Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225193 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111225193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: F. F. - MAJKO DESIGN STUDIO, Trnavská cesta 867/53, Sereď, IČO: 30 112 524, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Bytové družstvo Trnava, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Štefánik, o zaplatenie 6.638,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 1Cb/10/2012-144 z o dňa 20.05.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6.638,78 eur s prísl. a k náhrade trov konania odkázal na ust. § 151 ods.3 Os.p., podľa ktorého o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvnej pokuty uvedenej v Zmluve o prenájme č. TT-2002/07-01, ktorú ako nájomca uzatvoril dňa 30.07.2002 so žalovaným ako prenajímateľom. Predmetom nájmu bola časť nehnuteľnosti, konkrétne fasády bytovky nachádzajúcej sa na adrese Špačinská cesta, blok 32-40, Trnava a to od ulice Hlbokej a zo strany Špačiniec, na ktorej žalobca osadil reklamné panely. Pre rekonštrukciu fasády na obytnom dome bol výkon nájomného práva žalobcu dočasne obmedzený, preto dňa 12.11.2008 žalobca so žalovaným uzatvorili Dohodu o spoločnom postupe podľa čl. IV. bod IV.1.4. Zmluvy o prenájme, ktorou sa dohodli, že reklamné panely budú z dôvodu rekonštrukcie odstránené na obdobie od 18.11.2008 do 30.11.2008 a opätovne osadené najneskôr do 30.11.2008 s tým, že nájomca bude môcť predmetnú plochu ako predmet nájmu užívať najneskôr odo dňa 01.12.2008. V súvislosti s touto povinnosťou sa zmluvné strany dohodli i na zmluvnej pokute, ktorú žalovaný zaplatí v prípade, ak ako prenajímateľ nesplní povinnosť a v dohodnutom čase neumožní nájomcovi prenajatú plochu užívať. Žalobca zistil, že dňa 02.12.2008 boli jeho reklamné panely ešte na dohodnuté miesto len umiestňované, teda dňa 30.11.2008 tam neboli, hoci táto povinnosť vyplývala prenajímateľovi z Dohody. Fasáda budovy bola naviac naďalej prekrytá lešením, ktoré tak znemožňovalo výhľad na reklamu, ktorá bola na určenej ploche fasády umiestnená a tak žalobca ako nájomca nemal umožnený zo strany prenajímateľa riadny výkon nájomného práva v súvislosti s umiestnením reklamných panelov, lešenie bolo odstránené až 11.12.2008, čo znamená, že zo strany prenajímateľa došlo k porušeniu dohodnutej povinnosti a ktoré porušenie zakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.638,78 eur. K úhrade zmluvnej pokuty žalobca žalovaného vyzval do 5 dní, čo žalovaný nesplnil, dostal sa do omeškania, preto má žalobca nárok na zaplatenie nielen zmluvnej pokuty ale tiež úroku z omeškania. 3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že Dohoda o spoločnom postupe je absolútne neplatný právny úkon a tak aj zmluvná pokuta nebola dohodnutá platne, k čomu poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 01.10.2009 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 23C/4/2009, v ktorom bola posudzovaná Zmluva o prenájme č. TT-2002/07-01, podľa ktorého rozhodnutia je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 123, § 126, § 34 a § 39 Obč. zák., pretože osoba, ktorá v zmluve vystupuje ako vlastník a prenajímateľ, v tomto konaní žalovaný, predmetu nájmu nevlastní a tak nemôže právo k nájmu previesť na iný subjekt, ak ním sama nedisponuje. Ak je Zmluva o prenájme v rozpore s právnymi predpismi, tak nie je platná ani Dohoda o spoločnom postupe zo dňa 12.11.2008. Žalovaný ak nedisponuje žiadnym vlastníckym oprávnením k objektu, ktorého sa predmet nájmu týka, ide o neplatný právny úkon a nemôže byť platne dohodnutá ani zmluvná pokuta. 4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 1Cb/10/2012-72 zo dňa 15.05.2013 návrh zamietol z odôvodnením, že Zmluva o prenájme a tiež Dohoda o spoločnom postupe sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože žalovaný bol v čase uzatvorenia Zmluvy vlastníkom 10 z 35 bytových jednotiek, ktoré sa v prenajatej budove nachádzali a v čase uzatvorenia Dohody už nebol vlastníkom žiadnej bytovej jednotky, bol iba správcom, ktorý na takýto úkon nemal od vlastníkov bytov udelené osobitne plnomocenstvo ani súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, ktorý sa podľa zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na uzavretie takýchto zmlúv vyžadoval a tak konal vo vlastnom mene a na vlastný účet. 5. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozhodnutím č.k. 31Cob/76/2013-102 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie so záverom, aby sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal s námietkou týkajúcou sa možného úmyselné excesu žalovaného a s námietkami odvolateľa o prekročení právomocí správcu, ktorý musel vedieť, že uzatvára zmluvu nad rámec svojho oprávnenia. 6. Súd prvej inštancie na základe usmernenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 7. Dokazovanie preukázalo, že dňa 30.07.2002 strany sporu uzatvorili Zmluvu o prenájme č. TT-2002/07-01, predmetom ktorej bol prenájom časti nehnuteľnosti, resp. fasády. Nakoľko sa obytný dom rekonštruoval, došlo k dočasnému obmedzeniu výkonu nájomného práva žalobcu, preto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami Dohoda o spoločnom postupe zo dňa 12.11.2008, ktorou sa žalovaný ako prenajímateľ zaviazal, že najneskôr do dňa 01.12.2008 umožní nájomcovi výkon jeho nájomného práva v celom rozsahu. Napriek tomu sa tak nestalo, preto si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, na ktorej sa v prípade porušenia povinnosti súvisiacej s neumožnením mu riadneho výkonu nájmu dohodol so žalovaným. Nebolo sporné, že v čase uzatvorenia Zmluvy o prenájme bol žalovaný vlastníkom 10-tich bytov z celkového počtu 35 a v čase uzatvorenia Dohody o spoločnom postupe nevlastnil žiaden byt. Podľa znenia Zmluvy o výkone správy, účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy o prenájme, ako i znenia Zmluvy o výkone správy v čase uzatvorenia Dohody o spoločnom postupe žalovaný na takýto úkon potreboval osobitné splnomocnenie, resp. súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov v obytnom dome, pričom bolo preukázané, že žalovaný takýmto súhlasom ani plnomocenstvom nedisponoval, k čomu súd zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný vystupuje pri uzatváraní predmetných zmlúv ako zástupca ostatných vlastníkov bytových jednotiek a zároveň spoluvlastníkov spoločných priestorov a pozemkov neobstojí, pretože dokazovanie preukázalo, že žalovaný vstupoval do predmetných zmluvných vzťahov a konal výlučne vo vlastnom mene a na vlastný účet a uvedený nedostatok nie je konvalidovaný ani tým, že sa na Zmluve o prenájme nachádza podpis T. X., ktorý bol zástupcom vlastníkov bytov, ale ktorý mohol vystupovať ako ich zástupca iba vo vzťahu k správcovi bytového domu, ktorým bol žalovaný, ale nedisponoval ako fyzická osoba žiadnym splnomocnením, na základe ktorého by bol oprávnený konať so žalobcom ako zástupca vlastníkov ostatných bytov. Súd prvej inštancie vykonal i dôkaz, ktorý požadoval žalobca a oboznámil sa so zmluvou o dielo na zhotovenie stavebných prác zo dňa 30.06.2008, z dôvodu ktorých bol žalobca obmedzený vo výkone práva nájmu a z ktorej zistil, že objednávateľom boli vlastníci bytov bytového domu, ktorých zastupoval žalovaný ako správca. Súd tiež zdôraznil, že výlučne vlastník má právo disponovať s predmetom vlastníctva, teda i právo prenechať správu svojich práv a povinnosti tretej osobe, ktorým je správca a ktorému určí rozsah práv a povinností, na základe ktorého určenia je potom takáto osoba oprávnená konať za vlastníka v jeho mene a na jeho účet. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o prenájme č. TT-2002/07-01 zo dňa 30.07.2002 z hľadiska jej platnosti a zistil, že ju žalovaný uzatvoril vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom nebol väčšinovým spoluvlastníkom spoločných častí domu, uvedenú Zmluvu nebol oprávnený uzatvoriť, takáto zmluva je preto v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a je posudzovaná ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého tak nevznikajú zmluvnej strane žiadne práva ani povinnosti. Predmetnú Zmluvu nemohol žalovaný uzatvoriť ani ako správca, pretože zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 30.07.2002 neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo vyvodiť oprávnenie správcu konať vo vlastnom mene alebo v mene vlastníkov bytov na ich účet. Od 01.07.2007 je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ich účet. 8. K návrhu žalobcu, aby súd vyhodnotil konanie žalovaného ako konanie nad rámec oprávnenia, ktoré mu bolo zverené zo strany vlastníkov bytového domu súd prvej inštancie zdôraznil, že posudzovanie, či žalovaný koná nad rámec oprávnenia, ktoré mu bolo udelené nebolo preukázané. Niet pochýb o tom, že žalovaný predmet nájmu nevlastnil, bol iba menšinovým spoluvlastníkom v čase uzatvorenia Zmluvy o prenájme, napriek tomu vystupoval ako vlastník a vo vlastnom mene, konajúci na vlastný účet, a neplatne prenajal predmetné priestory žalobcovi. Na túto absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu nadväzuje Dohoda o spoločnom postupe zo dňa 12.11.2008, ktorá obsahuje i zmluvnú pokutu, ktorá je v tejto súvislosti tiež absolútne neplatným právnym úkonom, preto i dohoda o zmluvnej pokute uvedená v Dohode o spoločnom postupe sú absolútne neplatná, v dôsledku čoho súd návrh v celom rozsahu zamietol. 9. K návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon priznal žalovanú istinu ako náhradu škody súd prvej inštancie zdôraznil, že náhrada škody je založená na iných skutkových zisteniach a právnych princípoch ako zmluvná pokuta, preto nie je možné dokazovanie a z neho zistené výsledky, ktoré smerovali k posúdeniu nároku uplatňovaného titulom zmluvnej pokuty podriadiť pod iné hmotnoprávne ustanovenie a v prípade, ak by súd žalobcovi priznal plnenie titulom náhrady škody, presiahol by žalobný návrh a naviac plnenia titulom náhrady škody predpokladá existenciu zodpovednostného vzťahu, a v takom prípade mal žalobca, ak súd vyslovil podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. názor, ktoré skutočnosti považuje za sporné a tiež uviedol, že za takúto považuje Zmluvu o prenájme ako i Dohodu o spoločnom postupe, požiadať o pripustenie zmeny návrhu, čo sa nestalo. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. 10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu absolútnej neplatnosti právnych úkonov, konkrétne zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril so žalovaným, predmetom ktorých bol prenájom časti fasády nehnuteľnosti za účelom umiestnenia reklamných panelov a následná dohoda obsahujúca aj zmluvnú pokutu. Odvolateľ preto s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozhodnutia nesúhlasí, pretože v Zmluve o prenájme je jednoznačne uvedené, že ju uzatvára žalovaný ako prenajímateľ a tak osoba oprávnená prenajať predmetné priestory. Žalovaný teda nevystupoval ako výlučný vlastník bytových jednotiek, ale ako osoba disponujúca čiastkovým oprávnením vlastníka, ktoré mal zverené na zmluvné účely. Súd prvej inštancie mal zobrať do úvahy že ku Zmluve o prenájme boli priložené listy vlastníctva ktoré preukazujú, že žalovaný bol vlastníkom niektorých bytových jednotiek v predmetom bytovom dome, pričom zo Zmluvy vyplýva i jeho prehlásenie ako prenajímateľa, že okrem toho že je prenajímateľom časti bytov, ktoré sa v bytovom dome nachádzali, disponuje aj oprávnením na prenajatie predmetných priestorov, z čoho možno vyvodiť, že vystupoval ako zástupca ostatných vlastníkov bytových jednotiek a spoluvlastníkov spoločných priestorov a pozemkov pod bytovým domom, takže mohol Zmluvu o prenájme platne uzatvoriť a tiež z formulácii textu zmlúv jednoznačne vyplýva, že je splnomocneným zástupcom k uzatváraniu takýchto zmlúv. Počas konania bolo preukázané, že žalovaný zastupoval vlastníkov bytov i v iných právnych vzťahoch, ktoré neboli spochybňované, ak sporným v súdnom konaní zostal rozsah oprávnenia, ktorým žalovaný disponoval a ktoré mu umožňovalo zastupovať vlastníkov bytov. Skutočnosť, že počas súdneho konania vyšlo najavo nedostatočne oprávnenie žalovaného konať v mene vlastníkov predmetného bytového domu, treba považovať za konanie, ktorým žalovaný prekročil svoje oprávnenie, čo nemôže mať vplyv na zmluvné plnenie, ku ktorému sa žalovaný zaviazal a to s odkazom na ust. § 33 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého, ak niekto koná bez plnomocenstva, možno od neho požadovať splnenie záväzku, ku ktorému sa zaviazal a ak splnomocnenec pri konaní s treťou osobu prekročí jemu dané oprávnenie, prípadne, že koná za iného bez plnomocenstva, je takýto splnomocnenec zaviazaný voči tomu, s kým bolo konané, t.j. s treťou osobou sám (rozsudok NS ČR zo dňa 04.12.2000 č.k. 22Cdo/1134/2000) a ak splnomocniteľ neschváli konanie zdanlivého splnomocnenca, môže tretia osoba, s ktorou sa konalo, požadovať od splnomocniteľa buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenú takýmto konaním. Odvolateľ má za to, že sporná vec je subsumovateľná pod ust. § 33 ods. 2 Obč. zák. ako jednoznačne z uvedeného ustanovenia vyplýva. Žalovaný ako zmluvná strana teda nemôže byť posudzovaný ako osoba, ktorá nebola oprávnená predmet nájmu prenajať, ale ako osoba, ktorá je oprávnená konať za vlastníkov bytov, čo vyplýva i z niekoľkoročného priebehu zmluvného vzťahu, a zo strany vlastníkov bytových jednotiek v bytovom dome ani spoluvlastníkov nikdy nedošlo k upozorneniu na to, že by predmet ich vlastníckeho či spoluvlastníckeho práva užíval žalobca bez právneho dôvodu. Žalobca dotknutú časť fasády bytového domu užíval na základe Zmluvy o prenájme počas niekoľkých rokov, na tejto plochy boli upevnené reklamné pútače a nedá sa predpokladať, že by žiadny z vlastníkov bytových jednotiek si túto skutočnosť nevšimol a sa na ňu neinformoval, žiadna osoba sa o dôvodoch užívania predmetnej plochy počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu nezaujímala, preto nie je dôvod pochybovať o oprávnenom nájme založenom práve Zmluvou o prenájme, ktorú súd označil za neplatný právny úkon. Odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal i s pokynom, ktorý vyplynul z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 31Cob/76/2013-102 zo dňa 10.07.2014 vydaného v tejto veci, a to k rozsahu oprávnenia žalovaného disponovať predmetom nájmu, keď práve za účelom výkonu správy bytového domu zo strany žalovaného boli uzatvorené medzi žalovaným a vlastníkmi bytových jednotiek zmluvy o výkone správy, súčasťou ktorých bolo aj určenie rozsahu zastupovať vlastníkov pri hospodárení a udržiavaní bytového domu, o ktorom odvolateľ informovaný nebol, pričom žalovaný priamo pri uzatvorení Zmluvy o prenájme v bode I.2. prehlásil, že je oprávnený predmetné priestory prenajať. Ak konal nad rámec jemu zverených oprávnení, tak sa dopustil tzv. excesu plnomocenstva a v prípade, že žalovaný konal bez plnomocenstva a súd neuzná Zmluvu o výkone správy za úkon, ktorá obsahuje plnomocenstvo na zastupovanie vlastníkov bytových jednotiek pre uzatvorenie Zmluvy o prenájme, je zaviazaný priamo žalovaný ako splnomocnenec sám a tretia osoba, teda odvolateľ, je oprávnený od neho žiadať splnenie záväzku alebo sa domáhať náhrady škody, ako je upravené v ust. § 33 ods. 2 Obč. zák. Za vylúčené považuje odvolateľ použitie ust. § 33 ods. 3 Obč. zák., ktoré sa týka nedostatku plnomocenstva, kedy by žalovaný ako vlastník bytových jednotiek nevedel alebo nemohol vedieť o tom, že nie je oprávnený uvedené priestory prenajať, preto sa mal súd prvej inštancie uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka podrobne vyporiadať a vziať do úvahy, že ak žalovaný prekročil rozsah svojho oprávnenia a konal bez plnomocenstva je zaviazaný z takéhoto konania sám a je povinný zo Zmluvy o prenájme ako aj Dohody o spoločnom postupe plniť a uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. 11. Odvolateľ namietol i názor vyjadrený súdom prvej inštancie v súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku. Podľa jeho názoru končená právna kvalifikácia je na úvahe súdu a to v zmysle zásady iura novit curia. Prvoinštančný súd poučil odvolateľa o predbežnom právnom názore tesne predtým, ako vyhlásil dokazovanie za skončené, tak poskytol priestor na zmenu právnej kvalifikácie iba formálne ale nie reálne, ktorý by mohol žalobca riadne využiť a tým sa stráca i zmysle samotného vyslovenia predbežného právneho názoru. Takýto postup súdu prvej inštancie označil odvolateľ za odňatie možnosti konať pred súdom a prekvalifikovať nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchod. zák. Bol to žalovaný, ktorý svojim konaním keď vyhlásil, že je oprávnený uvedené priestory prenajať, spôsobil neplatnosť právneho úkonu a ak prvoinštančný súd akceptoval argumentáciu žalovaného o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, mal povinnosť aplikovať ust. § 268 Obchod. zák., podľa ktorého, ak niekto spôsobí neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený. Posúdenie nároku ako plnenia požadovaného titulom náhrady škody nie je zmenou skutkového stavu, ale iba doplnením hmotnoprávnej kvalifikácie, ktorou sa súd prvej inštancie mal zaoberať a to i bez zmeny žaloby, pretože išlo iba o jej rozšírenie, ako vyplýva z judikatúry vyslovenej v právnej vete podľa ZSP 61/2000, keď zmena právnej kvalifikácie nie je zmenou žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. 12. Odvolací súd doručil odvolanie žalovanému, ktorý sa k nemu v podaní doručenému odvolaciemu súdu dňa 08.02.2017 vyjadril a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. 13. Vo vyjadrení zdôraznil, že zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom a účinnom v rozhodnom období t.j. do 30.07.2002 neobsahoval ustanovenie o tom, že by správca bytového domu bol oprávnený vo vlastnom mene a na vlastný účet uzatvárať nájomné zmluvy, keď zo Zmluvy o výkone správy z roku 1997 vyplýva, že vlastníci bytov splnomocňujú správcu iba na bežné právne úkony pri zabezpečení prevádzky, údržby a opravy a žalovaný osobitným splnomocnením, ktoré sa vyžadovalo na iné, než bežné právne úkony nedisponoval. Skutočnosť, že pri osobe prenajímateľa je uvedený aj zástupca bytov T. X., ktorý vystupoval v tom čase za samosprávu, nemá za následok platnosť zmluvy, pretože zák. č. 182/1993 Z.z. neobsahoval v rozhodnom čase inštitút vlastníkov a tento bol zavedený až zák. č. 268/2007 Z.z., a tak nie je možné sa stotožniť s názorom, že sa mohol žalobca domnievať, že zástupca samosprávy bol oprávnený v zmysle zákona konať, alebo na základe plnomocenstva od vlastníkov bytov. Práve v súvislosti so znením ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, nepriame zastúpenie bolo nahradené priamym, keď do účinnosti zák. č. 268/2007 Z.z. správca konal pri výkone správy vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytových a nebytových priestorov ako priamy zástupca, ale pri uzatvorení Dohody o spoločnom postupe nemal osobitné plnomocenstvo od vlastníkov a nevyplývalo mu ani Zo zmluvy o výkone správy. Tým, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy konal vo vlastnom mene a na svoj účet, nemal právo prenajať spoločnú časť obytného domu, preto je uvedená Zmluva o prenájme zo dňa 30.07.2002 v spojení s Dohodou o spoločnom postupe zo dňa 12.11.2008 absolútne neplatným právnym úkonom. K odvolaciemu dôvodu, ktorým žalobca zdôrazňoval právnu úpravu uvedenú v § 33 Obč. zák. žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nie je možné na predmetný prípad aplikovať, pretože v danom prípade by žalovaný musel prekročiť oprávnenie, ktoré mu z plnomocenstva § 33 Obč. zák. vyplýva, ale žalovaný nedisponoval žiadnym splnomocnením, teda sa nenaplnila podstata § 33 Obč. zák., podľa ktorej by musel žalovaný konať v mene vlastníkov na ich účet a prekročiť rozsah svojho oprávnenia, ktoré by bolo dané zákonom alebo Zmluvou o výkone správy, alebo na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím by sa zmysel uvedenej právnej úpravy naplnil. 14. K nedostatočnému aplikovaniu príslušných právnych predpisov z hľadiska posúdenia hmotnoprávneho nároku žalobcu a jeho právnej kvalifikácie žalovaný uviedol, že žalobca požaduje od žalovaného uhradenie zmluvnej pokuty, ktorá je síce paušálnou náhradou škody, ale žiadna škoda odvolateľovi nevznikla, pretože pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné, že musí vychádzať z porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá v tomto prípade nevznikla a ak sa žalobca chcel domáhať nároku na náhradu škody bolo potrebné, aby takto formuloval i žalobu, ktorou je výlučne oprávnený disponovať a formulácia návrhu musí vychádzať z povahy skutkovej podstaty a okolnosti postavenia žalobcu. Nárok z neplatne dohodnutej zmluvnej pokuty preto nemôže súd svojvoľne prekvalifikovať na nárok na náhradu škody, ktorá náhrada je založená na iných princípoch ako zmluvná pokuta, pretože ak by súd prvej inštancie takto konal, jednoznačne by porušil zásadu rovnosti účastníkov, keď by žalobcovi plnenie priznal titulom nároku na náhradu škody, hoci žiadal priznať nárok na zmluvnú pokutu. 15. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zaslal odvolací súd na vyjadrenie odvolateľovi (duplika), ktorý vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 01.03.2017 uviedol, že sa pridržiava odvolacích dôvodov a ich odôvodnenia a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu ničím nespochybnilo správnosť ním uvádzaných skutočností. 16. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. 18. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je možné považovať i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzovalo (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. ( teraz ho vymedzuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S uvedenými požiadavkami je v nesúlade absencia dôvodov rozhodnutia a existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, jej nesplnením sa odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady by zakladal sám osebe nielen dôvod odvolania podľa v čase podania odvolania platného ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v súčasnosti nahradeným § 389 ods.1 písm b) C.s.p. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 19. Zo znenia žaloby a k nej priložených dôkazov, ktorými žalobca preukazuje a odôvodňuje uplatnený nárok jednoznačne vyplýva, že žiada priznať plnenie titulom zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v Dohode o spoločnom postupe, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 12.11.2008, v ktorej žalovaný vystupuje ako prenajímateľ nehnuteľnosti, na ktorej si žalobca ako nájomca umiestnil reklamu. Samotná skutočnosť, že žalovaný už niekoľko rokov vystupuje ako prenajímateľ a prenajíma nehnuteľnosť, ktorú nevlastní nemôže byť dôvodom, aby takéto konanie bolo hodnotené ako platný právny úkon. Žalovaný sa v Zmluve o prenájme výslovne označuje za prenajímateľa, nie za osobu, ktorá vystupuje za iného a koná na jeho účet, preto na takúto skutkovú situáciu nie je možné aplikovať právnu úpravu uvedenú v § 33 Obč. zák., práve z dôvodu, že podľa uvedenej Zmluvy o prenájme žalovaný nemal žiadne plnomocenstvo, teda ani nemal aké plnomocenstvo prekročiť, pretože nie je možné prekročiť niečo, čo neexistuje, ako je konštatované i v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo/1134/2000, na ktoré poukázal odvolateľ, ktoré ale nie je ani z hľadiska skutkového ani právneho tak v tomto konaní použiteľné. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené skutočnosti, zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného správne skutkovo i právne posúdil, keď naň aplikoval právnu úpravu o neplatnosti právneho úkonu (§39 Obč. zák.), zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s odkazom na rozsah oprávnenia správcu konať za vlastníkov bytov Súd tiež správne vyhodnotil požiadavku žalobcu, ktorú tento vzniesol už v odvolaní zo dňa 01.07.2013 (č.l. 82), podanom proti prvého rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému v tejto veci ((č.k. 1Cb/10/2012-72 dňa 15.05.2013), po ktorom nasledovalo z dôvodu jeho zrušenia odvolacím súdom ďalšie pojednávanie a vykonávanie dokazovania, preto neobstojí tvrdenie odvolateľa, že nemal dostatočný priestor na zmenu právnej kvalifikácie. 21. K samotnej právnej kvalifikácii nároku uplatňovaného ako úhrady zmluvnej pokuty, ku ktorému odvolateľ v odvolaní uvádzal, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je neplatná, mal nárok priznať buď titulom nároku na náhradu škody podľa § 268 Obchod. zák. alebo podľa § 33 ods.2 Obč. zák. a to bez zmeny žaloby, odvolací súd vychádzajúc zo zásady ústavne konformného výkladu právnych noriem v prípadoch, ak pri uplatnení výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, má byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08) poukazuje na to, že súd prvej inštancie nemohol sám prekvalifikovať v žalobe popísaný skutkový stav a žalobcom uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu. Ide o zmenu zásadného charakteru, a tak bol daný dôvod na návrh na zmenu žaloby, aby bolo zrejmé, o akých skutkových tvrdeniach má prvoinštančný súd ďalej konať. Zmenou žaloby sa rozumie návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), ako i návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena). Za kvalitatívnu zmenu možno považovať takú zmenu, že žalobca žiada niečo iné. Civilný sporový poriadok v ust.§ 140 ods. 3 definuje už aj kvalitatívnu zmenu žaloby. Súdna prax a judikatúra aj za účinnosti O. s. p. (do 30. júna 2016) vyžadovala zmenu žaloby na základe procesného návrhu žalobcu, ak v priebehu konania uvedie úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje pôvodne uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké kvantitatívne plnenie ). Ak teda žalobca v danom súdnom konaní napriek v žalobe uvedenému tvrdeniu o uplatňovaní zmluvnej pokuty uvádza odlišné skutkové okolnosti, žiadajúc o náhradu škody a to buď na základe právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka (§ 268) alebo podľa § 33 ods.2 Obč. zák. titulom posúdenia konania žalovaného ako konania bez plnomocenstva, hoci ide o rovnakú výšku požadovaného plnenia, nemožno o ňom rozhodovať bez zmeny žaloby, (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Obdo V 21/2013, ZSP 30/2009 . Odvolateľom uvádzaná zmena nároku nie je iba zmenou právnej kvalifikácie, ani doplnením žaloby, ale podstatnou zmenou skutkového stavu, pretože popis skutkového stavu uvedený v žalobe je nie je možné prijať a použiť bez zmeny návrhu pre právnu kvalifikáciu, na ktorú v odvolaní poukazuje žalobca. Odvolací súd nepopiera názor odvolateľa, že zmena právnej kvalifikácie nevyžaduje zmenu žaloby podľa § 95 ods.1 O.s.p. , ale v tomto prípade ide o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, preto bolo potrebné, aby žalobca vykonal procesný úkon a podal návrh na zmenu žaloby, k čomu ale nedošlo, ako skonštatoval i súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. Odvolateľ mal k takémuto úkonu vytvorený dostatočný časový priestor, pretože o názore súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy mal vedomosť z jeho prvého rozhodnutia o súdenej veci a v spojení s názorom vysloveným odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. 31Cob/76/2013-102 zo dňa 10.07.2014, v ktorom sa odvolací súd vyjadril i k možnej zmene právnej kvalifikácie, samozrejme, nie, ak by znamenala i zmenu skutkového stavu, ku ktorej sa vyžaduje zmena návrhu. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať postup súdu prvej inštancie za taký, ktorým by došlo k odňatiu možnosti odvolateľovi konať pred súdom. 22. Odvolací súd nepovažuje za relevantné pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu ani tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení a nezaujatí stanoviska k otázke prekročeniu plnomocenstva žalovaným tzv. exes z plnomocenstva, ku ktorému odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 1134/2000 zo dňa 04.12.2000. Uvedené rozhodnutie sa síce zaoberá právnou úpravou uvedenou v ust. § 33 ods. 2 Obč. zák. a konaním bez plnomocenstva, ale tým sa žalobou požadované plnenie dostáva do iného skutkového stavu a situácie, ktorá, ako je vyššie uvedené, vyžadovala zmenu návrhu, ku ktorej nedošlo. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).