Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225392 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113225392.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. O., nar. XX. T. XXXX, bytom M. XXX/X, T. a 2/ L. O., rod. S., nar. XX. M. XXXX, bytom M. XXX/X, T., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: S. F., rod. S., nar. XX. P. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. apríla 2016 č. k. 10C/344/2013-139, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., zapísaným v liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 395/1 - záhrady, vo výmere 273 m2, parc. registra „C“ č. 395/3 - záhrady, vo výmere 727 m2, parc. registra „C“ č. 395/5 - záhrady, vo výmere 385 m2, parc. registra „C“ č. 395/6 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 122 m2, parc. registra „C“ č. 396/1 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 176 m2, parc. registra „C“ č. 398 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 191 m2 a zapísaným v liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 459 - orná pôda, vo výmere 347 m2, parc. registra „E“ č. 459 - orná pôda, vo výmere 41 m2; II. uvedené nehnuteľnosti sa prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov 1/ a 2/ v celosti; III. žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 672 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; IV. o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a § 23 ods. 1 z. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, medzi ktorými k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, keďže žalovaná podmieňovala uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tým, že jej brat V. S. vyplatí podiel 1/5 dedičstva po matke L. S., pričom sa bránila zrušeniu i vyplatením ju z dedičstva po jej matke žalobcami 1/ a 2/. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k dohode nedošlo, žalovaná sa vyjadrila, že nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Súd prvej inštancie sa zaoberal predovšetkým posúdením otázky či je reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností možné, keď pri posudzovaní vychádzal z analýzy polohy a využitia nehnuteľnosti a z tvrdení strán o ich ochote hradiť náklady na rozdelenie veci. Zo skutkových zistení vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci T., sú to holé pozemky, kde je naplánovaná výstavba novej ulice a začínajú sa už v okolí stavať rodinné domy, nikto zo strán sporu predmetné nehnuteľnosti reálne nevyužíva. Reálne rozdelenie bolo možné s výnimkou parcely reg. „E“ č. 459 - orná pôda vo výmere 41 m2 s poukazom na zákaz drobenia pozemkov. Žiadna zo strán sporu sa nevyjadrila, či by bola ochotná znášať náklady na rozdelenie predmetných nehnuteľností, jediným nákladom by bolo vypracovanie geometrického plánu. Časti vzniknuté reálnym rozdelením by nemohli žalovanej slúžiť takým spôsobom aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému účelu. Výmera po rozdelení predmetných nehnuteľností pripadajúca na žalovanú by totiž predstavovala len 16,35 m2 a na takomto pozemku by sa nedalo nič postaviť. Vzhľadom na nemožnosť rozdelenia predmetných nehnuteľností bolo namieste vyporiadanie prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, keď žalobcovia žiadali prikázať predmetné nehnuteľnosti im do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaná s týmto súhlasila, avšak podmieňovala zrušenie a vypriadanie vyplatením záväzku z dedičstva po jej matke L. S., ktorý záväzok mali žalobcovia prevziať po V. S.. Súd prvej inštancie dôvodil, že z rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľke L. S. vyplynulo, že nehnuteľnosti v k. ú. T. zapísané na LV XXXX nadobudol do vlastníctva V. S. bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom M. S., O. S., O. S., V. G. a žalovanej, teda žiaden záväzok vyplatiť ustupujúcich spoludedičov nevznikol. Dodal, že ak by aj V. S. mal akýkoľvek záväzok výplaty voči žalovanej bolo by toto zistenie bezpredmetné vo vzťahu k predmetu konania, ktoré nemá žiaden súvis s peňažnými záväzkami V. S.. Pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal súd zo všeobecnej ceny 40 eur za m2, čo predstavuje pri výmere 16,80 m2 sumu 672 eur, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, vyhradil toto rozhodnutie samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že je jednoduchá, skromná, ťažkými osudmi skúšaná žena, ktorá 26 rokov opatruje svoju ZŤP dcéru, má mesačný príjem 185,01 eur a stará sa ešte i o 13 ročné nezaopatrené školopovinné dieťa, na ktoré poberá rodinné prídavky 23,52 eur a príplatok k prídavku 11,02 eur. Dôvodila, že bola krivo obvinená, že sa nechcela so žalobcami dohodnúť, keď vo svojej zlej finančnej situácii a zlých pomeroch nemala dôvod robiť problémy, keď by si mohla predajom svojich podielov prilepšiť. Dodala, že jej chceli žalobcovia vyplatiť len za výmeru 4,23 m2 a to sumu 170 eur, s čím nesúhlasila. Uviedla, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX a XXXX sú dedičstvom jej mamy L. S. a jej 5 súrodencov a žalobkyňa 2/ je jej neterou a už na prvom pojednávaní predložila dohodu súrodencov v konaní o dedičstve po nebohej L. S., jej matky, z ktorej vyplynulo, že nadobudol celý spoluvlastnícky podiel V. S. a ten ostatným ustupujúcim dedičom vyplatí peňažnú náhradu za spoluvlastnícke podiely. Mala za to, že vyššie uvedený záväzok V. S. prezvali na seba ako dlžníci žalobcovia, ktorí už i vyplatili dedičom po zomrelom M. S. a dedičke po zomrelom O. S. peňažné prostriedky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a prikázal žalobcom vyplatiť jej sumu 40 eur za m2 a to za 75,39 m2, teda 3.015,60 eur. Ku svojmu odvolaniu priložila i dohodu zo dňa 19. marca 2013. 3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. - z. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel, účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok - ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok, treba napriek námietkam žalovanej považovať za vecne správny a ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo tak zásadne postačuje i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 1 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacou námietkou dopĺňa § 387 ods. 2 CSP in fine nasledovné: 7. Z obsahu odvolania žalobkyne možno dovodiť, že ako dôvody odvolania uvádza dôvody stanovené v čase podania odvolania v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <. - procesného predpisu účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie (že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. <. a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán (účastníkov) nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo, kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. <.. 9. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. <. spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci vyššie uvedené odvolacie dôvody z odvolania žalovanej nie sú naplnené. 11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia vo veci a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. <., t.j., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 12. Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie správne vyhodnotil a vec i správne právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne a podrobne vyporiadal i s námietkou žalovanej, opakovane uvádzanej i v odvolaní a to námietkou požadujúcou vyplatiť záväzok V. S. údajne vyplývajúci z rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľke L. S.. Odvolací súd mal z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3D/2611/90 zhodne ako súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že z rozhodnutia zo dňa 27. septembra 1999 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke L. S., zomr. XX. M. XXXX nevyplýva žiaden záväzok V. S. vo vzťahu k žalovanej a žalobcovia účastníkmi tohto dedičského konania ani neboli. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva len, že nehnuteľnosti v k. ú. T. zapísané na LV XXXX nadobudol do vlastníctva V. S., nar. XX. M. XXXX bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom M. S., O. S., O. S., V. G. a S. F.. Predmetom dedičského konania nebol záväzok vyplatiť ustupujúcich spoludedičov, takýto záväzok nevznikol. Námietka žalovanej z jej odvolania je nedôvodnou, predmetom tohto konania je len zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovanej. Žalovanou predložená dohoda z 19. marca 2013 uzatvorená medzi žalobcami a L. S., Z. N., D. S., V. G. je irelevantným listinným dôkazom nespôsobilým zmeniť súdom prvej inštancie správne zvolený spôsob rozhodnutia. 13. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. 18. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).