Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200400 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200400.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: R. A., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., v konaní zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.02.2016 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.02.2016 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 480,56 eur k rukám zastupujúceho advokáta v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1.Rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.02.2016 odporkyňa navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala počnúc od 2.10.2004 invalidný dôchodok v sume 359,60 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo vyplýva z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, keď výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 2.10.2014. Pokiaľ ide o potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 2.10.2014 navrhovateľ získal 6 237 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli u navrhovateľa zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Znamená to, že ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ získal 17 rokov a 32 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla spôsob výpočtu invalidného dôchodku (ako bola určená suma invalidného dôchodku, priemerný osobný mzdový bod atď.), pričom suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 7,80 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z.), na 359,60 eur mesačne. Dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistenie na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. V závere odporkyňa uviedla, že týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/58/2014-49 z 25.8.2015. 2.Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, žiadal o spätné vyplatenie invalidného dôchodku za obdobie od 23.1.2013 do 2.10.2014, ktorý mu bol odňatý počnúc od 4.3.2013. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. 3.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2016, ktorým reagovala na opravný prostriedok navrhovateľa, uviedla, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 8.1.2016 je navrhovateľ od 2.10.2014 invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a od 26.8.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol mu invalidný dôchodok priznaný, pričom suma invalidného dôchodku bola určená v súlade § ust. § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom spôsob jej určenia navrhovateľ nenamietal. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 20.5.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 22.6.2016, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľ je od 2.10.2014 invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a od 26.8.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom nebolo preukázané, že by zdravotný stav navrhovateľa odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Žiadala preto rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 4.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 5.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že z posudku posudkového lekára zo dňa 8.1.2016, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne nevyplýva na základe čoho bola u navrhovateľa počnúc od 23.1.2013 určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20% a z tohto posudku nie je ani zrejmé, či došlo u navrhovateľa k zlepšeniu zdravotného stavu. Taktiež nebolo vysvetlené, prečo stupeň invalidity bol u navrhovateľa k marcu 2012 60% a k 23.1.2013 20% a následne od 2.10.2014 75%. V tejto súvislosti doplnil, že navrhovateľ bol v tomto období rokov 2013 - 2014 viackrát hospitalizovaný, jeho zdravotný stav bol vážny. Žiadal preto doplniť dokazovanie v tom smere, aby súd si zabezpečil lekárske správy z tohto obdobia od ošetrujúcich lekárov navrhovateľa (MUDr. L. E., MUDr. T. C.), pretože MUDr. E. navrhovateľovi odmietol vydať tieto lekárske správy a pokiaľ ide o MUDr. C., tak tento čerpal dovolenku v čase, keď ich navrhovateľ žiadal poskytnúť. Žiadal preto rozhodnutie odporkyne ako nezrozumiteľné a nepreskúmateľné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. 6.Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Mala za to, že zdravotný stav navrhovateľa bol zhodnotený správne posudkovým lekárom, tento vychádzal z lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii. V posudku nebolo uvádzané, že by posudkový lekár konštatoval, že nejaké lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa nemal k dispozícii, resp., že by mal vedomosť o tom, že navrhovateľovi ich odborný lekár odmietol vydať. Tvrdila, že v odbornom lekárskom posudku bol uvádzaný celý priebeh vývoja zdravotného stavu navrhovateľa a pokiaľ navrhovateľ nedoplnil niektoré lekárske nálezy, tak nemohli byť posudkovým lekárom zhodnotené. 7.V predmetnej veci je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi (2.10.2014, 8.1.2016 a 22.6.2016), pričom z posledného posudku posudkového lekára, vyhotoveného za prítomnosti odborného lekára z odboru psychiatrie bolo zistené, že navrhovateľ je od 20.3.2012 do 22.1.2013 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, v období od 23.1.2013 do 1.10.2014 nebol uznaný za invalidného, nakoľko jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 20%, ďalej od 2.10.2014 do 25.8.2015 bol zasa uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75% a od 26.8.2015 táto jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená na 45%. V tomto posudku bolo ďalej konštatované zo strany posudkového lekára, pokiaľ ide o obdobie od 23.1.2013 do 1.10.2014, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tomto období mu preto určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20% pre somatoformnú poruchu, pričom konštatoval, že klinický stav u navrhovateľa v tomto období nevykazoval známky hlbšej depresie ani inej poruchy, ktorá by podmieňovala invalidizáciu. V posudku bolo ďalej konštatované, že do 22.6.2016 navrhovateľ nedoložil žiadne odborné nálezy, ktoré by podmieňovali zmenu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v období od 23.1.2013 do 2.4.2014, napriek tomu, že z tohto obdobia nemal posudkový lekár k dispozícii lekárske nálezy zo strany navrhovateľa (vyplýva to aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 22.6.2016, v ktorom toto obdobie nie je zhodnotené). 8.Podľa názoru krajského súdu po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom odporkyne ako aj s jednotlivými posudkami súd dospel k záveru, že odporkyňa sa zdravotným stavom navrhovateľa nezaoberala riadne, a to najmä z hľadiska stanovenia jednotlivých zmien v dátume zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola v rôznych obdobiach stanovená zo strany posudkových lekárov rozdielne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že bolo zákonnou povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie v tomto smere riadne zdôvodniť, keďže rozdielnym stanoveným miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľa. Odporkyňa preto mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), pretože odôvodnenie rozhodnutia musí byť riadnym spôsobom odôvodnené a musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že len po dostatočnom preskúmaní dátumu vzniku invalidity mohla odporkyňa zistiť rozhodné obdobie pre posúdenie nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok, takéto dokazovanie v potrebnom rozsahu však odporkyňa nevykonala, nezadovážila si všetky lekárske správy a vyšetrenia týkajúce sa navrhovateľa z obdobia rokov 2013 a 2014 a napriek tejto skutočnosti obdobie od 23.1.2013 do 1.10.2014 vyhodnotila, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa predstavuje 20%. Posudkový lekár sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, tak aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žiadateľ nárok na invalidný dôchodok od určitého dátumu, resp. z akého dôvodu v určitom období nárok na invalidný dôchodok nemá. Keďže navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporkyne takéto dôvody neobsahuje, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 9.Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X - II zo dňa 26.02.2016 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť, rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, tak, aby dátumy vzniku invalidity boli v jednotlivých obdobiach jednoznačne odôvodnené. Taktiež je potrebné, aby si posudkový lekár zadovážil lekárske správy a vyšetrenia týkajúce sa navrhovateľa za obdobie rokov 2013 a 2014, a to dopytom na jeho ošetrujúcich lekárov MUDr. L. E. a MUDr. T. C.. 10.Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 11.O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 480,56 eur pozostávajúcich z nákladov právneho zastúpenia pri dvoch úkonoch zastupujúceho advokáta s odmenou za tieto úkony: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 20.2.2017, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2017, každý z týchto úkonov bol priznaný vo výške 147,33 eur a paušálnou náhradou výdavkov 2 x 8,84 eur. Ďalej súd právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu nákladov spočívajúcich v cestovnom na trase Bratislava - Trnava a späť (27.2.2017) v celkovej výške 29,21 eur ako aj za náhradu za stratu času v celkovej výške 58,92 eur (4 x pol hodiny po 14,73 eur), pričom celkovo trovy konania navrhovateľa predstavovali 480,56 eur vrátane 20% DPH z odmeny advokáta, jeho výdavkov, náhrad cestovného ako aj náhrady za stratu času vo výške 80,09 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám zastupujúceho advokáta navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie je prípustné proti výroku o trovách konania, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.