Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200575 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: FOR Clean, a.s., Vrbovská cesta č. 39, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 923, právne zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská č. 25, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul.63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 23.09.2016 sa žalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102927961/2016 zo dňa 23.04.2016, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2016. 2. Žalobca v žalobe namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu zo strany správcu dane a žalovaného, nesprávne právne posúdenie veci, procesné pochybenia správcu dane v priebehu daňového konania a podstatného porušenia daňového poriadku. Žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia žalovaného bol ukrátený ako daňový subjekt na svojich právach. Správca dane a odvolací orgán vychádzali zo zistenia, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že stavbu, ktorej realizácia bola fakturovaná spoločnosťou M.U.R.O. SK, s. r. o. zo dňa 08.04.2014 faktúra č. 201404/1, nebola realizovaná touto spoločnosťou. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o dielo, stavebný denník vedený stavebným dozorom aj čestné prehlásenie stavebného dozoru Ing. S. J., ktorého navrhli vypočuť ako svedka, avšak žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že výsluch svedka nebol potrebný. Správca dane poukazoval vo svojom rozhodnutí na neexistenciu preberacieho protokolu na základe ktorého by prešlo vlastníctvo stavby na žalobcu. Žalobca uviedol, že bez pochýb prevzal zhotovené dielo, začal ho užívať a nie je sporná skutočnosť, že je vlastníkom diela a rozsah dodaného diela je presne špecifikovaný v predmetnej faktúre z 08.04.2014, ktorá by zrejme pre správcu dane v prípade, že by obsahovala aj preberací protokol spĺňala jeho náležitosti a bola aj žalobcom odsúhlasená čoho dôkazom je jej reálna a riadna úhrada. Žalobca ďalej uviedol, že podľa názoru žalovaného na základe uvedených skutočností nenastali zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Disponentom k podnikateľskému účtu spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o. bol až do 19.06.2015 bývalý konateľ K. K. s tým, že konateľ spoločnosti K. K. mal dispozičné právo až do 13.06.2015 a nemohol vykonávať finančné transakcie spojené s výstavbou diela. Na základe uvedeného správca dane poprel zákonné oprávnenie konateľa spoločnosti konať v mene spoločnosti, pričom konateľ K. K. bol konateľom od 15.01.2014, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu, že zhotoviteľ neumožnil správcovi dane preveriť uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení. Žalobca nemá vplyv kontaktovať zhotoviteľa, na disponentov s jeho účtom, zabezpečiť konateľov ako svedkov a nemožno na ňom spravodlivo požadovať aby ako daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy u iných subjektov. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane mal zákonné možnosti na zistenie predmetných konateľov spoločnosti M.U.R.O. SK s. r. o., avšak tieto možnosti nevyužil a konateľa danej spoločnosti nekontaktoval ani nežiadal žiadne doklady od tejto spoločnosti. Žalobca poukazuje, že zistený skutkový stav správcu dane bol nedostatočný z dôvodu odmietnutia výsluchu navrhovaného svedka Ing. J.. Svedok K. K. bol vypočutý bez upovedomenia žalobcu bez možnosti klásť mu otázky, pretože správca dane použil informácie, ktoré boli získané zo zápisnice v inom konaní, čím bolo spôsobené, že svedok K. nebol riadne kontradiktórne vypočutý. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 26.01.2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, poukázal že Ing. S. J. ako stavebný dozor zastupoval zadávateľa t.j. žalobcu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že zápisy v predloženom stavebnom denníku neboli nikým podpísané, a preto nie je zrejmé kto tie zápisy vykonával. Po dokončení stavebných prác, malo byť dielo odovzdané objednávateľovi, o čom mal byť vyhotovený Preberací protokol, ktorý však vyhotovený nebol. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k nesprávnosti vedenia stavebného denníka a nevyhotovenia preberacieho protokolu žalobca podcenil riadnu starostlivosť a opatrenia v súvislosti s okolnosťami dodania zdaniteľného obchodu. Na základe uvedeného vznikli pochybnosti o pravdivosti vyjadrení uvedených v čestnom prehlásení K. K. konateľa spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o., v čase realizácie a dodania diela, predloženom žalobcom v zmysle záverov prijatých na ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015, kedy žalobca požiadal správcu dane o určenie primeranej doby na skontaktovanie s konateľom M.U.R.O. SK, s. r. o., z dôvodu zaobstarania relevantného dokladu, ktorý by preukázal odovzdanie a prevzatie diela zmluvnými stranami. Žalobca predložil čestné prehlásenie K. K., z ktorého vyplývalo zhotovenie diela, avšak podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva Ing. K. T. predsedu predstavenstva M.U.R.O. SK, s. r.o., vyplýva, že sa s pánom K. ani nestreli ani spolu nekomunikovali. Správnemu orgánu sa nepodarilo skontaktovať s pánom K. ani prostredníctvom viacerých pokusov miestneho zisťovania na adrese jeho trvalého pobytu ani prostredníctvom polície, a preto nemohol byť k danej veci riadne vypočutý. Žalovaný tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zdaniteľný obchod nemohol prebehnúť tak ako je deklarované spornou faktúrou. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa existencii zdaniteľného obchodu je irelevantná vzhľadom k rozporom vo vyjadreniach zúčastnených osôb v nadväznosti na predložené dôkazy a taktiež dôkazy vyplývajúce z celkových zistení. Žalovaný uviedol, že nenastali zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH neexistenciou preberacieho protokolu aj tým, že disponentom k podnikateľskému účtu spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o., bol až do 19.06.2015 bývalý konateľ K. K. s tým, že konateľ spoločnosti K. K. mal dispozičné právo až od 13.06.2015 a nemohol vykonávať finančné transakcie spojené s výstavbou diela. Žalovaný taktiež uviedol, že počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz o vzájomnej komunikácii s osobami vystupujúcimi v mene zhotoviteľa počas výstavby diela, vrátane okamihu odovzdania diela. Na základe uvedeného žalovaný je toho názoru, že námietky uvedené v žalobe nevyvracajú závery žalovaného, a preto žiadal zamietnuť podanú žalobu 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.102927961/2016 zo dňa 13.04.2016 súd zistil, že správca dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Správca dane kontrolou predloženého účtovníctva zistil, že daňový subjekt má zaúčtovanú dodávateľskú faktúru č. 201404/1 zo dňa 08.04.2014 v celkovej výške 44 415,13 eur z toho 20 % DPH 7402,52 eur za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo č. 10/2013 zo dňa 07.11.2013 uzavretej medzi objednávateľom FOR Clean a.s. a zhotoviteľom M.U.R.O. SK s.r.o.. Správca dane v daňovom konaní pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúry predloženej platiteľom ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie či predložená faktúra odráža skutočnosť. Z údajov zapísaných v Obchodnom registri SR vyplývalo, že dodávateľ M.U.R.O. SK, s.r.o., zmenil sídlo a zároveň dňa 23.12.2013 a bol do funkcie nového konateľa spoločnosti ustanovený K. K. a dňa 04.04.2014 I. F., k zmene štatutárnych zástupcov dodávateľa prišlo v priebehu plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Správca dane vyzval kontrolovaný subjekt aby dodatočne predložil ako dôkaz preberací protokol v zmysle predloženej zmluvy o dielo. Dňa 10.11.2014 daňový subjekt predložil vyjadrenie a to ukončenie realizácie dodávky v zmysle Zmluvy o dielo č. 10/2013 Hala III. - prístavba skladových priestorov na základe súpisu vykonaných prác, odsúhlasených oboma zmluvnými stranami za účasti stavebného dozoru, ktorý ho potvrdil zápisom v Stavebnom denníku, rozsah skutočne vykonaných prác uvedený vo vyúčtovacej faktúre č. 201404/1 zo dňa 08.04.2014. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že napriek existencii diela pre daňový subjekt FOR Clean, a. s., vo vzťahu k zisteniam správcu dane hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb na základe zmluvy o dielo spornou faktúrou bolo uskutočnené spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o., a preto daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a následne ani nárok na jeho uplatnenie podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že správca dane dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky relevantné dôkazy a vo veci rozhodol správne. Žalobca v rozpore s ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku dostatočne nepreukázal odpočítanie dane zo spornej faktúry a dokazovanie správcu dane spochybnilo realizáciu stavebných prác spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o.. Ďalej žalovaný uviedol, že správcovi dane vznikli odôvodnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v spornej faktúre, či boli dané práce vykonané spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt v daňovom konaní má dve povinnosti, a to tvrdiť danú skutočnosť a taktiež dokázať svoje tvrdenia. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový daňový orgán postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, keď správca dane použil informácie o dodávateľovi M.U.R.O. SK, s.r.o. získané zo zápisnice spísanej v inom konaní a nie v rámci prebiehajúceho vyrubovacieho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, správca dane posudzuje v rámci dokazovania závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože v daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia, taktiež iba vystavením faktúry a zmluvy o dielo nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Žalovaný ďalej skonštatoval, že v nadväznosti na tvrdenie daňového subjektu o nespornej existencii zdaniteľného plnenia, považuje danú informáciu za irelevantnú, vzhľadom k rozporom vo vyjadreniach zúčastnených osôb v nadväznosti na predložené dôkazy, ako aj dôkazy vyplývajúce z celkových zistení. 7. Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pričom zistil, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 uviedla, že sa pridržiava v celom rozsahu dôvodov ktoré sú uvedené v žalobe, ako aj vo vyjadrení, ktoré zaslali súdu dňa 22.02.2017. Poukázala, že správca dane, ako aj žalovaný nesprávne zistil skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a nesprávne vec posúdil. V tomto smere poukázala na smernicu o spoločnom systéme DPH, podľa ktorej treba vykladať aj daný prípad, kedy skutočnosti týkajúce sa dôkazného bremena môžu byť vykladané na ťarchu žalobcu len za splnenia dvoch podmienok, ktorými sú, že v danom prípade ide o podvod a preukáže sa, že daňový subjekt mal o takomto podvode vedomosť. Takéto skutočnosti však musí preukázať súd, resp. v daňovom konaní správca dane. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie tohto senátu v inej veci, ktorá sa týka tohto problému vo veci 14S/73/2016, v ktorom krajský súd aplikoval aj rozhodnutie NS SR 3 Sžf/1/2011. Toto rozhodnutie taktiež sa zaoberalo aj povinnosťou daňového subjektu týkajúce sa dôkazného bremena. Poukázala, že u možnostiach žalobcu nebolo možné zisťovať kto skutočne dielo vykonal, dielo však bolo vykonané, bolo prevzaté a žalobca nemal možnosť zisťovať, že ho zhotovoval zhotoviteľ a nemal ani dôvod takúto skutočnosť zisťovať. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach v celom rozsahu, ktoré zaslali súdu a dôvodov, ktoré v nich uviedli. Podľa jej názoru, neboli splnené formálne podmienky na to, aby bol žalobcovi uznaný odpočet DPH, pretože musí byť preukázané, že dielo, ktoré bolo fakturované vo faktúre, ktorá bola predložená správcovi dane zo strany žalobcu dodal práve dodávateľ, ktorý bol uvedený na tejto faktúre. Poukázala aj na to, že práve tento dodávateľ nepredložil žiadne doklady, ani účtovníctvo, z ktorých by táto skutočnosť vyplývala, správca dane dostatočne dôvod zdôvodnil, prečo nebol v konaní vypočutý navrhovaný svedok, ktorý vykonával stavebný dozor, keďže podľa správcu dane by išlo o jednostranný úkon, ktorý by neobjasnil požadované skutočnosti. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane porušil ust. § 25 daňového poriadku v súvislosti s výpoveďou svedka p. K. K., tak k tomuto uviedla, že správca dane postupoval v tomto prípade podľa ust. § 24 daňového poriadku, keď získal výpoveď svedka z iného daňového konania, ktoré prebiehalo za to isté zdaňovacie obdobie u dodávateľa. 8. Podľa § 3 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zák. č .222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12), c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 9. K jednotlivým námietkam krajský súd uvádza nasledovné: 10. Krajský súd nesúhlasí s prijatým záverom správcu dane, že žalobca sa dopustil nezákonnosti, alebo že vedel, resp. mohol vedieť, že dodávateľský subjekt sa dopustil nekalého konania. Žalovaný dokonca priznáva určité pochybenie pri vykonaní tohto dôkazu - výsluchu svedka K. K. bez prítomnosti žalobcu. Svedok K. K. bol vypočutý bez upovedomenia žalobcu, bez možnosti klásť mu otázky, pretože správca dane použil informácie, ktoré boli získané zo zápisnice v inom konaní, z čoho žalovaný vyvodil záver, že svedok bol riadne vypočutý. S týmto tvrdením žalovaného krajský súd nesúhlasí, pretože v danom prípade bolo porušené zo strany žalovaného ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ak vypovedá svedok, daňový subjekt a jeho právny zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky a správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, pričom zároveň bol v danom prípade porušený aj článok 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 11. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného s tým, že nie je potrebný výsluch stavebného dozoru Ing. S. J., ktorého navrhol vypočuť žalobca v daňovom konaní. Taktiež žalovaný neuznal ako dôkaz čestné prehlásenie stavebného dozoru o tom, že stavebné práce boli dodané spoločnosťou M.U.R.O. SK s. r. o., pretože podľa vyjadrenia žalovaného mal stavebný dozor zastupovať zadávateľa resp. investora stavby t.j. žalobcu. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že čestné prehlásenia nie sú v daňovom konaní dôkazom o tom, či stavebné práce boli dodané spoločnosťou M.U.R.O. SK s.r.o.. Žalovaný tiež uviedol vo svojom rozhodnutí, že čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz pretože to daňový poriadok nedovoľuje, a preto mal podľa názoru krajského súdu správny orgán pristúpiť k výsluchu stavebného dozoru Ing. S. J., čím by správca dane prispel k objasneniu podstatných skutočností týkajúcich sa realizácie predmetného diela. Tvrdenie žalovaného, že je na správcovi dane ktoré dôkazy v rámci daňovej kontroly vykoná je zavádzajúce, pretože úlohou správcu dane je čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav a nemôže si vyberať dôkazy ktoré vykoná a ktoré nie, najmä ak ide o dôkaz ktorý má zásadný význam pre zistenie úplného a skutočného stavu. Rovnako sa súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného resp. správcu dane, že výsluch svedka Ing. S. J. nevykonal preto, lebo tento svedok by v rámci dôkaznej situácie nepriniesol vo veci žiadne nové skutočnosti t.j. skutočnosti ktoré už správcovi neboli známe. Nie je možné, aby správca dane resp. žalovaný vyhodnocoval výpoveď svedka ešte pred jeho vypočutím. Úlohou správcu dane bolo tohto svedka vypočuť a až po vykonaní tohto dôkazu tento vyhodnotiť v kontexte ďalších dôkazov. 12. Krajský súd zdôrazňuje, že pri vzniknutých nezrovnalostiach vo výpovedi súčasného predsedu predstavenstva M.U.R.O. SK s. r. o. Ing. K. T. a konateľa dodávateľskej spoločnosti M.U.R.O. SK s. r. o. K. K. v čase realizácie a dodania diela je potrebné odstrániť nezrovnalosti vykonaním výsluchu svedka K. K., a nie iba formálne neuznať jeho podané čestné prehlásenie. Správca dane v plnej miere nevyužil všetky zákonné možnosti na zabezpečenie účasti svedka K. na vypočutie v predmetnej daňovej veci. Krajský súd poukazuje, že je neprípustné pripisovať na ťarchu žalobcu nekontaktnosť zhotoviteľa, tým že sa spochybňuje pravdivosť tvrdení. Správca dane taktiež nezdôvodnil prečo je nevierohodné dodanie stavby spoločnosťou M.U.R.O. SK s. r. o., keď konateľ K. K. v čestnom prehlásení jednoznačne potvrdil zhotovenie diela. Žalovaný poukázal, že počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz o vzájomnej komunikácii s osobami vystupujúcimi v mene zhotoviteľa počas výstavby diela, vrátanie okamihu jeho odovzdania, nebol predložený dôkaz o tom, že v priebehu výstavby diela bola na stavenisku prítomná konkrétna osoba oprávnená konať v mene zhotoviteľa, a preto podľa názoru súdu mal byť v daňovom konaní vypočutý svedok Ing. J. - stavebný dozor, ktorý by svojou výpoveďou prispel k objasneniu predmetných skutočnosti uvádzaných správcom dane. 13. Krajský súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemá vplyv kontaktovať zhotoviteľa, disponentov s jeho účtom, zastihnuteľnosť jeho konateľov ako svedkov a nemožno zo strany žalobcu požadovať, aby ako daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy a obstarávacie procesy u iných daňových subjektov. Krajský súd zdôrazňuje, že v právnom štáte nemôže orgán verejnej správy rozhodnúť o práve alebo povinnosti osoby bez toho, aby jej dal príležitosť obhajovať jej práva a záujmy v rámci zákonom upraveného procesného postupu, ak by sa tak stalo jednalo by sa o porušenie práva osoby na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy. 14. Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný apeloval vo svojom rozhodnutí na povinnú mieru opatrnosti zo strany žalobcu, kedy skutočnosti týkajúce sa dôkazného bremena môžu byť vykladané na ťarchu žalobcu len za splnia podmienok že v danom prípade ide nekalé konanie a preukáže sa že daňový subjekt mal o takomto podvode vedomosť, avšak tieto skutočnosti musí preukázať v daňovom konaní správca dane. Táto argumentácia je obsiahnutá aj v právnom názore NS SR č. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.511/1992 Zb.. V citovanom rozhodnutí sa uvádza nasledovné: “ Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má súd za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. 15. Pokiaľ správca dane a následne žalovaný tvrdia, že žalobca mal vedomosť o tom, že dodávateľ - zhotoviteľ predmetného diela nevykonal predmetné práce a vystavil klamlivú faktúru, nevystavil preberací protokol o dodaní diela, tieto tvrdenia musia byť založené na relevantných dôkazoch a nepostačuje len domnienka, že žalobca mal resp. mohol vedieť o predmetných skutočnostiach. Najmä ale v konaní daňových orgánov došlo k vážnemu procesnému pochybeniu, keď nevykonali výpovede kľúčových svedkov, ktoré mohli zásadnou mierou prispieť k preukázaniu tvrdení žalobcu. 16. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť v naznačenom smere a to v súlade s ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku. 17. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods.1 písm. e), g) SSP. 18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.