Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200607 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200607.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Z. T., nar. XX.X.XXXX, B. XXX/ XX, XXX XX D., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Pekarom, Potočná 191/39, 909 01 Skalica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 1100307/1/221869/2015/2206 zo dňa 29.5.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 4.8.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 1100307/1/221869/2015/2206 zo dňa 29.5.2015, ktorým tento podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trnava č. 9213401/5/4712281/2014 zo dňa 21.10.2014, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 101 627,05 eur a zároveň neuznal vykázanú daňovú stratu v sume 35 365,66 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 daňovému subjektu - žalobcovi. 2.V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že splnil všetky zákonné povinnosti, ktorými preukázal, že došlo k dodaniu služieb tak ako boli vyúčtované dodávateľskou spoločnosťou KALVA spol. s r.o., ktorá mala výcvik psov ako aj školenie zamestnancov spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o. realizovať v prevádzke tejto spoločnosti na adrese Jablůnka 187. Tieto služby (výcvik psov, školenie zamestnancov) poskytol žalobca spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o. na základe uzavretej zmluvy o výcviku psov, resp. na základe zmluvy o dielo - školenie zamestnancov, pričom výcvik psov ako aj školenie zamestnancov uskutočnila X. D. - konateľka spoločnosti KALVA spol. s r.o. spolu s ňou vybranými pracovníkmi a za vykonanie týchto prác spoločnosť KALVA spol. s r.o. vyfakturovala platby v súlade s článkom V. a s článkom VII. zmluvy o výcviku psov, resp. zmluvy o školení zamestnancov. Poukázal ďalej na to, že úhradu týchto platieb riadne vykonal a tieto platby ako aj faktúry uviedol aj v daňovom priznaní za rok 2009. Mal za to, že Notárskou zápisnicou zo dňa 4.9.2012 NZ201/2012 spísanou spoločnosťou KALVA spol. s r.o. a žalobcom preukázal, že došlo k dodaniu služieb tak, ako boli vyúčtované spoločnosťou KALVA spol. s r.o. a súčasne preukázal, že došlo k úhrade príslušných faktúr. Uviedol, že tvrdenie žalovaného ako aj správcu dane, že plnenie z podpísaných zmlúv vykonané nebolo bolo založené na domnienkach správnych orgánov a nie na relevantných dôkazoch. Tvrdil, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, pričom za prípadné zistené nedostatky na strane spoločnosti KALVA spol. s r.o. nemohol zodpovedať. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov. Platí to aj vo vzťahu k vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov, či už ohľadne spoločnosti KALVA spol. s r.o. alebo vyhodnotenia výpovedí p. A. a X. D., keď výpoveď p. A. považoval správca dane za pravdivú a výpoveď p. X. D. vyhodnotil ako nepravdivú, napriek tomu, že táto popísala priebeh samotného výcviku psov. Znamená to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s viacerými žalobcom tvrdenými skutočnosťami a tieto jeho tvrdenia žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Pokiaľ ide o miesto, kde sa reálne mali služby uskutočniť tak uviedol, že spoločnosť BRISTON CORPORATION s.r.o. svoju činnosť reálne vykonáva na adrese Jablůnka 187 (na tomto sídle mala umiestnené svoje firemné vlajky a symboly) a pokiaľ v jednotlivých zmluvách (zmluva o výcviku psov zo dňa 1.8.2009 a zmluva o školení zamestnancov zo dňa 1.9.2009) sa uvádza sídlo spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o. na adrese Jablůnka 178, tak zrejme došlo k chybe v písaní, spočívajúcej v zámene poradia číslic 7 a 8 pri vyhotovovaní zmlúv. Ďalej mal za to, že žalovaný v rozpore s ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku pristúpil k vyhodnoteniu dôkazných prostriedkov, keď na jednej strane výpoveď svedka považoval za overiteľnú skutočnosť, ale prehlásenie osoby o určitých skutočnostiach v podobe čestného prehlásenia alebo notárskej zápisnice v nadväznosti na ďalšiu vetu svojho odôvodnenia za overiteľnú skutočnosť nepovažuje, resp. čestné prehlásenie ako dôkaz nepripustil. Mal za to, že správne orgány postupovali v rozpore s ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, nakoľko neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, ale len na skutočnosti, ktoré svedčali v neprospech žalobcu. Tiež namietal, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 101 627,05 eur. Na záver uviedol, že správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom prihliadal len na skutočnosti, ktoré svedčali v neprospech žalobcu. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3.K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, na základe ktorej ako aj následných vyrubovacích konaní neuznal žalobcovi za daňové výdavky, okrem iných výdavkov, výdavky za výcvik psov a školenie zamestnancov v sume 565 620 eur zaúčtované do daňových výdavkov na základe faktúr vystavených spoločnosťou KALVA spol. s r.o. . Uviedol, že dôvodom ich neuznania bola nepreukázateľnosť zo strany žalobcu, ku ktorej správca dane dospel na základe rozsiahleho dokazovania prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ústnych pojednávaní ako aj výpovedí svedkov. Vzhľadom k tomu, že žalobca počas daňovej kontroly dostatočne nepreukázal ním deklarované skutočnosti, a teda reálne sa nepotvrdilo uskutočnenie fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím žalobca nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania sporných výdavkov do daňových výdavkov. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní vypočutí svedkovia (konateľka dodávateľskej spoločnosti p. X. D. a bývalý konateľ spoločnosti p. S. A.) nepotvrdili uskutočnenie služieb dodávateľskou spoločnosťou KALVA, spol. s r.o. . K námietke žalobcu týkajúcej sa fakturovania služieb na základe dodávateľských faktúr podľa zmluvy č. 2234/2009 o výcviku psov zo dňa 1.8.2009 a podľa zmluvy č. 6001/2009 o školení zamestnancov zo dňa 1.9.2009 uviedol, že takto označené zmluvy žalobca v priebehu celého daňového konania nepredložil, predložil zmluvy so zhodným dátumom vystavenia, ale bez označenia, t.j. bez čísla. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že neposudzoval predložené zmluvy podľa toho, ako boli evidované v účtovníctve dodávateľskej spoločnosti, čo nebolo možné ani preveriť, ale podľa toho, či na základe uzatvorených zmlúv boli služby uvedeným dodávateľom reálne uskutočnené a či súviseli so zdaniteľnými príjmami. Uviedol, že žalobca nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by nespochybniteľným spôsobom preukázal opodstatnenosť zaúčtovania sporných faktúr do daňových výdavkov. Nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé kto, kde a kedy vykonal výcvik psov, koho psy mali byť dané k dispozícii na výcvik podľa dohodnutých termínov s miestom a časom výcviku psov, kto bol ich majiteľom, prípadne iné výdavky spojené s výcvikom (prenájom, cestovné výdavky a pod.). V prípade školenia zamestnancov nepredložil takú evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé, kto, kde a kedy školil zamestnancov, o koho zamestnancov išlo, ktorých mal počas pracovnej doby od 12.00 h do 13.00 h poskytnúť na dohodnuté školenie podľa zmluvy, prípadne iné výdavky spojené so školením. Tiež poukázal na zistené nezrovnalosti ohľadne miesta poskytovania služieb, keď samotné tvrdenie žalobcu, že v prípade zmlúv uzatvorených s dodávateľom došlo k chybe v písaní, spočívajúcej v zámene poradia číslic 7 a 8 pri vyhotovovaní, považoval za účelové a nepreukázané. Ďalej uviedol, že výdavok môže byť uznaný za daňový výdavok, ak je preukázaná súvislosť vynaložených daňových výdavkov so zdaniteľnými príjmami, pričom nepostačuje len samotná existencia dokladov. Taktiež dôkazy ako súhlas a podpis konateľky dodávateľskej spoločnosti uvedený v notárskej zápisnici nemôže byť dôkazom o tom, že práce boli vykonané a tiež čestné prehlásenia nemôžu byť dôkazom o tom, že fakturované služby boli vykonané. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom a hodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania sporných výdavkov do daňových výdavkov, a teda neodstránil pochybnosti správcu dane o dodaní, resp. nedodaní služieb a ich oprávnenosť zaúčtovania do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti, a teda neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno, čoho následkom je neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotno-právnymi následkami. Na záver uviedol, že rozhodnutie správcu dane ako aj jeho rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto nie je dôvod aby jeho rozhodnutie bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 4.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že bolo preukázané, že medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou KALVA spol. s r.o. ako aj spoločnosťou BRISTON CORPORATION s.r.o., ktorá realizovala výcvik psov ako aj školenie zamestnancov, boli zmluvy riadne uzavreté a došlo aj k realizácii týchto služieb. V tejto súvislosti namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako dospel k záveru o nenaplnení týchto zmlúv, pričom samotné rozhodnutie žalovaného je založené na domnienkach. Pokiaľ ide o dodávateľskú spoločnosť KALVA spol. s r.o., tak žalobca nemal možnosť ovplyvniť konanie tejto spoločnosti, táto spoločnosť bola spoločnosťou dodávateľskou, pričom výcvik psov a školenie zamestnancov sa realizovalo v priestoroch spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o., nie však na adrese Jablůnka 187, ale v Prahe. Ďalej uviedol, že tieto skutočnosti by vedel potvrdiť konateľ spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o. O. S., ktorého navrhoval v preskúmavacom konaní vypočuť ako svedka. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne a nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný neuviedol podstatné dôvody, na základe ktorých vo veci rozhodol a okrem toho dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam. 5.V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca ako živnostník je povinný svoje výdavky riadne vyúčtovať v jednoduchom účtovníctve, tieto musí jednoznačne preukázať, čo sa v danom prípade nestalo. V predmetnej veci boli tieto výdavky zo strany žalobcu preukázané iba čestnými prehláseniami, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami v správnom konaní vypočutých svedkov ako aj skutočnosťami uvádzanými v notárskych zápisniciach. Pokiaľ ide o miestne zisťovanie uviedla, že toto sa realizovalo ohľadne spoločnosti BRISTON CORPORATION s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti O. S. uviedol, že tieto služby v priestoroch v Jablůnke neboli realizované. Vzhľadom k tomu, že žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že služby boli realizované, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 1100307/1/221869/2015/2206 zo dňa 29.5.2015 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9213401/5/4712281/2014 zo dňa 21.10.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 101 627,05 eur a zároveň mu bola neuznaná vykázaná daňová strata v sume 35 365,66 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za toto zdaňovacie obdobie. Bolo zistené, že správca dane vydal toto rozhodnutie na základe protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 9213401/5/2345818/2012 zo dňa 28.8.2012, jeho dodatku a dôkazov získaných počas vyrubovacích konaní. Dňa 28.9.2012 správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9213401/5/2743992/2012 zo dňa 28.9.2012, proti ktorému sa žalobca odvolal, pričom odvolací správny orgán rozhodnutím č. 1100307/1/15884/2013 zo dňa 11.1.2013 zrušil dodatočný platobný výmer a vec vrátil na ďalšie konanie na rozhodnutie, v ktorom bol správca dane povinný vyzvať žalobcu ako daňový subjekt na predloženie dôkazných prostriedkov súvisiacich s uskutočnením fakturovaných služieb v nadväznosti na predložené zmluvy, resp. už vykonané dôkazy zopakovať, ak sa vyskytnú nezrovnalosti v tvrdených skutočnostiach v súvislosti s uskutočnenými službami označeným dodávateľom. Následne správca dane dňa 5.2.2014 vydal ďalšie rozhodnutie č. 9213401/5/459605/2014, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 101 627,05 eur a neuznal stratu v sume 35 365,66 eur. Aj proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom odvolací správny orgán rozhodnutím č. 1100307/1/213059/2014/2206 zo dňa 5.5.2014 opätovne zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný na predloženie účtovných a iných dokladov, dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie fakturovaných služieb, t.j. výcvik psov a školenie zamestnancov s tým, aby predložil dôkazy o tom za akým účelom boli služby objednané a ich súvislosť so zdaniteľnými príjmami, či išlo o subdodávateľské služby alebo o sprostredkovanie, komu boli sprostredkované, kto vykonal výcvik psov, kto bol ich majiteľom, kto vykonal školenie zamestnancov, o koho zamestnancov išlo, kde boli uvedené služby vykonávané, pričom žalobca do spísanej zápisnice uviedol, že nedisponuje žiadnymi dôkaznými prostriedkami a potvrdil ich uplatnenie vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z výsledkov vykonanej daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky za výcvik psov a školenie zamestnancov v sume 565 620 eur na základe faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou. Z obsahu predložených faktúr vyplýva, že dodávateľská spoločnosť fakturovala služby podľa zmluvy č. 2234/2009 o výcviku psov zo dňa 1.8.2009 a podľa zmluvy č. 6001/2009 o školení zamestnancov zo dňa 1.9.2009. V tejto súvislosti poukázal na to, že takto označené zmluvy žalobca ako daňový subjekt v priebehu celého konania nepredložil, predložil iba zmluvy so zhodným dátumom vystavenia, ale bez označenia, t.j. bez čísla. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že sa nepreukázalo dodanie fakturovaných služieb uvedeným dodávateľom, pričom nepredložil také dôkazy, ktorými by nespochybniteľným spôsobom preukázal opodstatnenosť zaúčtovania sporných faktúr do daňových výdavkov. Okrem toho správca dane požiadal aj Českú daňovú správu o preverenie obchodných prípadov s uvedeným dodávateľom po tom, čo daňový subjekt ním deklarované skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane dostatočne nepreukázal. Okrem dodávateľských faktúr žalobca preukazoval uskutočnenie služieb Notárskou zápisnicou NZ201/2012 zo dňa 4.9.2012 spísanou za účasti daňového subjektu a konateľky dodávateľskej spoločnosti, ktorú predložil ako dôkaz spolu s vyjadrením k protokolu, čo správca dane nepovažoval za dostačujúce. Za tohto stavu preto vykonal dokazovanie nielen vo vzťahu k daňovému subjektu, ale aj vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, na základe ktorých sa nepreukázalo a nepotvrdilo reálne uskutočnenie fakturovaných služieb. Zo šetrenia Českej daňovej správy, ktorá vykonala miestne zisťovanie u dodávateľskej spoločnosti aj u objednávateľskej spoločnosti bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, daňové priznania nepodala, nemá prenajaté priestory a správca dane nemá o jej činnosti žiadne vedomosti. Skutočnosť, že nevykonávala ekonomickú činnosť vyplýva aj z vyjadrenia konateľa objednávateľskej spoločnosti, ktorý pri miestnom zisťovaní uviedol, že dodávateľská spoločnosť nevykonala v jej sídle výcvik psov a školenie zamestnancov, a že sídlo Jablůnka 178 nemá už od roku 2006. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej konštatované, že spôsob, akým daňový subjekt podával vysvetlenia o dodaní služieb a preukazoval ich uskutočnenie (Notárskou zápisnicou NZ201/2012 zo dňa 4.9.2012, čestnými prehláseniami konateľov dodávateľskej a objednávateľskej spoločnosti, daňovým priznaním dodávateľskej spoločnosti) nebol pre daňové účely akceptovateľný, pretože tvrdenia daňového subjektu si navzájom odporovali, a to aj pokiaľ ide o miesto zrealizovania týchto služieb. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 7.Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak ako ich deklaroval na predložených faktúrach. K oprávnenosti uznania deklarovaných výdavkov súd považuje za potrebné uviesť, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Znamená to, že na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov nepostačuje len samotná existencia dokladov, v danom prípade faktúr, čestných prehlásení a pokladničných dokladov, ktoré predložil žalobca, ale musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Okrem toho listinné dôkazy ako aj výpovede svedkov musia byť založené na overiteľných skutočnostiach a nemôžu si navzájom odporovať. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky v zmysle § 32 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov preukázať. Okrem toho na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj podmienka vecnosti, t.j. súvislosť vynaložených daňových výdavkov so zdaniteľnými príjmami. Pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené uvedené hmotno-právne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov. V tomto smere žalobca, vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody, resp. dodané služby reálne uskutočnili. Nepostačuje preto len predloženie faktúr, obsah ktorých nebol pre zaúčtovanie sporných výdavkov dostačujúci, z faktúr nie je ani zrejmé kde a kedy boli služby vykonané, v akom rozsahu a či boli reálne uskutočnené na základe predložených zmlúv, ktoré boli podpísané v Žiline, keďže dodávateľská a objednávateľská spoločnosť sa v predložených dôkazoch (notárska zápisnica a čestné prehlásenia) odvolávali na čísla zmlúv, ktoré boli podpísané v Prahe. 8.Na základe vyššie zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania správcu dane, ktoré bolo zrealizované v dostatočnom rozsahu, nevyplýva, že by žalobcom uplatnené daňové výdavky boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o dani z príjmov ustanovuje striktné podmienky na uplatnenie výdavkov, čo znamená, že aby mohlo byť uskutočnené zdaniteľné plnenie, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, musí byť zároveň reálne materiálne preukázané, pričom dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Samotná existencia faktúr bez preukázania ďalších skutočností ešte nie je dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, pričom k preukázaniu zdaniteľného obchodu je potrebné, aby túto skutočnosť osvedčil nielen daňový subjekt ale aj dodávateľ. V predmetnej veci správne orgány poskytli žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal, že ním predložené listinné doklady boli vystavené na základe skutočného plnenia, v dostatočnom rozsahu vykonali i potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a dožiadaným na českého správcu dane príslušného podľa sídla spoločnosti, s ktorým mal žalobca realizovať jednotlivé služby. Žalobca ako daňový subjekt tieto skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v predmetnej veci a je povinný preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok nielen u seba, ale aj u svojho dodávateľa, čo v predmetnej veci nenastalo. Znamená to, že žalobca ako daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane o dodaní, resp. nedodaní služieb a ich oprávnenosť zaúčtovania do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz v konaní pred súdom (výsluch svedka O. S.) je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotno-právne a procesne-právne predpisy. Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou, a preto súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutého svedka nevyhovel. Okrem toho je potrebné uviesť, že správny súd je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a vzhľadom k tomu, že tento dôkaz bol navrhnutý až v priebehu preskúmavacieho konania súd naň neprihliadal. 9. Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, pretože uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti uvedené súd preto považoval námietky žalobcu za nedôvodné, keď tento neuniesol tak v daňovom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný relevantným spôsobom nevysporiadal. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.