Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/128/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200568 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2014200568.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. X/XX, XX XXX K., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina, proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25246-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, za účasti obchodnej spoločnosti WEBUNG, s.r.o., Palárikova 76, Čadca, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredia č. 25246-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Účastníkovi konania WEBUNG, s.r.o. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 25246-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47910-1/2013-CA zo dňa 30.10.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o., nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. 2. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keď iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na všeobecnú situáciu, keď zaznamenal nárast registrácií tzv. "poľských zamestnávateľov", ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 do 50 eur a pracovná činnosť v rozsahu 4 až 10 hodín. Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca od 26.02.2013 do 07.03.2013 vykonala u zamestnávateľa žalobcu kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky pričom zistila, že na adrese sídla spoločnosti nemá zamestnávateľ samostatnú kanceláriu, v čase kontroly sa tam nezdržiaval žiaden jeho zamestnanec, ani sám konateľ. Podľa neskoršieho vyjadrenia konateľa zamestnanci spoločnosti roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem v rôznych mestách Slovenskej republiky, prácu im zadáva poštou, telefonicky alebo e-mailom, pracovné zmluvy sú dojednávané individuálne. Neboli predložené doklady preukazujúce konkrétne výkony práce, dochádzať z Poľska do rôznych miest Slovenskej republiky na pracovný čas v rozsahu max. 10 hodín mesačne sa však ak javí ako neefektívne a vzbudzuje podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky. Okrem toho žalobca nemal vystavený ani formulár PD A1. Vznik a zánik povinného poistenia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky, tieto majú iba deklaratórnu povahu, nemôžu zakladať povinné sociálne poistenie, ani deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. S námietkou oneskoreného vydania rozhodnutia v odvolacom konaní sa vysporiadala tak, ho považuje za vydané včas, nakoľko v období prerušenia odvolacieho konania lehoty na vydanie rozhodnutia neplynuli. Poukázala na právnu úpravu obstarávania podkladov a hodnotenia dôkazov Sociálnou poisťovňou, návrh príslušnej poľskej inštitúcie zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie dohody o určení poľského zákonodarstva a vyvrátila námietku, že vo vzťahu k žalobcovi ako občanovi Poľskej republiky bolo postupované diskriminačne pri určovaní uplatniteľnej legislatívy, nakoľko k jeho prípadu pristupovala rovnakým spôsobom, ako k ostatným zamestnancom, cudzím štátnym príslušníkom, v obdobnom postavení. 5. Krajský súd v Trnave rozsudkom 14 S/128/2014-66 zo dňa 01.10.2015 žalobe vyhovel, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.05.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a),c),d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Na základe odvolania žalovaného tento rozsudok uznesením sp. zn. 9 Sžso/227/2015 zo dňa 04.08.2016 zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribraní obchodnej spoločnosti WEBUNG, s.r.o. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. 7. Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci tunajšiemu súdu uznesením zo dňa 23.02.2017 pribral súd do konania obchodnú spoločnosť WEBUNG, s.r.o. a vec následne prejednal za splnenia procesných podmienok postupom podľa § 23 ods. 2 písm. b) a § 114 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v spojení s § 491 ods. 1 SSP v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel opätovne k záveru o dôvodnosti žaloby. 8. V podaní zo dňa 26.10.2017, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vo veci, tento účastník súčasne poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso/22/2015 a 1 Sžso/42/2015 zo dňa 22.08.2017, v ktorých odvolací súd v obdobných právnych veciach konštatoval, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa zákonnú požiadavku na obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. a rozhodnutie správneho orgánu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré by bolo logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. 9. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 10. Podľa obsahu spisového materiálu napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o., vykonaná kontrola zameraná na preukázanie skutočného výkonu činností každého zamestnanca na území Slovenskej republiky, pričom sa nepodarilo preukázať, že prideľoval prácu zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ani, že zamestnanci prácu na území hodín mesačne a mzdou Slovenskej republiky reálne vykonávali. 11. Na základe toho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 47910-1/2011-CA zo dňa 30.10.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pracuje v zmysle platnej pracovnej zmluvy ako promotér služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientmi a v zmysle pracovnej zmluvy je jeho náplňou práce kontakt s potenciálnymi klientmi, najmä však distribúcia reklamných letákov na území SR. Namietal nedostatočné zistenie stavu ohľadne výsledkov kontroly v sídle zamestnávateľa, nakoľko je logické, že on pracuje najmä v teréne. 13. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 30.10.2013 je záver o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy výsledkom vyhodnotenia zistení kontroly zamestnávateľa žalobcu zo dňa 26.02.2013 zameranej na overenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov, ktorou výkon činnosti žalobcu v zamestnaneckom pomere na území Slovenskej republiky nebol preukázaný. 14. Naproti tomu žalovaný v obsahu preskúmavaného rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že uplatniteľné právo vzťahujúce sa na žalobcu v období od 01.10.2013 bolo určené poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia, pričom toto určenie sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola Sociálna poisťovňa, ústredie informovaná o tejto skutočnosti. Žalovaný v priamom rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nerozhodla, že dotknutí zamestnanci účastníka konania, v danom prípade pán T. K., nemôžu vykonávať práce na území Slovenskej republiky a taktiež nepoprela platnosť pracovnej zmluvy, ale rozhodla v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením, že dotknutým zamestnancom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období, kedy tieto práce na území Slovenskej republiky vykonávali. 15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal argumentáciu odvolateľa, vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, v konečnom dôsledku sa však s odvolacími dôvodmi žalobcu žiadnym spôsobom nezaoberal, nevyhodnotil ich dôvodnosť ani relevantnosť z hľadiska posudzovania správnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 16. Nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami účastníka správneho konania a potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia na základe iného právneho posúdenia a iných skutkových okolností (rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne určenie uplatniteľných právnych predpisov poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia nespomína), ku ktorým účastník správneho konania nemal možnosť zaujať stanovisko, nesie znaky porušenia základného práva účastníka na spravodlivý proces, primárne však má za následok nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 491 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 17. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady podľa § 175 ods. 2 SSP bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 18. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka WEBUNG, s.r.o. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.