Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200261 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200261.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právne veci žalobcu: ISMONT, s.r.o., so sídlom Strojárenská 1C, 917 02 Trnava, IČO : 45593141, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Sopkom, Paulínska 24, 917 01 Trnava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, IČO : 31777163, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBPZ-2016/005995/PaHo zo dňa 07.03.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Obce Opoj č. Výst.OPO-197/2015/ Bá-221 zo dňa 13.11.2015, ktorým stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán podľa § 106 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) uložil žalobcovi pokutu vo výške 45 000 eur za porušenie § 54 stavebného zákona, keď začať realizovať stavbu rodinných domov bez stavebného povolenia. Namietal, že z jeho strany išlo o prvé porušenie stavebného zákona a uskutočnením stavby nebola spôsobená škoda, nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov susedných nehnuteľností a svojím konaním prejavil snahu vec usporiadať tým, že podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Skutočnosť, že výstavbu začal bez právoplatného stavebného povolenia bola vynútená objektívnymi okolnosťami, keď spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. nevydala žalobcovi súhlasné stanovisko pre účely stavebného povolenia z dôvodu, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o skolaudovaní rozvodov nn. skolaudovanie rozvodov nn. však mala pre žalobcu na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.04.2015 uskutočniť spoločnosť ZSE energy Solutions s.r.o., ktorá je stopercentnou dcérskou spoločnosťou distribútora elektrickej energie. V tejto súvislosti poukázal na to, že nevydanie súhlasného stanoviska materskou spoločnosťou malo pôvod v porušení zmluvných záväzkov jej vlastnej dcérskej spoločnosti, pričom uvedenú situáciu žalobca žiadnym spôsobom nezavinil a nemal ju možnosť ovplyvniť. Ďalej uviedol, že nesplnením zmluvným termínov hrozili žalobcovi sankcie v značnej výške, čo bolo možné odvrátiť jedine začatím výstavby bez stavebného povolenia. Vzhľadom k tomu, že hrozila škoda značného rozsahu, žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú povinnosť každej osoby predchádzať škodám a v prípade hroziacej škody aj povinnosť takéto ohrozenie odvrátiť, pričom následne chcel podať žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, a to bezodkladne po získaní súhlasného stanoviska Západoslovenskej energetiky, a.s., čo sa napokon aj stalo. Poukázal na to, že správny orgán by mal pri ukladaní pokuty zohľadniť aj okolnosti, za akých došlo k porušeniu povinností, a preto uloženie pokuty vo výške 45 000 eur, podľa jeho názoru nie je v súlade so zásadou proporcionality a uloženie pokuty v takejto výške je pre žalobcu likvidačné. V tejto súvislosti ďalej tvrdil, že zamestnáva približne 35 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a približne 60 zamestnancov na základe dohôd o vykonaní prác mimo pracovného pomeru, pričom žiadal, aby bolo prihliadané na to, že žalobca túto situáciu nezavinil, z jeho strany išlo o prvé porušenie stavebného zákona, uskutočnením stavby nebola spôsobená škoda a nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov susedných nehnuteľností a naviac žalobca prejavil snahu vec usporiadať tým, že podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Rozhodnutie žalovaného ako aj jeho odôvodnenie považoval za arbitrárne a svojvoľné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.06.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že iba právoplatné stavebné povolenie oprávňuje stavebníka začať vykonávať práce na stavbe, pričom v predmetnej veci boli tieto práce uskutočnené na desiatich stavbách, čím sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého mu ako právnickej osobe mohla byť uložená pokuta až do výšky 165 969,59 eur. Pokuta v spodnej časti zákonného rozpätia bola žalobcovi uložená s prihliadnutím na okolnosti prípadu a správanie sa žalobcu, ktorý sa porušenia zákona dopustil vedome. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania, vychádzal z výsledkov miestnej obhliadky, spisového materiálu ako aj z aritmetického pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane žalobcu, ktoré boli v prospech okolností poľahčujúcich. Pokuta bola uložená vo výške 45 000 eur (sankcia na jeden rodinný dom predstavuje 4500 eur), pričom zo strany správnych orgánov bola braná do úvahy miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko realizácia stavby bez stavebného povolenia v sebe nesie aj súvisiace nebezpečenstvo rozmáhania sa tzv. „čiernych stavieb“ v obciach. Úlohou stavebných úradov je v tomto smere usmerňovať výstavbu tak, aby zbytočne nevznikali podobné situácie a predchádzalo sa vôbec zastavaniu územia nepovolenou a ľubovoľnou zástavbou. Ohrozenie verejného záujmu je v tom, že realizácia stavieb bez stavebného povolenia môže viesť k presvedčeniu stavebníkov, že stavbu možno realizovať bez stavebného povolenia a následne ju zlegalizovať. Úlohou štátu je preto prostredníctvom správnych orgánov usmerňovať stavebnú činnosť a samozrejme predchádzať aj ďalším nákladom súvisiacich s prípadným odstránením stavby alebo jej časti. 3. Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 4. Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 5. Úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.03.2016 potvrdzujúceho rozhodnutie Obce Opoj o uložení pokuty vo výške 45 000 eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona realizovaním stavby zo strany žalobcu v období od októbra 2014 do októbra 2015 bez právoplatného stavebného povolenia bolo posudzovať, či správny orgán príslušný na rozhodovanie o sankcii za správny delikt si zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, dostatočne zistil skutkový stav veci, konal v nej v súčinnosti s účastníkmi konania a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. 6. V danom prípade nebolo v konaní pred správnym orgánom ani v tomto konaní sporné, že žalobca ako zhotoviteľ stavby - desiatich rodinných domov vykonal a stavbu realizoval bez stavebného povolenia, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona. 7. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona je preukázanie, že právnická alebo fyzická osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Správny súd neprihliadol na námietku žalobcu, že poriadková pokuta je likvidačná, resp. neadekvátna, pretože bola uložená v nízkej výške, vzhľadom na rozsah porušenia povinnosti, pričom bolo prihliadané na to, že išlo o prvé porušenie stavebného zákona a uskutočnením stavby nebola spôsobená škoda, nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov susedných nehnuteľností. Zo skutkových zistení v danej veci totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca ako stavebník postavil rodinné domy bez stavebného povolenia, preto jeho uvedené tvrdenia sú právne irelevantné pre posúdenie skutku. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Správny súd v rámci súdneho prieskumu je oprávnený preskúmavať, či správny orgán nevybočil zo zákonného rozsahu správnej úvahy. Podľa zákonnej úpravy ustanovenej v § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona zákonodarca predpokladá uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu do výšky 165969,59 eur, pričom výška pokuty bola uložená na dolnej hranici výšky zákonom povolenej sankcie, jej uloženie ako aj jej rozsah náležite správne orgány odôvodnili. Správny súd nezistil žiadne dôvody relevantné z hľadiska naplnenia podmienok zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Výška pokuty bola v tomto prípade odvodená od rozsahu nepovolenej stavebnej činnosti, keď žalobca postavil bez stavebného povolenia desať rodinných domov. Rozhodnutia správnych orgánov súčasne obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované procesným predpisom (§ 47 Správneho poriadku), a to aj vo vzťahu k vyššie spomínanému odôvodneniu výšky uloženej pokuty, ktorá je blízka spodnej hranici zákonnej sadzby pokuty (do 165969,59 eur), a ktorú preto súd v rozpore s požiadavkou žalobcu aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa vedomého porušenia zákona dopustil, nepovažoval na neprimerane vysokú. 8. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného ako správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.