Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200005 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200005.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX K. M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXXXXXX X zo dňa 21.10.2015 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala navrhovateľke od 13.08.2015 starobný dôchodok v sume 107,30 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že k 13.08.2015 navrhovateľka získala 7178 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), pričom pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí konštatované, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľka získala 19 rokov a 243 dní obdobia dôchodkového poistenia splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 13.08.2015. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Bolo zistené, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 4,6191, pričom v rozhodujúcom období navrhovateľka získala 4622 dní dôchodkového poistenia, t.z. 12,6631 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel z úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,3648. Podľa § 63 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4855. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 13.08.2015 navrhovateľka získala 7178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 19,6658 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 13.08.2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 102,10 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4855 x 19,6658 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 102,10 eur mesačne. Táto suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,20 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. ) na 107,30 eur mesačne. Ku dňu, od ktorého navrhovateľka žiada priznať starobný dôchodok, získala 7093 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku a za stavu, že podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, tak navrhovateľka získala 19 rokov a 158 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, pričom podľa § 82b zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. písm. a/ poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo navrhovateľka nezískala. Navrhovateľka podala voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, žiadala ho preskúmať z dôvodu, či nedošlo zo strany odporkyne k porušeniu zákona a k diskriminácii jej osoby pri výpočte výšky priznaného dôchodku. Namietala, že odporkyňa riadne nezhodnotila jej obdobie služby v policajnom zbore, ktorú vykonávala v období od 01.04.1975 - 31.12.1992, toto obdobie jej nebolo zo strany odporkyne riadne zhodnotené. Uviedla, že v policajnom zbore pracovala 18 rokov a 6 mesiacov a 4 dni, o čom predložila potvrdenie z Veliteľstva pohraničnej polície zo dňa 05.01.1993 (v opravnom prostriedku toto obdobie uvádzala v dĺžke 17 rokov a 9 mesiacov), pričom služobný pomer ukončila z dôvodu zániku federácie, a teda výlučne z organizačných dôvodov. Ďalej namietala, že odporkyňa nesprávne ako podklad pre výpočet jej nároku použila upravený osobný list dôchodkového poistenia z 21.10.2015, v ktorom nezapočítala dobu služby v policajnom zbore v období od 01.04.1975 - 31.12.1992. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia z 19.06.2013 má u odporkyne evidovaných 31 rokov a 156 dní započítanej doby (zrejme obdobia dôchodkového poistenia), ktorý mal byť správnym podkladom pre výpočet jej starobného dôchodku. Navrhovateľka mala za to, že jej nebolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, preto jej nárok nemohol byť zo strany odporkyne správne posúdený. Uviedla, že svoju prvú žiadosť o starobný dôchodok podávala ešte 23.05.2013, táto jej bola zamietnutá, napriek tomu, že odporkyňa mala už v tom čase postupovať podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., keď už v tom čase spĺňala podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a to vek 58 rokov a tiež obdobie odslúženia rokov v II. kategórii funkcií. Tvrdila, že zo strany sociálnej poisťovne jej bolo započítaných len 12 rokov doby služby v policajnom zbore, nebolo jej zhodnotených ďalších 6 rokov služobného pomeru, kedy podľa tvrdení odporkyne mala byť na materskej dovolenke. V tejto súvislosti poukázala na to, že pri prvom dieťati bola na materskej dovolenke 13 mesiacov a pri druhom dieťati 2 roky. Ďalej namietala, že nemohla splniť trvanie pracovného pomeru do 31.12.1999, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože služobný pomer ukončila z organizačných dôvodov, z dôvodu zániku federácie. Túto skutočnosť nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, v tomto smere je preto diskriminovaná vo vzťahu k iným poistencom. Tvrdila, že takýto postup odporkyne nie je v súlade s platnými zákonmi ako aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázala na rozsudky NS SR č. k. 10 So/15/2014 zo dňa 15.04.2015 ako aj rozsudok NS SR č.k. 9 So/138/2011. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľka už skôr požiadala o starobný dôchodok (žiadosťou zo dňa 20.05.2013) ku dňu 13.05.2013, ktorá jej bola rozhodnutím zo dňa 19.07.2013 zamietnutá, pričom toto rozhodnutie nenapadla opravným prostriedkom. K námietke navrhovateľky ohľadne priznania starobného dôchodku od 58 roku veku uviedla, že po podaní opravného prostriedku bolo vykonané dokazovanie dopytom na Ministerstvo vnútra SR z akých dôvodov bol s navrhovateľkou skončený služobný pomer, pričom bolo zistené, že tento bol skončený podľa článku 2 písm. c/ zákona č. 624/1992 Zb. zo 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom ČSFR dňom 31.12.1992. Z potvrdenia MV SR v Bratislave zo dňa 29.04.2013 je zrejmé, že navrhovateľke bol priznaný príspevok za službu od 01.01.1993 podľa ustanovenia § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Z.z. o služobnom pomere policajtov zaradených vo federálnom policajnom zbore a v zbore hradnej polície, ktorý sa od 01.07.2002 podľa ustanovenia § 124 ods. 5 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na príspevok za službu a pre jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba trvania služobného pomeru príslušníka Federálneho policajného zboru od 01.04.1975 do 31.12.1992 v II. kategórií funkcií, t.j. 17 rokov a 280 dní. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nevykonávala zamestnanie v I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľka dňom 31.12.1992 bola uvoľnená zo zamestnania zaradeného do II. kategórie funkcií v súvislosti so zánikom ČSFR, t.j. nebola uvoľnená zo zamestnania zaradeného do I. kategórie funkcií, nesplnila preto podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov ani podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom k tomu, že v službe nezískala najmenej 20 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií, nevznikol jej nárok na starobný dôchodok ani podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Tiež poukázala na znenie ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v ktorom je ustanovené, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Vzhľadom k tomu, že zamestnanie zaradené do II. kategórie funkcií netrvalo k tomuto dátumu, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa na navrhovateľku nevzťahuje, preto jej nárok na starobný dôchodok vo veku 58 rokov nevznikol. Podmienkou skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 - 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. a II. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení je aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú však navrhovateľka nesplnila. V tejto súvislosti odporkyňa uviedla, že vekovú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 6 písm. g/ zákona o sociálnom poistení splnila navrhovateľka až 13.08.2015, a preto bolo o nároku navrhovateľky rozhodnuté až rozhodnutím zo dňa 21.10.2015. Na účely starobného dôchodku jej nebola doba výkonu služby zhodnotená, pretože v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. V prípade navrhovateľky táto doba výkonu služby u nej bola zhodnotená v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom zhodnotenie doby výkonu služby navrhovateľky na výsluhový dôchodok vylučuje možnosť zhodnotenia obdobia služobného pomeru duplicitne aj na vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy vo všeobecnom systéme. Pre nárok a výšku starobného dôchodku bola navrhovateľke zhodnotená doba štúdia od 01.09.1970 - 30.06.1974, doba zamestnania od 01.07.1974-31.03.1985 a doba samostatne zárobkovej činnosti od 01.01.1993 - 26.01.2005. V tejto súvislosti ďalej bolo zo strany odporkyne konštatované, že ak zamestnanie trvalo aspoň jeden rok, započítavajú sa doň aj náhradné doby podľa § 9 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a za takú náhradnú dobu sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov, čo bolo navrhovateľke zhodnotené. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2,3 OSP v spojení s § 250l ods. 1,2 OSP a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľky je dôvodné, a to najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 tak navrhovateľka ako aj poverená zástupkyňa odporkyne uvádzali skutočnosti, ktoré boli z ich strany konštatované už vo svojich písomných vyjadreniach. Podľa § 274 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zák. č.100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení Podmienky nároku na starobný dôchodok Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ - h/. Podľa článku 3 ods. 5 zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom ČSFR policajti ozbrojených bezpečnostných zborov ČSFR, ktorým skončí služobný pomer podľa článku 2 písm. c/, majú nároky ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999. Je nepochybné, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 - 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ - h/, resp. v službe I. kategórie funkcií, v stanovenom rozsahu, podľa § 174 ods. 2 tohto zákona ale aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999. V danom prípade však navrhovateľka skutočne nemohla ovplyvniť ukončenie služobného pomeru, čo v konečnom dôsledku vyplýva z oznámenia MV SR zo dňa 25.04.2016, v ktorom je konštatované, že služobný pomer s navrhovateľkou bol skončený podľa článku 2 písm. c/ zákona č. 624/1992 Zb. zo dňa 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom ČSFR dňom 31.12.1992. Pokiaľ sa jedná o zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je ich možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR, ktorou je v prípade navrhovateľky výsluhový dôchodok. Je však potrebné, aby skutočnosti, na základe ktorých má alebo nemá nárok na starobný dôchodok boli náležitým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia uvedené a vysvetlené. Odôvodnenie rozhodnutia má totiž účastníkov presvedčiť o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia tak, aby reagovalo na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Nestačí preto len citácia príslušného predpisu alebo stručné odôvodnenie, ale je žiaduce, aby odporkyňa vysvetlila obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci, tak ako to bolo konštatované a rozpísané v doplňujúcom vyjadrení odporkyne zo dňa 23.05.2016. Argumentácia odporkyne uvádzaná v tomto doplňujúcom vyjadrení však absentovala v rozhodnutí, ktoré napadla navrhovateľka opravným prostriedkom. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že odporkyňa ako správny orgán nedostatočne zdôvodnila, z akých skutkových okolností vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia, preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporkyni pritom už boli známe skutočnosti, ktoré navrhovateľka namietala v čase podania svojich žiadostí, napriek tomu sa vznesenými námietkami zo strany navrhovateľky dostatočným spôsobom nezaoberala a tieto ani riadnym spôsobom nevyhodnotila vo svojom rozhodnutí, pričom dôvody, ktoré odporkyňa uviedla vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 23.05.2016 mala uviesť v napadnutom rozhodnutí, pretože v danom smere je podstatné, čo obsahuje odôvodnenie rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu posúdiť nárok navrhovateľky a určiť jeho výšku s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia, rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, najmä z pohľadu vznesených námietok zo strany navrhovateľky. Súd ďalej dáva do pozornosti, že odporkyňa je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou judikatúrou. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.