Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200015 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2017200015.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Ing. Y. B., bytom V. XX, I., zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/035905/Bo zo dňa 21.12.2016, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. W. O., bytom S. XX, I., zastúpenej advokátkou PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, Dolné Bašty 2, Trnava, 2. S. W., bytom V. XX, I., 3. Mgr. art. V. F., bytom S. XX, 4. Mgr. X. F., bytom S. XX, 5. U. O., bytom G. X, I., a 6. A. O., bytom G. X, I., takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2016/035905/Bo zo dňa 21.12.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2016/035905/Bo zo dňa 21.12.2016, ktorým žalovaný správny orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - mesta Trnava č. OS a ŽP/30739-69046/2016/DD zo dňa 13.09.2016 o umiestnení stavby rodinného domu stavebníčky W. O. na ulici V. v I., parc. č. 6069 a 8950. Podľa jeho názoru si stavebný úrad pre rozhodnutie nezadovážil dostatok podkladov, nezistil skutočný stav veci, nekonal s účastníkmi konania a rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Namietal voči umiestneniu stavby na hranici pozemku v jeho vlastníctve parc. č. 6071/2, s tým, že územný plán v danej lokalite neumožňuje uskutočniť plánovanú stavbu, žiadna súčasná stavba na danom mieste nemá charakter radovej zástavby, pôvodná stavba na stavebnom pozemku, ktorú žiadateľ o územné rozhodnutie odstránil bola umiestnená s odstupom od hranice pozemkov, neboli vykonané zistenia týkajúce sa svetlotechnických podmienok a k možnosti umiestnenia stavby na hranici susedných pozemkov. Naviac stavba žalobcu má narušenú statiku a možno predpokladať, že umiestnenie stavby by tento stav ešte zhoršilo, a realizáciou stavby by došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Poukazoval na to, že doterajšími úkonmi sa mu nepodarilo odstrániť príčiny vzniku prasklín na jeho stavbe a že realizáciou stavby na hranici pozemkov vznikne nezvrátiteľný stav, kedy už nápravu na stavbe nebude možné realizovať a stavbu udržiavať v riadnom stavebnom a technickom stave. Správne orgány napriek jeho námietkam neskúmali, či nebude obmedzený v užívaní svojho pozemku a neaplikovali ustanovenie § 6 ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého je možné iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, určiť iba na podklade výpočtov a meraní, ktoré v žiadnom smere neboli uskutočnené. V spise sa nenachádzajú žiadne výpočty a merania, ktoré by odôvodňovali riešenie stanovené napadnutým rozhodnutím, neboli vykonané žiadne zistenia týkajúce sa zachovania svetlotechnických podmienok a vplyvu stavby na stavbu žalobcu. Žalovaný sa odmietol zaoberať jeho požiadavkou na zachovanie pohody bývania, ktorá je v danom prípade daná najmä kvalitou jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. nízkou hladinou hluku, presvetlením pozemku v mieste terasy, čistotou ovzdušia, primeraným odstupom ďalšieho rodinného domu od jeho domu, nízkymi emisiami pachu a prachu. Správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ich skutková a právna argumentácia sa obmedzuje iba na konštatovanie listín, stanovísk a vyjadrení založených do administratívneho spisu, ich rekapituláciu a citáciu zákonných ustanovení. Žalovaný nerealizoval žiadnu správnu úvahu, s jeho námietkou týkajúcou sa zdôvodnenia odstupu stavieb sa nevysporiadal. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho stanoviska správne orgány oboch stupňov postupovali v konaní v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, presne a úplne zistili skutočný stav veci a obstarali si pre rozhodnutie potrebné podklady. Ako odvolací orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že návrh na umiestnenie predmetnej stavby je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava, ďalej zistil, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú kladné stanoviská dotknutých orgánov a organizácií, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov (Tavos, a.s., Západoslovenská distribučná, a.s., SPP - distribúcia, OR HaZZ, OÚ Trnava, odbor starostlivosti o ŽP). Uvádzal, že stavba „ Rodinný dom s dvojgarážou“ má navrhnuté dve nadzemné podlažia s plochou strechou, je čiastočne podpivničená, okná z obytných miestností nie sú orientované na SV, teda k stavbe odvolateľa. Ani stavba odvolateľa na pozemku, parc. č. 6071/2, v k. ú. I., nemá orientované žiadne okná na stene, ku ktorej má byť osadená navrhovaná stavba. 3. Navrhovaná stavba nemá charakter radovej zástavby. Je umiestnená na hranici pozemku, ale nemá so žiadnou stavbou spoločné štítové alebo požiarne steny. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z.: · požiadavky urbanistické, architektonické - bolo preukázané, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Trnava, · požiadavky životného prostredia - súčasťou spisového materiálu je stanovisko OÚ Trnava - odbor starostlivosti o životné prostredie, · požiadavky hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, civilnej ochrany - navrhovaná stavba je rodinný dom, nejde o stavbu, ktorá by svojou prevádzkou ohrozovala okolie, podzemné a povrchové vody, zvieratá, nejde o kultúrnu pamiatku, · požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie - vzhľadom k výške povoľovanej stavby „Rodinný dom s dvojgarážou“, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok, svetlotechnické posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch tienenia stavby na obytné miestnosti, · požiadavky na zachovanie pohody bývania - predložený návrh nezakladá konkrétne narušenie pohody bývania a nepredstavuje neoprávnený zásah do súkromia, nakoľko je rodinný dom odvolateľa na pozemku, parc. č. 6071/2, v k.ú. I., umiestnený na hranici pozemku, v projektovej dokumentácii pre stavebné konanie na stavbu „Rodinný dom s dvojgarážou“, bude detailne vyriešené zakladanie stavby, vzhľadom k tomu, aby neprišlo pri stavebných prácach k statickému porušeniu susednej nehnuteľnosti. Všetci účastníci konania majú rovnaké práva a povinnosti, aj dom žalobcu je situovaný od hranice po hranicu. 4. Z účastníkov pribratých do konania uznesením zo dňa 28.02.2017 sa k veci písomne vyjadrila W. O., ktorá navrhla žalobu zamietnuť s tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby potvrdeným rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.12.2016 neboli porušené práva žalobcu. Rozhodnutia považuje za správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, umiestnenie domu na parc. č. 6069 je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou mesta Trnava, k jej návrhu na umiestnenie stavby boli predložené kladné stanoviská dotknutých orgánov a organizácií, správnemu orgánu bol predložený aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby. Stavba nemá charakter radovej zástavby, je umiestnená na hranici pozemku, nemá so žiadnou stavbou spoločné štíty ani požiarne strechy a v konaní bolo preukázané, že spĺňa požiadavky na denné osvetlenie a presvetlenie. Okná obytných miestností nie sú orientované k stavbe odvolateľa, ani stavba žalobcu nemá okná orientované k stavbe situovanej na parc. č. 6069. Poukazovala na to, že žalobca nadobudol rozostavaný rodinný dom, stavbu ktorého v roku 2006 legalizoval žiadosťou o vydanie dodatočného stavebného povolenia, pričom nesplnil podmienku rozhodujúceho správneho orgánu, podľa ktorej pravá obvodová stena rodinného domu mala byť prestavená a odsadená od pozemku parc. č. 6069, 6070 na cca 2 metre. Žalobu pokladá za nedôvodnú s cieľom zdržať realizáciu práva vlastníka nehnuteľnosti parc. č. 6069. Ku všetkým námietkam žalobcu bolo správnymi orgánmi zaujaté zákonné stanovisko, rozhodnutie o umiestnení stavby nezasahuje ani neohrozuje jeho práva ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti, nie je zásahom do pohody bývania žalobcu a jeho rodiny, umiestňovaná stavba neohrozuje bezpečnosť už postavenej stavby a žalobca sám ani nekonkretizoval žiadnu hrozbu, ktorej by bol vystavený. 5. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti do konania pribratých účastníkov správneho konania U. O. a A. O., vypočul na pojednávaní prítomných účastníkov a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 6. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní. Uviedol, že vo veci bolo stavebným úradom vydané aj stavebné povolenie, ktoré však vzhľadom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nenadobudlo účinnosť a v stavbe sa nepokračuje. Medzi účastníkmi prebehli určité rokovania, ktoré však neuviedli k dohode. 7. Žalovaný taktiež zotrval na svojom písomnom stanovisku vo veci. Má za to, že pokiaľ stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že neaplikuje ustanovenie § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., zrejme má na mysli to, že nebolo potrebné skúmať otázky požiarnej bezpečnosti, svetlotechnické podmienky a pod.. Stavebný úrad inak umiestnenie stavby podľa tohto ustanovenia vždy posudzuje a aj žalovaný vo svojom rozhodnutí k týmto otázkam stanovisko zaujal. 8. Účastníčka konania W. O., resp. jej právna zástupkyňa, v konaní uviedla, že nehnuteľnosť kupovala za súčinnosti žalobcu a ku zmene ich vzťahov došlo až po vydaní predmetného rozhodnutia. Predložila súdu vizualizáciu nehnuteľnosti, s tým, že táto bola už v roku 2015 predložená žalobcovi, ktorý voči nej nemal žiadne námietky a pripomienky. Podľa jej názoru umiestnením stavby nedochádza k narušeniu súkromia žalobcu ani k porušeniu zákonom vyžadovaných podmienok stavby, ktorá má byť s nehnuteľnosťou žalobcu spojená garážovým priestorom. Poukazovala na to, že ide o stavby v širšom centre mesta, kde sa nachádza staršia zástavba a väčšina rodinných domov je spojená so susedným domom. 9. Účastníčka konania S. W. uviedla, že je vlastníčkou susediacej nehnuteľnosti, s rozhodnutím stavebného úradu nemá žiaden problém, jej dom je vybudovaný s odstupom od domu žalobcu (správne zrejme stavebníčky S. O.). Podľa jej vedomosti stará zástavba na pozemku p. O. bola spojená s domom žalobcu, nepamätá si však, v akom rozsahu. 10. Účastníci konania V. F. a X. F. zhodne uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti susediacej so zadnou časťou záhrady S. O. a k žalobe sa nechcú kladne ani záporne vyjadrovať. Pôvodnú zástavbu na pozemku stavebníčky si pamätajú tak, že pôvodný dom nebol spojený s domom žalobcu, spojené boli iba v zadnej časti hospodárske budovy. 11. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Podľa § 140 Stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12. Podľa obsahu spisového materiálu mesto Trnava ako stavebný úrad na návrh W. O. vydalo dňa 13.09.2016 rozhodnutie o umiestnení stavby „Rodinný dom s dvojgarážou“ na ulici V. v I., parc. č. 6069, pričom pre umiestnenie stavby boli stanovené (okrem iného) tieto podmienky: Navrhovaná novostavba rodinného domu s dvojgarážou bude umiestnená na pozemku parc. č. 6069 (vedené v KN ako zastavaná plocha a nádvorie), pripojenie na miestnu komunikáciu a IS bude na parc. č. 8950 v k. ú. I., podľa situačného výkresu M1: 250, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, nasledovne: · od hranice pozemku parc. č. 6071/2: 0,000 m · od hranice pozemku parc. č. 6068: 2,360 m · od hranice pozemku parc. č. 8950 (chodníka uličnej čiary): 2,00 m (ľavý predný roh RD) 13. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, stavebný úrad zamietol námietku účastníka správneho konania Ing. Y. B. (vlastník pozemku parc. č. 6071/2) týkajúcu sa potreby dodržania odstupov v zmysle § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., s tým, že „Všeobecné technické podmienky na dostavbu na ulici sú určené už jestvujúcou zástavbou, neplatí ustanovenie § 6 o odstupových vzdialenostiach, platí rovnosť práv, nakoľko aj dom Ing. Y. B., existujúceho na parc. č. 6071/2 je postavený - situovaný od hranice po hranicu. Situovanie navrhovanej stavby neovplyvní susedné stavby nad mieru prípustnú.“ 14. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.12.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 13.09.2016 potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací orgán preskúmal súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava, v súvislosti s čím konštatoval (okrem iného), že v záväznej časti územného plánu mesta nie je definované, aký typ stavby rodinného domu je po odstránení pôvodnej stavby prípustný, či samostatne stojaci, radový alebo trojdom, pričom stavba odvolateľa samotná, keďže je na hraniciach parciel z oboch strán, vytvára predpoklad pre vytvorenie radovej zástavby. Podľa zistenia žalovaného umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. K námietke odvolateľa týkajúcej sa narušenia statiky jeho stavby a možného zhoršenia tejto situácie žalovaný uviedol, že každá stavba, aj stavba rodinného domu, musí byť samonosná, jej statika nemôže byť ovplyvnená susednými stavbami. 15. K nadmieru stručnému vysporiadaniu sa stavebného úradu s námietkou žalobcu je potrebné konštatovať, že rozhodujúci orgán vylúčil aplikáciu § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. s odkazom na rovnosť práv a skutočnosť, že dom žalobcu je situovaný „od hranice po hranicu“, bez toho, aby zrozumiteľne vysvetlil, podľa ktorého ustanovenia právneho predpisu, ak nie ustanovenia § 6 uvedenej vyhlášky, odstupy stavieb posudzoval, rovnosť akých a koho práv platí a z akých ustanovení akého právneho predpisu je možné takúto zásadu vo vzťahu k odstupu stavieb vyvodzovať, neuviedol ani, ktorú konkrétnu jestvujúcu zástavbu na ulici posudzoval a ako ju vo vzťahu k všeobecným technickým podmienkam na dostavbu zohľadňoval. 16. Žalovaný správny orgán sa v obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zaoberal súladom navrhovaného umiestnenia stavby s územným plánom mesta a dospel ku kladnému riešeniu tejto otázky na základe zistenia, že územný plán v záväznej časti nedefinuje, aký typ stavby rodinného domu je po odstránení pôvodnej stavby prípustný, či samostatne stojaci, radový alebo dvojdom. Riešenie umiestnenia stavby na pozemku a odstupov medzi stavbami teda z územného plánu priamo nevyplýva, pričom žalovaný v tejto súvislosti neozrejmil spôsob aplikácie žiadnej právnej normy. Citoval ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., neuviedol však, či rozhodol na ich základe, hoci tieto ustanovenia konkrétne vzdialenosti medzi domami ani neriešia. Nevysporiadal sa nielen s námietkami žalobcu ako odvolateľa poukazujúceho na ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky, vo vzťahu k aplikácii právnej normy, ale ani s námietkou týkajúcou sa umiestnenia pôvodnej stavby domu odstráneného stavebníčkou S. O. (z dokumentácie obsiahnutej v spise i stanovísk stavebníčky je zrejmé, že pôvodný rodinný dom bol vybudovaný z odstupom od hranice pozemkov), a v konečnom dôsledku ani s namietanými obsahovými nedostatkami rozhodnutia stavebného úradu, vo vzťahu ku ktorým žalovaný nezaujal žiadne stanovisko, neuviedol, či odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zodpovedajúce požiadavkám zákona v celom jeho rozsahu alebo iba vo výrokovej časti, k jeho odôvodneniu sa nevyjadril. 17. Právo na náležité, požiadavkám zákona zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia, v obsahu ktorého sa rozhodujúci orgán logicky a zrozumiteľne vysporiada so všetkými nie zjavne nedôvodnými námietkami uplatnenými účastníkom, ozrejmí, ktoré dôkazy vzal do úvahy, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, aký skutkový stav na jeho základe zistil a ako tento skutkový stav posúdil podľa právnych predpisov, je súčasťou základného práva na spravodlivý proces vzťahujúceho sa nielen na konanie súdne, ale aj na konanie realizované v kompetencii orgánov verejnej správy. 18. V danom prípade je už z vyššie uvedeného zrejmé, že sa súd stotožnil so žalobcom vo vzťahu k hodnoteniu obsahových nedostatkov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci, ktoré vzhľadom na absenciu zrozumiteľného ozrejmenia úvah správneho orgánu, jednoznačného použitia právnych predpisov a vysporiadania sa so všetkými námietkami účastníka nespĺňajú požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré sú podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. 19. Súd preto v súlade so žalobou preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 20. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady podľa § 175 ods. 2 SSP bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.