Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/326/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201820 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114201820.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. XXXX/XX, 2. PhDr. F. M., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, so sídlom Trnava, Hlavná 44, proti žalovaným: 1. Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom R., C. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Foltán, so sídlom Galanta, SNP 708, 2. Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného 1. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/14/2014-168 zo dňa 8.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1. o d m i e t a . II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1. v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Notárska zápisnica č. N25/2011, Nz 2733/2011 zo dňa 26.1.2011 a Zmluva o pôžičke zo dňa 26.1.2011 sú neplatné a druhou výrokovou vetou žalovaným uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 537,74 Eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Barbory Šrutekovej, právnej zástupkyne žalobcov. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil hmotnoprávne aplikáciou ust. § 34, § 35 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 488, § 489, § 657 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 80 písm. c), 142 ods. 1, § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia (ako dlžníci) podpísali dňa 26.1.2011 na notárskom úrade notárky JUDr. Ivety Vaškovej vyhlásenie o uznaní dlhu, ktorým potvrdili že dňa 26.1.2011 uzavreli so žalovaným 2. zmluvu o pôžičke, z ktorej práva a povinnosti sú opísané v zmluve o pôžičke (táto tvorí prílohu notárskej zápisnice). Zmluva o pôžičke bola / mala byť uzavretá dňa 26.1.2011, a to medzi žalovaným 2. ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi. Tvrdenie žalobkyne 2. (ako jednej z účastníčok zmluvy o pôžičke), že zmluvu o pôžičke nepodpísala, potvrdili aj žalovaní, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V priebehu konania nebolo preukázané, že by prišlo k faktickému a reálnemu odovzdaniu sumy 30.000,- Eur žalovaným 2. (ako veriteľom), ani žalovaným 1. (ako „splnomocneným zástupcom“ žalovaného 2.). 4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že keďže žalobkyňa 2. (ako jedna z účastníkov údajnej zmluvy o pôžičke) ju úplne zrejme nepodpísala, neprišlo vôbec k právnemu úkonu, ktorý by mal mať nejaké dôsledky - ak teda zo skutkových okolností nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu (ktoré inak objektívne právo s úkonom spája), teda ak nebol právny úkon urobený vôbec nemôžu nastať právne následky ktoré by sa ním zamýšľali. Následne, keďže notárska zápisnica sa odvoláva na „zmluvu o pôžičke“, t.j. právny úkon ktorý nikdy nevznikol a neexistoval, a táto neexistujúca zmluva tvorí prílohu uvedenej notárskej zápisnice, nemôže byť ani notárska zápisnica platná. V konaní nebolo ani preukázané, že by zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne, alebo konkludentne, nakoľko žalovaným sa nepodarilo preukázať, že by žalobcom (resp. jednému z nich) odovzdali z titulu zmluvy o pôžičke (uzavretej písomne, ústne alebo konkludentne) faktické a reálne plnenie, t.j. že by im odovzdali sumu 30.000,- Eur (pri spoľahlivom preukázaní tejto skutočnosti by súd mohol usudzovať na uzavretie takejto zmluvy - pri zmluve o pôžičke sa má jednať o reálny kontrakt, avšak v súdenom prípade chýba podmienka reálneho odovzdania peňazí, pričom jedným z pojmových znakov zmluvy o pôžičke je práve prenechanie vecí na voľné nakladanie). Dôvodom neplatnosti notárskej zápisnice by bola tiež skutočnosť, že táto bola spísaná v rovnaký deň, ako údajná zmluva o pôžičke, nie je možné, aby notárska zápisnica bola exekučným titulom zo zmluvy o pôžičke (ak by aj bola platne uzavretá!), z ktorej ešte nevznikla splatnosť. O náhrade trov konania súd rozhodol § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že procesne úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania v sume 537,74 Eur. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1. prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a prikázať mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol s poukazom na odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalobca 1. si viackrát požičiaval finančné prostriedky od oboch žalovaných za účelom investovania do Forexu, ktorých značnú časť nesplatil. Otázka pravosti údajného podpisu žalobkyne 2. na spornej zmluve sa nijako v konaní nepreverovala a argumentácia súdu je vágna. Dospel k záveru s odstupom času, že bude potrebné znaleckým dokazovaním jednak preveriť znalosť sporného podpisu na zmluve o pôžičke zo dňa 26.1.2011 a ak ide o sfalšovaný podpis, zistiť kto tento podpis sfalšoval a prečo sa pravosť sporného podpisu na zmluve a na notárskej zápisnici, ako aj či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nepreverovala pred notárkou v čase podpisu notárskej zápisnice. Má záujem podať trestné oznámenie, keďže podpis na spornej zmluve je pravdepodobne sfalšovaný a niekto pravdepodobne spreneveril sumu 30.000,- Eur. V súvislosti s poukazom súdu prvej inštancie na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/147/2010 zo dňa 31.8.2010 poukázal na to, že nejde o žiadne stanovisko Najvyššieho súdu SR a dotknutá vec sa týka ústnej zmluvy o pôžičke. 6. Žalobcovia 1. a 2., ani žalovaný 2. odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného 2. sa písomne vyjadrili žalobcovia 1. a 2., ktorý navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 Eur. Uviedli, že žalovaným sa nepodarilo preukázať odovzdanie sumy 30.000,- Eur žalobcom. Strany zhodne uznali, že podpis žalobkyne 2. na zmluve o pôžičke nie je pravý, nemali záujem viesť znalecké dokazovanie a na pojednávaní dňa 8.6.2016 uviedli, že nemajú žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti žaloby žalobcov voči žalovanému 2. právoplatný, keď žalovaný 2. voči rozsudku nepodal odvolanie, žalovaný 1. a 2. majú v konaní postavenie samostatných strán podľa § 91 OSP účinný k 30.6.2016 (nie nerozlučných), teda každý z nich v konaní koná sám za seba (akt. § 76 CSP). 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolanie bolo podané 10.8.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (386 písm. b) nakoľko odvolanie podala neoprávnená osoba. 10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 11. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. 12. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie § 359 CSP za to, že na strane žalovaného 1. napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit žalovaného 1. Takýto záver vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže žalovaný 1. nebol účastníkom - zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke a ani nepodpísal notársku zápisnicu, ktoré boli predmetom požadovaného určenia neplatnosti zo strany žalobcov, a ktorých požiadavke bolo v konaní okresným súdom vyhovené. Daný rozsudok sa žalovaného 1. nijako objektívne nedotýka, keďže osobami, ktoré právne úkony mali uzavrieť boli žalobcovia a žalovaný 2. Uvedený záver sa vzťahuje na celé odvolanie žalovaného 1. teda aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže ide o závislý výrok, ktorý ani nebol žalovaným 1. napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou. 13. V tejto súvislosti odvolací súd naviac dopĺňa, že hoci žalobcovia ako páni sporu napriek argumentom v odseku 12 označili žalovaného 1. ako stranu sporu, nepostupovali správne, pričom v súvislosti s požadovanými určeniami neplatnosti mali žalovať iba žalovaného 2. ako účastníka vzájomných právnych úkonov, teda pasívne vecne legitimovanú stranu. Hoci to v konaní nebolo namietané ani zo strany žalovaného 1., tento nemal v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je v prípade žalovaného 1. nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. 14. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného 1. s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odmietol. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže výsledok odvolacieho konania podaním odvolania neoprávnenou osobou zavinil žalovaný 1. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).