného neprihliadol len na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj na schopnosti a možnosti povinného otca dieťaťa, ktorý sa v rámci konania vyjadril, že jeho reálne schopnosti a možnosti umožňujú prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur mesačne. Súd skonštatoval, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci, ani takéto rozhodnutie nenahrádza. Jeho účelom je len zabrániť reálnej a bezprostredne hroziacej ujme, ktorá by mohla nastať, ak by súd vydaním tohto opatrenia okamžite nezasiahol. Súd mal za osvedčené, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla byť výživa maloletého dieťaťa bezprostredne ohrozená, keďže otec prispieva na výživu len nepravidelne a v minimálnom rozsahu, hoci podľa jeho vlastného vyjadrenia jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať sumou 70,- Eur mesačne. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorým vyjadrila svoj nesúhlas s výškou výživného určeného nariadeným predbežným opatrením. Poukázala na to, že nemá žiaden zdroj, ktorým by mohla uživiť dieťa, pričom náklady na neho podľa pripojenej prílohy predstavujú 459,- Eur mesačne bez odevov a drogérie. Zdôraznila pritom, že dieťa trpí autizmom, má výšku 183 cm a váhu 110 kilogramov, pričom má neustálu potrebu jesť, čo vyplýva z jeho diagnózy. Okrem prídavku na dieťa 23,- Eur mesačne nepoberá žiadnu podporu, či príjem od štátu. To, že podľa jej manžela je veľmi dobre finančne situovaná, označila za hrubo zavádzajúce nezmysly. Už tri roky, s prestávkou pár mesiacov zamestnania na dobu určitú, pokrýva všetky životné náklady z úveru a úver spláca úverom už dlhodobo. Nemá nárok na sociálne dávky, lebo manžel má vysoký príjem, ktorý sa považuje za príjem spoločnej domácnosti. Uviedla, že otec otca maloletého je živnostník, ktorý má okrem dôchodku aj príjem zo živnosti a jeho domácnosť má veľmi dobré majetkové pomery, vlastnia veľký luxusný dom, veľkometrážny byt v V. P. L., obe nehnuteľností písané na matku otca maloletého. Poukázala na to, že po presťahovaní sa do G. vyvrcholila sociálna fóbia maloletého do úzkostných stavov, kde rozbíjal zariadenie domova, niekoľkokrát bola volaná záchranka za účasti polície. Mal. sa bojí prekročiť prah domu, dedina je plná kriminality, niekoľkokrát sa jej vyhrážali, okradli ich, v noci nespia. I. musí stále jesť a to porcie za dvoch dospelých, jej vlastná denná spotreba je jedna konzerva hrášku. Poukázala na to, že na účte v X. Y. má len dlhy. Za nespravodlivé označila, že ona ako matka má prispievať na syna 480,- Eur a otec 70,- Eur, ona sa zadlžuje na I. celý život dlhodobo, pričom to nemá ako splácať a otec hoci je chorý, sa mu platia doplatky na zdravotnú starostlivosť luxusného liečenia v Rakúsku aj s pobytom rodičov. Keď matka nemá zdroje na výživu syna, tak ani otec by si nemal dovoliť luxus liečenia, keďže je tu dieťa. I keď je otec veľmi ťažko chorý, má vyššiu životnú úroveň oproti synovi. V závere poukázala na to, že dieťa má jediný koníček vlaky, preto mu zaplatila návštevu podujatia v Bratislave s dobovými vlakmi, za čo uhradila výdavky 37,- Eur na deň, o čom pripojila písomné vyjadrenie maloletého, resp. podpísané maloletým. 4. Otec, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. 5. Otec v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky, podanom prostredníctvom opatrovníka navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, s tým, že rozhodnutie považuje za vecne správne a spravodlivé a odvolanie matky za nedôvodné. Vyslovil názor, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť, keďže žiadne zákonné odvolacie dôvody neuvádza, ani z neho nie je zrejmé, čo žiada a ako by súd mal rozhodnúť. Určenú výšku výživného považuje za správnu a spravodlivú, keďže také výživné je opatrovanec schopný platiť a toto už poukazuje pravidelne a takto bude poukazovať až do rozhodnutia vo veci samej. Matka maloletého sa opakovane snaží navodiť dojem, že sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, čo však nie je pravda. Nadobudla byt vo V. za kúpnu cenu 65.900,- Eur, pričom na zaplatenie kúpnej ceny nepotrebovala ani hypotekárny úver, predala ho po dvoch mesiacoch za 62.400,- Eur a zakúpila rodinný dom v G. za 55.000,- Eur, po kúpe jej muselo zostať ešte minimálne 7.400,- Eur. Poukázal na to, že po úraze otca matka disponovala s jeho účtom, kde mu bol vyplatený príjem počas PN aj príspevok zo sociálneho fondu, spolu vo výške 3.534,13 Eur. Opatrovník povinného otca poukázal na to, že syn žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, rodičia mu neustále pomáhajú aj s úhradou vysokých nákladov súvisiacich predovšetkým s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Nie je pravdou, že by rodina mala veľmi dobré majetkové pomery. Opatrovník ukončil podnikateľskú činnosť v roku 2011, nevie aké luxusné auto by mali vlastniť. Opatrovanec nevlastní nehnuteľnosť, v ktorej žije. Náklady na maloletého I., ktoré uvádza matka považuje za neprimerane vysoké, doklady o ich úhradách nepredložila. Nie je mu známy žiaden dôkaz, že by maloletý I. bol autista, v minulosti navštevoval štandardné školské zariadenia. Jeho ochorenie nevykazuje také závažné znaky ako to popisuje matka, opis jeho zdravotného stavu skôr zodpovedá prejavom, ktorý sa vyskytoval niekoľko rokov dozadu. V súčasnosti by malo dieťa navštevovať internátnu školu, nevyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť matky. Domnieva sa, že matka je aktuálne zrejme dobrovoľne nezamestnaná a nič jej nebráni, aby si mohla zvýšiť svoje príjmy, najmä keď je maloletý v školskom zariadení. V závere zdôraznil, že opatrovanec je ochotný a schopný platiť výživné vo výške 70,- Eur, čo zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, pričom v tejto výške je výživné vyplácané už v súčasnosti. 6. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené opatrovníkovi aj matke. Do rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenie k nemu nepodali. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 ods. 1 a 2 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia v zmysle § 388 CSP. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky určiť výživné povinného otca k mal. I. a v akej výške zodpovedajúcej nielen dotknutým zákonným ustanoveniam, ale i princípom primeranosti a spravodlivosti. 9. V čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení v § 74 a nasl. OSP. 10. V zmysle § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 11. V zmysle § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu. 12. Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ... 13. Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. 14. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. 15. V zmysle § 77 ods. 1 OSP predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. 16. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§1 ods. 2 CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované. CMP vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369, ktoré sú ale pre daný prípad irelevantné. 17. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 18. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, príp. ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 21. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 23. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 24. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 26. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 27. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 28. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 29. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 30. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí... 31. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie z ust. § 75 ods. 2 OSP plynulo, že ak bola daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, postačovala existencia záujmu dieťaťa bez toho, aby sa vyžadovala naliehavosť situácie, prípadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa aktuálne účinných, na danú vec sa už vzťahujúcich cit. ustanovení CSP ale nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). 32. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 33. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 34. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 35. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že povinný otec má vyživovaciu povinnosť voči synovi I., ktorý navštevuje základnú školu, nie je schopný sám sa živiť. Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo tiež preukázané, minimálne osvedčené, že maloletý I. má zvýšené náklady na výživu v súvislosti s jeho ochorením na autizmus, ktorá diagnóza bola preukázaná z matkou predložených lekárskych správ. Bolo tiež osvedčené, že v súvislosti so svojím zdravotným stavom má dieťa zvýšenú potrebu konzumácie potravín, čím sa náklady na neho tiež zvyšujú. V konaní bolo preukázané, že matka maloletého je dlhodobo bez akéhokoľvek príjmu a okrem prídavkov na dieťa nepoberá žiadne sociálne dávky. Ňou predloženými dokladmi bolo zatiaľ osvedčené, že životné potreby domácnosti pokrýva prostredníctvom úverov i to, že majetok väčšej hodnoty (s výnimkou domu, v ktorom so synom bývajú) nevlastní. Tvrdenia opatrovníka otca maloletého, že matka má mať k dispozícii voľné finančné zdroje v konaní preukázané ani osvedčené neboli. Z týchto okolností potom vyplýva, že väčšinu potrieb maloletého, s výnimkou osobnej starostlivosti, ktorú dieťaťu poskytuje výlučne matka, vo finančnom vyjadrení je potrebné, aby pokrýval otec. 36. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo čiastočne preukázané a čiastočne osvedčené, že otec má dlhodobo trvalé zdravotné problémy, nachádza sa roky v bdelej kóme, osobnú celodennú starostlivosť mu poskytujú jeho rodičia, u ktorých žije, pričom v dôsledku svojho zdravotného stavu má nesporne zvýšené náklady na výživu. V konaní bolo preukázané, že poberá invalidný dôchodok vo výške 752,- Eur. Opatrovník otca maloletého uviedol, že otec je schopný za týchto okolností hradiť na dieťa výživné vo výške 70,- Eur, pričom od rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto výživné aj pravidelne uhrádza. Nepoprel pritom tvrdenia matky, že do rozhodnutia výživné na dieťa bolo uhrádzané v nižších výškach a nepravidelne. 37. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky počas rozhodovania súdu prvého stupňa v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v čase rozhodovania odvolacieho súdu aktuálne i podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, aby súd nariadil predbežné resp. neodkladné opatrenie, ktorým povinnému otcovi maloletého uloží povinnosť pravidelne prispievať na výživu dieťaťa, keďže dieťa je na výživné od otca odkázané a dosiaľ výživné podľa osvedčeného nebolo hradené pravidelne a v primeranej výške. Keďže je nielen potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov vo vzťahu k plateniu výživného, ale zároveň takýto postup si vyžaduje aj záujem maloletého dieťaťa, bolo potom dôvodným nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zaviaže otca hradiť na dieťa výživné, súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia. 38. Nadväzne ďalšou otázkou ktorú bolo potrebné zodpovedať bolo aká výška výživného pre maloletého I. je primeraná. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a obdobne i Civilného sporového poriadku (§ 76 ods. 1 písm. a) OSP a § 366 CMP) predbežným resp. neodkladným opatrením súd môže nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 27,13, Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. 39. V danom prípade bolo preto nevyhnutné prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletého I., ktoré sú nesporne zvýšené v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, najmä na zvýšenú spotrebu potravy, na druhej strane i na skutočnosť, že matka maloletého, s ktorou dieťa žije v spoločnej domácnosti, je aktuálne bez akéhokoľvek príjmu a nemajetná, pričom na druhej strane bolo potrebné prihliadnuť na aktuálne obmedzené možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, ktorý je sám dlhodobo v bdelej kóme, s čím sú nesporne spojené zvýšené náklady na výživu, je tiež podľa osvedčeného nemajetný, pričom ale jeho mesačný invalidný dôchodok predstavuje 752,- Eur. Súd musel zohľadniť tiež tú skutočnosť, že v zmysle cit. ust. § 62 Zákona o rodine výživné má prednosť pred (všetkými) inými výdavkami rodičov, teda i pred nie bežnými príp. nadštandardnými výdavkami otca maloletého v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, maloletý I. sa aktuálne nachádza v hmotnej núdzi a finančnej tiesni, ktorá ohrozuje zabezpečenie uspokojovania jeho základných životných potrieb a na druhej strane otec maloletého disponuje pravidelným a stabilným mesačným príjmom v nie malej výške, bolo potom dôvodným, aby pre daný prípad za výživné v nevyhnutnej miere, ktoré súd môže uložiť platiť neodkladným opatrením, bolo považované výživné v sume 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné nepredstavuje ani sedminu z príjmu otca maloletého, takže nemôže ohroziť uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, na druhej strane spolu s prídavkami na dieťa (cca 22,- Eur) a s výživným od matky, ktorým je v zmysle cit. § 62 Zákona o rodine povinná finančne prispievať na dieťa, i keď je bez akéhokoľvek príjmu (27,13 Eur), umožní uspokojiť všetky odôvodnené základné potreby dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 70,- Eur mesačne dostatočne nezodpovedalo vyššie popísaným okolnostiam daného prípadu. 40. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil tak, že nariadeným neodkladným opatrením otcovi maloletého uložil povinnosť platiť na dieťa výživné vo výške 100,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o výživnom vo veci samej (§ 333 CSP). 41. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 52 až § 58 CMP). 42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.