Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613201637 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1613201637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. a otca O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. U. D. XX, N., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. novembra 2016, č.k. 16P/224/2015-99, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne počnúc mesiacom november 2016, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/50/2011-91 zo dňa 17.2.2012, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 14.2.2013 domáhal zníženia výživného zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur mesačne, keďže je bez zamestnania a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O., nar. XX.XX.XXXX. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a podaním, doručeným súdu dňa 31.8.2015, navrhla zvýšenie výživného na sumu 120,- eur z dôvodu, že maloletý je už na druhom stupni ZŠ, má zhoršený zdravotný stav, a tým sa zvýšili aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb. 3. Súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli pôvodne upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno, 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007, ktorým súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne, styk otca s maloletým neupravil. Naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Malacky, ktorý rozsudkom č.k. 9P/50/2011-91, zo dňa 17.2.2012 zvýšil výživné zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. V čase tohto rozhodovania maloletý nastúpil do základnej školy, býval s matkou v O. v dvojizbovom byte. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 116,90 eur a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 564,93 eur a pribudla mu dňa 10.12.2011 ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému O.. Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého G., ktorý je starší o 4 roky, kým v čase pôvodného rozhodovania bol žiakom 1. ročníka základnej školy, toho času má 12 rokov a navštevuje 6. ročník základnej školy v S., na cestovné minie 20,- eur, na telefón 10,- eur, v škole sa nestravuje, keďže podľa vyjadrenia matky na to jej prostriedky nepostačujú, a má zvýšené výdavky z dôvodu zdravotných problémov, je evidovaný u klimatického imunológa alergológa a raz ročne absolvuje liečebný pobyt spojený s inhaláciami. Výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj na mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života. Preskúmaním majetkových pomerov rodičov súd zistil, že od posledného rozhodnutia o výživnom u nich nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď otec síce v čase podania návrhu bol nezamestnaný, avšak dňa 18.4.2013 sa opätovne zamestnal u zamestnávateľa R. A. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 550-600,- eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ich spoločným maloletým dieťaťom O. a s dcérou jeho manželky. Jeho mesačné výdavky predstavujú približne sumu vo výške 455,- eur (nájomné vo výške 158,- eur, elektrina vo výške 29,- eur, hypotéka vo výške 100-110,- eur, spotrebný úver vo výške 43,- eur, kontokorent vo výške 20,- eur, cestovné do zamestnania vo výške 30,- eur, poplatok za škôlku maloletého syna O. vo výške 25,- eur a poplatok za lieky pre manželku vo výške 40,- eur), na ktorých sa podieľa aj jeho manželka, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 104,70 eur mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému G. riadne plní, stýka sa s ním iba sporadicky. Matka maloletého G. je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 139,- eur mesačne a nakoľko neodkladným opatrením súdu bola maloletá R. T., nar. X.X.XXXX zverená do jej starostlivosti, v budúcnosti bude poberateľkou aj rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur. V spoločnej domácnosti žije so svojim manželom, s maloletým G., s maloletou R. a so svojim švagrom, pričom jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 390,- eur, na ktorých sa podieľa aj matkin manžel, ktorého príjem predstavuje sumu 430,- eur mesačne. 4. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné podmienky na zníženie výživného, ale na jeho zvýšenie vzhľadom na to, že odôvodnené potreby maloletého G. narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, otec dosahuje stabilný príjem vo výške 550-600,- eur a skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému O., nar. XX.XX.XXXX, súd bral do úvahy pri minulom rozhodovaní o výživnom. Nakoľko má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol na dlhy otca z titulu pôžičiek, ktoré záväzky si vzal na seba vedome a dobrovoľne. Súd stotožňujúc sa s návrhom matky maloletého dieťaťa, zvýšil výživné na maloleté dieťa od mesiaca november 2016 zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 550-600,- eur tak 30 % predstavuje sumu 165,- eur až 180,- eur. Otec má dve vyživovacie povinnosti (G. 11 rokov a O. 5 rokov), pričom o maloletého O. sa osobne stará so svojou manželkou. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,- eur a matka prispeje sumou 60,- eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu prídavok na dieťa, tak suma 203,52 eur mesačne (120 + 60 + 23,52) poskytne dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho osobných potrieb a takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, namietajúci nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci a navrhol, aby odvolací súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, že v čase posledného zvýšenia výživného v roku 2012 mal jeho maloletý syn O. iba pár mesiacov a medzičasom tiež vyrástol. Súd prvej inštancie v súčasnosti pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil, že maloletý G. vyrástol, pričom túto skutočnosť už súd nezohľadnil, hoci aj náklady tohto dieťaťa sa podstatne zmenili, navštevuje materskú školu, kde uhrádza 25 eur ako školné a stravné. Tiež súd nevzal do úvahy skutočnosť, že v domácnosti otca je aj dospievajúce dieťa U. A., o ktorú sa spolu s manželkou stará a uhrádza jej životné, okrem výživného, ktoré platí jej biologický otec v sume 60 eur mesačne náklady, pričom len náklady spojené so školou, cestovným a stravným predstavujú 50,- eur mesačne, okrem nich však potrebuje zabezpečiť ošatenie, obutie, hygienické potreby a iné výdavky spojené s vekom. Maloletú U. pritom treba považovať za blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, a preto by súd mal brať výdavky maloletej U. za také, ktoré každomesačne vynakladá rodina otca. Z celkových príjmov jeho rodiny ( príjem otca 560 eur, príjem manželky 104,70 eur, prídavky na U. a O. spolu 47,09 eur, výživné na U. 60,- eur) po zaplatení výživného 80,- eur na mal. O., cestovného do práce 30 eur mesačne, nákladov na bývanie spolu 320,90 eur, mesačných splátok pôžičky na zariadenie domácnosti 86,- eur, nákladov na školu u U. 50,- eur a na škôlku u O. 25 eur, výdavkov na lieky pre manželku cca 40,- eur mesačne, platby otca do stavebnej sporiteľne sumu 43,- eur mesačne. mesačne a výživného, ktoré platí na svojho syna vo výške 27,- eur mesačne zostane po zrátaní príjmov a odrátaní výdavkov jeho rodiny suma 69,89 eur mesačne, z ktorej je potrebné zabezpečiť stravu, hygienické potreby, obuv, ošatenie pre štyri osoby. Pri určení výživného na sumu 120 eur, ako to urobil súd prvej inštancie, by rodine otca zostala na bežné výdavky iba suma 29,89 eur. Súd tiež nepreveril, či má matka nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, ako s ňou nakladá a či z nej má ďalší príjem, keďže býva v podnájme. 6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý bol toho názoru, že tu nie sú dané zákonné podmienky na zníženie výživného a výška výživného tak, ako bola určená, je v záujme maloletého, zodpovedá jeho odôvodneným potrebám a zohľadňuje aktuálne možnosti a schopnosti oboch rodičov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na nárast nákladov na výživu maloletého s tým, že v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj samotných životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Poukázal tiež na to, že otec si vyživovaciu povinnosť síce riadne plní, ale na výchove a výžive syna sa iným spôsobom nepodieľa a tiež na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd nemá prihliadnuť na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie vedome a dobrovoľne, splátky pôžičiek resp. spotrebných úverov a pod. Pokiaľ ide o existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému O., táto skutočnosť bola zohľadnená už v minulosti a pokiaľ ide o maloletú U. A., vyživovaciu povinnosť voči nej má predovšetkým jej biologický rodič a preto má matka maloletej právo domáhať sa úpravy výživného k maloletej cestou príslušného súdu. 7. Aj matka navrhla rozsudok potvrdiť, keď vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na mesačné náklady jej rodiny, osobitne na výdavky maloletého v súvislosti s alergiou, čo na lieky predstavuje od 10,- do 20,- eur mesačne a na liečebný pobyt ročne od 50,- do 100,- eur s tým, že z jej vlastných príjmov, ktoré v súčasnosti tvorí rodičovský príspevok vo výške 388 eur, prídavky na dve deti 47,09 eur a čiastočný invalidný dôchodok 134,90 eur nedokáže zvýšené náklady maloletého uhrádzať, pričom jej manžel, ktorý je t.č. nezamestnaný a poberá podporu 220,- eur mesačne, nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému G.. Rovnako poukázala matka na to, že ani otec nie je povinný finančne zabezpečovať maloletú U., keďže nie je jeho dcérou. Dvojizbový byt v O., ktorý matka vlastní, si odkúpila od svojich rodičov a nemá z neho žiadny finančný príjem ale ani výdavky, keďže byt obýva jej matka, ktorá tam má doživotné právo bývania a hradí si výdavky sama. Z príjmu rodiny matky v celkovej sume 822,90 eur po uhradení výdavkov na nájomné, elektrinu, internet a televíziu, mobilné telefóny, pôžičiek a nákladov na školu zostane mínus 25,10 eur, v čom nie je započítaná strava a ošatenie maloletého. Tým, že v domácnosti s nimi žije aj švagor, ktorý prispieva na chod domácnosti sumou 150 eur, dokážu uhrádzať tieto náklady. Poukázala na to, že podľa jej informácií otcov syn O. navštevuje hokejový výcvik, kde musí vynakladať nemalé finančné prostriedky a matka nevidí dôvod, prečo by aj starší syn G. nemohol byť rovnako finančne podporovaný. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. 9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zníženie výživného na návrh otca doručený súdu dňa 14.02.2013 a zvýšenie výživného na návrh matky doručený súdu dňa 31.08.2015. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie, či tu boli splnené podmienky na zníženie alebo zvýšenie výživného, ak áno, na akú sumu a od akého dátumu. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam rozhodným pre posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu výšky výživného a takto zistený skutočný stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Súd prvej inštancie však nie celkom správne dospel k záveru, že ním určená výška zvýšeného výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletých. 11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). 12. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. 13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 14. V konaní bolo nesporne preukázané, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, keďže od poslednej úpravy výživného v r. 2012 maloletý G. ( ktorý bol v tom čase prvák), vyrástol a v súčasnosti je už žiakom 6. triedy, čiže postúpil do 2. stupňa základnej školy, v súvislosti s čím možno konštatovať nárast nákladov na výživu maloletého, pretože musí uhrádzať školské pomôcky, cestovné, stravné, navyše má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a to na lieky od 10,- do 20,- eur mesačne a na liečebný pobyt ročne od 50,- do 100,- eur, odhliadnuc od toho, že už samotná skutočnosť, že dieťa je staršie o 5 rokov je v zmysle ustálenej súdnej praxe považovaná za podstatnú zmenu pomerov, keďže bezpochyby znamená zvýšenie bežných výdavkov na jeho výživu ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, kultúrne, športové záujmy a iné voľnočasové záujmy. Zistená zmena pomerov obvykle teda zakladá dôvod na zvýšenie výživného, avšak na druhej strane treba mať na zreteli, že výška výživného musí reflektovať nielen na odôvodnené potreby dieťaťa, ale súčasne aj schopnosti a možnosti povinného rodiča a prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu. 15. V súčasnosti otec platí súdom určené výživné vo výške 80,- eur, nad rámec uvedeného mu neprispieva a s dieťaťom sa stretáva len sporadicky. Dokazovaním bolo zistené, že otec, ktorý v čase posledného rozhodovania súdu bol zamestnaný s príjmom 564,93 eur, bol prepustený zo zamestnania a od 01.02.2013 do 17.04.2013 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti v celkovej sume za toto obdobie 1.147,90 eur, následne sa však už od 18.04.2013 zamestnal v R. A., a.s. kde podľa listinných dôkazov dosahuje priemernú čistú mzdu 550,- až 600,- eur ( za posledných 12 výplatných pások predložených otcom dosahoval 587,- eur netto), takže u otca možno konštatovať, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, pretože jeho príjem zostal bezo zmien a vyživovacia povinnosť k mal. O. existovala už v čase poslednej úpravy výživného. Celkový príjem rodiny otca, spolu s invalidným dôchodkom manželky, výživným na jej dcéru U. a prídavkov na dve deti je 799,79 eur, ktoré príjmy musia pokryť potreby 4 osôb, žijúcich v domácnosti. Je síce pravdou, že voči manželkinej dcére U. nemá otec mal. G. vyživovaciu povinnosť ako biologický rodič, avšak treba dať za pravdu odvolacej námietke otca, že ako člen domácnosti a blízka osoba má právo, aby aj jej potreby boli v rámci tejto rodiny uspokojované, keďže otcova manželka je jej matkou a má voči nej vyživovaciu povinnosť. Na druhej strane treba prisvedčiť aj námietke matky a procesného opatrovníka, že vzhľadom na vek a zvýšené potreby U., ktorými otec argumentuje v odvolaní, je tu dôvod požadovať zvýšený príspevok na jej výživu od biologického otca U. a nemožno preto prenášať túto povinnosť na otca mal. G., ktorý sám má dve vlastné deti výživou na neho odkázané a navyše má zákonnú povinnosť živiť aj svoju manželku, ktorá je vzhľadom na nízky príjem takisto na neho odkázaná. 16. Matka maloletého G. v čase poslednej úpravy výživného v r. 2012 už nepracovala ( predchádzajúci pracovný pomer bol skončený z dôvodu jej zdravotných problémov s chrbticou) a bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pričom od 22.06.2011 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 116,90 eur mesačne a výživné na mal. G. 49,79 eur, bývala s matkou v dvojizbovom byte v O.. Matka v súčasnosti naďalej poberá invalidný dôchodok a to 134,90 eur, zároveň rodičovský príspevok vo výške 388,- eur ( z dôvodu, že sa stará o maloletú R. T., nar. X.X.XXXX, ktorú má s manželom v predbežnej náhradnej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súdu sp.zn. 15P/58/2016) a výživné na maloletého 80,- eur, jej finančná situácia oproti februáru 2012, kedy súd rozhodoval naposledy, sa teda podstatne zlepšila, pretože má cca 603,- eur, čo predstavuje nárast o 436,- eur, zároveň však musí vo zvýšenej miere uhrádzať rastúce náklady na výživu mal. G., pretože otec nad rámec sumy 80,- eur neprispieva a zvýšili sa jej podstatným spôsobom náklady na bývanie, keďže sa vydala, odsťahovala od matky z O. a žije s manželom v prenajatom byte, čo však súd posúdil ako objektívny dôvod zvýšenia nákladov, pretože dvojizbový byt nezodpovedá už potrebám samostatnej rodiny, starajúcej sa o mal. syna G., ako aj o ďalšie dieťa, ktoré majú v náhradnej starostlivosti, navyše v byte býva aj matka matky. Celkový príjem rodiny matky spolu s dávkou v nezamestnanosti manžela a prídavkami na dve deti je 822,90 eur a z tohto príjmu musia vyžiť 4 členovia domácnosti, pričom vyživovací vzťah matky k maloletej R. T. tu nie je titulom povinnosti biologického rodiča ( ktorí budú mať zrejme povinnosť prispievať na výživu maloletej určenú súdom), ale aj v tomto prípade je samozrejmé, že ako člen domácnosti aj toto dieťa musí byť nasýtené, oblečené atď, podobne ako je to v prípade U.. 17. Berúc do úvahy potom tie rodičmi uvádzané výdavky, ktoré súd vyhodnotil ako nevyhnutné a teda dôvodne vynakladané ( do ktorej kategórie však nepatria výdavky rodičov vynakladané na pôžičky a úvery a v rodine matky sem rozhodne nepatria aj neprimerane vysoké výdavky za mobilné telefóny, ktoré táto uvádza až v celkovej výške 110,- eur ), potom vyhodnotením majetkových pomerov oboch rodičov a ich životnej úrovne, odvolací súd považoval výživné určené vo výške 120,- eur mesačne ako nie celkom primerané zistenému skutočnému stavu. Suma 120,- eur by síce zodpovedala odôvodneným potrebám mal. G., ale presahuje možnosti a schopnosti otca a takáto výška výživného by zase bola na ujmu uspokojovania odôvodnených potrieb druhého otcovho maloletého dieťaťa O., pričom súd pri rozhodovaní musí chrániť záujmy všetkých maloletých detí a nie výlučne toho, o ktorom práve prebieha súdne konanie. Otec správne v odvolaní poukázal na nárast nákladov na výživu aj jeho druhého dieťaťa, ktorú skutočnosť je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. V zmysle ustálenej súdnej praxe na výživu jeho dvoch detí možno od otca dôvodne požadovať, aby prispieval sumou 30% zo svojho čistého príjmu, čo je cca 176,- eur s tým, že súd by si mal predbežne vyriešiť otázku, aká časť z tejto sumy by mala pripadnúť na výživu staršieho G. a mladšieho O.. Tu treba vychádzať z ich veku a zistených odôvodnených potrieb, ako aj z podielu osobnej starostlivosti zo strany otca ( tieto dôvody nasvedčujú potrebe vyššieho výživného u mal. G. ako u mal. O.), ale zároveň je nevyhnutné zohľadniť aj ostatné okolnosti konkrétneho prípadu, najmä s akým podielom na výžive dieťaťa možno rátať zo strany druhého povinného rodiča, teda matky každého dieťaťa. Tu treba vziať do úvahy, že matka mal. G. môže na maloletého prispievať nepochybne vyššou sumou, keďže má len túto jednu vyživovaciu povinnosť a príjem nepochybne vyšší ( spolu s prídavkami 523,- eur) ako matka mal. O. ( spolu s prídavkami cca 152,- eur), pričom táto druhá má ešte aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť z prvého manželstva. Zatiaľ čo matka mal. O. sa môže na výžive ich spoločného dieťaťa podieľať iba minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. 27,13 eur, u matky mal. G. sa jej príspevok na výživu syna javí ako primeraný vo výške najmenej 100,- eur. 18. Vyhodnotením všetkých uvedených skutočností, ktoré odvolací súd musel vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výživného na mal. G., dospel súd k záveru, že takouto primeranou sumou je potom naďalej 80,- eur mesačne, ktorá zohľadňuje majetkové pomery oboch rodičov, ich schopnosti a možnosti ako aj ich životnú úroveň s prihliadnutím k počtu vyživovacích povinností. Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorého náklady na výživu nepochybne vzrástli, by bolo teda inak síce dôvodným zvýšenie výživného, avšak za predpokladu, že by to pomery na strane povinného rodiča dovoľovali. Avšak ako bolo zistené, zo sumy 176,- eur, ktorou sa otec môže podieľať na výžive jeho detí, vyššia suma musí ísť na výživu syna O. (napriek jeho nižšiemu veku a podielu aj osobnej starostlivosti otca o dieťa) a to z dôvodu, že práve na otcovi spočíva drvivá časť jeho výživy pre nedostatok príjmov na strane jeho matky, ktorá poberá len čiastočný invalidný dôchodok. Takto otec zaplatí výživné na G. v sume 80,- eur a na O. v sume 96,- eur, čo spolu s výživným zo strany matiek bude tvoriť u mal. G. sumu 180,- eur a u mal. O. sumu 123,13 eur, ktorá je vzhľadom na potreby detí primeraná, žiadne z nich nie je vo vzťahu k otcovi znevýhodnené a obe deti sa rovnakým spôsobom budú podieľať na otcovej životnej úrovni. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 2 CSP. 20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).