Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200085 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. J. XX, H. U., zastúpeného spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obec Jaslovské Bohunice č. Výst. JBO-190/2015/Ge-227 zo dňa 30.09.2015 zamietajúce návrh vo veci vydania stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu: Hospodárska budova na pozemku parc. č. 305/14y k.ú. U. v obci H. U. z dôvodu, že umiestnenie stavby na parc. č. 305/14 je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Jaslovské Bohunice nakoľko podľa grafickej časti územného plánu obce sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ obytné územie, pričom v týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov, ku ktorým sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. 2.Žalobca namietal, že územný plán pripúšťa umiestňovať a stavať k rodinným domom nevyhnutné zariadenia, ktoré iba príkladmo vymenúva ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská, z čoho vyplýva, že hospodársku budovu nevylučuje. Jeho stavba sa pritom účelu garáže približuje, keď sa uvádza, že by mala slúžiť na skladovanie poľnohospodárskych plodín a uskladnenie poľnohospodárskych strojov a náradia. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho správne orgány vychádzali, keď usúdili, že stavba nie je v súlade s územným plánom nakoľko nejde o drobnú stavbu, keď územný plán ani § 37 stavebného zákona pojem drobná stavba nepoužívajú a ako jediné prípustné doplnkové zariadenia k rodinným domom ich neprikazujú, z čoho vyplýva, že stavbu územný plán nezakazuje. Má za to, že v zmysle ústavnej zásady „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“, je teda stavba prípustná a stavebné úrad mal stavebné povolenie vydať, v súvislosti s čím poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Sžp/28/2013. Nakoľko obec ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona vydala kladné stanovisko, v ktorom uvádza, že stavba je v súlade s územným plánom obce, o ktoré je pre správne orgány záväzné, rozhodnutiami boli porušené ustanovenia stavebného zákona aj ústavný princíp právnej istoty zahŕňajúci aj princíp legitímnych očakávaní a ochrany v dobrej viere nadobudnutých práv. Hoci žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol stanoviskom uvedený do omylu, nemá právomoc sa od záväzného stanoviska obce odchýliť ani ho meniť. Poukazoval tiež na to, že v danej oblasti je postavených viacero obdobných budov, ktoré slúžia na bývanie a spĺňajú požiadavky jednoduchých stavieb, pričom v regulatívach územného plánu k obytnej zóne v obci sa okrem iného uvádza aj požiadavka rešpektovať vidiecky charakter pôvodnej zástavby, ktorú hospodárska budova spĺňa. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, v oboch rozhodnutiach absentuje logický vzťah medzi podkladmi pre rozhodnutie a samotnými rozhodnutiami, nebol vysvetlený vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením, a keďže zákonom ani územným plánom nebola stavba výslovne zakázaná a súhlasné boli aj stanoviská dotknutých orgánov, stavebný úrad pri rozhodovaní aplikoval správnu/voľnú úvahu, ktorú nezdôvodnil. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že podľa územného plánu Jaslovské Bohunice, jeho grafickej časti (schválený uznesením č. V/156 zo dňa 07.04.2008, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce Jaslovské Bohunice), výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“, sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ - obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách po asanácii starých objektov, resp., rekonštrukciou, nadstavbou jestvujúcich za týchto podmienok: - rešpektovať vidiecky charakter pôvodnej zástavby, dodržať uličný charakter zástavby, nerealizovať stavebné objekty nad 2 NP, druhé podlažie je potrebné riešiť ako obytné podkrovie - k rodinným domom sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné sú doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby. Podľa ustanovenia § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to: a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky zariadenia na nádoby na odpadky, stavby pre chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice a žumpy. Navrhovaná stavba hospodárskej budovy má podľa predloženej projektovej dokumentácie rozmery 25 m x 8 m = 200 m2, preto ju nemožno považovať za drobnú stavbu, ktorá by tvorila doplnkovú stavbu k hlavnej stavbe. Navrhovanú stavbu hospodárskej budovy je nutné vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie považovať za hlavnú stavbu na pozemku a podľa územného plánu obce Jaslovské Bohunice ako hlavná stavba na pozemku musí mať funkciu bývania (rodinné domy na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách po asanácií starých objektov, resp. rekonštrukciou) za určitých podmienok stanovených v územnom pláne. Navrhovanú stavbu nie možné charakterizovať ako nevyhnutné zariadenie k rodinným domom, nakoľko plní funkciu hlavnej stavby na pozemku. 4.Žalovaný poukazoval na to, že obec Jaslovské Bohunice v konaní o povolení stavby je stavebným úradom, preto nemá postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140 a ods. 1 stavebného zákona a nevydáva záväzné stanoviská, ale rozhoduje o návrhu v súlade so zákonom. Stanovisko, ktoré obec dňa 15.05.2015 vydala, nie je v stavebnom konaní opodstatnené, bolo vydané v rozpore s územným plánom obce a žalobca ním bol uvedený do omylu. 5.Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 6.Podľa obsahu spisového materiálu obec Jaslovské Bohunice vydala dňa 15.05.2015 stanovisko k projektu stavby „Hospodárska stavba“, podľa ktorého žalobcom navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom obce a obec s realizáciou stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie súhlasí. Súhlasné stanovisko k stavbe dňa 28.05.2015 vydal aj žalovaný Okresný úrad Trnava, hoci jeho pozemkový a lesný odbor. 7.Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu (obce Jaslovské Bohunice) zo dňa 30.09.2015, ktorým bol návrh žalobcu na vydanie stavebného povolenia zamietnutý, stavebný úrad po posúdení návrhu podľa § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona zistil, že predložený návrh a dokumentácia nie sú v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami a s predpismi uvedenými v § 37 ods. 2 stavebného zákona. Podľa grafickej časti „Územného plánu obce Jaslovské Bohunice“ (schváleného uznesením č. V/156 zo dňa 07.04.2008 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce Jaslovské Bohunice), výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na jestvujúcich parcelách, v prelukách, záhradách po asanácií starých objektov, resp. rekonštrukciou jestvujúcich objektov. K rodinným domom sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné sú doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby Hospodárska budova na pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. U. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Jaslovské Bohunice. 8.V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 02.12.2015 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 30.09.2015 žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami konštatoval, že námietka, že stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí neuviedol v čom konkrétne predložený návrh a projektová dokumentácia nie je v súlade s ust. § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona, keď všetky dotknuté orgány vydali súhlasné stanovisko k navrhovanej stavbe je neopodstatnená. Navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom obce Jaslovské Bohunice z hľadiska svojej funkcie. Východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu je schválený územný plán obce. V zmysle vyššie uvedeného ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak je navrhovaná stavba v rozpore s územným plánom obce, stavebný úrad žiadosť zamietne, napriek skutočnosti, že dotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Súhlasné stanovisko obce Jaslovské Bohunice č. OcÚ/2015/00614-01488 zo dňa 15.05.2015 s navrhovanou stavbou hospodárskej budovy bolo vydané v rozpore z územným plánom obce. Navrhovateľ (odvolateľ) bol uvedeným stanoviskom uvedený do omylu. Napriek tejto skutočnosti, stavebný úrad nemôže vydať rozhodnutie v rozpore so zákonom. Námietka týkajúca sa zovšeobecňovania obytného územia do bloku „B“, podľa územného plánu obce Jaslovské Bohunice je neopodstatnená. Pozemok odvolateľa par. č. 305/14 v kat. ú. H. U., na ktorom žiadal umiestniť predmetnú stavbu hospodárskej budovy, sa podľa územného plánu obce nachádza v regulačnom bloku „B“. Toto označenie zahŕňa existujúcu zástavbu v území. Bloky B1 až B5, na ktoré odvolateľ poukázal označujú novo navrhovanú zástavbu. Námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia je neopodstatnená. V napadnutom rozhodnutí je v odôvodnení podrobne popísaný územný plán obce týkajúci sa predmetnej lokality aj dôvod rozporu navrhovanej stavby s územným plánom obce. Rozpor predloženého návrhu s územným plánom obce (jeho záväznou časťou) stavebný úrad riešil správne v zmysle ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona, zamietnutím návrhu. 9.Podľa § 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10.Ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sa vzťahuje aj na odôvodnenie rozhodnutí stavebného úradu, kladie dôraz nielen na obsažnosť odôvodnenia z hľadiska zodpovedania všetkých relevantných otázok týkajúcich sa posudzovaného predmetu konania a zrozumiteľnosť ako základ preskúmateľnosti účastníkmi konania a kompetentnými orgánmi, ale aj na jeho presvedčivosť ako základ dôvery účastníkov v správnosť rozhodnutia správneho orgánu a prevencie bezdôvodného uplatňovania opravných prostriedkov. 11.V danom prípade stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa v obsahu stručného odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval nesúlad žalobcom predloženého návrhu a dokumentácie s podkladmi podľa § 370 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami a s predpismi uvedenými v § 37 ods. 2, pričom s výnimkou územného plánu neidentifikoval žiaden podklad podľa § 37 ods. 1, žiadne predchádzajúce územné rozhodnutie, žiadnu technickú požiadavku alebo predpis, ktorým by navrhovaná stavba mala odporovať. Už táto skutočnosť svedčí o nedôslednosti stavebného úradu pri odôvodnení rozhodnutia, pričom opomenúť nemožno ani jeho vlastné, vydaniu rozhodnutia predchádzajúce stanovisko, obsah ktorého je s rozhodnutím v priamom rozpore, ktoré stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia nespomenul a žiadnym spôsobom sa s ním nevysporiadal. 12.Zjavná nedôslednosť odôvodnenia tohto rozhodnutia bez ďalšieho svedčí o nedôslednosti postupu žalovaného, ktorý napriek týmto nedostatkom prvostupňového rozhodnutia konštatoval neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu a sám sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa charakteru stavby ako doplnkovej k rodinným domom na susediacich alebo iných pozemkoch a zrozumiteľne neozrejmil ani to, prečo je prekážkou doplnkovej funkcie stavby skutočnosť, že nejde o drobnú stavbu v zmysle § 139b ods. 6 stavebného zákona (námietka žalobu týkajúca sa skutočnosti, že doplnková funkcia drobných stavieb podľa § 139b ods. 6 neznamená, že doplnkovými môžu byť iba drobné stavby, nie je zjavne nerelevantnou). Žalovaný súčasne svojim konštatovaním, že súhlasným stanoviskom obce zo dňa 15.05.2015 bol žalobca uvedený do omylu a stanovisko bolo vydané v rozpore s územným plánom (?) žiadnym spôsobom neozrejmuje dôvod odklonu stavebného úradu od jeho vlastných záverov týkajúcich sa súhlasu so stavbou a jej súladu s územným plánom, ktorý (odklon) je napriek tvrdenej nadbytočnosti stanoviska z pohľadu požiadavky na vyjadrenia dotknutých orgánov z hľadiska presvedčivosti rozhodnutia dôležitou skutočnosťou. 13.Vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nespĺňajúceho z tohoto dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) v spojení s § 491 ods. 1 SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné z hľadiska naplnenia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia obce Jaslovské Bohunice zo dňa 30.09.2015. 14.Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.