Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sa/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200543 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200543.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu EUROTRADE - SR a.s., Drevená 888, 924 01 Galanta, IČO: 36 265 403, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/ BEZ/2015/5521 O-291/2016 zo dňa 30.6.2016 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č.: OPS/BEZ/2015/5521 O-291/2016 zo dňa 30.6.2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Trnava číslo konania: R 208/2/2015/SE, ROZ/2016/41, 2016/6037 zo dňa 10.3.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 18.8.2016, doručenou súdu dňa 22.8.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č.: OPS/ BEZ/2015/5521 O-291/2016 zo dňa 30.6.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č.k.: R 208/2/2015/ SE, ROZ/2016/41, 2016/6037 zo dňa 10.3.2016, ktorým tento správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 3 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) tým, že žalobca ako účastník konania nariadil v kontrolovanom období júl 2014 kontrolovanému zamestnancovi J. D. (nar. XX.X.XXXX), ktorým mal dohodnutý kratší pracovný čas, prácu nadčas, čím porušil ust. § 97 ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) a tiež, že tomuto zamestnancovi neposkytol mzdu za mesiace júl, august, september 2014 v plnej výške. Zúčtoval mu mesačnú mzdu na základe vlastnej evidencie odpracovaného pracovného času zamestnancom, ktorá nie je v súlade s evidenciou odpracovaného pracovného času zamestnanca, teda zamestnancovi nezúčtoval mzdu v plnej výške za vykonanú prácu, čím porušil ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce a podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod č. 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca ako účastník konania využíval od 1.7.2014 od 8,00 hod. do 2.7.2014 do 9,50 hod. závislú prácu fyzickej osoby (J. D., nar. XX.X.XXXX), ktorý vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu - skladanie komponentov, skrutkovanie, manipulácia s bremenami, fyzická kontrola materiálu, dočasne prideleného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi na pracovisku užívateľského zamestnávateľa DHL Logistic, spol. s r.o., Diaľničná 2, 90 301 Senec, mal s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe pracovnej zmluvy zo dň 1.7.2014 a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Namietal, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 4 a 5, § 32 ods. 1, § 34, § 46 a 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ale aj so základnými zásadami trestného konania, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom trestaní. Poukázal na to, že žalovaný už raz po odvolaní žalobcu v tej istej právnej veci rozhodoval (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, č.k.: R 208/2015/SE, ROZ/2015/356, 2015/20053 zo dňa 12.10.2015 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu), pričom prvostupňový správny orgán opätovne nedostatočne a nezrozumiteľne formuloval nedostatok spočívajúcich v porušení § 97 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko s popisu skutku znovu nevyplýva, že žalobca nariadil zamestnancovi s kratším pracovným časom prácu nadčas, pričom sa jedná len o konštatovanie o rozsahu odpracovaného času na základe pravdepodobne dvoch rozdielnych evidencií pracovného času, čo už bolo prvostupňovému správnemu orgánu zo strany odvolacieho správneho orgánu vytýkané. Uviedol, že z textu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako tento dospel k takémuto konštatovaniu a akými úvahami bol pri tomto rozhodovaní vedený. Žalovaný pravdepodobne opiera svoje závery o rozdiely v evidencii pracovného času predloženej prvostupňovému správnemu orgánu tak zo strany žalobcu ako aj užívateľského zamestnávateľa vedenej na účely fakturácie za služby agentúry dočasného zamestnávania. V tejto súvislosti poukázal na to, že užívateľský zamestnávateľ predložil evidenciu pracovného času, podľa ktorej kontrolovaný zamestnanec odpracoval počas dočasného pridelenia u užívateľského zamestnávateľa celkom 187,5 hodín, zatiaľ čo žalobca predložil evidenciu pracovného času, podľa ktorej kontrolovaný zamestnanec odpracoval počas dočasného pridelenia u užívateľského zamestnávateľa celkom 120 hodín. Za relevantnú žalovaný považoval len evidenciu pracovného času predloženú užívateľským zamestnávateľom, nakoľko predstavuje podklad k fakturácii za služby agentúry dočasného zamestnávania a ktorý žalobca podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vraj potvrdil a užívateľskému zamestnávateľovi zúčtoval. Nesúhlasil preto so závermi žalovaného (tento vychádzal z evidencie pracovného času užívateľského zamestnávateľa), pretože za vedenie evidencie pracovného času zodpovedá v zmysle § 99 Zákonníka práce zamestnávateľ, t.j. žalobca, ktorý vedenie evidencie pracovného času zabezpečuje prostredníctvom svojich koordinátorov pôsobiacich okrem iného aj na tieto účely u užívateľského zamestnávateľa, a preto mal jednoznačne za to, že relevantnou je evidencia pracovného času predložená žalobcom, nie evidencia pracovného času predložená užívateľským zamestnávateľom. V tomto smere považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v súvislosti s porušením ust. § 97 ods. 2 Zákonníka práce za nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené bez akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie iba s konštatovaním, že zamestnancovi s kratším pracovným časom bola nariadená práca nadčas bez toho, že by z textu odôvodnenia vyplývalo ako dospel žalovaný k takémuto záveru. Mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a opätovne v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku nezistil presne a úplne skutočný stav veci, v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak ako to vyžaduje ust. § 46 správneho poriadku, a preto je v tejto časti nezrozumiteľné ako aj nepreskúmateľné. Ďalej namietal v súvislosti s porušením ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení (ide o porušenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 tohto zákona na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca ...), keď žalovaný vychádzal len z dôkazov, ktoré smerujú v neprospech žalobcu a napadnuté rozhodnutie opiera o vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 9.2.2015, v ktorom táto oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, ústredie preverila prihlásenie zamestnanca J. D. dňa 30.6.2014 a zistila, že takáto krátka textová SMS správa nie je evidovaná a tiež o stanovisko Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.6.2015, v ktorom tento subjekt konštatoval nesplnenie povinnosti žalobcu z dôvodu, že doručenie SMS správy nie je možné z technických dôvodov garantovať. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný vôbec neodôvodnil ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami vznesenými zo strany žalobcu, iba konštatoval, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta potvrdila, že oznamovaciu povinnosť si žalobca splnil dňa 30.6.2014, t.j. pred začiatkom výkonu práce dotknutého zamestnanca u žalobcu, a preto sa nemôže žalovaný odvolávať v napadnutom rozhodnutí na potvrdenie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Galanta zo skoršieho dátumu zo dňa 9.2.2015. Uviedol, že žalobca si splnil všetky povinnosti súvisiace s preukázaním odoslania SMS správy obsahujúcej informáciu o prihlásení dotknutého zamestnanca, pričom nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak sociálna poisťovňa neeviduje doručenie žiadnej SMS správy dňa 30.6.2014 od žalobcu, napriek tomu, že jej bol predložený dôkaz o odoslaní SMS správy. V tejto súvislosti sa žalovaný dostatočným spôsobom nezaoberal vyhodnotením dôkazov, a to najmä s poukazom na to, že existuje rozpor medzi vyjadreniami dvoch inštitúcií, a preto nemožno pripisovať tento rozpor na ťarchu žalobcu, resp. ho nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech. Žalobca ďalej poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudky NS SR sp.zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.3.2009, sp.zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.8.2012, sp.zn. 3Sžn/68/2014, 3Sž/85/2007, 8Sžo/28/2007), v ktorých je konštatované, aby správne orgány pri rozhodovaní o správnych deliktoch analogicky uplatňovali zásadu prezumkcie neviny a aby pri rozhodovaní správnych orgánov o správnych deliktoch fyzických a právnických osôb boli týmto subjektom poskytnuté rovnaké záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Taktiež poukázal na to, že zo zásady prezumpcie neviny vyplýva procesné pravidlo „in dubio pro reo“, čo znamená, že ak vykonanými dôkazmi nie je úplne preukázané dôvodné podozrenie z porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nejde o porušenie tohto zákazu. Táto zásada „in dubio pro reo“ je zvýraznená aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR (viď uznesenie NS SR sp.zn. 6To/5/2015 zo dňa 15.12.2015), čo znamená, že ak nebolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu a ak existujú pochybnosti v skutkových zisteniach týkajúcich sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, je potrebné uplatniť zásadu „in dubio pro reo“. 3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 5.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu 10.10.2016 a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa riadili zásadami správneho trestania, pričom na základe správnych skutkových zistení vec správne právne posúdili. Mal za to, že žalobca porušil ust. § 97 ods. 2 Zákonníka práce, ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce a tiež porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to tak ako je to opísané v skutkovej vete, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že žalobca porušil ust. § 97 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého u zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas, práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas a takémuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas. V danom prípade žalobca predložil k výkonu inšpekcie práce evidenciu odpracovaného času, podľa ktorej kontrolovaný zamestnanec (J. D.) odpracoval v kontrolovanom období júl 2014 celkom 120 hodín v súlade s dohodnutým pracovným časom v dodatku k pracovnej zmluve, t.j. 30 hodinový týždenný pracovný čas. Oproti tomu užívateľský zamestnávateľ - DHL Logistic, spol. s r.o. predložil evidenciu pracovného času, podľa ktorej kontrolovaný zamestnanec odpracoval celkom 187/5 hodín, pričom správny orgán pri dokazovaní vychádzal z predloženej evidencie užívateľského zamestnávateľa, ktorá je v danom prípade hodnoverná a skutočne reálna. Išlo o nadčasovú prácu, nakoľko užívateľský zamestnávateľ si vedie evidenciu v zmysle, ktoré realizuje platby za služby poskytované účastníkom konania. Taktiež mal za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Žalobca zúčtoval kontrolovanému zamestnancovi mesačnú mzdu na základe vlastnej evidencie odpracovaného pracovného času zamestnancom, ktorá nie je v súlade s evidenciou odpracovaného pracovného času zamestnanca predloženou užívateľským zamestnávateľom, teda zamestnancovi nezúčtoval mzdu v plnej výške za vykonanú prácu. Celkový rozdiel za mesiace júl, august a september 2014 vo vyúčtovaní predstavoval 222,08 eur, čo znamená, že zamestnancovi žalobca neposkytol mzdu za mesiace júl, august a september 2014 v plnej výške, ktorá mu za vykonanú prácu patrila. Táto skutočnosť je preukázaná mzdovými listami zamestnanca a evidenciou skutočne odpracovaného pracovného času zamestnanca, ktorý doložil užívateľský zamestnávateľ DHL Logistic, spol. s r.o. aj s jeho vyjadrením. Tiež pouvažoval za preukázané porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca využíval od 1.7.2014 od 8,00 hod. do 2.7.2014 do 9,50 hod. závislú prácu fyzickej osoby J. D., mal s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014 a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, nakoľko bolo preukázané, že žalobca prihlásil do registra sporiteľov sociálnej poisťovne zamestnanca dňa 2.7.2014 o 9:50:15 hod., pričom zamestnanec začal vykonávať prácu u žalobcu dňa 1.7.2014 od 8,00 hod., čo znamená, že žalobca zahlásil menovaného zamestnanca do registra poistencov sociálnej poisťovne oneskorene. Pokiaľ ide o predloženie prihlášky menovaného zamestnanca do sociálnej poisťovne, podľa ktorej bol zamestnanec prihlásený do registra poistencov sociálnej poisťovne dňa 2.7.2014 v čase 9:50:15 hod. s dátumom vzniku poistenia dňa 1.7.2014, tak žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané prihlásenie tohto zamestnanca do registra poistencov sociálnej poisťovne formou krátkej SMS dňa 30.6.2014, keď bolo zistené, že takáto krátka textová správa SMS nie je evidovaná. Mal preto za to, že žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Vzhľadom na existenciu dvoch rozdielnych stanovísk Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta bola požiadaná preto o stanovisko Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, ktorá oznámila listom zo dňa 18.6.2015, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení a správu SMS bez znalosti jej obsahu nemožno považovať za splnenie si povinnosti. 4. Krajský súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 16.10.2017, pričom právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že evidenciu pracovného času vedie zamestnávateľ a to aj v prípade, že zamestnanca dočasne pridelí užívateľskému zamestnávateľovi. Mal za to, že si splnil aj svoju zákonnú ohlasovaciu registračnú povinnosť, a to prostredníctvom krátkej textovej správy, čo bolo potvrdené aj zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky v Galante zo dňa 14.9.2016. V ostatnom poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe. 5. Poverený zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov a argumentácie uvedenej v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 5.10.2016, žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti s námietkami, ktoré boli vznesené zo strany právneho zástupcu žalobcu uviedol, že práve evidenciu užívateľského zamestnávateľa je potrebné považovať za skutočnú a reálnu, nakoľko tento najlepšie vie ktorý zamestnanec a v akom rozsahu u neho vykonával prácu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvádzané v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou voči sociálnej poisťovni uviedol, že v žiadnych stanoviskách nebolo potvrdené, že by si žalobca túto prihlasovaciu povinnosť splnil, pričom je to žalobca, ktorý musí preukázať ktorého konkrétneho zamestnanca prihlásil včas a mal by mať takúto textovú správu aj uchovanú, pretože sa jedná o agentúru, ktorá má veľký počet zamestnancov. Okrem toho ústredie Sociálnej poisťovne uviedlo, že takúto správu neeviduje. 6. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP je žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. Povinnosti zamestnávateľa (1) Zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. Správne delikty (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ, si podľa názoru žalovaného, nesplnil zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení, nakoľko využíval od 1.7.2014 od 8,00 hod. do 2.7.2014 do 9,50 hod. závislú prácu fyzickej osoby J. D., ktorý vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu - skladanie komponentov, skrutkovanie, manipuláciu s bremenami, fyzickú kontrolu materiálu, dočasne prideleného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi na pracovisku užívateľského zamestnávateľa DHL Logistic, spol. s r.o., Dialničná 2, 90 301 Senec, mal s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014 a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a taktiež mal porušiť povinnosti vyplývajúce s predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode zákona o inšpekcii práce tým, že zamestnanec J. D., ktorý mal dohodnutý kratší pracovný čas, nariadil v kontrolovanom období júl 2014 prácu nadčas a tiež tomuto zamestnancovi neposkytol za mesiace júl, august a september 2014 mzdu v plnej výške, čím porušil ust. § 97 ods. 2 Zákonníka práce, resp. ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, za čo mu bola uložená pokuta v celkovej výške 3 000 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že pri výkone Inšpekcie práce bolo zistených 6 nedostatkov, z toho 5 spočívajúcich v porušeniach v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a 1, ktorý mu bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zistené nedostatky boli správnym orgánom zdokumentované v protokole o výsledku Inšpekcie práce č.: ITA-1-32-2.3/P-E24,25-15 zo dňa 12.1.2015. 8. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v predmetnej veci správny súd posudzoval najmä otázku, či sa žalobca dopustil porušenia právnych povinností, ktoré sú mu kladené za vinu a za ktoré mu bola uložená pokuta. 9. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, ďalej správnosť správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Znamená to, že pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej časti k odôvodneniu rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Správny súd podrobil prieskumu v prvom rade výrokovú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti výroku: „účastník konania nariadil v kontrolovanom období júl 2014, kontrolovanému zamestnancovi J. D. (nar. XX.X.XXXX), ktorý mal dohodnutý kratší pracovný čas, prácu nadčas, čím porušil ust. § 97 ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce“ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný formuloval nedostatok spočívajúci v porušení § 97 ods. 2 Zákonníka práce nezrozumiteľne, keď zo strany správnych orgánov nebol riadne opísaný skutok, bez akéhokoľvek skutkovo a právne podloženého odôvodnenia iba skonštatovaním, že zamestnancovi s kratším pracovným časom bola nariadená práca nadčas bez toho, že by z tejto skutkovej vety bola zachovaná požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. V predmetnej veci tento skutok v tejto časti rozhodnutia žalovaného neobsahuje čas a spôsob jeho spáchania, a teda neboli evidované zo strany žalovaného také skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. V predmetnej veci správne orgány oboch stupňov nepostupovali v intenciách právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav správne a preto ich rozhodnutie treba považovať za predčasné. Najmä je potrebné poukázať na zistené rozpory v predložených dôkazoch (nesúlad vlastnej evidencie odpracovaného pracovného času zamestnancom, ktorá nie je v súlade s evidenciou odpracovaného pracovného času zamestnanca vedenou užívateľským zamestnávateľom ako aj rozdielnosť potvrdení Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta o registrácii zamestnanca), z čoho vyplýva, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, tieto rozpory v predložených dôkazoch náležitým spôsobom nevyhodnotili. Skutočnosť, že správne orgány nevenovali v predmetnej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, resp. zákona o sociálnom poistení. Za tohto stavu je preto potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že ak vykonanými dôkazmi nie je úplne preukázané dôvodné podozrenie z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, tak je potrebné uplatniť tzv. zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej každý, proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Znamená to, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní. 10. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu súvisiacou s evidenciou odpracovaného pracovného času zamestnanca správny súd uvádza, že spôsob a forma vedenia evidencie pracovného času závisia predovšetkým od rozhodnutia samotného zamestnávateľa a konkrétnych pracovných podmienok. Ak takáto evidencia pracovného času spĺňa požiadavky Zákonníka práce (§ 99 Zákonníka práce), musí byť rešpektovaná v akejkoľvek podobe aj v prípade kontroly z Inšpektorátu práce. V tejto súvislosti však platí, že správne vedená evidencia pracovného času zamestnancov by mala byť preukázateľná a závisí od zamestnávateľa akú formu evidencie pracovného času si zvolí. 11. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za preskúmateľné a náležite odôvodnené, pričom táto nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Za tohto stavu je preto potrebné považovať rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za predčasné, správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. O náhrade trov konania žalobcu a žalovaného rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, pričom v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR v lehote 30 dní o jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.