Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/273/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109219544 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109219544.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. G., nar. XX. B. XXXX, bytom K., Y. XX, 2/ I. P., nar. XX. Q. XXXX, bytom E. - M., P. XX, 3/ B. C., nar. XX. M. XXXX, bytom E. - M., A. XX, 4/ Z. L., nar. X. A. XXXX, bytom K., O. A. XXXX/XX, 5/ Ing. E. E., nar. X. Y. XXXX, bytom K., B. G.. XXX/XX, 6/ MUDr. W. L., nar. XX. V. XXXX, bytom M., O. XXXX/XX, 7/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. O. XXX, 8/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XXXX/X, 9/ Z. K., nar. XX. Y. XXXX, bytom K., N. XX, 10/ U. V., nar. XX. Q. XXXX, bytom O. XX, 11/ B. R., nar. X. M. XXXX, bytom E. - M., A. XX, 12/ B. J., nar. XX. B. XXXX, bytom E., J. A. XX, 13/ V. T.., nar. XX. A. XXXX, bytom E., Z. XX, 14/ E. Y., nar. XX. B. XXXX, bytom E. - M., V. XX, 15/ O. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Z. XX, 16/ A. R., nar. X. U. XXXX, bytom E. - M., K. XX, 17/ N. K., nar. X. B. XXXX, bytom J., Z. XXX/XX, 18/ I. I., nar. XX. V. XXXX, bytom E., E. XXXX/XX a 19/ Q. K., nar. XX. B. XXXX, bytom E. - M., A. XXX, všetci zast. advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, Modra, Štúrova 34, proti žalovanému: Mesto Trnava, Trnava, Hlavná č. 1, zast. splnomocnenkyňou: MST PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, o zaplatenie plnenia za užívanie cudzej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2016, č.k. 16C/254/2009-998 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. februára 2016, č.k. 16C/254/2009-1003, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznaných trov právneho zastúpenia r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 26.01.2016, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom 1. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. rade úroky z omeškania zo súm istiny, zaplatenej žalovaným a to vo výške a za podmienok špecifikovaných vo výroku 1. rozsudku, ďalej výrokom 2. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania /za súdny poplatok a preddavok znalečného/, a to žalobkyni v 1. rade 87,80 eur, žalobkyni v 2. rade 87,80 eur, žalobkyni v 3. rade 95,40 eur, žalobcovi v 4. rade 86,16 eur, žalobkyni v 5. rade 286,16 eur, žalobcovi v 6. rade 86,16 eur, žalobcom v 7. a 8. rade každému 144,42 eur, žalobkyni v 9. rade 144,42 eur, žalobkyni v 10. rade 148,70 eur, žalobkyni v 11. rade 140,14 eur, žalobkyni v 12. rade 147,48 eur, žalobkyni v 13. rade 146,20 eur, žalobkyni v 14. rade 381,20 eur, žalobcovi v 15. rade 56,48 eur, žalobkyni v 16. rade 84,50 eur, žalobkyni v 17. rade 172,82 eur, žalobkyni v 18. rade 172,82 eur, žalobkyni v 19. rade 172,82 eur, a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom 3. vo zvyšnej časti úrokov z omeškania návrh zamietol a napokon výrokom 4. konanie v časti, v ktorej došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby, konanie zastavil. 2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.1.2014, č. k. 16C 254/2009-888 /v znení opravného uznesenia súdu zo dňa 8.1.2014, č. k. 16C 254/2009-944/ v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.5.2015, č. k. 16C 254/2009-955 bolo už rozhodnuté o časti nároku žalobcov, následne došlo k čiastočnej úhrade pohľadávok žalobcov zo strany žalovaného, žaloba bola v tejto časti späťvzatá a konanie preto súd v tejto časti so súhlasom žalovaného výrokom 4. zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. Predmetom konania zostal úrok z omeškania a trovy konania v zmysle úpravy petitu zo dňa 15. 1. 2016, ktorú zmenu súd pripustil a po vysporiadaní sa so vznesenou námietkou premlčania priznal žalobcom úroky z omeškania tak, ako sa uvádza vo výroku 1. napadnutého rozsudku a vo zvyšnej časti uplatňovaných úrokov z omeškania návrh zamietol. 3. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania prvoinštančný súd odôvodnil tým, že v danom prípade žalobcovia boli v časti istiny v konaní prevažne úspešní /čiastočná neúspešnosť závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu, ktorý z posudkov považoval za relevantný/, časť nároku bola priznaná súdom a zvyšok bol uhradený zo strany žalovaného v priebehu konania, teda žaloba bola podaná dôvodne. Neúspech žalobcov bol teda len v nepatrnej časti a žalobcom prináleží podľa § 142 ods. 3 O.s.p. plná náhrada trov konania, ktoré predstavujú náhradu za súdny poplatok a preddavok znalečného, ako aj trovy právneho zastúpenie za prevzatie a prípravu zastúpenia, rokovanie so žalovaným 21.9.2009, napísanie žaloby, rozšírenie návrhu, ohliadka, vyjadrenie k posudku Ing. Z., k posudku Ing. Z., k stanovisku žalovaného, pojednávania 23.3.2010, 13.5.2010, 1.12.2010 /bez pojednávania vo veci - 1-ina úkonu/, 24.3.2011, 12.4.2011, 6.12.2011, 12.4.2012, 25.10.2012, vyhlásenie rozsudku 22.11.2012 podľa § 10 ods. 1, 8, § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty predmetu veci - u žalobkyne 1 - á 41,16 eur, žalobca 2 - 7 á 57,10 eur, žalobcovia 8 - 13 - á 120,84 eur, žalobca 14 - 29,22 eur, žalobca 15 - 51,45 eur, žalobca 16 - 57,96 eur, žalobcovia 17-18 á 57,96 eur, krátené o 20% pri spoločnom zastúpení, paušálne náhrady, cestovné M. - E. a späť 8 pojednávaní, cestovné výdavky za pojednávanie a účasť na ohliadke - 23.3.2010, 13.5.2010, 16.6.2011, 12.4.2012, 25.10.2012 K. - E. a späť, náhrada za stratu času r. 2010 - 144,24 eur, r. 2011 - 203,36 eur, r. 2012 - 152,52 eur /do pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výške 14.179,91 eur/, k čomu treba pripočítať úkony po zrušení veci odvolacím súdom. Jedná sa o úkony, hodnota ktorých vychádza z hodnoty plnenia poskytnutého v priebehu konania a prislúchajúcich úrokov z výšky istiny uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku u jednotlivých žalobcov - vyjadrenie k odvolaniu, späťvzatie žaloby v časti istiny a úrokov, pojednávanie 26.1.2016 u každého z účastníkov tri úkony, náhrada cestovného a straty času, spolu ďalšie trovy po pôvodnom rozhodnutí 4.625,98 eur, teda celkom 18.805,89 eur, v zmysle podľa § 10 ods. 1, 8, § 13 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. 4. Dňa 29.02.2016 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil odsek 2. výroku rozsudku zo dňa 26. 01.2016 č. k. 16C/254/2009-998 tak, že správne má znieť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania /za súdny poplatok a preddavok znalečného/, a to žalobkyni v 1. rade 87,80 eur, žalobkyni v 2. rade 87,80 eur, žalobkyni v 3. rade 95,40 eur, žalobcovi v 4. rade 86,16 eur, žalobkyni v 5. rade 286,16 eur, žalobcovi v 6. rade 86,16 eur, žalobcom v 7. a 8. rade každému 144,42 eur, žalobkyni v 9. rade 144,42 eur, žalobkyni v 10. rade 148,70 eur, žalobkyni v 11. rade 140,14 eur, žalobkyni v 12. rade 147,48 eur, žalobkyni v 13. rade 146,20 eur, žalobkyni v 14. rade 381,20 eur, žalobcovi v 15. rade 56,48 eur, žalobkyni v 16. rade 84,50 eur, žalobkyni v 17. rade 172,82 eur, žalobkyni v 18. rade 172,82 eur, žalobkyni v 19. rade 172,82 eur, a k rukám zástupkyne žalobcov trovy právneho zastúpenia vo výške 18.805,89 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku zostalo citované rozhodnutie bezo zmeny. 5. Opravné uznesenie bolo vydané z dôvodu, že pri opise rozsudku došlo k chybe, keď vo výrokovej časti nebola uvedená výška trov právneho zastúpenia (pri vyhlásení rozsudku bolo vyslovené, že trovy právneho zastúpenia budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku), hoci v odôvodnení rozhodnutia boli špecifikované, aj pri písaní rozsudku uvedené vo výroku, nedopatrením však už v opise uvedené neboli. 6. Proti tomuto rozsudku č.k. 16C/254/2009-998, zo dňa 26.1.2016 v znení opravného uznesenia č.k. 16C/254/2009-1003 zo dňa 29.2.2016, v časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia, podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré malo za následok priznanie nesprávnej výšky náhrady trov konania ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia. V odvolaní uviedol, že súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 18.805,89 eur pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 20% za úkony pri spoločnom zastúpení viacerých osôb podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.5.2009. Súd však opomenul, že od 1.6.2010 sa v súlade so zmeneným znením vyhlášky v zmysle § 13 ods. 2 základná sadzba tarifnej odmeny znižuje až o 50%, čím bolo žalobcom priznané viac, než na čo majú v zmysle advokátskej tarify nárok. Ďalej súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia za úkon „späťvzatie žaloby v časti istiny a úrokov“ pričom žalovaný má za to, že za tento úkon náhrada trov právneho zastúpenia nepatrí, keďže sa netýka veci samej a bolo iba následkom dobrovoľnej úhrady zo strany žalobcu, takže nijakým spôsobom ním neboli účelne uplatnené a bránené práva a nároky žalobcov, ktorých sa v konaní domáhali. Ďalej odvolateľ poukázal na znenie § 10 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, z ktorého vyplýva, že pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúca cena vecí v čase začatia poskytovania právnej služby a táto sa nemení, ani keď v priebehu konania dôjde k zmene návrhu a rozšíreniu pôvodne žalovanej sumy. Podľa názoru žalovaného tak súd pochybil, ak počítal základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z rozšíreného návrhu a nie iba z pôvodne uplatnených žalovaných súm. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tiež uvádza, že súd priznal náhradu trov konania okrem iného aj podľa § 10 ods. 8 vyhlášky, ktoré ustanovenie však upravuje tarifnú hodnotu veci vo veciach ochrany osobnosti, ako aj v ďalších veciach, ktoré neboli predmetom tohto konania, pričom súd aplikáciu tohto ustanovenia nijako bližšie nerozvádza, preto je rozhodnutie z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Zmätočné a nepreskúmateľné je rozhodnutie tiež, pokiaľ ide o otázku priznania náhrad za stratu času, keď súd uvádza spotrebu motorového vozidla Toyota Raw4 ako aj náhradu za stratu času a vzdialenosť na ceste Bratislava - Trnava, aj keď nemajú žiaden súvis s priznaním náhrady trov konania žalobcom, keďže sa týkajú právneho zástupcu žalovaného a z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd tieto nesprávne údaje vo výpočte zohľadnil, ak áno o akú sumu sa tým náhrada trov právneho zastúpenia nesprávne zvýšila. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti priznania náhrady trov konania vo výške 18.805,89 eur zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalobcovia sa odvolaniu nevyjadrili. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. . 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo pôvodne zaplatenie náhrad za užívanie cudzej veci - pozemkov, ktoré boli v rozhodnom čase vo vlastníctve žalobcov a na ktorých ešte pred právoplatným vyvlastnením začal žalovaný ako stavebník stavať. Takto sa žalobou, doručenou súdu dňa 4.9.2009, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. - 18. rade čiastku: žalobcovi v 1. rade 628 eur, žalobcovi v 2. rade 643,80 eur, žalobcovi v 3. rade 702,35 eur, žalobcovi v 4. rade 624,30 eur, žalobcovi v 5. rade 624,30 eur, žalobcovi v 6. rade 624,30 eur, žalobcovi v 7. rade 1.053 eur, žalobcovi v 8. rade 1.053 eur, žalobcovi v 9. rade 1.091 eur, žalobcovi v 10. rade 1.015 eur, žalobcovi v 11. rade 1.078,5 eur, žalobcovi v 12. rade 1.065,80 eur, žalobcovi v 13. rade 2.211 eur, žalobcovi v 14. rade 410,59 eur, žalobcovi v 15. rade 634,70 eur, žalobcovi v 16. rade 1.308,37 eur, žalobcovi v 17. rade 1.308,37 eur a žalobcovi v 18. rade 1.308,37 eur, to všetko spolu s úrokmi z omeškania vo výške a za obdobie špecifikované v žalobe. 11. Podaním, doručeným súdu dňa 26.3.2010, žalobcovia rozšírili návrh o úhrady požadované aj za ďalšie obdobie a žiadali, aby súd priznal žalobcovi v 1. rade 831 eur, žalobcovi v 2. rade 831 eur, žalobcovi v 3. rade 889 eur, žalobcovi v 4. rade 811 eur, žalobcovi v 5. rade 811 eur, žalobcovi v 6. rade 811 eur, žalobcovi v 7. rade 1.357 eur, žalobcovi v 8. rade 1.353 eur, žalobcovi v 9. rade 1.395 eur, žalobcovi v 10. rade 1.319 eur, žalobcovi v 11. rade 1.383 eur, žalobcovi v 12. rade 1.370 eur, žalobcovi v 13. rade 4.145 eur, žalobcovi v 14. rade 533 eur, žalobcovi v 15. rade 775 eur, žalobcovi v 16. rade 1.572 eur, žalobcovi v 17. rade 1.572 eur a žalobcovi v 18. rade 1.572 eur, to všetko spolu s úrokmi z omeškania vo výške a za obdobie špecifikované v žalobe. 12. Rozsudkom okresného súdu č.k. 16C/254/2009-888 zo dňa 22.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/62/2014-955 zo dňa 20.5.2015 súd priznal žalobcom istinu nasledovne: žalobcovi v 1. rade 628 eur, žalobcovi v 2. rade 643,80 eur, žalobcovi v 3. rade 702,35 eur, žalobcovi v 4. rade 624,30 eur, žalobcovi v 5. rade 624,30 eur, žalobcovi v 6. rade 624,30 eur, žalobcovi v 8. rade 1.053 eur, žalobcovi v 9. rade 1.091 eur, žalobcovi v 10. rade 1.015 eur, žalobcovi v 11. rade 1.078,5 eur, žalobcovi v 12. rade 1.065,80 eur, žalobcovi v 13. rade 2.591,49 eur, žalobcovi v 14. rade 410,59 eur, žalobcovi v 15. rade 634,70 eur, žalobcovi v 16. rade 1.308,37 eur, žalobcovi v 17. rade 1.308,37 eur a žalobcovi v 18. rade 1.308,37 eur, s tým, že odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalobcom 1. až 6. a 8. až 18 nad rámec uvedený vyššie a vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade v celom rozsahu zrušil, ako aj vo vzťahu k žalobkyni 13. nad sumu 2.591,49 eur a rovnako odvolací súd zrušil rozhodnutie aj v časti trov konania účastníkov a štátu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu tak zostávalo konať o zostatku istiny, o úrokoch z omeškania a trovách konania. Žalovaný však v decembri 2015 až januári 2016 uhradil plnenia žalobcom 1. až 19., preto žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.1.2016, vzal návrh čiastočne späť a predmetom konania zostali iba úroky z omeškania a trovy konania. 13. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26.1.2016 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.2.2016) potom okresný súd priznal žalobcom úroky z omeškania tak, ako je uvedené v bode 1. a súčasne im priznal náhradu trov konania. Odvolaním bolo toto rozhodnutie napadnuté iba v časti týkajúcej sa priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 18.805,89 eur. 14. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré videl odvolateľ v tom, že súd žalobcom priznal viac než im podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrilo, keď 1/ pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny iba o 20% za úkony pri spoločnom zastúpení viacerých osôb, namiesto zníženia o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010, 2/ ďalej priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon „späťvzatie žaloby v časti istiny a úrokov“, za ktorý odmena nepatrí a 3/ súd nesprávne počítal základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z rozšíreného návrhu a nie iba z pôvodne uplatnených žalovaných súm. 15. Vzhľadom na neúspech žalobcov iba v nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O.s.p. bol okresný súd toho názoru, že im prislúcha plná náhrada účelne vynaložených a riadne uplatnených trov konania, ktorý záver odvolateľ nespochybňoval a stotožňuje sa ním aj odvolací súd. Je potom nesporné, že žalobcom, ktorí boli v konaní zastúpení spoločným právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnili si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby, tak v konaní vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia konania voči neúspešnému žalovanému podľa vyhlášky č. 655/2004 <. Z.z. Advokátka žalobcov ich vyčíslila v celkovej výške 18.805,89 eur podaním zo dňa 25.10.2012 v spojení s podaním zo dňa 27.1.2016, ako pozostávajúce z odmeny s príslušným režijným paušálom za 20 úkonov právnej služby (1/ prevzatie veci v auguste 2009, 2/ rokovanie so žalovaným 2009, 3/ podanie na súd 2009, 4/ rozšírenie návrhu 2010, 5/ účasť na obhliadke 2011, 6/ vyjadrenie k posudku Ing. Z. 2011, 7/ vyjadrenie k posudku Ing. Z. 2012, 8/ vyjadrenie k stanovisku žalovaného k posudkom 2012, 9/ vyjadrenie k podanému odvolaniu 2013, ďalej 10/ až 18/ účasť na pojednávaniach, z toho 1 pojednávanie bez prejednania veci, 19/ vyhlásenie rozsudku 2012 a 20/ späťvzatie návrhu v časti uhradenej istiny 2016), ako aj náhrad za stratu času a cestovného. Trovy za všetky uvedené úkony považuje aj odvolací súd za účelne vynaložené a to vrátane odmeny za späťvzatie žaloby, keďže toto v občianskom súdnom konaní (teraz civilnom sporovom konaní) treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej, preto sa za neho priznáva náhrada trov konania, pokiaľ ide o odmenu advokáta za jeden úkon. Aj Najvyšší súd SR v uznesení z 27.10.2015, sp. zn. 1So/126/2014 konštatoval, že späťvzatie žaloby je úkonom právnej služby týkajúcim sa veci samej, pretože v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku. Preto v tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné. 16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na § 10 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, na základe čoho bol toho názoru, že pre účely určenia výšky odmeny advokáta bola v danom prípade rozhodujúca cena veci v čase začatia poskytovania právnej služby, ktorá zostala nezmenená aj v prípade rozšírenia žaloby, odvolací súd uvádza, že pre účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, kedy advokát začal poskytovať právne služby (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 17/2010). Tarifnú hodnotu bolo preto treba vypočítať z výšky peňažného plnenia požadovaného pôvodnou žalobou len dovtedy, kým nedošlo k rozšíreniu žaloby o ďalšie plnenie. Odvolanie v tejto časti teda tiež nebolo dôvodné. 17. K otázke, či tu bolo namieste zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 20% alebo o 50% vzhľadom na spoločné zastúpenie žalobcov, odvolací súd uvádza, že ani jeden z týchto spôsobov výpočtu nebol namieste. V tomto prípade nešlo o situáciu, kedy bolo treba aplikovať ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, ale ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, pretože tu išlo o spojenie dvoch alebo viacerých inak samostatných vecí, kedy sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Spôsob určenia výšky odmeny bol preto v tomto prípade nesprávny, keďže v predmetnej veci bola relevantná povaha žalobných návrhov, ktoré boli predmetom konania, pričom odvolací súd bol toho názoru, že vo veci ide o spojenie 18 (resp. 19) návrhov. V tejto časti teda súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, aj keď z iných dôvodov než namietal žalovaný. 18. Odvolateľ však zároveň vytýkal súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti. 19. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok, resp. od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok, priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom zakotveným do 30.6.2016 v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinnom aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a obdobná úprava s menšími odchýlkami je obsiahnutá aj v aktuálne platnom CSP, v jeho ust. § 220 ods. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. 20. Odvolací súd musel dať za pravdu odvolateľovi, že rozhodnutie v napadnutej časti treba považovať za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o výšku priznanej odmeny za jednotlivé úkony advokáta, prakticky iba v celosti prevzal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobcov, bez bližšieho právneho rozboru jednotlivých položiek vyúčtovania a spôsobu vyúčtovania, pričom nie je zrejmé, z akých dôvodov a akým spôsobom súd aplikoval na priznanú náhradu trov ust. § 10 ods. 8 vyhlášky, ktorého aplikácia je s ohľadom na predmet konania v tomto prípade nedôvodná a rovnako nie je zrejmé, ako aplikoval ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, keďže, ako bolo uvedené vyššie v bode 16, práve naopak, súd nesprávne aplikoval § 13 ods. 2 vyhl. namiesto § 13 ods. 3 vyhlášky (berúc do úvahy znenie vyhlášky účinné v čase vykonania úkonov advokáta). Súd potom tiež pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia uvádza viaceré skutočnosti, ktoré spôsobujú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia najmä v časti priznaných cestovných výdavkov, kde súd síce uvádza čiastočne náhrady požadované žalobcami za cestu M. - E., ale v ďalšom priznáva žalobcom náhrady požadované (zrejme) žalovaným. Takto je v odôvodnení obsiahnutý aj výpočet náhrad cestovného berúc do úvahy trasu K. - E. a späť motorovým vozidlom TOYOTA RAV4, ktoré si ale advokátka žalobcov neuplatnila a obsah spisu nasvedčuje tomu, že toto vozidlo používal advokát protistrany, zatiaľ čo advokátka žalobcov si uplatnila náhradu cestovných výdavkov za cestu M. - E., a to v niektorých prípadoch autobusom, resp. až u posledného pojednávania uvádza aj táto náhrady za použitie motorového vozidla, nie však TOYOTA RAV4, a takto uplatnené náhrady trov neboli súdom vzaté do úvahy. Odôvodnenie je v tejto časti nekonzistentné a nepreskúmateľné, keďže súd nedáva odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého vypočítal náhrady v priznanej sume 18.805,89 eur. 21. Uvedené nedostatky mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňa vyššie citované požiadavky na riadne odôvodnenie, pričom sa jedná o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Keďže tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov právneho zastúpenia zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec posúdi s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní. 23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).