Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200342 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200342.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu : AGRO-EH, s.r.o., Hlavná 81/37, 925 28 Pusté Úľany, IČO : 43817785, v konaní zastúpeného spoločnosťou LAWS, s.r.o., Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO : 36729078, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 103167670/2016 zo dňa 18.5.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR číslo : 103167670/2016 zo ňa 18.5.2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta číslo : 102602116/2016 zo dňa 23.2.2016 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo : 103167670/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta číslo : 102602116/2016 zo dňa 23.02.2016, ktorým bol žalobcovi správcom dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 (ďalej len daňový poriadok) určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 13244,27 eur za zdaňovacie obdobie november 2013. 2. Žalobca v žalobe namietal, že neboli splnené procesné podmienky na postup podľa § 68 ods. 2 daňového poriadku, pretože žalobca dňa 15.02.2016, t.j. v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole č. 102414132/2016 zo dňa 21.01.2016 odovzdal na poštovú prepravu písomné vyjadrenie k tomuto protokolu, čím bola zachovaná lehota na vykonanie tohto úkonu 15-tich pracovných dní, pretože protokol o priebehu daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 25.01.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Ďalej uviedol, že toto vyjadrenie bolo podané spoločne s plnomocenstvom udeleným na zastupovanie právnym zástupcom žalobcu v daňovom konaní, pričom skutočnosť, že bolo správcovi doručené až dňa 16.02.2016 nezakladá jeho neúčinnosť, resp. nemožno ho považovať za podané neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že aj v prípade, že by bolo zo strany splnomocneného zástupcu podané podanie v mene splnomocniteľa a nebolo by k podaniu doložené plnomocenstvo, išlo by len o nedostatok konania, ktorý je možné odstrániť postupom podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Za tohto stavu zákonom stanovené predpoklady na vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v súlade s § 68 ods. 2 daňového poriadku neboli splnené, napriek tomu správca dane - Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta dňa 23.02.2016 vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez právneho základu, ktoré nemôže mať účinky zákonného rozhodnutia. Ďalej namietal, že neboli splnené hmotno-právne podmienky pre vydanie týchto rozhodnutí, nakoľko výrok a odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, a na základe už vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za tohto stavu je preto potrebné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné, keď žalovaný len stručne a bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia a označenia dôkazov skonštatoval, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že tovar, na ktorý si uplatnil oslobodenie od dane opustil fyzicky územie SR. V tejto súvislosti poukázal na to, že dopravu tovaru nevykonal, tento odovzdal na prepravu do zahraničia, o čom predložil CMR doklady, ktoré mu boli zo strany kupujúceho (zahraničného subjektu) doručené, a ktoré potvrdzujú vykládky tovaru v zahraničí. Mal teda za to, že správcovi dane odovzdal všetky doklady, pravdivo a úplne opísal priebeh obchodnej transakcie so zahraničnou spoločnosťou, a teda splnil všetky podmienky na oslobodenie od DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozporuplné tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, ktorý si pri konštatovaní svojich zistení sám odporuje, nakoľko na jednej strane uvádza, že žalobcom deklarované prepravy neboli potvrdené, a na druhej strane uvádza, že správny orgán „zistil, že vyššie uvedení dopravcovia vykonali prepravu tovaru (repka olejná) v tých istých množstvách z územia Slovenska na územie Českej republiky (Ústí nad Labem) na základe iných CMR dokladov, evidovaných pod inými číslami (začínajúce na SK a nie CZ), na ktorých sú uvedené totožné vozidlá, totožné množstvo tovaru (repky olejnej), totožný dátum vystavenia CMR dokladov, totožný dopravca.“ Tiež poukázal na listinné doklady, ktoré predložil správnym orgánom (kúpnu zmluvu zo dňa 19.11.2013 so spoločnosťou Pertinax s.r.o., so sídlom Krnov, Hlubčická 393/119a, okres Bruntál, 794 01, Česká republika, faktúry k obchodnej transakcií z kúpnej zmluvy č. 42130042, č. 43130043, č. 45130045 ako aj doklady k prijatiu úhrad za tovar - výpisy z bankového účtu preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu, dodacie listy s uvedením identifikačných údajov dodávateľa a odberateľa, údaje o druhu a množstve tovaru, údaje o motorovom vozidle prepravujúcom tovar s podpisom prepravcu ako aj podpisom konateľa a odberateľa, ktorý podpis je totožný s podpisom na kúpnej zmluve, medzinárodné nákladné listy, na ktorých je vyznačené okrem iného miesto vykládky tovaru (CZ), miesto nakládky tovaru (SK), druh a množstvo tovaru, údaje o motorových vozidlách, podpis prepravcu). 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.08.2016 popísal priebeh daňovej kontroly ako aj skutočnosti, ktoré zistil u žalobcu ako aj u dopravcov, ktorí realizovali prepravu tovaru do Českej republiky, vykonal u nich miestne zisťovanie, ďalej požiadal Českú finančnú správu o medzinárodnú výmenu informácii, keď preveroval nadobudnutie tovaru predložených faktúr spoločnosťou Pertinax, s.r.o. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dodania tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte vyplývajúcu z ustanovenia § 43 ods. 1 a odsek 5 zákona o DPH, keď nebola preukázaná fyzická dodávka tovaru do Českej republiky a miesto určenia vykládky tovaru. Za tohto zisteného stavu preto uvedené dodanie tovaru podľa predložených faktúr považoval za zdaniteľné obchody, pri ktorých daňovému subjektu vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že si uplatnil predmetné oslobodenie od dane oprávnene, pretože žalobcom nebolo preukázané, že tovar fyzicky opustil územie tuzemska a nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľom - spoločnosťou Pertinax, s.r.o., Krnov. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že by tovar fyzicky opustil územie tuzemska, pričom taktiež spoločnosti uvedené na prepravných dokladoch (CMR), ktoré mali prepravu realizovať nepreukázali jej vykonanie. Taktiež nadobudnutie tovaru spoločnosťou Pertinax s.r.o. podľa sporných faktúr nebolo preukázané, keď zástupca spoločnosti Ing. Z. M. nepredložil správcovi dane žiadne doklady o nadobudnutí tovaru, nevedel presne označiť miesta vykládky tovaru v ČR, nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali tovaru preberať a nevedel uviesť, ktorí dopravcovia vykonali prepravu tovaru, napriek tomu, že ju mal zabezpečovať odberateľ, t.j. spoločnosť Pertinax s.r.o. V súvislosti so žalobnou námietkou, ktorou žalobca poukazoval na nesplnenie procesných podmienok na vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu uviedol, že k procesnému pochybeniu zo strany správcu dane nedošlo, mal za to, že pokiaľ neprihliadal na podanie zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu, tak neprihliadal naň správne, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Okrem toho tvrdil, že vyjadrenie k výsledkom daňovej kontroly, ktoré mu spoločne s plnomocenstvom bolo doručené dňa 16.02.2016, bolo podané po stanovenej lehote podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Ďalej uviedol, že z jeho strany bol dostatočne zistený skutkový stav veci, taktiež vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu rozhodnutia a zistil, že žalobca ako daňový subjekt porušil § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a/ a § 22 zákona o DPH, keď nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a taktiež neuniesol dôkazné bremeno a tiež nepreukázal, že oprávnene si uplatnil oslobodenie od dane. Mal za to, že predloženie faktúr a ďalších dokladov zo strany žalobcu ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovaru a služieb podľa nich. Preukázanie dodania tovaru nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo možné na základe týchto dokladov uznať odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta číslo 102602116/2016 zo dňa 23.02.2016 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 13244,27 eur, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal u platiteľa dane s pridanej hodnoty daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102414132/2016 zo dňa 21.01.2016, ktorý doručil žalobcovi. Výsledkom preverovania bol zistený záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru repky olejnej pre českého odberateľa spoločnosť Pertinax, s.r.o. Krnov ako deklaruje na faktúrach a CMR predložených správcovi dane ku kontrole, t.j. nepreukázal dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v Českej republike tak, ako je uvedené na deklarovaných dokladoch predložených správcovi dane. Konštatoval, že tým, že daňový subjekt predloží faktúry, tieto si zaúčtuje, ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie, čo však neznamená, že obchod bol reálne uskutočnený. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že preverovaní dopravcovia nevyhotovili CMR doklady, ktorými žalobca deklaroval dodanie repky olejnej pre českého odberateľa Pertinax, s.r.o., nedisponujú s nimi, neevidujú ich a nemajú vedomosť o tom, prečo sú uvedení na predmetných CMR dokladoch ako dopravcovia, z čoho vyplýval, že prepravu tovaru na základe CMR dokladov predložených žalobcom nevykonali. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.03.2016 odvolanie (toto odvolanie bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 14.03.2016), v ktorom uviedol rovnaké dôvody ako v písomne podanej žalobe. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 103167670/2016 zo dňa 18.05.2016 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, pričom skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dodania tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte vyplývajúcu z ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, keď nebola preukázaná fyzická dodávka tovaru do ČR a miesto určenia vykládky tovaru, preto uvedené dodanie tovaru podľa predložených faktúr považoval za zdaniteľné obchody, pri ktorých žalobcovi ako daňovému subjektu vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Tvrdil, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné oslobodenie od dane oprávnene, pretože nebolo preukázané, že tovar fyzicky opustil územie tuzemska a tiež nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľom - spoločnosťou Pertinax, s.r.o. Krnov. Uviedol, že hlavnými dôkazmi, že tovar neopustil fyzicky územie tuzemska bolo zistenie, že spoločnosti uvedené na prepravných dokladoch (CMR), ktoré mali prepravu realizovať, nepreukázali jej vykonanie. Zástupcovia týchto spoločností sa vyjadrili, že CMR doklady s číslami, ktoré predložil daňový subjekt, nevystavili a nemajú ich zaevidované vo svojom účtovníctve a pre spoločnosť Pertinax s.r.o. nevykonávali prepravu tovaru. Taktiež bolo z vykonaného dokazovania zistené, že nadobudnutie tovaru spoločnosťou Pertinax s.r.o. podľa sporných faktúr nebolo preukázané, keď zástupca tejto spoločnosti Ing. Z. M. nepredložil správcovi dane žiadne doklady o nadobudnutí tovaru, nevedel presne označiť miesta vykládky tovaru v ČR, nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali tovaru preberať a nevedel uviesť, ktorí dopravcovia vykonali prepravu tovaru, aj keď si ju mal zabezpečiť odberateľ, t.j. spoločnosť Pertinax s.r.o. Mal za to, že vystavenie faktúr bez DPH pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je to len splnenie formálnej stránky na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane, pričom zdôraznil, že faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenie zo strany správcu dane uviedol, že na podanie zaslané splnomocneným zástupcom žalobcu na poštovú prepravu dňa 15.02.2016 neprihliadal z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou a okrem toho samotné vyjadrenie k výsledkom daňovej kontroly bolo podané po stanovenej lehote podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. 7. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 31.01.2017, pričom z obsahu spisového materiálu zistil, že námietky žalobcu sú dôvodné. Súd v predmetnej veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného a to z dôvodu procesných pochybení správcu dane, ktorý neprihliadal na podanie právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanému 16.02.2016 (na poštovú prepravu však bolo podanie podané včas, a to v posledný deň lehoty - 15.02.2016). Tvrdil, že pokiaľ žalovaný na toto podanie neprihliadal a považoval ho za podané neoprávnenou osobou, nepostupoval správne. Ďalej mal za to, že žalobca ako daňový subjekt splnil podmienky na oslobodenie od dane, keď predmetný tovar bol odoslaný na vývoz do ČR, čo potvrdil aj odberateľ tovaru spoločnosť Pertinax s.r.o. a taktiež preprava tovaru bola vydokladovaná. V tejto súvislosti uviedol, že pre splnenie podmienky oslobodenia od dane v takýchto prípadoch postačuje samotné odoslanie tovaru do iného členského štátu, čo bolo preukázané. V ostatnom poukázal na dôvody uvádzané jednak v žalobe ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 8.9.2016. 9. V konaní vypočutý konateľ žalobcu Ing. Eduard Haršányi uviedol, že po dobu 30 tich rokov spolupracuje s pánom I. - dodávateľom a priamo pestovateľom repky olejnej, od ktorého ju kúpil a tento tovar následne ponúkol na predaj českému odberateľovi spoločnosti Pertinax s.r.o. Pokiaľ ide o proces vývozu tohto tovaru, tak tento tovar bol najskôr naložený, odvážený a až po zaplatení kúpnej ceny bol dopravený na územie ČR, pričom potvrdenie z vykládky tovaru v ČR žalobcovi potvrdil odberateľ tovaru na CMR doklade. Okrem toho zo strany odberateľa bola bezhotovostným bankovým prevodom zaplatená kúpna cena za dodaný tovaru, pričom finančné prostriedky boli zo strany odberateľa vložené na účet a až potom bol tovar odoslaný do ČR, pričom prepravu si zabezpečoval odberateľ samotného tovaru. Ďalej doplnil, že pán M., ktorý bol zástupcom odberateľa bol priamo prítomný pri tom, ako bol tovar nakladaný a v podstate dozoroval nakládku tovaru. 10. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 49 zák.č.222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. **) (3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6. (4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. (5) Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( § 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu ( § 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu 24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. 24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté. (6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. (7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy, b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3. (8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate. (9) Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň. (10) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v inom členskom štáte a pre ktorú je členským štátom identifikácie na uplatňovanie osobitnej úpravy pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby iný členský štát, nemá právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb. Táto zdaniteľná osoba má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb, a tento nárok uplatňuje podľa § 55b až 55e. Ak táto zdaniteľná osoba súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb v daňovom priznaní, ktoré podáva podľa § 78. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 11. Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívny pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného postupu pri splnení úloh správcu dane ako aj zárukou zákonnej ochrany práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy daňového poriadku patrí zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, uvedená v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov ktoré je povinný viesť (ust. § 24 ods.1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti daňové orgány vychádzajú zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods.2 Daňového poriadku), pričom využíva prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti pre posúdenie či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a tieto vo svojom podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 12. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 13. Základným predpokladom oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je potrebné preukázať kópiou faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou. Podmienkou je, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň, bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však je potrebné poukázať na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. V súlade s uvedeným zákon o DPH určuje v § 43 v podstate dve podmienky oslobodenia od dane, prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa kedy dodávateľom je platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte a druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 14. V predmetnej veci súd považuje za potrebné k veci uviesť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania správcom dane nebol síce jednoznačne preukázaný fyzický pohyb tovaru tak, ako bol deklarovaný daňovým subjektom, a teda aj splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 zákona o DPH. Na druhej strane je treba vziať do úvahy, že žalobca ako daňový subjekt predložil správcovi dane potrebné doklady o tom, že obchod sa realizoval, skutočne však nemohol ovplyvniť konanie odberateľa - spoločnosti Pertinax s.r.o., ktorý si zabezpečoval prepravu tovaru prostredníctvom rôznych prepravcov. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, a teda musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotno-právne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od dane vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. V predmetnej súd však poukazuje na viaceré rozporuplné konštatovania správnych orgánov, keď na jednej strane bolo konštatované, že žalobcom deklarované prepravy neboli potvrdené, avšak na druhej strane správca dane uviedol, že „zistil, že dopravcovia vykonali prepravu tovaru (repka olejná) v tých istých množstvách z územia SR na územie ČR (Ústí nad Labem) na základe iných CMR dokladov, evidovaných pod inými číslami, na ktorých sú uvedené totožné vozidlá, totožné množstvo tovaru, totožný dátum vystavenia CMR dokladov, totožný dopravca.“ Taktiež aj z výpovede konateľa odberateľa - spoločnosti Pertimax s.r.o. Ing. M. vyplýva, že tovar bol prevezený do ČR, nevedel však uviesť presné adresy vykládok tovaru v ČR, čo svedčí o tom, že deklarované obchody boli zrejme zrealizované. 15. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu týkajúcou sa procesného pochybenia správnych orgánov súd konštatuje, že podanie právneho zástupcu žalobcu adresované správcovi dane a označené ako vyjadrenie sa k protokolu nemožno považovať za neúčinné, resp. za podané neoprávnenou osobou. V čase rozhodovania správcu dane tento disponoval plnomocenstvom, ktoré právny zástupca žalobcu predložil spoločne s vyjadrením k protokolu o výsledku daňovej kontroly, a teda mal vedomosť o tom, že žalobca je zastúpený právnym zástupcom. Dokonca pokiaľ by právny zástupca žalobcu predložil toto vyjadrenie, resp. námietky proti zisteniam uvedených v protokole bez pripojeného plnomocenstva, bolo by povinnosťou správcu dane posúdiť oprávnenosť osoby predkladanej písomnosti, pretože okolnosť nedostatku v oprávnenosti osoby konať za daňový subjekt je odstrániteľná vada, na ktorú skutočnosť správca dane prihliada v priebehu celého daňového konania. Týmto nesprávnym procesným postupom žalobcovi bola zmarená účasť konať pred správnym orgánom v daňovom konaní. Znamená to, že správca dane v predmetnej veci procesne pochybil, pokiaľ nevzal do úvahy pripomienky, ktoré žalobca podal k zisteniam uvedeným v protokole a tiež pochybil v tom, že ich považoval za podané neoprávnenou osobou. Naviac tieto pripomienky, resp. námietky žalobcu voči zisteniam uvedených v protokole neboli so správcom dane prerokované ako to predpokladá ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, pričom v predmetnej veci bol tento procesný postup správcu dane v rozpore so zákonom. 16. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP za čiastočne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a okrem toho došlo k chybnému procesnému postupu správnych orgánov v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 17. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.