Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200680 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobkyne: MUDr. F. N., bytom Y. XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.40286-3/2016-BA zo dňa 20.9.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave č.306-20/2016-TT zo dňa 14.4.2016 (rozhodnutie o vzniku poistenia) a rozhodnutia žalovanej č. 54007-2/2016-BA zo dňa 20.9.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočky v Trnave č. 306-21/2016 zo dňa 14.4.2016 (rozhodnutia o zániku poistenia), takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 40286-3/2016-BA zo dňa 20.09.2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, č.306-20/2016-TT zo dňa 14.04.2016 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 54007-2/2016-BA zo dňa 20.09.2016 a rozhodnutie a č.306-21/2016-TT zo dňa 14.04.2016 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. III. Súd žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa- pobočka v Trnave dňa 14.4.2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon") vydala rozhodnutie č. 306-20/2016-TT, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. N. (s uvedením dátumu narodenia) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2006. (Toto rozhodnutie bude súd v ďalšom uvádzať ako „rozhodnutie o vzniku poistenia"). 2. V rozhodnutí o vzniku poistenia po uvedení citácie ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení od 1.1.2005 do 31.12.2007 je uvedené nasledovné: „Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Váš príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 bol 309 713 SKK, čo je suma vyššia ako 82 800 SKK, t. j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda Váš príjem za rok 2005 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2006. Vzhľadom na uvedené, Vám od 1. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a pre SP, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia" (koniec cit.). Žiadne ďalšie dôvody rozhodnutie neobsahuje. 3. Sociálna poisťovňa - pobočka v Trnave dňa 14.4.2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon") vydala rozhodnutie č. 306-21/2016-TT, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. N. ( s uvedením dátumu narodenia) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007. (Toto rozhodnutie bude súd v ďalšom uvádzať ako „rozhodnutie o zániku poistenia"). 4. V rozhodnutí o zániku poistenia po uvedení citácie ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení od 1.1.2005 do 31.12.2007 je uvedené nasledovné: „Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vyplýva, že Váš príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2006 bol 0 SKK (daňové priznanie za rok 2006 ste nepodali), čo je suma nižšia ako 91 200 SKK, t.j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda Váš príjem za rok 2006 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2007. Vzhľadom na uvedené, Vám dňa 30. júna 2007 zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a preto SP, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia" (koniec cit.). Žiadne ďalšie dôvody rozhodnutie neobsahuje. 5. Proti rozhodnutiam uvedeným v bode 1/ a 3/ dotknutá účastníčka konania (žalobkyňa) podala odvolania v rovnakom znení, doručené príslušnej pobočke 12.5.2016 osobne. V odvolaniach uvádza, že odvolania sa vzťahujú k rozhodnutiam zo 14.4.2016 č.306-20, 21/2016-TT, v ktorých sa „vo výroku rozhodnutia ustanovuje, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mi nezaniklo dňa 31.3.2005, ale zaniklo 30.6.2007" (koniec cit.). 6. Z obsahu odvolania vyplýva, že účastníčka konania mala za to, že jej povinné poistenie zaniklo vyznačením v spise 31.3.2005 a keďže sa jej podaniu vyhovelo v celom rozsahu, preto neobdržala rozhodnutie o zániku povinného poistenia. Poisťovňa nemohla nariadiť obnovu nedávkového konania, pretože od zániku poistenia uplynula doba dlhšia ako jeden rok. Poukázala na to, že výrok rozhodnutia má byť jasný, stručný a zrozumiteľný vrátane uvedenia predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nie je podľa účastníčky konania zrejmé, podľa akého predpisu sa rozhodlo a nevyplýva to ani z odôvodnenia. Poukázala na judikatúru NS SR a Rezolúciu č.(77)31 Výboru ministrov RE podľa ktorej sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje, a teda na povinnosť správneho orgánu postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Namietala aj skutočnosť, že nebola upovedomená o začatí predmetného nedávkového konania a nemala príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 7. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím z 20.9.2006 č.40286-3/2016-BA zamietla odvolanie účastníčky konania proti rozhodnutiu vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a napadnuté rozhodnutie č.306-20/2016-TT, potvrdila. Sociálna poisťovňa rovnako rozhodnutím zo dňa 20.9.2016 č.54007-2/2016-BA zamietla odvolanie účastníčky konania a potvrdila prvostupňové rozhodnutie aj vo veci zániku povinného poistenia č.306-21/2016-TT. Dôvody vyššie uvedených rozhodnutí o odvolaní uvedie súd v súvislosti s preskúmaním ich zákonnosti v ďalšej časti tohto rozsudku. 8. Proti rozhodnutiam SP - ústredia uvedeným v bode 7/ podala účastníčka konania - žalobkyňa samostatné správne žaloby s návrhom na ich spoločné prejednanie a rozhodnutie a s návrhom na priznanie odkladného účinku podaných žalôb. Žiadala, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) ods. 3 SSP. 9. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k žalobám vyjadrila v medziach zodpovedajúcich obsahu rozhodnutí o odvolaní. 10. Krajský súd uznesením z 27.10.2017 pod sp. zn. 44Sa/31/2016 návrhu na spojenie vecí a návrhu na priznanie odkladného účinku podaných žalôb vyhovel z dôvodov uvedených v predmetnom uznesení. 11. Krajský súd v Trnave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podaných žalobách preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov Sociálnej poisťovne podľa § 199 a nasl. SSP a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, ktorú žalovaná predložila a s jej vyjadreniami k správnym žalobám dospel k záveru, že podaným žalobám je dôvodné v plnom rozsahu vyhovieť. 12. S poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 SSP podané žaloby súd posudzoval neformálne, aj nad rámec žalobných bodov v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 SSP z dôvodu, že taký postup bol v záujme spravodlivej ochrany práv žalobkyne v súdnom konaní. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 podľa § 107 ods.1 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 uviedla, že podľa dostupných informácií SPú bola pre rok 2005 stanovená suma (príjem/základ dane) 82.800,- Sk pre posúdenie vzniku poistenia. Podľa daňového priznania za rok 2005 list SD SZČO SPú považovala za SZČO období od 01.01.2005-31.03.2005. V predmetom období bol jej základ dane 35.516,- Sk, čo vyplýva z daňového priznania. Podľa predkladaných dokumentov (mesačný výkaz poistného a príspevok január - marec 2005 z SP) je preukázaný odvod poistného za mesiac, kedy bola SZČO. Rozhodnutím TSK som sa stala odborným zástupcom spoločnosti CHYROF s.r.o. poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti. Tým prešla z režimu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti do režimu zákonníka práce, nakoľko v zmysle zákona odborný zástupca je v pracovnoprávnom alebo odbornom vzťahu s držiteľom povolania, ktorým je CHYROF od 01.04.2005 a teda status SZČO od uvedeného dňa stratila. Žalovaná preto nesprávne vykladá ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, nakoľko iba podľa licencie Slovenskej lekárskej komory nie je možné vykonávať činnosť lekára, túto je možné vykonávať iba na základe príslušného rozhodnutia samosprávneho kraja. Poukázala na ust. 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a v tejto súvislosti poukázala, že činnosť SZČO prestala vykonávať ku dňu 31.03.2005, a odborným zástupcom sa stala pre spoločnosť CHYROF, s.r.o. dňa 01.04.2005. Samotná licencia ju neoprávňovala otvoriť si ambulanciu a poskytovať zdravotnú starostlivosť, pretože musela mať povolenie z VÚC. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zastáva názor, že žalobkyňa mala status SZČO v spornom období a to podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010 a to z dôvodu z toho, že mala licenciu, na základe ktorej mohla vykonávať zdravotnú starostlivosť. Poprela, že len na základe povolenia môže žalobkyňa vykonávať zdravotnú starostlivosť tak, ako to prezentuje samotná žalobkyňa. Táto skutočnosť je v rozpore s ust. § 4 písm. b) zák. č. 578/2004 Z.z. , ktorý predpokladá na výkon zdravotnej starostlivosti postačuje, aby bola držiteľkou licencie, spomínané rozsudky, ktoré uvádzala žalobkyňa sa netýkala obdobných vecí, ide o rozhodnutia ešte z roku 2010, ktoré sa týkali licencie L1C, ktorá bola vydávaná pre právnické osoby. V súvislosti s námietkou, ktorú predniesla žalobkyňa na pojednávaní týkajúcej sa jej príjmu, poukázala, že táto námietka nebola vznesená žalobkyňou v písomnej žalobe, teda ide o rozšírenie dôvodov žaloby. Na to, aby bola osoba posudzovaná ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010 nie je významné, či vykonáva činnosť, významnou okolnosťou , či vykonáva činnosť, významnou skutočnosťou je to, že je držiteľkou oprávnenia - licencie. Tento právny názor bol prezentovaný v rozsudku NS SR 1 Sž16/2016 z 27.06.2017. Vznik a zánik povinného nemocneného poistenia bol zo strany SPú u žalobkyni posudzovaný správne, pričom za rok 2005 dosiahla žalobkyňa požadovaný príjem na to, aby jej vzniklo nemocenské poistenie, pričom v roku 2006 takýto príjem nedosiahla a preto jej zo zákona zaniklo povinné nemocenské poistenie. 13. Dôvody oboch rozhodnutí SP - ústredia, ako odvolaciemu orgánu, pokaľ sa týkajú potvrdenia správnosti procesných postupov prvostupňového orgánu - pobočky SP, sú v zásade totožné. Postupy prvostupňového orgánu poisťovne považoval odvolací orgán za zákonné. 14. Žalovaná SP - ústredie, ako odvolací orgán, uvádza, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa podľa § 172 ods. 1 zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a preto postupuje podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí do vecnej príslušnosti pobočky. Súčasne dôvodila tým, že pokiaľ sa konanie začalo z podnetu pobočky, je začaté konanie odo dňa, keď pobočka urobila voči účastníkovu prvý úkon a tým môže byť aj vydanie rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že disponuje rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý sa stotožnil s právnym názorom SP, že za prvý úkon voči účastníkovi možno považovať aj vydanie rozhodnutia (sp.zn. 7 Sžso/20/2010 z 24.2.2011), pokiaľ poisťovňa disponuje potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Ďalej dôvodila tým, že nemá povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon o správnom konaní. Taktiež zákon neukladá poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípade navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutie pobočky spĺňa tiež všetky náležitosti uvedené v § 209 zákona. 15. S uvedenými dôvodmi rozhodnutia žalovanej sa krajský súd zásadne nestotožňuje. Hoci je vecne správne procesné východisko žalovanej, že na konanie a rozhodnutie žalovanej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (zák.č.71/1967 Z.z.), neznamená to, že na konanie orgánov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy sa nevzťahujú ústavné princípy vlastné právnemu štátu a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, tak ako na to žalobkyňa poukázala aj v podanom odvolaní. 16. Aj v konaní vo veciach podľa zákona o sociálnom poistení musí byť garantované právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka, ako základné právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súd odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 83/93, ktorý jednoznačne rozhodol, že právo na prerokovanie sa priznáva aj pred orgánom verejnej správy. 17. Z predloženej spisovej dokumentácie je zjavné, že svoje ústavné právo na prerokovanie veci v jej prítomnosti nemohla žalobkyňa uplatniť, pretože jej príslušný orgán - pobočka SP neoznámila vôbec začatie konania. Vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná vychádzala a vydaním preskúmavaných rozhodnutí išlo o absolútne nepredvídateľné začatie konania. Konanie pobočky má všetky znaky arbitrárnosti, t.j. konania vedeného bez vedomia účastníka a bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci, čo sa napokon prejavilo aj v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu vydanému pobočkou, ktoré trpí absolútnym nedostatkom dôvodov, nemala účastníčka ani reálnu možnosť podať odvolanie, ktoré by vystihovalo právnu a skutkovú podstatu predmetu konania. 18. Žalovaná v odvolacom konaní len pokračovala v arbitrárnom spôsobe konania a rozhodnutia s tvrdením, že sa v konaní riadila rozsudkom Najvyššieho súdu z 24.2.2011 sp.zn. 7 Sžso/20/2010. Súd v prvom rade podčiarkuje, že označené rozhodnutie NS SR bolo vydané v skutkovo a právne úplne rozdielnej právnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia pochádzali od samotného účastníka konania. Pre argumentáciu žalovanej v prejednávanej veci je odkaz na uvedené rozhodnutie NS SR absolútne neprijateľným východiskom pri posudzovaní otázky, či môže byť prvým úkonom voči účastníkovi konania až doručenie rozhodnutia vo veci. Pobočka taktiež neoznámila žalobkyni, ako účastníčke konania, a ktorej záujmov sa konanie týka, začatie konania podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná sama v rozhodnutí podčiarkla slová, že podľa uvedeného ustanovenia zákona má pôsobnosť rozhodovať v sporných prípadoch. Ak má však pobočka začať konanie vo veci z toho dôvodu, že ide o „sporný prípad", potom v právnom štáte nemožno akceptovať, ak orgán v spornej veci koná a rozhoduje bez účastníka, ktorého sa „spor" týka. 19. V danom prípade tiež nemožno pri preskúmavaní postupu pobočky ako aj odvolacieho orgánu prehliadnuť nedostatok právnej úvahy, na základe ktorej dospeli orgány Sociálnej poisťovne k záveru, že ide o „sporný prípad" a na akom základe a prečo sa „spornosť prípadu" začala riešiť, a to bez účastníka, s časovým odstupom 9-10 rokov od doby, v ktorej malo vzniknúť a následne zaniknúť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Z rozhodnutí pobočky vôbec nevyplýva z akých skutkových a právnych skutočností „sporný prípad" vznikol a čo je jeho podstatou, pričom odvolací orgán považoval rozhodnutie za náležite odôvodnené v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení. 20. Hoci rozhodnutie odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne dôvody konania v spornej veci, bez vyjadrenia účastníka sporu k predmetu konania a bez jeho reálnej možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, je aj rozhodnutie o odvolaní arbitrárne. Práve tým, že širšie skutkové zistenia a právne závery boli uvedené až v rozhodnutí o odvolaní, bola účastníčka konania ukrátená o možnosť žiadať o ich preskúmanie v administratívnom konaní. 21. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaná (a rovnako prvostupňový orgán) okrem porušenia ústavného práva žalobkyne na právnu ochranu v štádiu administratívneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy porušila aj postupy konania dané ustanovením §§ 195 a 196 zák.č.461/2003 Z.z. najmä tým, že jej nedala možnosť vyjadriť sa vo veci a nemala možnosť vyjadriť sa ani k zadováženým písomnostiam a uviesť tvrdenia, ktoré môžu byť v jej prospech, pričom žalovaná je povinná aj z úradnej moci objasňovať rovnako a dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Tým je daný dôvod zrušenia rozhodnutí žalovanej a aj rozhodnutí pobočky z dôvodov podľa § 191 ods. 1 d), e) a g) správneho súdneho poriadku. 22. Ako už bolo uvedené v bode 19/, odvolací orgán rozšíril dôvody rozhodnutia vo veci vzniku poistenia od 1.7.2006 v porovnaní s dôvodmi, ktorými argumentoval prvostupňový orgán. V rozhodnutí o odvolaní citoval znenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.7.2006 ako aj v znení od 1.8.2006 do 31.12.2010 ako aj ustanovenie § 3 ods. 4 zák.č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti"), podľa ktorého zdravotnícke povolanie sa vykonáva o.i. aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ďalej uviedol, že Slovenská komora vydala účastníčke (žalobkyni) Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) v odbore oftalmológia právoplatné 23.2.2005, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a podľa žalovanej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z uvedeného odvolací orgán vyvodil, že účastníčka mala v predmetnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná na základe príslušných ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného vzniklo účastníčke podľa názoru žalovanej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č.439/2004 Z.z. účinného od 1.1.2005 do 31.12.2007 a to od 1.7.2006, teda od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu. Odvolací orgán pritom vychádzal z údajov daňovej správy, tak ako boli uvedené aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu, podľa ktorých žalobkyňa mala príjmy podľa žalovanej z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov za rok 2005 v sume ktorá bola vyššia ako suma stanovená zákonom na vznik povinného poistenia. 23. Žalobkyňa v podanej žalobe proti uvedenému rozhodnutiu uviedla, že v spornom období (rok 2005) jej Trnavský samosprávny kraj (ďalej len „TSK") na základe jej žiadosti zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore oftalmológia rozhodnutím č.j. TA/2005/1028 zo 17.3.2005. Žalobkyňa má udelenú licenciu Slovenskej lekárskej Komory (ďalej len „SLK") odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore oftalmológia podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovateľoch, č. L1C/TT/0035 z 15.2.2005, ktorú k žalobe pripojila. Odborného zástupcu vykonáva pre spoločnosť CHIROF s.r.o., ktorá prevádzkuje zdravotnícke zariadenie na základe povolenia TSK zo 17.3.2005, ktorú k žalobe tiež pripojila. Podľa názoru žalobkyne je licencia vydaná SLK v zmysle § 68 ods. 7 zákona o poskytovateľoch dokladom odbornej spôsobilosti lekára a predpokladom na vydanie povolenia samosprávneho kraja, na základe ktorého možno potom prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. Nakoľko povolenie prevádzkovať neštátne zdravotnícke zariadenie bolo zrušené rozhodnutím TSK, žalobkyňu podľa jej názoru treba posudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce, nakoľko od roku 2005 pracovala a do dnešného dňa pracuje ako odborný zástupca pre spoločnosť CHIROF, teda pre držiteľa povolenia. Ak sa držiteľ licencie rozhodne vykonávať činnosť pre držiteľa povolenia, v žiadnom prípade sa nestáva SZČO. Žalobkyňa sa v žalobe nevyjadrila, či je držiteľkou Licencie L1A, na ktorú sa žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí odvoláva. 24. Krajský súd konštatuje, že žalovaná predložila súdu ako súčasť administratívneho spisu kópiu písomnosti s názvom „Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár" č. L1A/ TT/0035/05 z 15.2.2005 vydanú Slovenskou lekárskou komorou (ďalej len "SLK") podľa § 68 os. 1 písm. a) zákona č.578/2004 Z.z., ktorá nadobudla právoplatnosť 23.2.2005, s uvedením mena a priezviska žalobkyne, pre odbor oftalmológia, čo zodpovedá dôvodom preskúmavaného rozhodnutia. So zreteľom na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nevyplýva SLK povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni predmetnú (a ani akúkoľvek inú) licenciu (SP nie je ani v zozname inštitúcií, ktorým bola vydaná licencia doručená), pričom predmetná kópia je opatrená prezentačnou pečiatkou pobočky poisťovne v Trnave s čitateľným dátumom „2015", ako aj pečiatkou o overení originálu zo 16.5.2016, vyvstáva prinajmenšom otázka, na základe čoho sa do dispozície žalovanej dostala v roku 2015 predmetná licencia (kópia) a na základe čoho dospela k záveru, že práve na jej základe účastníčka (žalobkyňa) vykonávala v roku 2005 samostatnú zárobkovú činnosť s príjmom, ktorý odôvodňoval vznik povinného poistenia od 1.7.2006 v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 25. Licencia L1A podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák.č. 578/2004 Z.z. sa vydáva na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, pričom podľa § 10 uvedeného zákona samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie (!) zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný (!) poskytovateľ na základe povolenia. Držiteľ licencie L1A nemusí mať priamo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 11 zákona o poskytovateľoch, ako to tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe, avšak ani licencia L1A sama osebe nepostačuje pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe, keďže podľa zákona je vykonávaná u iného poskytovateľa, ktorý zákonom vyžadovaným povolením podľa § 11 zákona disponuje. Len z obsahu dohody týchto dvoch poskytovateľov môže byť zrejmý charakter ich vzájomného vzťahu (pracovnoprávny, obchodnoprávny či iný), ktorý by na strane držiteľa licencie L1A prípadne zodpovedal charakteru samostatnej zárobkovej činnosti. Z uvedených hľadísk sa žalovaná vecou nezaoberala. 26. Žalovaná nezisťovala, či žalobkyňa reálne a akou formou poskytovala zdravotnú starostlivosť u iného poskytovateľa, kedy začala vykonávať samostatnú zdravotnícku prax u iného poskytovateľa a prípadne kedy ju ukončila, čo mohla a mala zisťovať predovšetkým z výsluchu samotnej žalobkyne. 27. V rozhodnutí žalovanej nie je zmienka o skutočnosti, ktorá vyplýva z písomnosti pochádzajúcej z činnosti poisťovne (bez čitateľného názvu tejto písomnosti), ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovanej, podľa ktorej žalobkyňa je vedená ako osoba na riadku 2 - ZEL - ako zamestnávateľ od 1.12.2004 do 31.3.2005, a na riadku 4 - je vedená ako zamestnanec ! od 1.4.2005, pričom ako odvádzateľ poistného je vedený CHIROF s.r.o.. Uvedené záznamy v dokumentácii žalovanej môžu potvrdzovať tvrdenie žalobkyne, že na základe rozhodnutia TSK jej zaniklo oprávnenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia a tým jej zaniklo k 31.3.2005 aj povinné poistenie a že je zamestnancom CHIROF s.r.o. od 1.4.2005. Od uvedeného dátumu nie je v dokumente sociálnej poisťovne evidovaný iný záznam o takej činnosti žalobkyne v roku 2005, ktorá by bola vedená ako samostatná zárobková činnosť. 28. Ani z podkladu, ktorý sa nachádza v predloženom administratívnom spise a je pripisovaný daňovej správe (ale ktorý nie je opatrený názvom dokladu a ani nie je verifikovaný), nemožno vyvodzovať, že žalobkyňa mala za rok 2005 príjem zo SZČ prevyšujúci hranicu, od ktorej vzniká od 1.7.2006 povinné poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom uvedený podklad nedáva žiadnu informáciu o tom, za aké obdobie bol uvedený príjem dosiahnutý a z akej konkrétnej činnosti (či z činnosti súvisiacej s prevádzkou neštátneho zdravotníckeho zariadenia a v akej výške alebo prípadne aj z činnosti na základe licencie L1A u iného poskytovateľa na základe iného ako pracovnoprávneho vzťahu. 29. Podľa názoru súdu za oprávnenie na vykonávanie činnosti predpokladané v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie žalovanej, je treba považovať také rozhodnutie s konštitutívnym účinkom na základe ktorého môže byť určitá činnosť priamo vykonávaná. Licencia L1A taký charakter nemá, pretože sama osebe nezakladá subjektu okrem oprávnenia aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť. Možno ju vykonávať až na základe dohody/ zmluvy s iným poskytovateľom a subjekt s licenciou L1A má len oprávnenie uchádzať sa o vykonávanie tejto činnosti u iného poskytovateľa. 30. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky o vzniku poistenia k 1.7.2006 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ vychádza z právneho názoru, že už samotná existencia licencie L1A je oprávnením predpokladaným v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí. Rozhodnutie samotné je však vydané aj na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci pokiaľ ide o zisťovanie okolností využívania predmetnej licencie u iného poskytovateľa. 31. Rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 30.6.2007 vychádza z rovnakých skutkových zistení, ako rozhodnutie o vzniku poistenia, vrátane v spise sa nachádzajúcich dokladov. 32. Žalovaná nereagovala na odvolací dôvod žalobkyne, ktorý uviedla v odvolaní proti rozhodnutiam pobočky č.20,21/2016-TT, t. j. že pobočka „ustanovila, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo 31.3.2005, ale zaniklo 30.6.2007" (koniec cit.). Žalovaná nežiadala od žalobkyne vysvetlenie uvedeného odvolacieho dôvodu, hoci ako to už bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, otázka zániku poistenia k 31.3.2005 je pre posúdenie veci významná. 33. Je nepochybné, že pokiaľ sa nepreukázala dôvodnosť rozhodnutia o vzniku poistenia k 1.7.2006 a preto súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil žalované rozhodnutie, bolo potrebné zrušiť aj následné a vecne súvisiace rozhodnutie o zániku poistenia k 30.6.2007, pričom súd nepovažoval za dôvodné, aby sa uvedeným rozhodnutím podrobnejšie zaoberal. Odkazuje pritom na dôvody tohto rozsudku pod bodom 22 až 30. 34. Dôvodom zrušenia žalovaných rozhodnutí je tiež porušenie ustanovenia 209 os. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože vo výroku rozhodnutí pobočky absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo o vzniku poistenia a o zániku poistenia a odvolací orgán tento nedostatok neodstránil. Ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) a § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú vecnú pôsobnosť pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, takým ustanovením nie sú. Je na žalovanej, aby v súlade s požiadavkou zákona podľa § 209 ods. 3 určila vo výroku rozhodnutia ustanovenie zákona, pod ktorý je možné subsumovať zistený skutkový stav. 35. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Je na žalobkyni, aby trovy konania vyčíslila. 36. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.