Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200425 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200425.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Platon Technologies, s.r.o., so sídlom Hlavná 3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 279 129, právne zast.: Okenica Šula & Co. s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Zámocká 7074/30, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.103127655/2016 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103127655/2016 zo dňa 12.05.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101014761/2016 zo dňa 12.01.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II.Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 30.6.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103127655/2016 zo dňa 12.05.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101014761/2016 zo dňa 12.01.2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- Eur za porušenie § 35 ods. 2 zákona č.171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - propagovanie prevádzkovania nepovolenej hazardnej hry bez udelenej alebo vydanej licencie. 2. Žalobca v žalobe namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný dospeli k nesprávnym skutkovým záverom. Obe rozhodnutia trpia zásadnými právnymi vadami a žalovaný ako aj prvostupňový správy orgán nepostupoval v súlade so zákonom o hazardných hrách a v súlade so správnym poriadkom. Žalobca ďalej poukázal, že už vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu jasne a zrozumiteľne uviedol, že bol síce registrátorom a držiteľom internetovej domény druhej úrovne v národnej doméne „SK s názvom „kasino.sk“, nebol však nikdy prevádzkovateľom uvedenej domény ani webových stránok na tejto doméne umiestnených. Žalobca bol teda len registrátorom a držiteľom domény v súlade s pravidlami poskytovania menného priestoru v internetovej doméne SK národného registrátora domén druhej úrovne SK-NIC, a.s.. Prevádzkovateľom webovej stránky a webového sídla Z. <. však bol (resp. stále je) zákazník účastníka konania - obchodná spoločnosť SafeNames Ltd., so sídlom Linford Forum, Linford Wood, Milton Keynes, Bucks v Spojenom Kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Priamo z obsahu webových stránok umiestnených na doméne vyplýva, že stránku prevádzkuje p. J. C.. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach dostatočne nevysporiadal s dvoma zásadnými podmienkami, ktorých splnenie je nevyhnutné pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 56 ods. 3 zákona o hazardných hrách a to akým aktom žalobca propagoval hazardnú hru na prevádzkovanie ktorej nebola udelená alebo vydaná licencia a na základe akej skutočnosti je možné považovať propagované hazardné hry za hazardné hry bez udelenej alebo vydanej licencie. Žalobca ďalej namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nespĺňa zákonné náležitosti výroku vo veci samej podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku a odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Výrok prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nie je súladný s vyššie citovaným ustanovením správneho poriadku a spôsobuje ho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.5S/193/2013 zo dňa 10.2.2015 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.7S/158/2011 zo dňa 13.6.2012. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní a v jeho odôvodnení nijako nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a tieto odignoroval, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na vydanie rozhodnutia o odvolaní a akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že neprerokoval správu o výsledku kontroly so žalobcom ako účastníkom konania a po začatí správneho konania neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 13.9.2016, v ktorom uviedol, že Daňový úrad Banská Bystrica, ako orgán dozoru, pri vykonávanej dozornej činnosti zistil, že na registrovanej doméne www.kasino.sk je sprístupnená webová stránka Z., na ktorej sú ponúkané a propagované v online kasínach hazardné hry, na ktoré nebola vydaná individuálna licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je v rozpore s § 2 písm. r) zákona o hazardných hrách a § 35 ods. 2 zákona o hazardných hrách. V súvislosti s námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nemusel vyvíjať žiadnu dodatočnú aktívnu činnosť, stačí že informácie sú dostupné na verejne prístupných zdrojoch akým internet bezpochyby je. V zmysle ust. § 2 zákona č.1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov platného a účinného dňa 18.11.2015, o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka. Keďže žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s domicilom v Slovenskej republike platí, že je mu známy obsah všetkých všeobecne záväzných právnych noriem Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú jeho činnosti, čiže aj vyššie uvedených ustanovení zákona o hazardných hrách, ukladajúcich žalobcovi citované porušenie povinnosti. Tvrdenie že nie je zodpovedný za informácie nachádzajúce sa na doméne, ktorej je on držiteľom, nie je v tomto prípade spôsobilé privodiť zánik jeho zodpovednosti za porušenie citovaných právnych predpisov. V tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu. Žalobca mal vedieť aké informácie sú na jeho doméne uložené a mal konať vo veci odstránenia týchto údajov z verejne dostupnej siete alebo minimálne zamedziť k takýmto informáciám prístup, čo vyplýva aj zo zákona o elektronickom obchode. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prevádzkovateľom webovej stránky a webového sídla Z. je iná osoba, túto skutočnosť žalobca neuviedol v odvolaní. Tvrdenie žalobcu, že na webovej stránke Z. sú uvedené mená osôb a kontakty nie sú relevantné, pretože tak ako zo samotného dôkazového materiálu, ktorý pripojil sám žalobca k odvolaniu vyplýva, že ide iba o mená bez konkretizácie adresy, resp. vzťahu k držbe alebo vlastníctvu predmetnej webovej stránky resp. domény. Žalobca neuniesol vo vzťahu k týmto skutočnostiam dôkazné bremeno nielen v správnom konaní, ale neuniesol ho ani v súdnom konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že výrok je nedostatočne zrozumiteľný a určitý. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorom výrok formuloval presne, určito, stručne, s vyjadrením riešenia veci, ktoré bolo predmetom správneho konania. Z výroku je zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Žalovaný dostatočným spôsobom v odôvodnení zdôvodnil postup pri udelení uloženej pokuty a z rozhodnutia sú zrejmé dôvody uloženia pokuty ako aj právne odôvodnenie. V súvislosti s neprevzatím zásielky-upovedomenia o začatí správneho konania, žalovaný poukázal, že Daňový úrad Banská Bystrica postupoval v súlade so zákonom, keď uvedená zásielka nebola žalobcom prevzatá v odbernej lehote, bola doručená doručovateľom späť orgánu dozoru dňa 28.12.2015. Na základe uvedenej skutočnosti bola, tak ako to uvádza aj žalobca, doručená fikciou. 4. Z prvostupňového rozhodnutia krajský súd zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č.101014761/2016 zo dňa 12.01.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- Eur za porušenie za porušenie § 35 ods. 2 zákona č.171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - propagovanie prevádzkovania nepovolenej hazardnej hry bez udelenej alebo vydanej licencie. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podmienkou na prevádzkovanie hazardných hier je dodržiavanie ustanoví zák.č.171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 1 písm. c) zák.č.171/2005 Z.z. je orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier daňový úrad. Daňový úrad vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Dňa 18.11.2015 Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru zistil, že na webových stránkach Z. <. sú ponúkané a propagované v online kasínach hazardné hry, na ktoré nebola vydaná individuálna licencia podľa zák.č.171/2005 Z.z. o hazardných hrách. Podľa názoru Daňového úradu v Banskej Bystrici došlo zo strany žalobcu k propagácii nepovolenej hazardnej hry, ktorá bola prevádzkovaná bez vydanej alebo udelenej licencie podľa zákona o hazardných hrách a táto propagácia trvala dlhšie časové obdobie bez snahy o splnenie si povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona a z tohto dôvodu pristúpil prvostupňový správny orgán k uloženiu pokuty. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.2.2015 odvolanie, v ktorom v podstate poukázal na rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v žalobe. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 103127655/2016 zo dňa 12.05.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že daňový úrad pri ukladaní sankcie postupoval v zmysle zákona o hazardných hrách, uložil účastníkovi za porušenie zákona o hazardných hrách najnižšiu zákonom stanovenú sankciu podľa § 56 ods. 3 zákona o hazardných hrách vo výške 20.000,- Eur, pretože bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania ako poskytovateľ služby nedodržal zákony platné na území SR a to konkrétne zákon č.171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov, keď ako registrátor a držiteľ národnej domény Z. <. propagoval hazardné hry bez udelenej a vydanej licencie. 7. V predmetnej veci doplnil žalobu písomne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 5.9.2016, keď v tomto písomnom podaní opätovne zdôraznil, že výrok oboch rozhodnutí nespĺňa základné zákonné náležitosti výroku rozhodnutia vo veci správneho trestania a okrem iného i preto, že absentuje popis konkrétneho skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, príp. aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným výrokom. V tejto súvislosti poukázal aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č.20S/417/2011. Ďalej žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to rozsudky vo veci C-176/11 HIT et HIT LARIX (Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12.07.2012 vo veci C-176/11 HIT a HIT LARIX, ECLI:EU:C:2012:454, body 22, 33 a 34). Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica je v rozpore s touto judikatúrou, pretože podriaďuje prípustnosť propagácie zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier s plnením podmienok podľa zákona o hazardných hrách zo strany zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier, čím je porušená zásada proporcionality vyjadrená v uvedenom rozsudku Súdneho dvora EÚ. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie rozsudky Súdneho dvora a to C-243/01 Gambelli a iní, C-67/98 Zenatti, Zb. 1999 I-7289, bod 37, pričom z uvedených rozsudkov vyplýva, že pri postupe Daňového úradu Banská Bystrica ako aj žalovaného došlo k porušeniu zásady proporcionality, pretože obmedzenia uvedené v § 35 ods. 2 v spojení s § 2 písm. r) a ust. § 56 ods. 3 zákona o hazardných hrách nezodpovedajú skutočnému úsiliu príslušných orgánov Slovenskej republiky dosiahnuť ho koherentne a systematicky, ale smerujú k zvýšeniu príjmov štátnej lotérie, ktorá v tejto oblasti disponuje monopolom. 8. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že námietky žalobcu sú dôvodné. 9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č.171/2005 Z.z. (3) Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d). Podľa § 3 ods. 7 zákona č.171/2005 Z.z. (7) Prevádzkovanie zahraničných hazardných hier na území Slovenskej republiky sa zakazuje. Na území Slovenskej republiky sa zakazuje aj jednotlivý predaj žrebov, prijímanie stávok a vyplácanie výhier, vrátane sprostredkovania týchto činností, v hazardných hrách podľa odseku 2, ktorých prevádzkovateľom je zahraničný subjekt a pri ktorých sú vklady uhrádzané do zahraničia. Podľa § 10 ods. 4 zákona č.171/2005 Z.z. (4) Daňový úrad a) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona ministerstvom a je druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov, b) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu, c) môže vykonávať dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v individuálnej licencii udelenej podľa tohto zákona obcou; daňový úrad spíše o výsledku dozoru správu a zašle ju, ak sa zistia nedostatky, obci a prevádzkovateľovi hazardnej hry, d) vydáva poverenia na výkon dozoru, ak je súčasťou dozoru technická kontrola. Podľa § 22 ods. 1 zákona č.171/2005 Z.z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, hazardné hry možno prevádzkovať na základe individuálnej licencie udelenej ministerstvom alebo obcou. Podľa § 35 ods. 2 zákona č.171/2005 Z.z. (2) Propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na jej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 56 ods. 3 zákona č.171/2005 Z.z. (3) Orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. e) a f) pokutu od 20 000 eur do 500 000 eur, ak propaguje hazardné hry v rozpore s týmto zákonom. Podľa § 57 ods. 1 zákona č.171/2005 Z.z. (1) Na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, 4) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že zásadnou námietkou ktorá spôsobuje skutočnosť, že zo strany krajského súdu došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je skutočnosť, že zo strany správnych orgánov nedošlo k riadnemu procesnému postupu pri vydávaní rozhodnutia. 11. Ako vyplýva z konštatnej judikatúry NS SR pri administratívnom trestaní je potrebné dodržiavať základné zásady správneho konania a to tak, aby rozhodnutia v administratívnom trestaní rešpektovali a odrážali základné zásady správneho konania, aby rozhodnutia mohli byť preskúmateľné súdom. 12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 13. Súd dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladá sankciu správny orgán sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi predpismi. 14. Napokon aj Odporúčanie Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.2.1991 na 452 zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania. Pokiaľ ide o obsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatňovanými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy, bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. 15. V danej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, preto treba podľa názoru súdu aplikovať na uvedenú vec čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru. 16. V predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 57 ods. 3 za porušenie § 35 ods. 2 zákona č.171/2005 Z.z., pričom žalobca namieta, že orgán dozoru pri ukladaní pokuty vydal rozhodnutie, ktorého výrok nemá náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku a odôvodnenie tak isto nespĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 17. Krajský súd v Trnave konštatuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu dozoru, ktorého výrok rozhodnutia nemá náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 18. Rozhodnutia trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle § 57 ods. 3 zák.č.171/2005 Z.z. je nevyhnutné, aby správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Táto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky vo veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa porušovateľ dopustil a v čom spáchané konanie žalobcu uvedené v odôvodnení rozhodnutia spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosti zámeny skutku a možnosti opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. 19. Význam výrokovej časti spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké oprávnenie, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou a výrok rozhodnutia musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia, poruší základnú zásadu administratívneho trestania. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nebolo možné zistiť, kedy bol uvedený skutok žalobcom spáchaný, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. 20. Pokiaľ ide o porušenie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu ako aj odôvodnenie žalovaného nedostatočné, krajský súd poukazuje na to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán podrobne neuviedli akým spôsobom a v akom rozsahu žalobca realizoval hazardné hry a z uvedených rozhodnutí nie je možnosť zistiť čo považoval žalovaný za preukázané v súvislosti, že žalobca prostredníctvom svojho internetového portálu propagoval hazardné hry iných subjektov. Nepostačuje len konštatovanie, že žalobca bol registrátorom a držiteľom národnej domény druhej úrovne Z. <. a prostredníctvom tejto domény propagoval hazardné hry bez udelenej a vydanej licencie, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musí jasne vyplývať, akým spôsobom a v akom rozsahu túto činnosť vykonával. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne nezdôvodnil akým aktom (činnosťou) žalobca propagoval hazardnú hru na prevádzkovanie ktorej mu nebola udelená vydaná licencia a na základe akých skutočností je možné považovať propagovanie hazardnej hry za hazardné hry bez udelenej alebo vydanej licencie za dôvodnú. 21. Pokiaľ ide o ďalšie námietky, ktoré uviedol žalobca v žalobe, krajský súd sa k týmto námietkam nevyjadruje z dôvodu, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k závažnej procesnej chybe spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí a samotná táto skutočnosť má za následok, že obe rozhodnutia bolo potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 22. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť a to v súlade s ust. § 47 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, jasne a zrozumiteľne vymedziť skutok za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. V odôvodnení svojich rozhodnutí sa vysporiadať najmä s otázkou, akým aktom žalobca propagoval hazardnú hru na prevádzkovanie ktorej mu nebola udelená a vydaná licencia a na základe akých skutočností je možné považovať propagované hazardné hry za hazardné hry bez udelenej a vydanej licencie, vysporiadať sa ďalej so všetkými námietkami ktoré boli vznesené zo strany žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko žalovaný sa k jednotlivým námietkam dostatočne vo svojom rozhodnutí nevyjadril. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.