Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200199 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200199.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu SWC Trnava, spol. s r.o., Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 251 615, zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., Zátišie 1841/23, Sládkovičovo, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102421324/2016 zo dňa 22.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102421324/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21017343/2015 zo dňa 19.10.2015 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 45.824,24 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci, a súčasne, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 2. Podľa jeho názoru je rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 daňového poriadku nakoľko žalovaný nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, ktoré preniesol iba na ťarchu žalobcu, a prijal nesprávne skutkové a právne závery. V súvislosti s rozdelením dôkazného bremena žalobca poukazoval na právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí 5 Sžf/49/2010 a Najvyššieho správneho súdu ČR vyslovené v rozhodnutí 5 Afs/83/2013. Správca dane svoje závery vedúce k spochybneniu dodávok od spoločnosti Spiritis, s.r.o. vyvodzoval z výpovede M. C., ktorý ako obvinený vypovedal o okolnostiach zdaniteľných obchodov v zápisnici o výsluchu obvineného č. ČVS:PPZ-604/NKA-F8-ST-2013 zo dňa 20.05.2014. Žalovaný nespochybnil existenciu tovaru a pri rozhodnutí nezohľadnil na základe zmlúv vystavené faktúry, dodacie listy, ani vyjadrenia konateľa žalobcu p. Komarňanského, relevantnosť priznal iba výpovedi obvineného J. C.. Nakoľko spoločnosť Spiritis s.r.o. fakturovala s DPH a bola preto povinná DPH odviesť do štátneho rozpočtu, práve jej splnomocnený zástupca mal záujem na tom, aby správcu dane zavádzal a tvrdil, že tovar nebol dodaný. Daňový úrad sa uspokojil s jeho verziou, pretože dlžnú DPH od Spiritis s.r.o. nedostane, a príjem do rozpočtu zabezpečil vyrubením dane žalobcovi, čomu aj prispôsobil dokazovanie a nevykonal výsluch svedka za účasti daňového subjektu. Žalobca má za to, že žalovaný bol podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku aj bez jeho návrhu povinný výsluch svedka J. C. vykonať a nechať svedka predviesť, v prípade jeho nedostavenia sa, za účelom odstránenia rozporov medzi výpoveďou svedka v trestnom konaní a dôkazmi predloženými žalobcom. Postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na práve byť prítomný pri výsluchu svedka a práve klásť svedkovi otázky podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. Ak žalovaný neprijal vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly ako oneskorené, hoci žalobca trvá na tom, že došlo k zlyhaniu elektronickej komunikácie, mal sa s týmto vyjadrením zaoberať v rámci odvolacieho konania, najmä s ohľadom na rozpor výpovede J. C. s obsahom jeho čestného prehlásenia. Žalovaný sa však v rozpore s § 3 ods. 1 a § 74 daňového poriadku s vyjadreniami a návrhmi k daňovej kontrole nezaoberal, čím spôsobil nezákonnosť svojho rozhodnutia. Žalobca má za to, že splnil všetky vecné a formálne podmienky na odpočítanie dane, v danej veci nebolo sporné a ani daňovým úradom spochybnené, že tovar existoval a že na tovar dodaný spoločnosťou Spiritis, s.r.o. boli vystavené faktúry so zákonnými náležitosťami, fakturovaná cena bola uhradená a bola zaplatená DPH. Za spornú nepovažuje ani skutočnosť, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane bola spoločnosť Spiritis, s.r.o. a nepriznanie odpočtu DPH podľa neho je prenesením zlyhania kontrolnej a dozornej činnosti daňového úradu na daňový subjekt. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že preverovaním nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane na základe sporných faktúr od dodávateľa žalobcu Spiritis, s.r.o.. Hoci samotná existencia tovaru nebola spochybnená, nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach nakoľko jeho splnomocnený zástupca p. C. sa vyjadril v tom zmysle, že spoločnosť Spiritis, s.r.o. reálne nenadobúdala ani nedodávala tovar a faktúry boli vystavené fiktívne. Zistenia preukazujú, že cieľom deklarovaných plnení na základe vystavených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody. Žalovaný poukazoval na to, že prvostupňový orgán opakovane vyzval žalobcu, aby predložil prehľad pohybu účtu 132 za rok 2013, prehľad nákupu po položkách s uvedením množstva a ceny, aby ku konkrétnym dodávkam - dodávateľským faktúram doložil konkrétne čísla odberateľských faktúr a účtovný denník (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 12.06.2015, výzva č. 20360278/2015). Doklady však neboli žalobcom v požadovanej lehote predložené. Pri ďalšej výzve na predloženie dôkazov č. 20471596/2015 zo dňa 07.07.2015, napriek tomu, že sa s prvostupňovým orgánom dohodol na predložení vyjadrení do 31.08.2015, tieto taktiež predložené neboli. V nadväznosti na doručený protokol (dňa 17.09.2015) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, žalobca síce doručil do elektronickej podateľne, ako aj v listinnej forme dňa 09.10.2015 vyjadrenie k výzve č. 20777143/2015, uvedené podania však boli doručené po lehote, ktorá uplynula 08.10.2015 a zmeškanie ktorej nie je možné odpustiť, o čom bol žalobca preukázateľne informovaný. Hoci žalobca argumentoval (a aj v žalobe zotrváva na svojom názore) o nefunkčnosti informačného systému, prvostupňový orgán preverením zistil, že dňa 08.10.2015 nebol evidovaný výpadok - podávanie cez portál, aj cez aplikáciu eDANE bolo funkčné. V riešenom prípade M. C. do zápisnice o výsluchu obvineného z 20.05.2014 uviedol, že obchody prebiehali tak, že p. Komarňanský si zabezpečoval tovar a spoločnosť Spiritis, s.r.o. mu ho len vyfakturovala ako dodávateľ. P. Komarňanský uviedol, kde bol tovar naložený, kde bol vyložený, evidenčné číslo vozidla, druh tovaru a jeho čistú váhu. P. C. potom vystavil faktúru, ktorú p. C. podpísal, nikdy neoveroval skutočnosti uvedené na faktúrach, nikdy nebol pri nakládke a ani vykládke tovaru, nevidel žiadne z uvádzaných áut, ktoré mali vykonávať prepravu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či tovar v druhu a množstve, ktorý p. Komarňanský požadoval uviesť na faktúru mu v skutočnosti aj bol dodaný. P. Komarňanský poslal na účet spoločnosti finančné prostriedky, ktoré p. C. vybral, ponechal si dohodnutú províziu 5% a zvyšok v hotovosti vrátil p. Komarňanskému. Podľa vyjadrenia p. C. spoločnosť Spiritis, s.r.o. reálne nenadobúdala tovar, iba „vykrývala" dodávky pre p. Komarňanského, za čo platila 3,5% z fakturovanej sumy s DPH. 4. Výpoveď svedka M. C., ako dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so zákonom, vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Tento dôkaz bol žalobcovi známy z protokolu aj z prvostupňového rozhodnutia, pritom v dôkazoch predložených k protokolu ani v odvolaní tvrdenia J. C. nerozporoval a nedožadoval sa výsluchu svedka za jeho prítomnosti. Žalovaný preto postupoval podľa § 74 daňového poriadku a prvostupňové rozhodnutie preskúmal v medziach odvolania. Keďže žalobca sa v odvolaní dožadoval, aby sa žalovaný jeho vyjadrením, ako aj ďalšími dôkazmi pred vydaním rozhodnutia zaoberal, žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to aj napriek dodatočne predloženým dokladom (v nadväznosti na predložený prehľad účtu 132, žalovaný skonštatoval nesúlad medzi údajmi v evidencii DPH a evidenciou na tomto predloženom účte a to vo viacerých zdaňovacích obdobiach, nesúlad spočíva v časovom posune účtovania prijatého tovaru na sklad a uplatnenia odpočítania DPH, rovnako tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle výzvy nie sú relevantným dôkazom, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako deklarujú sporné faktúry, pretože žalovaný nespochybňuje existenciu tovaru, ale skutočnosť ako obchody prebehli, z uvedeného dôvodu preverovanie prevzatia tovaru u konečných spracovateľov, príp. preverenie prepravy, resp. vypočutie osôb, nie je pre vyslovenie záveru o nepriznaní odpočítania DPH zo sporných faktúr opodstatnené a vo vzťahu k predloženým čestným prehláseniam štatutárnych zástupcov, ktoré majú potvrdzovať skutočné dodávky, dal žalovaný žalobcovi do pozornosti rozsudok NS SR 2 Sžf/40/2011, z ktorého je zrejmé, že čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz). Žalovaný v žalovanom rozhodnutí skonštatoval, že vyjadrenie k protokolu považuje za podané po lehote, zmeškanie ktorej nie je možné odpustiť, v odvolacom konaní sa však napriek uvedenému konštatovaniu k predloženým dôkazom vyjadril, v nadväznosti na uvedené odmieta porušenie § 3 ods. 1, ako aj § 74 daňového poriadku. 5. Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalobcu (tento účastník bol na pojednávanie včas a riadne predvolaný, jeho právny zástupca neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s prejednaním veci v jeho neprítomnosti vyslovil súhlas), vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 6. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že správca dane vyvinul úsilie na zabezpečenie výsluchu svedka C. prostredníctvom dožiadaného orgánu, ktorým bolo zistené, že spoločnosť Spiritis je nekontaktná a svedok sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, napriek tomu sa pokúsil predvolať svedka na výsluch. Predložené čestné prehlásenie považuje za nehodnoverný dôkaz, ktorý odporuje výpovedi menovaného, samotné tiež obsahuje určité nezrovnalosti týkajúce sa faktúr a subjektov, ktorým bol tovar dodávaný, súčasne z neho vyplýva, že žalobca bol so svedkom v kontakte. Rozhodnutie vychádza aj z iných dôkazov, žalobca sám sa konaniu vyhýbal a na výzvy správcu dane nereagoval, v dôsledku čoho neuniesol svoje dôkazné bremeno. 7. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 74 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. 8. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa prenesenia dôkazného bremena správcu dane na neho je potrebné konštatovať, že podľa právnej úpravy daňového konania má v tomto konaní dôkaznú povinnosť primárne daňový subjekt. Úlohou správcu dane síce je dbať na to, aby skutočnosti dôležité pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, dokazovanie, pri ktorom správca dane nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu, však slúži najmä na následnú verifikáciu skutočností a dokladov tvrdených a predložených daňovým subjektom. Z prevažne prejednacieho charakteru konania vyplýva, že správca dane rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a akým spôsobom, pričom jeho postup a vykonanie, prípadne nevykonanie dôkazu ovplyvňujú konkrétne okolnosti prípadu, dokazovaná skutočnosť a celková dôkazná situácia. Je na správcovi dane, akú hodnovernosť a dôkaznú silu prizná vykonaným dôkazom, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov však podlieha zákonom stanovenému postupu, pri ktorom je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie dôkazov súčasne musí zodpovedať zásadám logického myslenia a objektívneho posudzovania významu nadobudnutých zistení z hľadiska naplnenia, resp. nenaplnenia podmienok aplikovaných zákonných ustanovení. 9. Podľa zistenia súdu sa správca dane a žalovaný ako odvolací orgán v danom prípade týmito zásadami dôsledne riadili, keď na základe vykonaného dokazovania žalobcovi nepriznali za zdaňovacie obdobie december 2013 uplatnené právo na odpočet dane z dôvodu nadobudnutia tovaru od deklarovaného dodávateľa Spiritis, s.r.o.. 10. Ako zásadný dôkaz spochybňujúci tvrdenia žalobcu v tomto smere o realizácii dodávok tovaru deklarovaným odberateľom bola posúdená výpoveď obvineného M. C. zo dňa 20.05.2014 obsiahnutú v zápisnici Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Stred, Banská Bystrica ČVS: PPZ-604/NKA-FP-ST-2013, ktorý podrobne popísal spôsob (a jeho dôvody) konania za spoločnosť Spiritis, s.r.o., ako aj „obchodnú" činnosť tejto spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi. Z výpovede vyplýva, že k žalobcom deklarovaným obchodom reálne nedošlo, J. C. v mene spoločnosti Spiritis, s.r.o. na základe dohody s konateľom žalobcu Jozefom Komarňanským podľa jeho pokynov a ním uvádzaných údajov za dohodnutú províziu vystavoval dodávateľské faktúry a vyfakturované a na účet Spiritis, s.r.o. zaplatené peňažné prostriedky po odpočítaní provízie v hotovosti vracal konateľovi žalobcu. Podľa výpovede obdobne systém fungoval s dodávateľom spoločnosti Spiritis, s.r.o., spoločnosťou UNITRANS Hungaria s.r.o., ktorá v skutočnosti nikdy žiaden tovar nedodala. 11. V súlade s právnym názorom žalovaného zápisnica o výsluchu obvineného je prípustným a v danom prípade zákonným spôsobom nadobudnutým dôkazným prostriedkom, ktorého vykonanie procesný predpis nevylučuje. Jeho vykonanie súčasne nie je dôvodné stotožňovať s vykonaním dôkazu vypočutím svedka, v súvislosti s čím nie je dôvodné uvažovať o porušení práva žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku byť prítomný pri vypočutí a klásť svedkovi otázky. Napriek predvolaniu M. C. ako svedka správcom dane na termín 16.07.2015 výsluch menovaného pre jeho nedostavenie sa nebol realizovaný, pričom opomenúť v súvislosti s tvrdeným porušením práva žalobcu nemožno ani skutočnosť, že stanoveného ústneho pojednávania, na ktorom malo k výsluchu svedka dôjsť, sa bez oznámenia dôvodu nezúčastnil ani zástupca žalobcu. 12. Odhliadnuc už od skutočnosti, že podľa odôvodnenia uznesenia ČVS: PPZ-604/NKA-FP-ST-2013 zo dňa 19.05.2014 o stíhaní M. C., W. C. a Ing. Jozefa Komárňanského za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného a pokračovací zločin podvodu sa obvinení M. C. a W. C. k trestnej činnosti v plnej miere priznali, súd nezistil existenciu okolností znižujúcich hodnovernosť, či spochybňujúcich pravdivosť tvrdení J. C. obsiahnutých v zápisnici zo dňa 20.05.2014. Spochybňovanie tejto výpovede žalobcom odôvodňované zavádzaním správcu dane v záujme vyhnutia sa vzniku daňovej povinnosti spoločnosti Spiritis, s.r.o. nemá racionálny základ už vzhľadom na skutočnosť, že J. C. nie je konateľom ani spoločníkom spoločnosti Spiritis, s.r.o., nehľadiac už na spôsobilosť jeho tvrdení privodiť mu sankciu podľa predpisov trestného práva. 13. Skutočnosť, že správca dane v súlade so svojou kompetenciou v procese dokazovania od ďalšieho zabezpečovania výsluchu svedka po jeho neúspešnom predvolaní upustil, nemení dôkaznú situáciu vyplývajúcu z výpovede obvineného J. C. a neznižuje hodnovernosť tejto výpovede, ktorá nie je len v rozpore so žalobcom predloženými dôkazmi, vrátane vyhlásenia J. C. zo dňa 01.10.2015, podľa ktorého spoločnosť Spiritis, s.r.o. v decembri 2013 fakturovanú kukuricu, jačmeň a pšenicu žalobcovi dodala a tovar jej bol zaplatený, ale priamo popiera ich spôsobilosť privodiť pre žalobcu priaznivejšie posúdenie jeho uplatneného daňového nároku. 14. V neposlednom rade, v rozpore s námietkou žalobcu, sa žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho napadnutého rozhodnutia vysporiadal s vyjadrením žalobcu zo dňa 08.10.2015 k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia december 2013, vrátane súvisiaceho vyhlásenia J. C. z 01.10.2015. Vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiaden návrh na doplnenie dokazovania správnym orgánom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2013. 15. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd pri preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov nezistil skutočnosti odôvodňujúce záver o nezákonnosti postupu alebo rozhodnutia a v spojitosti s tým odôvodňujúceho jeho zrušenie, podľa § 190 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.