Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200874 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200874.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobkyne Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. č. XXXX/XX proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV301/00009/2015/R zo dňa 22.10.2015, za účasti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a účastníkovi konania Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PV 301/00009/2015/R zo dňa 22.10.2015, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil platobný výmer č. PV 301/00009/2015 zo dňa 21.01.2015 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín ukladajúci žalobkyni povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 01.08.2011 až 31.12.2012 v sume 1.813,07 eur určenej podľa § 20 ods. 5 zák. č. 580/2004 Z.z. z priemernej mesačnej mzdy a náhradu trov konania vo výške 5,- eur. 2. Žalobkyňa proti rozhodnutiu namietala, že sa žalovaný nedostatočne zaoberal jej námietkami, ktoré vyhodnotil ako nerelevantné. Uvádzala, že ustanovenie § 20 ods. 5 zák. č. 580/2004 Z.z. podmieňuje vyčíslenie preddavkov z priemernej mesačnej mzdy tým, že platiteľ nepredloží podklady potrebné pre správny výpočet preddavkov, pričom v jej prípade takáto skutočnosť nenastala nakoľko všetky dostupné podklady poisťovni poskytla už listom zo dňa 24.07.2013, v ktorom uviedla, že od 25.02.1995 do 04.08.2004 bola poistencom, za ktorého platí poistné štát, a odvtedy je ženou v domácnosti a nemá žiaden príjem. V súvislosti s ustanoveniami § 16 ods. 2 písm. d) a § 13 ods. 3 poukazovala na to, že nakoľko v predmetnom období nemala žiaden príjem, preddavok 14 ˇ z ňou určenej sumy predstavuje 0,- eur. Podľa jej názoru z jej strany nedošlo k porušeniu zákona alebo nesplneniu oznamovacej povinnosti a preto vydanie platobného výmeru potvrdeného rozhodnutím žalovaného považuje za neopodstatnené. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje všetky predpísané náležitosti a výška preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie bola predpísaná v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. Poukazoval na to, že žalobkyňa za obdobie od 01.08.2011 do 31.12.2012 zdravotnej poisťovni napriek výzvam zo dňa 11.07.2013 a 22.07.2014 neoznámila platiteľa poistného, uvádzala iba, že nemá žiaden príjem na účely zákona č. 580/2004 Z.z. 4. Obdobne sa k veci vyjadril účastník správneho konania - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Uvádzal, že žalobkyňa ne jeho výzvu neuhradila pohľadávku na zdravotnom poistení a nakoľko neakceptoval jej námietky proti výkazu nedoplatkov, v zmysle § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z. podal návrh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vydanie platobného výmeru. Vydaniu platobného výmeru i výkazu nedoplatkov predchádzala jeho komunikácia so žalobkyňou v rokoch 2013-2014, v rámci ktorej žalobkyňa nepreukázala, že za ňu platí poistné štát, resp. zamestnávateľ, nie je ani samostatne zárobkovo činná osoba a neoznámila, že by sa považovala za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona. 5. Súd prejednal vec za účasti účastníkov, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 6. Žalobkyňa v konaní uviedla, že ani poisťovňa ju nevedela zaradiť do žiadnej kategórie platiteľa podľa zákona, preto ani ona sama nemohla vedieť, ako má byť zaradená, resp. že má byť prihlásená ako samoplatiteľka. Má za to, že pokiaľ nemá žiaden príjem, nemôže uhrádzať ani zdravotné poistenie. Nebol dôvod, aby sa prihlásila ako samoplatiteľka, keď vedela, že poistné nemôže platiť. Po narodení detí zostala v domácnosti a okrem rodinných prídavkov nemá žiaden príjem, domácnosť financuje jej partner. Zo strany poisťovne jej nebolo poskytnuté adekvátne poučenie a nebolo od nej vyžadované, aby oznámila sumu, z akej hodlá preddavky uhrádzať, ale iba aby oznámila platiteľa poistného. 7. Žalovaný v konaní uviedol, že argumentáciu žalobkyne považuje za relevantnú, nakoľko skutočnosť, že nemá žiaden príjem, ju nezbavuje povinnosti uhrádzať poistné na verejné zdravotné poistenie. 8. Účastník správneho konania - VšZP, a.s. poukazoval na to, že zákon o zdravotnom poistení nepozná pojem ženy v domácnosti, pričom žalobkyňa napriek opakovaným výzvam poisťovni neoznámila platiteľa poistného. Je zdravotne poistenou v zmysle § 11 ods. 2 zákona, nespadá do kategórie, kedy by za ňu poistné uhrádzal štát, pričom zákon upravuje minimálne sadzby poistného, ktoré by v prípade, že by žalobkyňa oznámila platiteľa poistného, resp. určila sumu, z ktorej hodlá preddavky uhrádzať, boli v polovičnej sadzbe ako je suma určená rozhodnutím úradu. 9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom 3) na území Slovenskej republiky ( § 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka 8a) podľa § 3 ods. 3 písm. h). Podľa § 11 ods. 1 a 2 (1) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. (2) Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou podľa odseku 7. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) sadzba poisteného je pre poistenca podľa § 11 ods. 2 14% z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu. Podľa § 13 ods. 3 a 10 (3) Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. (10) Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) (1) Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. 2) Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, d) poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy, Podľa § 20 ods. 5 ak zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží príslušnej zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 23 ods. 1 poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 55 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12) Podľa § 23 ods. 13 poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti v lehote podľa prvej vety. O skutočnosti, že poistenec sa považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, zdravotná poisťovňa poistenca písomne upovedomí. Na doručovanie výzvy a písomného upovedomenia sa vzťahuje § 17b. V písomnom upovedomení zdravotná poisťovňa oznámi poistencovi aj výšku pohľadávky, ktorá v súvislosti s týmto postupom zdravotnej poisťovni vznikla. Pri vyčíslení pohľadávky postupuje zdravotná poisťovňa v súlade s § 20 ods. 4 a 5. 10. V systéme slovenského verejného zdravotného poistenia zabezpečujúceho občanom zdravotnú starostlivosť je poistenou každá osoba s trvalým pobytom na území Slovenska, pričom účastníkom poistenia je aj osoba dobrovoľne nezamestnaná, ktorá je rovnako povinná platiť odvody na zdravotné poistenie. Podmienky výnimky z tejto zásady spočívajúce v účasti na zdravotnom poistení v inom štáte zo zákonom stanovených dôvodov žalobkyňa zrejme nespĺňa a ich splnenie v konaní ani netvrdila. 11. Podľa obsahu spisového materiálu žalobkyňa na výzvy zdravotnej poisťovne na oznámenie platiteľa poisteného na obdobie od 01.08.2011 (okrem iného) zo dňa 11.07.2013 a 22.07.2014 s upozornením na postup podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. (v prípade neoznámenia platiteľa poisteného v lehote 8 dní) a jej zaevidovaní ako osoby, ktorá si poistné za uvedené obdobie platí sama a bude je vyčíslený preddavok z priemernej mesačnej mzdy podľa § 20 ods. 5, ako aj na vyjadrenia poisťovne k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 07.08.2013 a 20.09.2013 a ďalšie vyjadrenie a upovedomenie poisťovne zo dňa 07.08.2014 a 15.10.2014 žalobkyňa reagovala listami z 22.08.2013, 18.10.2013, 30.07.2014, 13.08.2014 a 22.10.2014 prakticky totožného obsahu, ktorými poisťovni oznámila, že od 05.08.2004 nemá žiadne príjem, ktorým sa rozumie príjem na účely zákona č. 580/2004. 12. V súlade so stanoviskom žalovaného a zdravotnej poisťovne obsah podaní žalobkyne konštatujúci výlučne absenciu jej príjmu (vyplývajúci zjavne z jej právneho názoru, že v takom prípade nie je povinná poistné na zdravotné poistenie uhrádzať) nemožno považovať za oznámenie platiteľa poistného v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona. Nesplnenie oznamovacej povinnosti napriek výzve obsahujúcej podľa zistenia súdu všetky zákonné náležitosti pritom odôvodňuje prístup poisťovne k žalobkyni ako platiteľke poistného podľa § 11 ods. 2 zákona a legalizuje postup, ktorý vyústil do vyčíslenia preddavku na poistné podľa § 20 ods. 5 zákona z priemernej mesačnej mzdy. 13. Vzhľadom k uvedenému súd v rozhodnutí žalovaného obsahujúcom všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane jasného a zrozumiteľného vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne, ako aj v postupe predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, nezistil nedostatky odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný a jeho procesné stanovisko zastávajúci ďalší účastník sa práva na ich náhradu voči žalobkyni vzdali. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.