Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200030 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200030.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Z. XXX/XX, XXX XX I. H., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava IČO: 36 731 544, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.1669176/2015 zo dňa 13.11.2015, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.1669176/2015 zo dňa 13.11.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1261862/2015 zo dňa 05.08.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 25.01.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.1669176/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trnava č.1261862/2015 zo dňa 05.08.2015, ktorým tento prvostupňový správny orgán určil rozdiel dane u žalobcu v sume 159.676,47 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011. 2. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní riadil iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na získaných dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, presunul rozsah dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, neodborným a neprehľadným ako aj manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty, prekročil zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly, v daňovej kontrole bol nečinný, porušil nariadenie Rady č.1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH a vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly u žalobcu. K uvedeným námietkam uviedol, že žalobca preukázateľne dokázal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v rozpore so zákonom, tak teda aj dôkazy z takto získaného nezákonného postupu boli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo má ďalší následok, že výsledky z neho sú nulitnými výsledkami. Žalobca uviedol, že počas daňovej kontroly poskytol správcovi dane všetky potrebné doklady, ktoré preukazujú účel uplatnenia dane, predložil dôkazy preukazujúce obsahovú a formálnu stránku vynaloženého výdavku, vecné plnenie, pričom správca dane tieto jeho doklady nezohľadnil a tak isto nezohľadnil ani písomné vyhlásenia p. Timei Katonovej, konateľky spoločnosti RAN Slovakia s.r.o., ktorá prehlásila, že práce boli riadne vykonané, tak ako ich uplatnil žalobca pri svojej žiadosti. Tak isto nebolo zohľadnené ani čestné prehlásenie p. Daniela Jánošku, konateľa spoločnosti URMITEX s.r.o. zo dňa 23.9.2013 o tom, že práce boli riadne vykonané, riadne zaplatené a vyhotovené daňové doklady. Správcovi dane bolo zo strany žalobcu zaslané aj písomné vyjadrenie p. Petra Valacha, konateľa spoločnosti PEXESO s.r.o., ktorý taktiež potvrdil riadne vykonanie prác, zaplatenie týchto prác a vyhotovenie daňových dokladov. Žalobca ďalej poukázal, že správca dane neuznal zostatkovú hodnotu majetku z titulu predaja areálu, ktorý previedol na základe kúpnej zmluvy žalobca na spoločnosť GAMA-EXPO s.r.o., pričom obe strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy súhlasili, aký a ktorý majetok a aká súčasť príslušenstva sa predáva, predmetný areál je uvedený vo vystavenej faktúre č.110904 a ktorý následne kontrolovaný subjekt vyradil z majetku z dôvodu predaja. Zoznam majetku na predaj areálu vo Veľkých Kostoľanoch bol podpísaný oboma zmluvnými stranami a tvorí súčasť kúpnej zmluvy. Preto si žalobca nevie vysvetliť, akým právnym dôvodom je neuznanie hnuteľného majetku do výdavkov zostatkovej hodnoty hmotného majetku z titulu predaja. Žalobca uvádza, že svoj nárok zdokladoval riadnymi daňovými dokladmi a písomnými prehláseniami konateľov dodávateľských spoločností. Správca dane potvrdil, že predmetné práce s dokumentom boli vykonané a tiež aj Finančné riaditeľstvo SR sa vyjadrilo, že správca dane nezisťoval skutkový stav predmetných prác, svojim postupom teda neodstránil pochybnosti o opodstatnenosti zaúčtovania, ale svoje dokazovanie založil na sporných výpovediach konateľov dodávateľských spoločností aj napriek tomu, že subjekt dane doručil správcovi dane písomné vyhlásenia konateľov, že vykonali práce, vystavili doklady a žalobca im riadne za tieto práce zaplatil. Správca dane, ani žalovaný neozrejmili žalobcovi aké doklady mal ešte zabezpečiť, aby preukázal existenciu plnenia a presunul dôkazné bremeno z dodávateľských spoločností na žalobcu. Žalobca ďalej poukázal, že pokiaľ sa správcovi dane zdali nevierohodné čestné prehlásenia, ktoré predložil od konateľov dodávateľských spoločností, povinnosťou správcu dane bolo vykonať vypočutie ďalších svedkov, ktorí pracovali u dodávateľov a odberateľov a správca dane v tomto smere nevypočul žiadneho svedka. Z napadnutého rozhodnutia a daňových a účtovných dokladov je zrejmé, že dodávatelia služby jednoznačne preukázali, že služby žalobcovi dodali, a to nielen formálne na faktúrach ako to deklaruje správca dane, ale že v skutočnosti došlo k reálnym dodávkam tovaru v rámci ekonomickej činnosti. Správca dane si svojvoľne vyhodnocoval zistené skutočnosti, bez ohľadu na ich obsah a v mnohých záveroch správca dane nedáva jasné odpovede na rozpory medzi jednotlivými skutočnosťami a vyhodnotením jednotlivých dôkazov, ktoré boli získané počas daňovej kontroly. Žalobca ďalej namietal, že protokol o výsledku kontroly, ktorý je celý súčasťou odôvodnenia, nenadobudol povahu zákonne získaného prostriedku, nakoľko zápisnica o začatí daňovej kontroly nie je jeho súčasťou. V protokole z daňovej kontroly správca dane rieši prevažne dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu, pričom samotný zdaniteľný obchod je vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu riešený len maginálne. Správca dane de facto nespochybňuje existenciu vykonaných prác, spochybňuje však subdodávateľov, jeho dodávateľa a v poradí ďalších odberateľov jeho odberateľa. Daňový subjekt konštatuje, že nemôže niesť zodpovednosť za vedenie účtovníctva, skladovej evidencie a podnikateľskú činnosť iných daňových subjektov a to dokonca zahraničných. Žalobca poukazuje, že reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov v kontrolovanom zdaňovacom období bola správcom dane spochybnená len a len tvrdením správcu dane, bez relevantných dôkazov. Žalobca riadne v súlade so zákonom preukázal reálne uskutočnenie obchodných prípadov, taktiež jeho odberatelia a dodávatelia vyslovene potvrdili reálne uskutočnenie obchodných prípadov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky NS SR 8Sžf 14/2012, 5Sžf 22/2009 a 3Sžf 1/2010, v ktorých Najvyšší súd SR vyjadril, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto svojich dodávateľov. Žalobca poukázal ďalej na rozsudok NS SR 7Sžf 4/2013, v ktorom NS SR konštatoval, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude účtovná evidencia riadne vedená. Ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov upravuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní. Nemožno ho rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností, na ktoré nemá vôbec vplyv kontrolovaný subjekt, týkajúce sa povinností iného subjektu, ktoré ani nemôže ovplyvniť. Pokiaľ správca dane poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazu pri vyhodnocovaní dôkazov v rámci vypracovania svojho rozhodnutia, žalobca poukazuje, že aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktorá prislúcha správcovi dane, neznamená, že by správca dane mal vo svojom rozhodovaní na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Správca dane má právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, ale toto právo ho však nezbavuje povinnosti odôvodniť, čo ho viedlo k tomu, že niektorý dôkaz nevykonal. Záverom žalobca uviedol, že poukazuje aj na skutočnosť, že hoci odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie daňového úradu v predmetnej veci a zaviazal správcu dane, aby vypočul konateľov dodávateľských spoločností, správca dane toto nevykonal, neriadil sa usmernením nadriadeného orgánu, vo veci opätovne rozhodol rovnako ako v prvom prípade a žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 31.03.2016, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, pričom uviedol, že niektoré námietky ktoré vzniesol žalobca sa netýkali riešeného prípadu, preto žalovaný v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo vydané na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, ktorá bola vykonaná podľa zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní, a teda neboli obsahom ani prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa predloženia čestných prehlásení a vyjadrení konateľov dodávateľských spoločností Timei Katonovej, Daniela Jánošku a Petra Valacha, tak žalovaný uviedol, že vznáša podozrenie, že bol na nich vyvíjaný psychický nátlak cez sugestívne a kapciózne otázky, žalovaný k tomuto uviedol, že zo strany správcu dane nedošlo k žiadnemu ovplyvňovaniu výpovedí týchto svedkov a podľa názoru správcu dane pri vypočutí za prítomnosti žalobcu by neovplyvnili ich vyjadrenia, pretože účelom výsluchu nebolo ovplyvňovanie svedkov, ale objasnenie udalostí, za účelom získania úplnej a vierohodnej výpovede o stave danej veci, tak ako bola svedkom vnímaná. Žalovaný má za to, že vzhľadom na obsah a rozsah deklarovaných prác bolo na samotnom žalobcovi, aby pristupoval k obchodno-záväzkovým vzťahom s odbornou starostlivosťou, a keďže sa uspokojil s tým, že vystavené faktúry dodávateľskými spoločnosťami boli dostatočné na preukázanie sporných výdavkov, musí niesť riziko, že to tak nemusí byť. K neuznaniu zostatkovej hodnoty majetku žalovaný uviedol, že na základe odberateľskej faktúry č.110904 zo dňa 21.9.2011 bol predmetom predaja priemyselný areál vo Veľkých Kostoľanoch, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2011, predmetom ktorej je podľa čl. II. odplatný prevod nehnuteľností uvedený podľa konkrétnych parcelných čísiel. Podľa čl. V., bod 5.2 predmetnej zmluvy sa predávajúci zaviazal odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom. K predmetnej zmluve predložil žalobca zoznam majetku na predaj (súčasti a príslušenstvo areálu vo Veľkých Kostoľanoch) podpísaný oboma zmluvnými stranami. Žalobca ako účtovná jednotka je povinný podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve dodržať opatrenie Ministerstva financií SR zo dňa 30.11.2010 č.MF/25065/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií SR z 13.12.2007 č.MF/27076/2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov účinné od 01.01.2011. Podľa § 10 ods. 17 opatrení ako dlhodobý hmotný majetok sa účtuje aj príslušenstvo, napr. prídavné a výmenné zariadenia, ktoré je súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo k hlavnej veci sa priradí dodatočne. Zoznam majetku na predaj zo dňa 21.09.2011 predložený žalobcom, podpísaný oboma zmluvnými stranami, ktorý podľa neho tvoril príslušenstvo k predanému hmotnému majetku, nespĺňal podmienky príslušenstva a kritériá na zariadenie k hlavnej veci, pretože ide o samostatné hnuteľné veci samostatne odpisované. Záverom žalovaný uviedol, že bolo na samotnom žalobcovi s kým a za akých podmienok vstupuje do obchodných vzťahov, keď sa rozhodol pre spoluprácu s označenými obchodnými partnermi, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti a toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. Ak to žalobca nerešpektoval, je povinný znášať riziko nedostatku hodnovernosti dokladov. Pokiaľ žalobca vo svojich prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, potom preberá na seba riziko, že neunesie dôkazné bremeno, preto musí byť v jeho záujme uchovávať a predložiť pre účely daňových orgánov všetky prostriedky a doklady, ktorými preukáže existenciu obchodného vzťahu, ktorý je predmetom jeho účtovníctva. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.1261862/2015 zo dňa 05.08.2015 súd zistil, že správca dane určil žalobcovi týmto rozhodnutím rozdiel v sume 159.676,47 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby podľa § 68 ods.6 zák.č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2011 s tým, že sumu ktorú daňový subjekt vykázal podľa osobitných predpisov bola 1,414.561,66 Eur, suma zistená správcom dane bola 1,254.885,19 Eur, rozdiel v sume predstavoval 159.676,47 Eur. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a na základe zistených skutočností vyhodnotil, že výdavky na úhradu faktúr vystavených spoločnosťami RAN Slovakia s.r.o., Horné Saliby 375, URMITEX s.r.o., Horné Saliby 536 a PEXESO s.r.o., Trnavská cesta 920, Sereď, neboli reálne vynaložené a pre účely uplatnenia do výdavkov ovplyvňujúcich základ sú nepreukázané. Ani k predmetnému majetku nedoložil daňovník žiadne nové skutočnosti, preto ostáva naďalej vo výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane zostatková hodnota hmotného majetku z titulu predaja v sume 72.926,47 Eur a to z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy s kupujúcim GAMA-EXPO s.r.o., ktorú daňový subjekt predložil správcovi dane, bol predaný nasledovný majetok: výrobná hala na parc.č.1657/24 v zostatkovej hodnote 414.861,58 Eur, kotolňa na parc.č.1657/25 v zostatkovej hodnote 17.953,20 Eur, ubytovňa na parc.č.1657/26 v zostatkovej hodnote 489.361,92 Eur, sklad na parc.č.1657/39 v zostatkovej hodnote 160.402,20 Eur a pozemky v zostatkovej hodnote 46.902,55 Eur, spolu 1,129.481,45 Eur. Po kontrole správca dane neuznal do výdavkov zostatkovú hodnotu hmotného majetku, ktorú daňový subjekt uplatnil vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, avšak na kúpnej zmluve tento majetok nebol uvedený. Do výdavkov bola uznaná iba zostatková hodnota majetku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a je na nej uvedený. Pri uplatnení týchto výdavkov sa jedná o porušenie § 19 ods. 3 písm. b) zák.č.595/2003 Z.z.. V zmysle uvedeného ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovanie v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v účtovníctve daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.08.2015 odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane nezohľadnil ním dodané dôkazy, neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. V predmetnom odvolaní poukázal prakticky na rovnaké skutočnosti, ktoré namietal aj v žalobe. 6. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.1669176/2015 zo dňa 13.11.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pričom uviedol, že daňový subjekt nepredložil také dôkazy a vysvetlenia, ani v priebehu daňovej kontroly, ani na základe výzvy zo dňa 19.05.2015, ktoré by vyvrátili tvrdenia správcu dane. Predložil síce zápisy prác písané v denných záznamoch, ale v priebehu celého konania nepreukázal a bližšie nekonkretizoval na akom podklade boli práce vykonané, s kým rokoval, kde a komu vyplatil peniaze, za akým účelom boli práce vykonané a či súviseli s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade poukazuje na to, že na uplatnenie nároku nestačí len predloženie faktúr, obsah ktorý nebol pre zaúčtovanie sporných výdavkov dostačujúci. Faktúry vystavené dodávateľom sú použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že v nich je odrážajúci skutočný stav, že sú hodnoverné a vystavil ich ten kto ich vystaviť mal. Zákonná povinnosť musí byť skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a v ňom uvedené práce aj skutočne zrealizované. Za týmto účelom má daňový subjekt rozsiahle možnosti žiadať iný daňový subjekt, ktorý pre neho uskutočňuje práce, služby, aby pred realizáciou úhrad platieb mu doložil doklady, aby si overil skutočnosti ktoré deklaruje dodávateľ. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je preto povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca namietal, že predložil čestné prehlásenia od konateľov dodávateľských spoločností, žalovaný uviedol, že tieto čestné prehlásenia nepovažuje za dôkaz aj s poukazom na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, v ktorom sa nachádza demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. Z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. II. ods. 2 ústavy nedovoľuje. Čestné prehlásenie môžu nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie, za splnenie striktných podmienok, ktoré sú upravené v správnom poriadku. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje a preto predloženie čestných prehlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Vo vzťahu k neuznanej zostatkovej hodnote hmotného majetku odvolací orgán uviedol, že zoznam majetku na predaj zo dňa 21.9.2011, podpísaný oboma stranami a predložený daňovým subjektom, ktorý podľa daňového subjektu tvorí príslušenstvo k predanému hmotnému majetku, nespĺňa podmienku príslušenstva a kritériá na zaradenie k hlavnej veci, pretože ide o samostatné hnuteľné veci, samostatne odpisované a preto nebolo možné uznať zostatkovú hodnotu tohto majetku. Žalovaný ďalej skonštatoval, že daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, keďže si mal uvedomiť a byť si vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti a že toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. 7. Krajský súd v Trnave prejedal vec na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 v zmysle § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné a v rozpore s správnym poriadkom. Čo sa týka jednotlivých prác z dodávateľsko-odberateľských faktúr, tak tieto boli riadne vykonané a žalobca predložil o tomto všetky doklady. Poukázal na to, že správca dane, ani žalovaný neodôvodnili riadne svoje rozhodnutie, keď niektoré položky z ktorých si uplatnili rozdiel dane uznal a niektoré nie a z tohto dôvodu žiadal obe rozhodnutia zrušiť. 9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca sám uznal, že dodávatelia resp. odberatelia mali určité problémy s daňovými úradmi. Poukázal na to, že išlo o jednoosobové spoločnosti vo všetkých prípadoch, hoci konatelia týchto spoločností uviedli, že práce boli vykonané, nevedeli preukázať v akom rozsahu a neviedli riadne účtovníctvo. Rovnako ani žalobca vo vyrubovacom konaní nevedel reagovať na výzvu správcu dane s kým rokoval, v akom rozsahu mali byť práce vykonané a pod. Tak isto žalovaný má za to, že neuznanie zostatkovej ceny riadne odôvodnil, prečo nedošlo k uznaniu zostatkovej ceny za predaný hnuteľný majetok. Žalobca nepreukázal, že ten majetok, ktorý označil ako majetok, ktorý bol predmetom kúpnej ceny, bol skutočne prevedený na spoločnosť GAMA-EXPO s.r.o.. 10. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov č.595/2003 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, Podľa § 19 ods. 1 zák.č.595/2003 Z.z. (1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 89) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. 11. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.9201401/5/3860064/2013/Lu,Mt,Sur zo dňa 20.8.2013. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie r.2011. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 26.8.2013, pričom predmetnou daňovou kontrolou neboli do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane uznané nasledovné doklady: - faktúra dodávateľa spoločnosti RAN Slovakia s.r.o., Horné Saliby 375 č.20110050 zo dňa 25.2.2011 v celkovej sume 17.580,- Eur (bez DPH 14.650,-Eur), - faktúry dodávateľa URMITEX s.r.o., Horné Saliby 536, č.201209 zo dňa 30.9.2011 v sume 23.400,- Eur (bez DPH 19.500,-Eur a fakt.č.201200 zo dňa 2.9.2011 v celkovej sume 45.000,- Eur (bez DPH 37.500,-Eur), - faktúra dodávateľa PEXESO s.r.o., Trnavská cesta 920, Sereď, č.201100281 zo dňa 24.8.2011 v celkovej sume 18.120,-Eur (bez DPH 15.100,-Eur), - zostatková cena hmotného majetku ktorý nebol predaný a odovzdaný kupujúcemu spoločnosti GAMA- EXPO s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.9.2011. 12. Následne správca dane vydal v predmetnej veci rozhodnutie č.9201401/5/572070/2014/Lu,Mt,Sur, ktoré bolo doručené daňovému subjektu 24.2.2014, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie daňového konania, rozhodnutím č.1100307/1/257950/2014/2206 zo dňa 2.6.2016 prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal odvolací orgán, aby vypočul konateľov dodávateľských spoločností, za prítomnosti daňového subjektu a vyzval daňový subjekt na preukázanie skutočností, ako a kde boli práce vykonané, na základe akej objednávky a tiež za akým účelom boli predmetné práce vykonané, v nadväznosti na dosahovanie zdaniteľných príjmov. 13. Správca dane následne zaslal žalobcovi výzvu č.482156/2015 zo dňa 19.2.2015 s tým, aby zdokladoval svoje tvrdenia a preukázateľným spôsobom preukázal reálnosť uskutočnenia prác, s kým bolo rokované, komu konkrétne a kde boli vyplatené peniaze a za akým účelom boli vykonané práce, ktoré boli vykonané dodávateľmi spoločnosťami RAN Slovakia, s.r.o., URMITEX s.r.o. a PEXESO s.r.o.. 14. Následne správca dane ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.1261862/2015 zo dňa 5.8.2015, ktoré bolo opätovne napadnuté zo strany žalobcu odvolaním, a žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.1669176/2015 zo dňa 13.11.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Toto rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu. 15. Krajský súd v prvom rade poukazuje na zásadné pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktorý nerešpektoval právny názor odvolacieho správneho orgánu uvedený v rozhodnutí č.1100307/1/257950/2014/2206 zo dňa 2.6.2014, ktorým došlo k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia v predmetnej veci a v ktorom odvolací orgán, t.j. žalovaný na str. 9 svojho rozhodnutia skonštatoval, že správca dane počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nevykonal také dokazovanie, ktorým by odstránil vzniknuté pochybnosti a nejasnosti o neopodstatnenosti zaúčtovania sporných výdavkov do daňových výdavkov, pričom neprihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný ďalej prikázal správcovi dane, aby vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov resp. podanie vysvetlenia v súvislosti s prácami fakturovanými označenými dodávateľmi, preverí zostatkovú hodnotu predaného majetku v nadväznosti na predložené doklady a všetky predložené doklady daňovým subjektom riadne vyhodnotí. Ďalej správca dane vypočuje konateľov dodávateľských spoločností, za prítomnosti daňového subjektu a až po vyhodnotení všetkých zistených skutočností vydá nové rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené v súlade s procesno-právnymi predpismi tak, aby odrážalo všetky skutočnosti zistené v daňovom konaní, pričom prihliadne na všetko čo do času vydania nového rozhodnutia vo veci vyšlo alebo vyjde najavo s prihliadnutím aj na novozískané dôkazy. 16. Zo spisového materiálu súd zistil, že správca dane zaslal žalobcovi dňa 19.5.2015 výzvu na predloženie dokladov, v ktorej vyzýva žalobcu, aby preukazným spôsobom zdokladoval svoje tvrdenia t.j. reálne uskutočnenie prác (na akom objekte boli práce vykonané, na základe akého podkladu, s kým bolo rokované, kde, komu a na základe akého dokladu boli vyplatené peniaze, za akým účelom boli predmetné práce vykonané), ktoré mali byť vykonané dodávateľmi, na základe nasledovných dokladov: - faktúra č.20110050 zo dňa 25.2.2011 dodávateľa spoločnosti RAN Slovakia s.r.o. v celkovej sume 17.580,-Eur bez DPH 14.650,-Eur, - faktúra URMITEX s.r.o., zo dňa 30.9.2011 v celkovej sume 23.400,-Eur, bez DPH 19.500,-Eur a fakt.č.201200 zo dňa 2.9.2011 v celkovej sume 45.000,- Eur, bez DPH 37.500,-Eur, - faktúra dodávateľa PEXESO s.r.o., č.201100281 zo dňa 24.8.2011 v celkovej sume 18.120,-Eur, bez DPH 15.100,-Eur, - preukazným spôsobom zdokladoval aký majetok bol predaný a odovzdaný kupujúcemu spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o., v kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.9.2011. Zároveň bol žalobca zo strany správcu dane upozornený, že ak doklady nepredloží v lehote určenej správcom, bude daňová povinnosť vyrubená na základe dokladov, ktoré má správca k dispozícii. 17. Krajský súd ďalej zistil, že k predmetnej výzve zaslal žalobca písomné vyjadrenie dňa 8.6.2015 spolu so 44 prílohami. Správca dane bez akéhokoľvek vyhodnotenia týchto príloh, bez zhodnotenia dôkaznej sily týchto dokumentov len striktne skonštatoval, že daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, správca dane naďalej neuznáva do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane faktúru dodávateľa spoločnosti RAN Slovakia s.r.o., č.20110050 zo dňa 25.2.2011 v celkovej sume 17.580,- Eur (bez DPH 14.650,-Eur). Uvedené výdavky nebudú po kontrole uznané do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, na základe vyjadrenia konateľky tejto spoločnosti p.Timei Katonovej, bytom Trstice 44, ktorá do zápisnice správcu dane uviedla, že je konateľkou tejto spoločnosti, no o jej činnosti nič nevie a faktúru č.20110050 nevystavila, taktiež neprevzala žiadne finančné prostriedky a nepodpisovala žiadne pokladničné doklady. Ďalej správca dane neuznal ani výdavky zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu na základe faktúry dodávateľa URMITEX s.r.o., Horné Saliby 536, č.201209 zo dňa 30.9.2011 v celkovej sume 23.400,-Eur (bez DPH 19.500,-Eur a fakt.č.201200 zo dňa 2.9.2011 v celkovej sume 45.000,- Eur (bez DPH 37.500,-Eur. Dôvodom pre neuznanie bola skutočnosť, že na základe informácie správcu dane u menovaného daňového subjektu bolo zistené, že uvedená spoločnosť za zdaňovacie obdobie 2011 nepodala daňové priznanie a daňové priznanie dane z pridanej hodnoty podala len za mesiac január a február 2011. K neuznaniu týchto faktúr došlo aj z dôvodu, že svedok O. Z. v zápisnici o výsluchu prehlásil, že žiadne práce a žiadne faktúry pre Y. V. nevykonal a nevystavil žiadne faktúry a nevie kto ich vystavil a komu patril podpis na týchto faktúrach. Rovnako neuznal správca dane ani výdavky vyplývajúce z faktúry dodávateľa PEXESO s.r.o., č.201100281 zo dňa 24.8.2011 v celkovej sume 18.120,-Eur (bez DPH 15.100,-Eur) z dôvodu, že konateľ tejto spoločnosti Peter Valach bol nekontaktný. Správca dane ďalej neuznal ani výdavky tvoriace zostatkovú hodnotu hmotného majetku, ktorú si daňový subjekt uplatnil vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane a to na základe kúpnej zmluvy predaja priemyselného areálu vo Veľkých Kostoľanoch, ktoré mal žalobca predať spoločnosti GAMA- EXPO s.r.o.. 18. Krajský súd poukazuje na to, že napriek tomu, že daňový subjekt t.j. žalobca zaslal na základe výzvy správcovi dane viacero dokladov, tieto doklady správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotil, pričom odôvodnenie svojho rozhodnutia vychádzalo len z tých dôkazov, ktoré daňový úrad získal ešte predtým ako bolo jeho rozhodnutie zo strany odvolacieho orgánu zrušené, teda bez hodnotenia dôkaznej sily dokumentov predložených daňovým subjektom vyhodnotil celú dôkaznú situáciu bez prihliadnutia na novo predložené doklady. 19. Okrem toho je nepochopiteľné, že žalovaný prvé rozhodnutie správcu dane zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vo svojom rozhodnutí zo dňa 2.6.2014 prikázal správcovi dane, aby vypočul konateľov dodávateľských spoločností za prítomnosti žalobcu, správca dane týchto nevypočul (zo spisu je zrejmé, že ich predvolával, pričom predvolával len dvoch konateľov, tretieho konateľa spoločnosti PEXESO s.r.o. Petra Valacha ani nepredvolával.) Toto doplnenie dokazovania nevykonal a prakticky za rovnakej dôkaznej situácie rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 20. Zo spisu je zrejmé, že vo výpovediach konateľov RAN Slovakia s.r.o. Timei Katonovej, URMITEX s.r.o. Daniela Jánošku sú rozpory s ich čestnými prehláseniami, v ktorých deklarujú obchody so žalobcom, hoci pred správcom dane tieto skutočnosti vylúčili. Žalovaný v prvom rozhodnutí prikázal správcovi dane tieto rozpory odstrániť práve vypočutím konateľov dodávateľských spoločností. To, že správca dane si tieto osoby nezabezpečil na dopočutie, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť doplnenie dokazovania v naznačenom smere. 21. Ďalej krajský súd poukazuje, že hoci odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí prikázal správcovi dane, aby zaslal žalobcovi výzvu na doloženie ďalších dôkazov, správca dane takúto výzvu síce zaslal, avšak preskúmaním tejto výzvy krajský súd zistil, že správca dane nezaslal žalobcovi výzvu, aké konkrétne doklady má zaslať, najmä v súvislosti s dokladovaním hnuteľného majetku, ktorý mal byť započítaný do výdavkov žalobcu, v súvislosti s predajom spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o.. Správca dane totiž v tejto výzve formuluje vo vzťahu k tomuto dôkazu svoju výzvu tak, že žiadal žalobcu, aby preukazným spôsobom zdokladoval aký majetok bol predaný a odovzdaný kupujúcemu spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.9.2011. Žalobca totiž v súvislosti s uplatňovaním tohto nároku zaslal správcovi dane kúpnu zmluvu spolu s prílohami, v ktorých je uvedené aj príslušenstvo, ktoré podľa názoru žalobcu tvorilo časť výdavkov ovplyvňujúcich základ dane vo vzťahu k predaju hnuteľných vecí v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.9.2011. Správca dane nekonkretizoval aké ďalšie doklady je povinný žalobca predložiť, aby jeho uplatniteľný nárok zodpovedal požiadavkám daňového úradu. 22. Hoci žalobca vo svojom žalobnom návrhu podal viacero námietok, krajský súd je toho názoru, že ich preskúmavanie v tomto štádiu dokazovania je irelevantné, nakoľko zo strany správcu dane nedošlo k rešpektovaniu právneho názoru vysloveného jeho odvolacím orgánom t. j. Finančnou správou SR. Hoci správca dane v ďalšom konaní rozhodol bez ďalšieho vyhodnotenia dôkazov a bez toho, aby vykonal dôkazy ktoré žiadala Finančná správa ako odvolací orgán zabezpečiť a Finančná správa SR ako odvolací orgán potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napriek týmto nedostatkom, krajský súd je toho názoru ,že pokiaľ v danom prípade nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu a následne správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré dodatočne predložil žalobca a žalovaný toto rozhodnutie bez ďalšieho doplnenia potvrdil, je potrebné, aby boli obe rozhodnutia správnych orgánov zrušené. Krajský súd je toho názoru, že až po vykonaní naznačeného dokazovania, ktoré bolo určené rozhodnutím žalovaného č.100307/1/257950/2014/2206 zo dňa 2.6.2014, bude možné zaoberať sa aj ďalšími námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu. 23. V zásade krajský súd poznamenáva, že jediným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia je tá skutočnosť, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a táto skutočnosť bola konštatovaná aj Finančným riaditeľstvom SR, pričom správca dane tento stav neodstránil, rozhodol na základe dôkazov, ktoré získal ešte predtým ako vydal svoje rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným zrušené a žalovaný si tento názor napriek svojmu prvému rozhodnutiu, ktorým uložil správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie osvojil. Bez toho, aby správca dane vykonal ďalšie dokazovanie v naznačenom smere, bez vyhodnotenia predložených dôkazov, ktoré boli zo strany žalobcu predložené správcovi dane, na základe výzvy správcu dane, nie je potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu, keďže je jednoznačne preukázané, že skutkový stav nebol v danom prípade dostatočne zistený. Úlohou súdneho prieskumu nie je preskúmavať všetky námietky žalobcu, ale len tie, ktoré majú zásadný význam na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 24. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.