Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200328 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200328.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: PLYNEX s.r.o., so sídlom Cukrovarská 2524, 075 01 Trebišov, IČO: 45 553 033, právne zast.: SENKOVIC s.r.o., so sídlom Ladislava Dérera 2749/2, 831 01 Bratislava, IČO: 47 253 037, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, so sídlom J. Záborského 40, 921 01 Piešťany, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd konanie z a s t a v u j e . II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 24.05.2016, doručenou správnemu súdu dňa 26.05.2016, sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému orgánu verejnej správy pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vykonávanej u žalobcu. Zároveň sa domáhal, aby správny súd prikázal žalovanému, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ukončil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. 2. Podaním zo dňa 21.07.2016, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 26.07.2016, žalobca doplnil žalobu o skutočnosti, ktoré podľa žalobcu majú vplyv na skutkový stav a aj na právne posúdenie skutkového stavu. 3. Podaním zo dňa 31.08.2016, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 02.09.2016, žalobca zmenil rozsah žaloby a na základe tejto zmeny žaloby žiadal, aby správny súd zakázal žalovanému orgánu verejnej správy pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vykonávanej u žalobcu, aby prikázal žalovanému, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ukončil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014, aby zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia a taktiež, aby zakázal žalovanému orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie o určení dane z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2014 na základe Protokolu č. 103639001/2016 zo dňa 02.08.2016 a zakázal žalovanému orgánu verejnej správy použiť Protokol č. 103639001/2016 zo dňa 02.08.2016 za účelom určenia dane z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2014. 4. Žalobca podaním zo dňa 01.12.2016, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 05.12.2016, oznámil tunajšiemu správnemu súdu, že s ohľadom na skutočnosť, že daňová kontrola vedená žalovaným bola doručením Protokolu č. 103639001/2016 zo dňa 02.08.2016 žalobcovi zrejme ukončená, žalobu v časti, v zmysle ktorej žiadal, aby sa žalovanému zakázalo pokračovať vo výkone daňovej kontroly, a aby sa mu prikázalo ukončiť daňovú kontrolu, berie späť. 5. Podaním zo dňa 15.02.2017, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.02.2017, doplnil žalobca žalobu o ďalší petit, ktorým navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 SSP zrušil Protokol č. 103639001/2016 zo dňa 02.08.2016. 6. Podľa § 491 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (2). 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 11. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 12. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 13. Podľa § 252 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (1). Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (2). 14. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 15. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 16. Správny súdny poriadok stojí obdobne ako predchádzajúca právna úprava správneho súdnictva, obsiahnutá v piatej časti OSP, na prísnej zákonnej koncentračnej zásade. Podstata zákonnej koncentračnej zásady je založená na tom, že zákon rigorózne určuje okamih, do naplnenia ktorého je žalobca oprávnený vymedziť jednak rozsah, v ktorom napadá konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a jednak skutkové a právne dôvody (tzv. žalobné body), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie, opatrenie resp. iný zásah orgánu verejnej správy za nezákonný. Presné vymedzenie žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote je v správnom súdnictve viac ako významné, keďže žalobnými bodmi je správny súd, okrem zákonom stanovených výnimiek, limitovaný pri preskúmavaní zákonnosti buď napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Konkrétne vymedzenie koncentračnej zásady je uvedené i v § 62 a § 183 SSP, nakoľko citované ustanovenia sú následne previazané na ust. § 134 SSP, ktoré stanovuje výnimky, v ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 SSP). V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá explicitne v § 250h ods. 1 OSP ustanovovala, že žalobca mohol až do rozhodnutia súdu obmedziť rozsah správneho rozhodnutia a rozšíriť ho mohol len v rámci lehoty podľa § 250b OSP (pričom rozsahom sa malo na mysli nielen rozsah rozhodnutia, ale aj dôvody jeho nezákonnosti), SSP v § 62 ods. 1 ustanovuje, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby ma správny súd. Zmenou žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP je potrebné rozumieť tak rozšírenie rozsahu a dôvodov žaloby, napríklad o ďalšie žalobné dôvody, ale tiež obmedzenie rozsahu a dôvodov žaloby, avšak dôležité je, že len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Do uplynutia lehoty na podanie žaloby sa tak v podstate musí vymedziť predmet súdneho prieskumu. Na § 62 SSP nadväzuje § 183 SSP, ktorý ale explicitne upravuje rozšírenie alebo doplnenie správnej žaloby o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Jediným konaním, v ktorom SSP explicitne vymedzuje časový okamih nad lehotu stanovenú na podanie žaloby, do ktorého môže žalobca (iba fyzická osoba) meniť rozsah a dôvody žaloby, je konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 203 SSP), kde je žalobca - fyzická osoba oprávnený meniť rozsah a dôvody správnej žaloby až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Z predloženého spisového materiálu žalovaného správny súd zistil, že žalovaný dňa 26.04.2016 doručil žalobcovi Oznámenie zo dňa 06.04.2016, v zmysle ktorého oznámil žalovaný žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a že žalovaný pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Zákonom stanovená subjektívna lehota na podanie žaloby (30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela) plynúca z ust. § 250v ods. 3 OSP, ktorý bol v čase podania žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy platný a účinný, uplynula dňom 26.05.2016, pričom žaloba žalobcu bola podaná na poštovú prepravu dňa 25.05.2016, teda včas. 18. Žalobca následne podaniami zo dňa 21.07.2016, 31.08.2016 a 15.02.2017 dopĺňal a menil rozsah a skutkové a právne dôvody žaloby. Všetky tieto zmeny žaloby však boli tunajšiemu správnemu súdu doručené po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Ako už bolo vyššie uvedené, lehota na podanie žaloby v predmetnej veci uplynula dňom 26.05.2016, resp. dňom 26.06.2016 podľa ust. § 256 SSP, ktorý v zmysle prechodných ustanovení platí aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ktorý upravuje subjektívnu lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu 2 mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Keďže vyššie uvedené doplnenia a zmeny žaloby boli tunajšiemu správnemu súdu doručené po uplynutí lehoty určenej zákonom na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, správny súd na tieto zmeny žaloby, ktorými žalobca menil rozsah a dôvody žaloby, v zmysle ust. § 62 SSP v spojení s ust. § 183 SSP (predtým § 250h ods. 1 O.s.p.) neprihliada. Nakoľko je v správnom súdnictve značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, je preto pre rozhodovanie v predmetnom konaní určujúci obsah žaloby (rozsah a dôvody) bez prihliadania na jej zmeny. 19. Vzhľadom na prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí síce iba časti žaloby zo dňa 01.12.2016, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že správny súd neprihliada na zmeny žaloby, ktorými žalobca zmenil rozsah a dôvody žaloby, nakoľko boli podané po uplynutí lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, a pre rozhodovanie je tak určujúci iba obsah žaloby bez prihliadania na jej zmeny a práve tú časť žaloby žalobca vzal späť, správny súd postupoval podľa § 99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP a konanie zastavil. 20. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 168 v spojení s § 171 SSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko síce žalobca zavinil zastavenie konania, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.