Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200345 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: X. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom ul. W. B. XXXX/X, XXX XX Z., právne zast.: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, so sídlom T. Tekela 23, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Odbor poriadkovej polície, Starohájska č. 3, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.ORPZ-TT-OPP-120-001/2016 zo dňa 05.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 31.5.2016 sa žalobkyňa domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Odbor poriadkovej polície, Trnava, č.ORPZ-TT-OPP-120-001/2016 zo dňa 05.04.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany č.ORPZ-TT-OPP9-186-003/2016 zo dňa 18.2.2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie o uložení blokovej pokuty č. F 0406421 vo výške 20,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila žalobkyňa na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2015 o 4,40 hod. v Piešťanoch, na ulici Nikola Teslu, v obchodnom dome Hypermarket Tesco, prešla z predajnej plochy cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaplatila za tovar v hodnote 29,80 Eur, čím vznikla krádežou spoločnosti Tesco Stores SR, Bratislava, škoda vo výške 29,80 Eur. 2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že z ust. § 69 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. vyplýva, že na základe protestu prokurátora je možné zrušiť len rozhodnutie a nie uloženú pokutu, ako to urobil správny orgán v danej veci. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch č.372/1990 Zb. proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Z uvedeného teda treba vyvodiť, že proti takémuto blokovému konaniu nemožno podať ani protest prokurátora, pretože sa voči nemu nemožno odvolať. Išlo by potom o zmenu v neprospech obvineného. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý bol v danom prípade porušený. Ďalej právny zástupca žalobkyne poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý hovorí o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia, podľa ktorého je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná priestupková zodpovednosť. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR 2Sžo/11/2012, kde je premietnutá zásada trestného konania, ktorou je zásada zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného za situácie priamo nepredpokladanej zákonom, pričom pri absencii odvolania v pôvodnom konaní podaného v neprospech obvineného je takáto zmena navždy vylúčená. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. V predmetnej veci podal vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 20.6.2016, v ktorom uviedol, že správny orgán postupoval v danom prípade v zmysle zákonnej legislatívy, pričom tvrdenie žalobkyne, že v danom prípade je možné podľa ust. § 69 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. zrušiť len rozhodnutie a nie uloženú pokutu je zavádzajúce, pretože samotná pokuta v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého priestupcu. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku a osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené zákonom o priestupkoch, alebo iným zákonom. Bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií SR. Ide teda o správne rozhodnutie majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej odmietnutie preskúmania pokuty uloženej v blokovom konaní je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Ústavný súd SR tiež uviedol, že s poukazom na čl. 152 ods. 4, čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ani ďalšie články ústavy nevylučujú, aby rozhodnutia správnych orgánov v blokovom konaní boli podrobené súdnemu prieskumu. Z mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy aj protest prokurátora podľa § 22 až § 27 zák.č.153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v prípade ak príslušný orgán protestu nevyhovie, môže prokurátor podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. 4. Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany rozhodnutím č.ORPZ-TT-OPP9-186-003/2016 zo dňa 18.2.2016, vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Piešťanoch zo dňa 08.02.2016, podaného pod sp.zn.Pd 18/2016/2204-3 a zrušil blokovú pokutu uloženú v blokovom konaní č. F 0406421 vo výške 20,-Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila žalobkyňa na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2015 o 4,40 hod. v Piešťanoch, na ulici Nikola Teslu, v obchodnom dome Hepermarket Tesco, prešla z predajnej plochy cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaplatila tovar v hodnote 29,80 Eur, čím vznikla krádežou spoločnosti Tesco Stores SR Bratislava škoda vo výške 29,80 Eur. Prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie o uložení blokovej pokuty ako nezákonné a nariadil v novom konaní postupovať v súlade so zákonom. Nezákonnosť uloženia blokovej pokuty spočívala v tom, že vykonanou lustráciou v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR dňa 25.1.2016 bolo zistené, že žalobkyňa X. J. bola v predchádzajúcich mesiacoch pred spáchaním priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa 31.10.2015 uznaná za spáchanie rovnakého priestupku a bola postihnutá dňa 14.6.2015 udelením blokovej pokuty. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.2.2016 odvolanie, v ktorom v podstate uvádzala rovnaké skutočnosti, ktoré boli aj obsahom žalobného návrhu. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.ORPZ-TT-OPP-120-001/2016 zo dňa 05.04.2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že skutok ktorý spáchala žalobkyňa nemal byť prejednaný v priestupkovom konaní, ale vec mala byť postúpená orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko zakladal podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) trestného zákona. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 8. Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre č.153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Právne prostriedky dozoru (1) Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,9e) d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9f) Podľa § 24 zák. zákona o prokuratúre č.153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (1) Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia. (2) Účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté. (3) Prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal. (4) Orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude prihliadať. (5) Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. (6) Ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len "nadriadený orgán") a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie. (7) Ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. (8) Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení. (9) Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30 dní od jeho doručenia. (10) Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán verejnej správy prokurátorovi a účastníkom konania. Ak o proteste rozhodoval nadriadený orgán, doručí rozhodnutie o proteste aj orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo protest vydal. (11) Proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak. (12) Podanie odvolania alebo rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu o proteste vydanom orgánom verejnej správy podľa odseku 9 alebo vedúcim ústredného orgánu verejnej správy. (13) Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,9h) ak tento zákon neustanovuje inak. (14) Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9i) (15) Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre č.153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Konanie o proteste prokurátora proti uzneseniam orgánov územnej samosprávy (3) Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení. Podľa § 50 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch Priestupky proti majetku (1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 212 ods. 2 písm. f) trestného zákona rovnako ako v ods. 1 sa potrestá kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. 9. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2015 o 4,40 hod. v Piešťanoch, na ulici Nikola Teslu, v obchodnom dome Hypermarket Tesco, prešla z predajnej plochy cez pokladničnú zónu bez toho, aby zaplatila tovar v hodnote 29,80 Eur, čím vznikla krádežou spoločnosti Tesco Stores SR Bratislava škoda vo výške 29,80 Eur. Za toto konanie bola žalobkyni uložená bloková pokuta pod č. F 0406421 vo výške 20,-Eur. 10. Dňa 8.2.2016 Okresná prokuratúra v Piešťanoch podala proti rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty protest pod sp.zn.Pd/18/16/2204-3 z dôvodu, že lustráciou bolo zistené, že žalobkyňa sa podobného konania dopustila dňa 14.6.2015 a za tento skutok bola potrestaná a tento skutok bol kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb.. V zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. f) trestného zákona bolo potrebné podľa názoru prokuratúry kvalifikovať skutok, ktorý je predmetom tohto konania ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) trestného zákona, keďže sa žalobkyňa dopustila obdobného činu v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch a za tento bola postihnutá. 11. Z uvedeného dôvodu správny orgán vyhovel protestu prokurátora a zrušil svoje rozhodnutie o uložení blokovej pokuty a predmetom prieskumu v tomto konaní je práve rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení blokovej pokuty. 12. Pokiaľ sa týka námietok žalobkyne, tak krajský súd uvádza, že námietky sú nedôvodné, pretože protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonával dozor nad dodržiavaním zákonov orgánmi verejnej správy, ktorého obligatórnou náležitosťou je aj návrh na zrušenie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade bolo rozhodnutie uložené v blokovom konaní ako bloková pokuta nezákonné, pretože skutok ktorého sa dopustila žalobkyňa mal byť kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) trestného zákona. Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre umožňuje prokurátorovi podať protest proti rozhodnutiu ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis. Je zjavné, že uloženou pokutou bol zákon porušený, keďže v danom prípade nedošlo k správnemu posúdeniu konania žalobkyne a to vo vzťahu k stupňu spoločenskej nebezpečnosti, keďže toto konanie žalobkyne dosiahlo stupeň spoločenskej nebezpečnosti prečinu krádeže a nemalo byť kvalifikované len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 13. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že v danom prípade podľa ust. § 69 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. je možné podať protest prokurátora len proti rozhodnutiu a nie proti uloženiu blokovej pokuty. V tomto smere sa krajský súd stotožňuje, že toto ustanovenie dáva právomoc prokurátora podať protest proti rozhodnutiu, avšak aj samotná bloková pokuta je formou rozhodnutia a treba ju chápať ako individuálny správny akt, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého priestupcu. 14. Pri posudzovaní správnosti postupu správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora a následnom zrušení právoplatnej a vykonateľnej blokovej pokuty treba vychádzať zo samotného inštitútu protestu prokurátora, ktorý je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Oprávnenie prokurátora na vydanie protestu a podmienky vydania upravuje zákon o prokuratúre č.153/2001 Z.z.. Protestom prokurátor upozorňuje orgán verejnej správy, že ním vydaný právny predpis, rozhodnutie alebo opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi. V danom prípade protest prokurátora smeroval voči rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty, ktorá bola uložená za priestupok, hoci konanie priestupcu malo byť kvalifikované ako prečin, teda bola zistená nezákonnosť v rozhodovaní správneho orgánu v súvislosti s vydaním rozhodnutia o blokovej pokute. 15. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že postup ktorý správne orgány zvolili po podanom proteste prokurátora je v súlade so zákonom a preto napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a z tohto dôvodu žalobu zamietol. 16. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže orgánu štátnej správy možno trovy konania priznať len výnimočne, aj napriek úspechu vo veci. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.