Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200582 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: KASA ZÁLOŽNÁ akciová spoločnosť, so sídlom Hradbová 5, 040 01 Košice, IČO: 36 204 081, právne zastúpený: JUDr. František Kočka, advokát, so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice, adresa pre doručovanie: Timonova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2016/4572, O - 462/2016 zo dňa 04.08.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 28.09.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: OPS/BEZ/2016/4572, O- 462/2016 zo dňa 04.08.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo R 98/2016/SE zo dňa 31.05.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 Zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 2.000,-Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania. 2. Žalobca v žalobe namietal, že bol ukrátený na svojich právach oboma rozhodnutiami správnych orgánov, pričom správne orgány uložili pokutu a vyvodili zodpovednosť len na základe toho, že žalobca ako zamestnávateľ si splnil oneskorene povinnosť prihlásiť zamestnankyňu do evidencie Sociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keď jej pracovný pomer vznikol 05.05.2014 a žalobca ju do evidencie Sociálnej poisťovne prihlásil až 12.05.2014. Žalobca nepopiera, že zamestnankyňu G. H. prihlásil do evidencie Sociálnej poisťovne oneskorene, avšak kategoricky odmieta, že túto zamestnankyňu nelegálne zamestnával a odmieta zodpovednosť za tzv. čiernu prácu podľa zákona o nelegálnej práci a takisto odmieta aj zaplatiť uloženú sankciu vo výške 2.000,- Eur, ktorú považuje za neprimeranú. Žalobca nemal záujem G. H. zamestnávať nelegálne, nechcel vykonávanie prác touto zamestnankyňou pred orgánmi verejnej správy tajiť a nekonal ani v úmysle vyhnúť sa plneniu odvodových či daňových povinností. Pokiaľ ide o zamestnanie dotknutej zamestnankyne žalobcom, štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky nebola spôsobená žiadna škoda. Účelom celého zákona o nelegálnej práci je ochrana pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle a preto aj sankcie by mali postihovať iba takých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby nelegálne. Uloženie sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci je bez akýchkoľvek pochybností súčasťou tzv. správneho trestania. Aj keď zákon o inšpekcii práce neobsahuje hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu postihovania za správne delikty, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o zodpovednosti účastníka za spáchanie takéhoto správneho deliktu, sú správne orgány v zmysle analógie „legis“ povinné postupovať podľa právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s trestnými zásadami a sú povinné rešpektovať i článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa názoru žalobcu správne orgány neskúmali dôsledne splnenie ďalších podmienok, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt, vrátane zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci. Žalobca ďalej namietal, že vo veci nebolo žiadne ústne prejednanie správneho deliktu a žalobca nebol predvolaný na žiadne ústne pojednávanie na Inšpektorát práce v Trnave. Uvedeným spôsobom teda došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalobca cituje ustanovenia správneho poriadku § 21 ods. 3, § 3, § 32, § 46 správneho poriadku. Záverom žalobca konštatuje, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, boli porušené zásady trestného konania podľa trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj pri ukladaní sankcií v rámci správneho trestania a boli porušené základné zásady ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je treba použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 28.10.2016, v ktorom uviedol, že žalobné námietky považuje za nedôvodné. Argumentácia žalobcu, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posúdili zle vec po právnej stránke je nesprávna, keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt nelegálneho zamestnávania, zákon jednoznačne prikazuje Inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postih podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, nakoľko sa jedná o inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata je v tom, že kontrolovanému subjektu (v danom prípade žalobca mal štatút zamestnávateľa), vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie, čo znamená, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu za správne delikty nepodstatným či k porušeniu právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného subjektu iných subjektov ako kontrolovaného subjektu alebo či kontrolovaným subjektom došlo následne k odstráneniu zistenia porušenia právneho predpisu. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. jednoznačne uvádza čo je nelegálnym zamestnaním, a to, že nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom je to, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že pri zisťovaní správneho deliktu a rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladanie sankcie je potrebné postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti, žalovaný uvádza, že každý konkrétny správny delikt je potrebné posudzovať nie iba podľa toho či po formálnej stránke naplňuje skutkovú podstatu, ale aj z hľadiska materiálneho korektívu. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe uvádza, v prípade využitia analógie trestného práva, konkrétne inštitútu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 trestného zákona, že analógia predstavuje interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup, všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa a na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené konkrétne podmienky. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní zákonným spôsobom, keď umožnil žalobcovi sa vyjadriť k veci, navrhovať dôkazy, tento využil svoje procesné právo a k začatiu správneho konania sa v stanovenej lehote písomne vyjadril. Žalobca žiadne návrhy k vykonaniu nevzniesol, žiadne dôkazy nepredložil, ani nariadenie ústneho pojednávania nežiadal. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, vo veci zistil riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 98/2016/SE, ROZ/2016/439/ 2016/12201 zo dňa 31.05.2016 súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca ako účastník konania využíval v čase od 05.05.2014 do 12.05.2014 do 12,49 hod. na prevádzke Záložňa, Malokapušianska 3, Veľké Kapušany, závislú prácu fyzickej osoby G. H., nar. XX.X.XXXX ako vedúcej prevádzky, s ktorou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2014, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods.1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.6.2016 odvolanie, v ktorom namietal, že uloženie pokuty je neprimerané a je v rozpore s účelom zákona č.82/2005 Z.z., pretože nebolo cieľom žalobcu niekoho nelegálne zamestnávať, išlo len o administratívne pochybenie kedy nebola zamestnankyňa prihlásená do evidencie Sociálnej poisťovne včas. 6. Žalovaný Národný inšpektorát práce Košice svojim rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/4572, O - 462/2016 zo dňa 04.08.2016, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava. Poukázal na ustanovenie § § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré stanovuje, že nelegálne zamestnanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplní si povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Z dikcie ust. § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti resp. pred začatím jeho výkonu práce. Keďže pri kontrole bolo zistené, že žalobca, ktorý zamestnáva na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zamestnankyňu G. H. s nástupom práce od 05.05.2014, túto prihlásil do evidencie Sociálnej poisťovne až 12.05.2014 o 12,49 hod. je jednoznačne preukázané, že spáchal správny delikt v zmysle ust. ustanovenie § § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že uloženú pokutu považuje za správnu, pretože bola uložená v súlade s ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č.125/2006 Z.z., kde je rozsah pokuty určený od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,-Eur, takže pokuta bola uložená na najnižšej možnej hranici ako pripúšťa zákon. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 7.8.2017, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 8. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil listom doručeným súdu dňa 04.08.2017, v ktorom súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. 9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca vo svojej žalobe nespochybnil skutkový stav, ktorý spočíval v tom, že žalobca neprihlásil svoju zamestnankyňu do evidencie Sociálnej poisťovne ešte pred nástupom jej práce, teda pred faktickým začatím výkonu jej práce a s týmto prihlásením meškal týždeň. Pokiaľ ide o námietku, že sa v predmetnej veci nekonalo ústne prejednanie priestupku, poukázal poverený zástupca na to, že v skutkových zisteniach neboli žiadne rozpory, žalobca uznal, že došlo k oneskorenému prihláseniu jeho zamestnanca a ust. § 21 správneho poriadku umožňuje správnemu orgánu dať na úvahu či ústne prejednanie vykoná alebo nie a v danom prípade to správny orgán nepovažoval za potrebné. 10. Podľa § 3 ods. 2 zák.č.82/2005 Z.z. Zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. Povinnosti zamestnávateľa (1) Zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. Správne delikty (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 19 ods. 6 zák.č.125/2006 Z.z. (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 11. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava uskutočnil dňa 16.12.2015 inšpekciu práce u žalobcu so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo uvedené v protokole č.ITA-21-4-1.2/P-B24,28-16 zo dňa 21.01.2016 v časti nelegálne zamestnanie v bode č.1, ktoré spočíva v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ktoré mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to tým, že využíval v čase od 05.05.2014 do 12.05.2014 do 12,49 hod. na prevádzke Záložňa, so sídlom Malokapušianska 3, Veľké Kapušany, závislú prácu fyzickej osoby G. H., nar.XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2014, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). 12. Protokol bol prerokovaný dňa 21.01.2016 s p.H. A., výkonným riaditeľom spoločnosti, na základe splnomocnenia, účastník konania sa v stanovenej lehote vyjadril, vo svojom vyjadrení uviedol, že nedostatok bol odstránený ešte pred výkonom kontroly a že nebolo žiadnym úmyslom nelegálne zamestnávať menovanú, o čom svedčí skutočnosť, že menovanú prihlásil do Sociálnej poisťovne dňa 12.05.2014 s dátumom od 05.05.2014. 13. Krajský súd teda konštatuje, že v zistenom skutkovom stave neboli žiadne rozpory medzi tvrdeniami žalobcu, ani žalovaného. Jednoznačne však bolo preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ neprihlásil pred začiatkom výkonu práce svoju zamestnankyňu do evidencie Sociálnej poisťovne, čo bolo zistené aj elektronickým výpisom z registra poistencov Sociálnej poisťovne, kde bolo preukázané, že táto bola prihlásená až 12.05.2014 o 12,49 hod. s dátumom od 05.05.2014. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, čo nespochybňujú účastníci konania, že pracovníčka - zamestnankyňa žalobcu G. H. mala uzatvorenú so žalobcom pracovnú zmluvu 29.04.2014 s dátumom nástupu do práce 05.05.2014. 14. Krajský súd preto tieto skutkové okolnosti ďalej neskúmal, pričom sa zameral na námietky ktoré vzniesol žalobca a ku ktorým uvádza nasledovné: 15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebolo jeho úmyslom zamestnávať zamestnankyňu „na čierno“ a týmto jeho konaním nevznikla štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky žiadna škoda, krajský súd poznamenáva, že povinnosťou každého zamestnávateľa, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, splniť si povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde z ust. § 231 os. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti resp. pred začatím výkonu jeho práce. V danom prípade tak bolo povinnosťou žalobcu, aby svoju zamestnankyňu G. H. prihlásil ešte pred dátumom 05.05.2014 do evidencie Sociálnej poisťovne, aby tak predišiel tomu, že jeho konanie bude kvalifikované ako priestupok v oblasti týkajúcej sa zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. je kogentné ustanovenie, ktoré je vo vzťahu k ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní doplňujúcim právnym predpisom a ktorého podmienky je potrebné aby zamestnávateľ dodržiaval. V opačnom prípade je konanie zamestnávateľa kvalifikované ako priestupok v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V danom prípade je teda na zodpovednosti zamestnávateľa niesť dôsledky za takéto konanie, ktoré je v rozpore s prijatou právnou úpravou v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 16. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, tak ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č.125/2006 Z.z. jednoznačne ukladá povinnosť Inšpektorátu práce pri zistení takéhoto porušenia nelegálneho zamestnávania uložiť pokutu od 2.000,-Eur do 200.000,-Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- Eur. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a preto nemožno považovať túto pokutu za neprimeranú tak ako to tvrdí žalobca. Zákon č.125/2006 Z.z. neumožňuje správnemu orgánu, aby sa rozhodoval či pokutu uloží alebo nie, pretože z uvedeného ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod l citovaného zákona vyplýva povinnosť uložiť takúto pokutu pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie a tým umožniť žalobcovi aby sa k predmetnej veci vyjadril a pokiaľ tak správny orgán nevykonal došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, krajský súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje. Z ust. § 21 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak ustanoví osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. V danom prípade podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné, a to vzhľadom na to, že v skutkových zisteniach neboli žiadne rozpory vo vyjadreniach žalobcu ani žalovaného. Žalobca sám priznal, že z jeho strany došlo k opomenutiu prihlásenia svojej zamestnankyne do evidencie Sociálnej poisťovne a žalobca sa k tejto skutočnosti aj písomne vyjadril po tom ako mu bol doručený protokol o výsledku inšpekcie. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ak ide o riešenie otázok súvisiacich s navrhovanými dôkazmi a je potrebné, aby sa k týmto dôkazom mohol účastník konania vyjadriť, v danom prípade však nebolo vo veci vykonané žiadne dokazovanie v rámci ktorého by bolo potrebné vypočúvať svedkov, oboznamovať sa s listinnými dôkazmi, pretože výsledkom inšpekcie práce bol protokol č.ITA-21-4-1.2/P-B24,28-16 zo dňa 21.01.2016, ktorý bol ešte v ten istý deň prejednaný so zástupcom žalobcu a ktorý sa k týmto nedostatkom aj vyjadril ešte predtým ako prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty. Ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné vykonávať a preto podľa názoru krajského súdu správny orgán postupoval v danej veci v súlade so zákonom, keď vo veci nenariadil ústne prejednanie veci. 18. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zo strany prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného došlo k správnemu výkladu ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s ust. § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. a preto krajský súd obe rozhodnutia považoval za vecne správne a žalobu zamietol. 19. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nezistil dôvody pre ktoré by bolo možné tieto trovy žalovanému ako orgánu štátnej správy priznať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.