Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/87/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200575 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: FOR Clean, a.s., Vrbovská cesta č. 39, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 923, právne zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská č. 25, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 23.09.2016 sa žalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102927961/2016 zo dňa 23.04.2016, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2016. 2. Žalobca v žalobe namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu zo strany správcu dane a žalovaného, nesprávne právne posúdenie veci, procesné pochybenia správcu dane v priebehu daňového konania a podstatného porušenia daňového poriadku. Žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia žalovaného bol ukrátený ako daňový subjekt na svojich právach. Správca dane a odvolací orgán vychádzali zo zistenia, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že stavbu, ktorej realizácia bola fakturovaná spoločnosťou M.U.R.O. SK, s. r. o. zo dňa 08.04.2014 faktúra č. 201404/1, nebola realizovaná touto spoločnosťou. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o dielo, stavebný denník vedený stavebným dozorom aj čestné prehlásenie stavebného dozoru Ing. S. J., ktorého navrhli vypočuť ako svedka, avšak žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že výsluch svedka nebol potrebný. Správca dane poukazoval vo svojom rozhodnutí na neexistenciu preberacieho protokolu na základe ktorého by prešlo vlastníctvo stavby na žalobcu. Žalobca uviedol, že bez pochýb prevzal zhotovené dielo, začal ho užívať a nie je sporná skutočnosť, že je vlastníkom diela a rozsah dodaného diela je presne špecifikovaný v predmetnej faktúre z 08.04.2014, ktorá by zrejme pre správcu dane v prípade, že by obsahovala aj preberací protokol spĺňala jeho náležitosti a bola aj žalobcom odsúhlasená čoho dôkazom je jej reálna a riadna úhrada. Žalobca ďalej uviedol, že podľa názoru žalovaného na základe uvedených skutočností nenastali zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Disponentom k podnikateľskému účtu spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o. bol až do 19.06.2015 bývalý konateľ K. K. s tým, že konateľ spoločnosti Matej Mišík mal dispozičné právo až do 13.06.2015 a nemohol vykonávať finančné transakcie spojené s výstavbou diela. Na základe uvedeného správca dane poprel zákonné oprávnenie konateľa spoločnosti konať v mene spoločnosti, pričom konateľ Matej Mišík bol konateľom od 15.01.2014, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu, že zhotoviteľ neumožnil správcovi dane preveriť uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení. Žalobca nemá vplyv kontaktovať zhotoviteľa, na disponentov s jeho účtom, zabezpečiť konateľov ako svedkov a nemožno na ňom spravodlivo požadovať aby ako daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy u iných subjektov. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane mal zákonné možnosti na zistenie predmetných konateľov spoločnosti M.U.R.O. SK s. r. o., avšak tieto možnosti nevyužil a konateľa danej spoločnosti nekontaktoval ani nežiadal žiadne doklady od tejto spoločnosti. Žalobca poukazuje, že zistený skutkový stav správcu dane bol nedostatočný z dôvodu odmietnutia výsluchu navrhovaného svedka Ing. J.. Svedok K. K. bol vypočutý bez upovedomenia žalobcu bez možnosti klásť mu otázky, pretože správca dane použil informácie, ktoré boli získané zo zápisnice v inom konaní, čím bolo spôsobené, že svedok K. nebol riadne kontradiktórne vypočutý. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 26.01.2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, poukázal že Ing. S. J. ako stavebný dozor zastupoval zadávateľa t.j. žalobcu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že zápisy v predloženom stavebnom denníku neboli nikým podpísané, a preto nie je zrejmé kto tie zápisy vykonával. Po dokončení stavebných prác, malo byť dielo odovzdané objednávateľovi, o čom mal byť vyhotovený Preberací protokol, ktorý však vyhotovený nebol. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k nesprávnosti vedenia stavebného denníka a nevyhotovenia preberacieho protokolu žalobca podcenil riadnu starostlivosť a opatrenia v súvislosti s okolnosťami dodania zdaniteľného obchodu. Na základe uvedeného vznikli pochybnosti o pravdivosti vyjadrení uvedených v čestnom prehlásení Mateja Mišíka konateľa spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o., v čase realizácie a dodania diela, predloženom žalobcom v zmysle záverov prijatých na ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015, kedy žalobca požiadal správcu dane o určenie primeranej doby na skontaktovanie s konateľom M.U.R.O. SK, s. r. o., z dôvodu zaobstarania relevantného dokladu, ktorý by preukázal odovzdanie a prevzatie diela zmluvnými stranami. Žalobca predložil čestné prehlásenie Mateja Mišíka, z ktorého vyplývalo zhotovenie diela, avšak podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva Ing. K. T. predsedu predstavenstva M.U.R.O. SK, s. r.o., vyplýva, že sa s pánom Mišíkom ani nestreli ani spolu nekomunikovali. Správnemu orgánu sa nepodarilo skontaktovať s pánom Mišíkom ani prostredníctvom viacerých pokusov miestneho zisťovania na adrese jeho trvalého pobytu ani prostredníctvom polície, a preto nemohol byť k danej veci riadne vypočutý. Žalovaný tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zdaniteľný obchod nemohol prebehnúť tak ako je deklarované spornou faktúrou. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa existencii zdaniteľného obchodu je irelevantná vzhľadom k rozporom vo vyjadreniach zúčastnených osôb v nadväznosti na predložené dôkazy a taktiež dôkazy vyplývajúce z celkových zistení. Žalovaný uviedol, že nenastali zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH neexistenciou preberacieho protokolu aj tým, že disponentom k podnikateľskému účtu spoločnosti M.U.R.O. SK, s. r. o., bol až do 19.06.2015 bývalý konateľ K. K. s tým, že konateľ spoločnosti Matej Mišík mal dispozičné právo až od 13.06.2015 a nemohol vykonávať finančné transakcie spojené s výstavbou diela. Žalovaný taktiež uviedol, že počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz o vzájomnej komunikácii s osobami vystupujúcimi v mene zhotoviteľa počas výstavby diela, vrátane okamihu odovzdania diela. Na základe uvedeného žalovaný je toho názoru, že námietky uvedené v žalobe nevyvracajú závery žalovaného, a preto žiadal zamietnuť podanú žalobu 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.102927961/2016 zo dňa 13.04.2016 súd zistil, že správca dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Správca dane kontrolou predloženého účtovníctva zistil, že daňový subjekt má zaúčtovanú dodávateľskú faktúru č. 201404/1 zo dňa 08.04.2014 v celkovej výške 44 415,13 eur z toho 20 % DPH 7402,52 eur za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo č. 10/2013 zo dňa 07.11.2013 uzavretej medzi objednávateľom FOR Clean a.s. a zhotoviteľom M.U.R.O. SK s.r.o.. Správca dane v daňovom konaní pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúry predloženej platiteľom ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie či predložená faktúra odráža skutočnosť. Z údajov zapísaných v Obchodnom registri SR vyplývalo, že dodávateľ M.U.R.O. SK, s.r.o., zmenil sídlo a zároveň dňa 23.12.2013 a bol do funkcie nového konateľa spoločnosti ustanovený Matej Mišík a dňa 04.04.2014 Soňa Černoková, k zmene štatutárnych zástupcov dodávateľa prišlo v priebehu plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Správca dane vyzval kontrolovaný subjekt aby dodatočne predložil ako dôkaz preberací protokol v zmysle predloženej zmluvy o dielo. Dňa 10.11.2014 daňový subjekt predložil vyjadrenie a to ukončenie realizácie dodávky v zmysle Zmluvy o dielo č. 10/2013 Hala III. - prístavba skladových priestorov na základe súpisu vykonaných prác, odsúhlasených oboma zmluvnými stranami za účasti stavebného dozoru, ktorý ho potvrdil zápisom v Stavebnom denníku, rozsah skutočne vykonaných prác uvedený vo vyúčtovacej faktúre č. 201404/1 zo dňa 08.04.2014. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že napriek existencii diela pre daňový subjekt FOR Clean, a.s., vo vzťahu k zisteniam správcu dane hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb na základe zmluvy o dielo spornou faktúrou bolo uskutočnené spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o., a preto daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a následne ani nárok na jeho uplatnenie podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 103576094/2016 zo dňa 22.07.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že správca dane dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky relevantné dôkazy a vo veci rozhodol správne. Žalobca v rozpore s ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku dostatočne nepreukázal odpočítanie dane zo spornej faktúry a dokazovanie správcu dane spochybnilo realizáciu stavebných prác spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o.. Ďalej žalovaný uviedol, že správcovi dane vznikli odôvodnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v spornej faktúre, či boli dané práce vykonané spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt v daňovom konaní má dve povinnosti, a to tvrdiť danú skutočnosť a taktiež dokázať svoje tvrdenia. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový daňový orgán postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, keď správca dane použil informácie o dodávateľovi M.U.R.O. SK, s.r.o. získané zo zápisnice spísanej v inom konaní a nie v rámci prebiehajúceho vyrubovacieho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, správca dane posudzuje v rámci dokazovania závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože v daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia, taktiež iba vystavením faktúry a zmluvy o dielo nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Žalovaný ďalej skonštatoval, že v nadväznosti na tvrdenie daňového subjektu o nespornej existencii zdaniteľného plnenia, považuje danú informáciu za irelevantnú, vzhľadom k rozporom vo vyjadreniach zúčastnených osôb v nadväznosti na predložené dôkazy, ako aj dôkazy vyplývajúce z celkových zistení. 7. Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.103576094/2016 zo dňa 22.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalovaný dňa 06.02.2018 kasačnú sťažnosť. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/13/2018 zo dňa 11.06.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/61/2016-46 zo dňa 07.12.2017 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 10. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.10.2019, pričom predvolal na pojednávanie právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného. 11. Žalobca a jeho právna zástupkyňa sa pojednávania nezúčastnili, pričom právna zástupkyňa neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronicky dňa 22.10.2019 a súhlasila, aby súd prejednal vec v jej neprítomnosti. 12. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých tvrdeniach a vyjadreniach ktoré predniesli a predložili súdu. 13. Krajský súd v Trnave podľa § 469 SSP, viazaný právnym názorom kasačného súdu, vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 14. Pri rozhodovaní vychádzal krajský súd z právneho názoru vysloveného kasačným súdom v bodoch 38. až 54. 15. Krajský súd v Trnave, viazaný právnym názorom NS SR, pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúr ktoré boli predložené žalobcom pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, ale za týmto účelom preveril aj všetky okolnosti a spôsob dokazovania vykonané správnym orgánom a preveril aj to či predložené faktúry reálne odrážajú vykonanie stavebných prác. Krajský súd konštatuje, že správca dane ako aj žalovaný v rámci dokazovania vykonali všetky potrebné úkony a dospeli k záveru, že napriek existencii diela, daňový subjekt FOR Clean, a.s. vo vzťahu k zisteniam správcu dane hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb na základe zmluvy o dielo deklarovaných spornou faktúrou bolo uskutočnené spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o. 16. Krajský súd konštatuje, že žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom boli poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nevedel predložiť pri svojich tvrdeniach zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach, pritom neuniesol dôkazné bremeno. 17. Pre vierohodnosť dodania stavby spoločnosťou M.U.R.O.SK, s.r.o. je možné použiť len také listinné dôkazy príp. výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz o vzájomnej komunikácii s osobami vystupujúcimi v mene zhotoviteľa počas výstavby diela, vrátane okamihu jeho odovzdania, nebol predložený dôkaz o tom, že v priebehu výstavby diela bola na stavenisku prítomná konkrétna osoba oprávnená konať v mene zhotoviteľa, vrátane momentu odovzdania diela, nebol predložený žiadny relevantný doklad podpísaný alebo vyhotovený dodávateľskou spoločnosťou okrem zmluvy o dielo a spornej faktúry. 18. Krajský súd zistil, že dňa 09.10.2014 zamestnanci správcu dane vykonali ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil Ing. K. T., predseda predstavenstva spoločnosti žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie fakturovaných prác na základe spornej faktúry. Na tomto pojednávaní bol zamestnancom správcu dane predložený ako dôkaz stavebný denník, v ktorom však jednotlivé zápisy neboli nikým podpísané a preto sa z neho nedalo zistiť kto za zhotoviteľa tieto zápisy vykonával. V tejto súvislosti treba poukázať na charakter tvrdenej činnosti dodávateľa o uskutočnení, ktoré sa má v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia, ako aj zápisy v stavebnom denníku ( § 46a, § 46d citovaného zákona). Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, do ktorého sa zaznamenajú všetky podstatné udalosti. Zapisujú sa doň všetky dôležité údaje o vykonaní stavebných prác, čo má význam okrem iného pre účel kontroly priebehu výstavby i určenia zodpovednosti za škodu. Stavebník je povinný ho uchovať po dobu 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a musí byť k dispozícii na stavbe po celý čas jej uskutočnenia. 19. Z dikcie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky za ktorých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovar, ktorý mu naozaj bol dodaný konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na uplatnenie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či v predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenia o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou M.U.R.O. SK, s.r.o. 20. Krajský súd preto v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalované správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie vo veci, náležite zistili skutkový stav a vyvodili z neho aj právne závery. 21. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 168 SSP, keďže u žalovaného sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody krajský súd nezistil. 22. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.