Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoKR/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016898281 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016898281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: ENERGO CONTROL, s.r.o., Pri plynárni 2, Košice, IČO: 36 205 788, zastúpený: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & partners, s.r.o., Štúrova 27, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Illeš proti žalovanej: Mgr. Eva Timár Myjavcová, Štúrova 42, Šaľa, správca úpadcu KORVI SLOVAKIA, s.r.o., Nové Osady 79, Veľké Úľany, IČO: 36 825 280, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/4/2015-362 zo dňa 23.03.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie rozhodnutím vydaným dňa 23.03.2016 pod č.k. 25Cbi/4/2015-362 určil, že pohľadávky žalobcu ENERGO CONTROL s.r.o. so sídlom Pri plynárni 2, 040 01 Košice, IČO: 36 205 778 a to pohľadávka č. 1 v celkovej výške 174.921,90 eur z toho istina 129.093,65 eur a úrok z omeškania 45.828,25 eur, pohľadávka č. 2 v celkovej výške 18.450,83 eur z toho istina 14.089,98 eur a úrok z omeškania 4.360,85 eur, pohľadávka č. 3 v celkovej výške 197.630,26, z toho istina 150.920,40 a úrok z omeškania 46.709,86 eur, pohľadávka č. 4 v celkovej výške 130.809,62 eur z toho istina 99.892,80 eur a úrok z omeškania 30.916,82 eur, pohľadávka č. 5 v celkovej výške 43.873,49 eur z toho istina 33.504 eur a úrok z omeškania 10.369,49 eur, pohľadávka č. 6 v celkovej výške 14.937,16 eur z toho istina 11.330,40 eur a úrok z omeškania 3.506,76 eur, pohľadávka č. 7 v celkovej výške 26.454,34 eur z toho istina 20.256 a úrok z omeškania 6.198,34 eur, pohľadávka č. 8 v celkovej výške 154.921,50 eur z toho istina 119.400 eur a úrok z omeškania 35.521,50 eur, pohľadávka č. 9 v celkovej výške 36.662,96 eur z toho istina 28.344 a úrok z omeškania 8.318,96 eur, pohľadávka č. 10 v celkovej výške 23.146,19 eur z toho istina 17.991,60 eur a úrok z omeškania 5.154,59 eur, pohľadávka č. 11 v celkovej výške 1.262,53 eur z toho istina 985,20 eur a úrok z omeškania 277,33 eur, pohľadávka č. 12 v celkovej výške 2.657,32 eur z toho istina 2.073,60 eur a úrok z omeškania 583,72 eur, pohľadávka č. 13 v celkovej výške 13.546,48 eur z toho istina 10.570,80 eur a úrok z omeškania 2.975,68 eur, pohľadávka č. 14 v celkovej výške 1.641.244,73 eur z toho istina 1.280.721,60 eur a úrok z omeškania 360.523,13 eur, pohľadávka č. 15 v celkovej výške 20.298,96 z toho istina 15.840 eur a úrok z omeškania 4.458,96 eur, pohľadávka č. 16 v celkovej výške 28.461,60 eur z toho istina 22.209,60 eur a úrok z omeškania 6.252 eur, pohľadávka č. 17 v celkovej výške 15.181,70 eur z toho istina11.846,82 eur a úrok z omeškania 3.334,88 eur, pohľadávka č. 18 v celkovej výške 12.926,98 eur z toho istina 10.099,20 eur a úrok z omeškania 2.827,78 eur, pohľadávka č. 19 v celkovej výške 15.063,34 eur z toho istina 11.917,20 eur a úrok z omeškania 3.146,14 eur, pohľadávka č. 20 v celkovej výške 14.148,71 eur z toho istina 11.193,60 eur a úrok z omeškania 2.955,11 eur, pohľadávka č. 21 v celkovej výške 3.104,22 eur z toho istina 2.480,40 eur a úrok z omeškania 623,82 eur, pohľadávka č. 22 v celkovej výške 4.926,72 eur z toho istina 3.982,80 eur a úrok z omeškania 943,92 eur, v celkovej výške pohľadávok 2.594.531,55 eur, z toho istina 2.008.743,65 eur, úrok z omeškania vo výške 585.788,90 eur prihlásené v konkurze na majetok úpadcu KORVI SLOVAKIA s.r.o. so sídlom 79, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 36 825 280 vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/37/2013: toré vznikli z titulu zmluvy o dielo č. 742100/12 zo dňa 3.10.2012 neskôr upravenej dodatkami č. 1 zo dňa 15.11.2012, č. 2 zo dňa 16.12.2012, č. 3 zo dňa 10.1.2013, č. 4 zo dňa 5.2.2013, č. 5 zo dňa 8.3.2013, č. 6 zo dňa 14.3.2013, č. 7 zo dňa 3.4.2013, č. 8 zo dňa 29.4.2013, č. 9 zo dňa 31.5.2013, č. 10 zo dňa 28.6.2013, č. 11 zo dňa 5.8.2013, zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým č. 27 až 48 sú čo právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti oprávnené a nesporné . Súd tiež uložil úpadcovi KORVI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Nové Osady 79, Veľké Úľany, IČO: 36 825 280 povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 974,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku . 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že jeho pohľadávky, ktoré špecifikoval v petite návrhu prihlásené do konkurzného konania vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 242/2014 dňa 18.12.2014, ktorým bol na majetok úpadcu spoločnosti KORVI SLOVAKIA s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu bola ustanovená žalovaná, sú čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti oprávnené a nesporné. 3. Žalobca poukazoval na to, že v prihlasovacej lehote si ako veriteľ u správkyne prihlásil pohľadávky súhrnnou prihláškou, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok a ktoré boli správkyňou popreté z dôvodu neúčinnosti zmluvy o dielo pre odporovateľnosť právnemu úkonu a tiež z dôvodu, že rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj s inými dodávateľmi, ktorí si nároky uplatnili prihláškami. Žalobca v žalobe uviedol, že s úpadcom dňa 03.10.2012 uzatvoril zmluvu o dielo č. 742100/12, doplnenú Dodatkami č. 1 -11, z ktorej žalobcovi ako zhotoviteľovi voči úpadcovi v postavení objednávateľa diela vznikli pohľadávky, ktoré žalovaná správkyňa poprela. Pohľadávky si uplatňoval i s úrokom z omeškania, ktorý pri každej prihlásenej pohľadávke vyčíslil, keď vychádzal z úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo v časti K.II a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej faktúry do dňa vyhlásenia konkurzného konania voči úpadcovi. Žalobca dôvodnosť prihlásených pohľadávok s príslušenstvom preukazoval odsúhlasenými a podpísanými protokolmi o dodaní a vykonaní montážnych prác, podloženými dodacími listami o dodávke elektroinštalačných prvkov s príslušenstvom. V protokoloch o vykonanom diele úpadca potvrdzoval vykonané práce a súhlasil s vystavením faktúr podľa zmluvne dohodnutého spôsobu. Žalobca dodacie listy a protokoly o vykonaní diela predložil k žalobnému návrhu ako dôkaz o oprávnenosti každej špecifikovanej pohľadávke. Podmienkou pre vystavenie faktúr podľa bodu D.I zmluvy o dielo bolo schválenie míľnikových správ (protokol o práci) a dodacích listov úpadcom. Žalobca v žalobe zdôraznil, že všetky dodacie listy a protokoly o vykonanej práci pripojil i k súhrnnej prihláške a dostatočným spôsobom tak preukázal existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávok čo do právneho dôvodu i výšky. 4. K žalobnému návrhu sa písomne vyjadrila žalovaná a uviedla, že zmluva o dielo a dodatky k nej boli uzatvárané v čase úpadku, ktorý bol z účtovných dokumentov úpadcu zrejmý a celková cena plnenia, ktorú si žalobca uplatnil prihláškou je podľa jej názoru neprimeraná, niekoľko násobne prekračuje hodnotu samotného liehovaru, k čomu poukázala i uviedla, že cenu prác konzultovala i s odborníkmi a považuje za vhodné prípadné ustanovenie znalca za účelom zistenia skutočného rozsahu a ceny prác a dodaných materiálov, preto žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. 5. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaná zdôraznila, že prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom ich uplatnil a žiada priznať žalobca neexistujú, práce z ktorých vznikli vykonané neboli, ani nebol dodaný materiál v sume pohľadávok. Uvedené tvrdenie podporila poukazom na rozpočet, ktorý si zabezpečila od projektanta, ktorý dodávku elektromateriálu a prác projektoval. Podľa projektu celková hodnota vykonaných prác a dojednaných materiálov bola projektantom určená vo výške 108.758,65 eur, čo značne presahuje žalovanú a do konkurzu prihlásenú sumu. Zároveň poukázala na výpoveď riaditeľa úpadcu D. D., ktorý v trestnom konaní uviedol, že celková finančná hodnota rekonštrukčných prác nepresiahla sumu 3.200.000,- eur, z čoho vyplýva, že montážne protokoly a faktúry, ktoré žiada žalobca nemôžu byť relevantným dôkazom o vykonaní diela za cenu vo výške 2.200.000,- eur. 6. Súd prvej inštancie vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalovanú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil, že dňa 03.10.2012 spoločnosť KORVI SLOVAKIA s.r.o. ako objednávateľ uzatvorila podľa § 536 a nasl. Obchod. zák. so spoločnosťou ENERGO CONTROL s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 7421 00/12, podľa ktorej predmetom plnenia bola dodávka a montáž elektroinštalácie v liehovare Sedín - intenzifikácia. Dielo sa členilo na výrobu a dodávku rozvádzačovej techniky, dodávku montážneho materiálu, realizáciu montážnych prác, vypracovanie správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške pre zmontované zariadenia. Cena bola zmluvnými stranami dohodnutá v časti C. zmluvy ako cena pevná. V časti D. Platobné podmienky, sa strany dohodli na etapovitej fakturácii, ktorej prílohou budú miľníkové správy a dodacie listy schválené zástupcom objednávateľa. Podľa zmluvy je objednávateľ oprávnený vrátiť faktúru v lehote splatnosti a vyznačiť na nej dôvod vrátenia, ak faktúra bola vystavená v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Podľa časti označenej K. má zhotoviteľ právo objednávateľovi fakturovať úroky z omeškania z neuhradenej časti splatnej faktúry vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. 7. Súčasťou zmluvy o dielo č. 7421 00/12 boli zmluvnými stranami uzatvorené Dodatky č. 1 až 11, ktoré žalobca k návrhu priložil spolu s a faktúrami, ktorými jednotlivé pohľadávky vzniknuté titulom plnenia vystavoval úpadcovi. Ku každej faktúre bol priložený dodací list so špecifikáciou dodaného materiálu a protokol o práci, dodacie listy aj protokoly o práci sú podpísané zástupcom objednávateľa. V každom z protokolov o práci zástupcovia zmluvných strán konštatujú, že zhotoviteľ splnil platobný míľnik a zhotoviteľ je tak oprávnený vystaviť príslušnú faktúru. K niektorými protokolom o práci sú pripojené aj denné záznamy stavby s určením presného popisu realizovaných montážnych prác ,odsúhlasené a potvrdené aj zástupcom odberateľa. 8. Žalobcom uplatnené pohľadávky žalovaná poprela oznámením zo dňa 11.3.2015 adresovanom právnemu zástupcov i veriteľa čo do právneho dôvodu a výšky v celkovej sume vrátane istiny i uplatneného úroku z omeškania. Popretie správkyňa vykonala čo do právneho dôvodu a výšky, ku ktorým doslovne ako dôvod uviedla „neúčinnosť zmluvy o dielo z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu; rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj s inými dodávateľmi, ktorí si nároky uplatnili prihláškami“. 9. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky zachovania lehôt vyžadovaných podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR a zistil, že žalobca prihlášky pohľadávok zaslal správkyni v lehote určenej podľa § 28 ods. 2 ZKR a žalovaná ich v 30 dňovej lehote poprela . Písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.3.2015 a tak dňom 17.3.2015 začala plynúť žalobcovi lehota 30 dní podľa § 32 ods. 9 ZKR na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si právo na určenie popretých pohľadávok uplatnil na súde žalobou doručenou dňa 9.4.2015 teda včas. 10. Žalovaná pohľadávky poprela z dôvodu neúčinnosti zmluvy o dielo, z dôvodu odporovateľnosti právnemu úkonu a z dôvodu, že rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj inými dodávateľmi, ktorý si nároky uplatnili prihláškami. Súd prvej inštancie popierací prejav žalovanej zhodnotil ako popretie z viacerých dôvodov, a tak skúmal každý osobitne. 11. Dôvod popretia pre odporovateľnosť právnemu úkonu a tým jeho neúčinnosť žalovaná založila na tvrdení, že zmluva o dielo v znení dodatkov je neúčinným právnym úkonom z dôvodu odporovateľnosti, keď dohodnutú cenu diela označila za neprimeranú, preto i vzájomné plnenia sú neprimerané . Cena, na ktorej sa strany dohodli nie je cenou obvyklou a reálnou, k čomu predložila rozpočet projektovej kancelárie, o ktorý svoje tvrdenie opierala. K tomuto popieraciemu dôvodu prvoinštančný súd zdôraznil, že predmetom tohto súdneho konania nie je skúmanie splnenia podmienok odporovateľnosti zmluvy o dielo a jej dodatkov. Právo odporovať konkrétnemu právnemu úkonu je samostatným nárokom, ktorého sa mohla žalovaná domáhať na súde a preto neprimeranosť plnenia ako dôvod zakladajúci neúčinnosť platného právneho úkonu nemôže byť skutočnosťou spochybňujúcou právny titul a výšku žalobcom ako veriteľom prihlásenej pohľadávky a posudzovanie primeranosti resp. neprimeranosti zmluvou dohodnutej ceny diela nie v danom konaní pri posudzovaní oprávnenosti nároku rozhodujúca, z toho dôvodu súd dospel k záveru, že tento právny dôvod popretia nie je dôvodný . 12. Za ďalší dôvod popretia pohľadávky správkyňa označila skutočnosť, podľa ktorej rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj s inými dodávateľmi, ktorý si nároky uplatnili prihláškami. Ani tento dôvod popretia prvoinštančný súd nepovažoval za opodstatnený pre zamietnutie žaloby a vyhodnotil ho ako nedôvodný, k čomu skonštatoval, že akékoľvek iné záväzkové vzťahy úpadcu s jeho inými zmluvnými partnermi nemôžu byť pre posúdenie nároku žalobcu rozhodujúce a žalovaná správkyňa ničím nezdôvodnila, ako by mali záväzkové vzťahy úpadcu s inými spochybňovať právny titul a výšku pohľadávky žalobcu vzniknutú so záväzkového vzťahu s úpadcom. Súd preto dospel k záveru, že prihlásené pohľadávky z uvedeného dôvodu odporkyňa poprela opäť neodôvodnene. 13. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a úpadcom vznikol platný záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o dielo. V súlade so zmluvnými podmienkami žalobca dielo zrealizoval. Dodacie listy, protokoly o práci a denné záznamy stavby, na základe ktorých žalobca vystavoval faktúry vo výške uplatnených a správkyňou popretých pohľadávok sú pre posúdenie oprávnenosti dôvodu popretia zásadné a rozhodujúce. Všetky doklady sú potvrdené k tomu oprávneným zástupcom úpadcu ako objednávateľom, neboli žiadnym spôsobom spochybnené ani namietané, neboli voči nim vznesené žiadne nároky z vád, z toho dôvodu správkyňou vyslovené pochybnosti o rozsahu a výške dohodnutej ceny diela nie sú preukázané a dostatočné k tomu, aby ich súd považoval za opodstatnené dôvody popretia, ktorými by bol žalobou uplatnený nárok spochybnený a tak súd skonštatoval, že žalovaná správkyňa pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca čo do právneho dôvodu a výšky domáha v tomto konaní nespochybnila a nezaložila neopodstatnenosť podanej žaloby. Prvoinštančný súd ešte poukázal na úkon úpadcu, ktorý dňa 30.4.2014, čo bolo ešte pred vyhlásením konkurzu, všetky fakturované pohľadávky písomne odsúhlasil. Tým, že úpadca faktúrami vyjadrenú odplatu za vykonané dielo nezaplatil včas a riadne, nesplnil svoju povinnosť, preto súd za dôvodné považoval pohľadávky nielen v časti istiny, ale i zmluvného úroku z omeškania, ktorého výška a výpočet nebol žalovanou v konaní spochybňovaný. 14.Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 15, 16, ZKR a § 28 ods. 6 ZKR v spojení s § 536 ods. 1, 2 Obchod. zák. a žaloba v celom rozsahu dôvodne. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej výšku náhrady trov konania vyčíslil a k povinnosti ich zaplatiť zaviazal žalovanú stranu sporu. V súvislosti s vysvetlením znenia výroku o tejto povinnosti uviedol, že trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné ich uspokojiť z konkurznej podstaty. V konaní bola neúspešná správkyňa, ale zaplatiť trovy konania nie je jej osobnou povinnosťou, i keď v konaní vystupuje namiesto úpadcu a náhrada trov konania je pohľadávkou proti úpadcovi. 16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalovaná správkyňa úpadcu odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok označila za nezákonný, ktorý bol súdom predčasne vydaný bez toho, aby bolo vykonané relevantné dokazovanie, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. ako i podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súd o veci rozhodol napriek tomu, že existuje pre vydanie rozhodnutia dôvodná prekážka, ktorou je dvojité uplatnenie nároku žalobcu, ktorý si ho uplatnil tak v konaní incidenčnom ako aj v excindačnom v podobe žaloby na vylúčenie majetku zo súpisu, vedenej žalobcom voči žalovanému na základe výhrade vlastníckeho práva. Odvolateľka nesúhlasila so skutkovým stavom zisteným a vyhodnoteným súdom prvej inštancie, trvala na tom, že dôvod popretia pohľadávok je daný pre ich spornosť, k čomu uviedla, že nároky a vznik pohľadávok žalobca odvodzuje zo zmluvy o dielo č. 7421/00/12 zo dňa 03.10.2012, v ktorej je predmet diela definovaný ponukou č. 42/12/Vr, REV.0 zo dňa 17.09.2012, ktorá pritom nie je súčasťou zmluvy o dielo a popis míľnik v časti D. Platobné podmienky, odkazuje na projekt, ktorý tiež nie je súčasťou zmluvy o dielo, uvedené listiny nie sú ani súčasťou súdneho spisu a podanej žaloby. Dodatok č. 3 k zmluve o dielo odkazuje na ponuku č. 20/12/Vr, ktorá tiež nie je súčasťou spisu, rovnako ako dodatok č. 4, ktorý odkazuje na ponuku č. 03/13/Vr, dodatok č. 6 odkazujúci na ponuku č. 19/13/Vr, dodatok č. 9 odkazujúci na ponuku č. 55/13/Dd, dodatok č. 11 odkazujúci na ponuku č. 67/13/Dd, preto nie je ani možné dostatočne určiť a bez reálneho projektu od príslušnej projektovej dokumentácie porovnať vyhotovené dielo s faktúrami, preto nie je možné ani odkontrolovať protokoly o vykonaných prácach a v nich uvedený pojem „míľniky“ nie je možné skontrolovať a nepochybne uviesť, či práce skutočne boli aj vykonané. 17. Súd pochybil, keď nevykonal ani dôkaz vypočutím navrhnutého svedka D. D., výpoveďou ktorého mohli byť odstránené rozpory k otázke skutočne dodaného materiálu a rozpočtu, ktoré nie sú súhlasné, preto názor súdu o dohodnutej cene diela v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti nemôže obstať. Zmluvná voľnosť nie je absolútna a mohla by zasiahnuť do zásad poctivého obchodného styku upraveného v ust. § 265 Obchod. zák. Skutočnosť, že žalovaná neodporovala zmluve o dielo podľa § 57 ZKR znamená, že nie je možné odporovať neplatnému právnemu úkonu, ktorým zmluva o dielo práve z dôvodu rozpory ceny s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi je a tým je založená absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. Pre uvedený rozpor bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zmluvou o dielo ako absolútne neplatným právnym úkonom zaoberať, pretože z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť nárok na žalobcom požadované plnenie. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. c) a d) O.s.p. založil súd odmietnutím vykonať výsluch D. D., ktorý protokoly o vykonaných prácach podpisoval, súd mal vykonať i ohliadku na mieste samom a ustanoviť znalca za účelom zistenia rozsahu dodaného diela. Ak sa súd odvoláva na uznanie inventarizácie záväzkov, ktorým úpadca nenamietal v nej uvedené faktúry, odvolateľ zdôraznil, že inventarizácia záväzkov nepredstavuje žiadne uznanie dlhu, ktorá skutočnosť je už rozsiahlou judikatúrou vyriešená. 18. Okrem toho správkyňa v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie ponechal bez odôvodnenia výhradu vlastníctva, ktorá je v zmluve o dielo v časti L. Vlastnícke práva medzi žalobcom a úpadcom dohodnutá a podľa ktorej vlastnícke právo prechádza na objednávateľa, ktorým je úpadca, až zaplatením ceny za dielo. Uvedená dohoda vychádza z ust. § 445 Obchod. zák., čo znamená, že aj ak by bolo v konaní preukázané riadne dodanie diela, vlastníkom stále zostáva žalobca, ktorý tak nie je oprávnený si prihlásiť pohľadávky v konkurze podľa § 28 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. , ak si súčasne zvolení nárok na vydanie výhradou vlastníctva dotknutého majetku podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZKR v excindačnom konaní. Odvolateľ k tomuto odvolaciemu dôvodu poukázal na to, že žalobca dňa 02.12.2015 podal aj žalobu na Okresnom súde Trnava, toto excindačné konanie je vedené pod sp. zn. 36Cbi/21/2015, tým istým sudcom, ktorý rozhodol i vo veci tohto konania, čo znamená, že uvedený sudca vedel, že je tu žalobcom uplatnený nárok i na vylúčenie veci súčasne so žalobou o určenie popretej pohľadávky. Na základe tejto skutočnosti mal preto súd prvej inštancie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o excindačnej žalobe, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva. Na podporu správnosti tohto názoru odvolateľka poukázala na rozhodnutie NS ČR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cdo/128/2007 vydanom dňa 30.07.2009, ktoré sa otázkou inštitútu výhrady vlastníctva zaoberá, na čom nič nemení, že v príkladmo uvedenom spore ide o zmluvu kúpna zmluvu. Predávajúci tak stojí pred voľbou, ktorý z nárokov si uplatní a či bude uplatňovať výhradu vlastníctva alebo bude žiadať zaplatenie ceny za dielo. Zaplatenie jedného z týchto nárokov vylučuje uplatnenie druhého, pričom už od uplatnenej voľby nemožno ustúpiť s výnimkou, ak sa najskôr uplatní právo na zaplatenie ceny. V konkurznom konaní sa táto zásada premieta do stavu, ak žalobca zmluvu o dielo čiastočne plnil, ale úpadca neplnil, kedy je na mieste aplikovať § 45 ods. 2 ZKR a žalobca mal od zmluvy o dielo odstúpiť. Keďže od zmluvy neodstúpil je sporné, či mu vôbec nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela a to i vzhľadom k tomu, súčasne podal aj žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu, čím urobil výber práv v prospech uplatnenia výhrady vlastníctva, preto mu nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie pohľadávky v incidenčnom v tomto konaní. Pre uvedené skutočnosti odvolateľka označila rozsudok za nezákonný, ktorý priznáva žalobcovi postavenie veriteľa za plnej vedomosti si toho, že v prípade pozitívneho rozhodnutia v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, žalobca bude tak veriteľom v konkurznom konaní v rozsahu prihlásených pohľadávok určených vo výroku rozsudku a súčasne bude v jeho prospech vylúčený majetok zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty a tak postavenie žalobcu v konkurznom konaní nemôže zaniknúť postupom podľa § 27 ZKR, ktorý taxatívne upravuje spôsoby zániku postavenia veriteľa v konkurznom konaní a medzi tieto dôvody nepatrí pozitívne vyhovenie žalobe na vylúčenie majetku zo súpisu s poukazom na § 78 ods. 3 ZKR. Tým, že žalobca podal žalobu na určenie popretej pohľadávky dňa 08.04.2015 a žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu dňa 02.12.2015 došlo zo strany žalobcu k jasnej voľbe nároku v prospech žaloby na vylúčenie majetku zo súpisu a nebolo možné zo strany súdu o žalobe o určenie popretej pohľadávky rozhodovať, súd mal konanie prerušiť až do rozhodnutia o žalobe na vylúčenie majetku zo súpisu a na základe výsledku žalobu o určenie sporných pohľadávok zamietnuť, resp. za predpokladu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo zamietnuť nárok , pretože pohľadávka mala byť prihlásená ako podmienená. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01.06.2016 s odôvodnením odvolania žalovanej nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť. Mal za to, že dohodnuté dielo vykonal riadne a včas, faktúry mal zaevidované vo svojom účtovníctve, odviedol z nich i daň, pričom daňová kontrola, ktorá prebehla u úpadcu v roku 2013 a súčasťou ktorej bolo i poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu preukázala, že žalobca predmetné fakturované práce skutočne vykonal, ktorý dôkaz bol tiež predložený súdu. V odsúhlasení výšky jednotlivých pohľadávok k 30.04.2014 je výslovne uvedené, že sa ním žiada o uznanie dlhu ku dňu 30.04.2014, pričom v závere tohto vyjadrenia je podpis a pečiatka úpadcu, čím došlo k platnému uznaniu záväzku. K námietke neúčinnosti zmluvy o dielo sa žalobca stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že predmetom súdneho konania v danej veci nie je skúmanie splnenia podmienok odporovateľnosti, preto žalovanou tvrdená neprimeranosť ceny o dielo nemôže byť skutočnosťou, ktorou sa spochybňuje právny dôvod a výška žalobcom prihlásenej pohľadávky. Rovnako nemôže byť opodstatnený odvolací dôvod daný k tvrdeniu, že správkyne, rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj inými dodávateľmi, ktorý si svoje nároky uplatnili prihláškami, čo z hľadiska posúdenia nároku žalobcu je irelevantné. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ešte zdôraznil, že žalovaná mu svojim konaním odoprela stať sa členom veriteľského výboru, kedy by mohol efektívnejšie a flexibilnejšie dohliadať na riadny priebeh konkurzu. Tým, že zatiaľ nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu žalobcových pohľadávok voči úpadcovi, žalobca bol oprávnený si uplatniť výhradu vlastníckeho práva, ale v prípade, že dôjde k uspokojeniu predmetných pohľadávok voči žalobcovi v tomto konaní, zanikne jeho oprávnenie uplatniť si právo výhrady vlastníctva v excindačnom konaní. 20. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanej, ktorá odvolanie podala a ktorá podaním zo dňa 03.05.2017 v odvolacej repliky zotrvala na tvrdeniach uvedených v odvolaní, zdôraznila, že duplicitný výkon práva veriteľa v konkurznom konaní podaním incidenčnej a tiež excindačnej žaloby je vylúčený, k čomu sa žalobca nevyjadril a nikdy neprejavil záujem o konkurzné konanie, ani účasť vo veriteľskom výbore, ani nežiadal správcu o dodatočné uznanie pohľadávky napriek tomu, že od počiatku je právne zastúpený a zmena jeho postoja je viazaná až na zmenu právneho zastúpenia. Tvrdenie žalobcu, že mu správca bránil byť členom veriteľského zboru je nedôvodné a pre posúdenie dôvodnosti odvolania a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepodstatné. K tvrdeniu, že žalobca svoj nárok preukázal namietla žalovaná s tým, že v spise absentujú listiny, ktoré majú byť priložené k návrhu a opätovne zdôraznila, že duplicitné uplatnenie nárokov je neprípustné. Žalobca si pohľadávku do konkurzného konania neprihlásil ako podmienenú, kedy podmienka jej vzniku bola viazaná na rozhodnutie veriteľského výboru, resp. súdu o vylúčení majetku, ide teda o pohľadávku prihlásenú podľa § 28 ods. 1 ZKR a nie podľa § 28 ods. 5 ZKR čo má za následok, že sa viaže ku konkrétnemu majetku, ktorého vylúčenie by nastalo na základe zákonom predpokladanej skutočnosti, potom je vylúčené, aby táto pohľadávka viažuca sa na vylúčený majetok bola súčasťou ďalšieho uspokojovania v konkurze. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka nastala právna skutočnosť predpokladaná § 352 ods. 2 Obchod. zák. v spojení s § 44 ods. 1, 4 ZKR, ktorá znamená, že pohľadávku dlžníka nie je možné uspokojiť a preto nastáva situácia totožná s odstúpením žalobcu od zmluvy, zmluva o dielo zanikla a nie je možné zo zaniknutej zmluvy o dielo priznať pohľadávku. 21. Dňa 30.05.2017 bola odvolaciemu súdu zo strany žalobcu doručená duplika datovaná dňom 26.05.2017, v ktorej žalobca zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 07.06.2016 a na v ňom uvedených dôvodoch a skutočnostiach. Nakoľko ich obsah je uvedený v bode 19. Tohto rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval za potrebné ich opakovať. 22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. 23. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 24. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. 26. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 27. Žalovaná správkyňa úpadcu podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p.), neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.c/,d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). 28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaná v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 30. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovanej podradenou pod odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.v spojení s § 221 ods.1 písm.h) O.s.p. keď nevzal do úvahy, že existuje dôvodná prekážka na vydanie rozhodnutia spočívajúca v tom, že žalobca si uplatnil nárok tak v incidenčnom ako i v excindačnom konaní, preto mal súd konanie o incidenčnej žalobe prerušiť do rozhodnutia o žalobe excindačnej. Odvolací súd na to, že konkurzný veriteľ sa môže domáhať svojich práv dvojakým spôsobom a to buď uplatnením práva na zaplatenie ceny prihlásením pohľadávky alebo po odstúpení od zmluvy, ktorá jeho nárok zakladá, má právo na vrátenie veci a jej vylúčením zo súpisu na základe výhrady vlastníckeho práva. Nie je sporné, že voľba jedného z týchto nárokov vylučuje uplatnenie druhého. Avšak veriteľ ako zhotoviteľ má právo zvoliť si, či od zmluvy o dielo odstúpi a bude požadovať vrátenie veci, ku ktorým si uplatnil výhradu vlastníckeho práva alebo sa bude domáhať úhrady ceny za dielo. Keďže žalobca netvrdil, že by od zmluvy o dielo odstúpil a netvrdila to ani žalovaná, ktorá síce poukazovala na to, že mal žalobca od zmluvy o dielo odstúpiť, nemôže sa dôvodne domáhať vylúčenia veci zo súpisu. Odvolací súd preto nepovažuje sa opodstatnený v tejto súvislosti odvolateľkou označený ako nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým mal konanie prerušiť, nakoľko vo veci konajúci sudca mal vedomosť o tom, že prebiehajú súbežne dve konania a to incidenčné, ktorý návrh bol podaný na Okresný súd Trnava dňa 09.04.2015 a dňa 02.12.2015 bola na ten istý súd podaná vylučovania žaloba. K námietke žalovanej, že súd neprerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. odvolací súd uvádza, že o prerušenie konania žalovaná ani preukázateľne nežiadala a súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu, ktorý excindačnej žalobe predchádzal. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie vo veci v incidenčnom konaní nezaložilo opodstatnenosť podaného odvolania na základe vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí NS ČR vydanom pod sp. zn. 29Cdo/1028/2007 dňa 30.07.2009, na ktorý odvolateľka poukázala, práve vyplýva právo voľby, podľa ktorého si žalobcu môže zvoliť medzi uplatnením práva na zaplatenie ceny podaním prihlášky do konkurzu alebo odstúpiť od zmluve z dôvodu výhrady vlastníctva a požadovať jej vylúčenie zo súpisu. V konaní nebolo preukázané a žiadna strana sporu to netvrdila, že by žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, a preto táto skutočnosť môže by podstatná v konaní excindačnom . 31. Odvolací dôvod podradený pod ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľka za neúplne skutkové zistenie považuje konanie, keď sa súd prvej inštancie nezaoberal preskúmaním samotnej zmluvy o dielo, neskúmal ponuky, na ktoré zmluva odkazuje, ktoré nie sú súčasťou zmluvy o dielo, rovnako ani listiny, ktoré majú predmet diela špecifikovať, čo nie je možné dostatočne určiť bez preskúmania projektovej dokumentácie a možnej kontroly, v akom rozsahu a či vôbec bol dielo vykonané, k čomu mal súd vypočuť svedka D. D., ktorý protokoly o vykonaných prácach podpisoval. 32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. 33. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 34. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľka namieta, že pre nedostatok listinných dôkazov nemohla určiť rozsah predmetu diela a vykonané dielo porovnať s projektovou dokumentáciou. K tejto skutočnosti vzhľadom na rozsah prác, ktoré preberal mal súd prvej inštancie vypočuť riaditeľa úpadcu D. D., ktorý dôkaz ale súd odmietol vykonať, hoci žalovaná správkyňa žalobcom prihlásené pohľadávky poprela z dôvodu pochybnosti o správnosti zmluvne dohodnutej pevnej ceny diela, ktorá je podľa jej zistenia v nesúlade s projektovou dokumentáciou, na ktorú sa zmluva o dielo odvoláva. A tak zmluvu o dielo z dôvodu dohodnutej ceny diela, ktorej výšku označuje za rozpor s poctivým obchodným stykom, hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon, a ktorou skutočnosťou sa mal súd prvej inštancie zaoberať. 35. K tomuto odvolací súd uvádza, že predmetom preskúmavania odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané vo veci incidenčnej žaloby, ktorou sa veriteľ, ktorého pohľadávky boli správcom popreté domáha určenia popretých pohľadávok. V incidenčnom konaní sa uplatňuje koncentračný princíp, čo znamená, že účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania a na neskôr predložené a označené skutočnosti súd už neprihliada. O týchto povinnostiach a následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci. Od 01.07.2016 je táto koncentrácia nahradená sudcovskou koncentráciou podľa § 153 C.s.p. V súvislosti s uvedeným postupom odvolací súd poukazuje na samotný účel incidenčného konania, podstatou ktorého je len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí, teda či dôvody uvedené v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku tak, ako bola prihlásená z uspokojenia v konkurze. Incidenčné konanie nie je konanie, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom dokazovania konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah. Účelom konania o incidenčnej žalobe je preskúmanie správnosti popieracích dôvodov, ktoré správca pri popretí pohľadávky výslovne uplatnil. Správkyňa úpadcu ako dôvod popretia právneho dôvodu a výšky doslovne uviedla, že zmluva o dielo je neúčinná z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu a rovnaký predmet plnenia bol kontrahovaný aj inými dodávateľmi, ktorý si nároky uplatnili prihláškami. 36. Súd prvej inštancie k uvedenému popretiu zdôraznil, že nezistil dôvod popretia uvedený správkyňou, ktorý by založil neúspech žalobcu, keď žalovaná popierajúca správkyňa neúčinnosť zmluvy o dielo odvodzuje od jej neplatnosti pre rozpor s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi založeným na jej pochybnostiach o primeranosti v zmluve dohodnutej ceny diela. Ako skonštatoval a v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil i súd prvej inštancie, posudzovanie zmluvy o dielo, z ktorého žalobcom žalované pohľadávky uplatnené prihláškami do konkurzu a správkyňou popreté z hľadiska primeranosti dohodnutej ceny nie je v incidenčnom konaní v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti nároku žalobcu rozhodujúce a správkyňa sa mohla odporovateľnosti ako samostatného nároku domáhať. K uvedenému ale považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že rozpočet a cena sú od seba nezávislé a rozpočet na výšku dohodnutej ceny nemá žiadny vplyv, i keď môžu strany pri tvorbe ceny z neho vychádzať. 37. Odvolací dôvod založený na nevypočutí svedka D. D. (§205 ods.2 písm.c) O.s.p. ) tiež nie je daný. Vykonaním tohto dôkazu mala byť spochybnená platnosť právneho úkonu, z ktorého žalobcovi vznikli pohľadávky, ktoré si prihlásil do konkurzu a to dohody o cene vyplývajúcej zo zmluvy o dielo , z hľadiska skutočne vykonaných prác a jej porovnania s projektovou dokumentáciou. K uvedenému odvolací súd odkazuje na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017, v ktorom sa Najvyšší súd SR ako súd dovolací okrem iného venoval i otázke účelu incidenčného konania v súvislosti s popieracím prejavom správcu, podľa ktorého je to správca, ktorý musí zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a v súvislosti s tým zistiť existenciu podstatných skutočností. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pritom ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Súd v incidenčnom konaní len zisťuje existenciu popieracích dôvodov, a teda opodstatnenosť popieracieho prejavu správcu s tým, či uvedený dôvod popretia existuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že popierací prejav žalovanej neobsahuje právne relevantné dôvody, ktoré by existenciu prihlásenej pohľadávky spochybnili a dôvod popretia by tak obstál. Incidenčné konanie sa vyznačuje špecifikami, ktoré vyplývajú z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak správca pohľadávku popiera, musí popretie zdôvodniť, inak nedostatok popretia má za následok uznanie pohľadávky a účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania preto nie je opätovné preskúmanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale iba rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí a dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená. Neúčinnosť zmluvy o dielo z dôvodu odporovateľnosti v konaní preukázaná nebola, ako ani dôvod popretia založení na tvrdení, že rovnaký predmet plnenia bol zmluvne uzatvorený i inými dodávateľmi, ktorí si nároky uplatnili prihláškami. 38. V odvolaní odvolateľka zdôraznila i výhradu vlastníctva, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo. Uvedené tvrdenie ale odvolací súd považuje za skutočnosť, ktorá nebola obsahom popieracieho prejavu správcu, na existencie výhrady vlastníctva vyplývajúceho zo zmluvy o dielo žalovaná v popieracom úkone vôbec nepoukázala, preto sa ním nezaoberal ani súd prvej inštancie a nebolo dôvodné, aby sa mu venoval ani odvolací súd, keďže sa nejednalo o prostriedky procesnej obrany, ktoré ust. § 366 C.s.p. pripúšťa. 39. Inventarizácia záväzkov, na ktorú ako listinný dôkaz odvolateľka poukázala odvolací súd považuje za nepodstatný pre rozhodnutie o odvolaní, ktorý nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdom prvej inštancie a súd na jeho základe ani svoje rozhodnutie založil. 40. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba o určenie popretých pohľadávok je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázala žalovaná nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).