Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227740 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114227740.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Nikoleta Gallová, Hlavná ul. 45, Šamorín, správca úpadcu PROFINT spol. s.r.o., v konkurze, M. A. Beňovského 457/60, Vrbové, IČO: 18 046 835, zastúpený JUDr. Štefanom Dedákom, advokátom, Carlton, Savoy Courtyard, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., zastúpený advokátskou kanceláriou Michal Bouška s.r.o., Vajnorská 98/D, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Michal Bouška, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/41/2014-195 zo dňa 04.12.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie určil, že právne úkony - vyplatenie odmien a prémií vo výške 623,53 eur za mesiac január 2013, vo výške 670,19 eur za mesiac február 2013, vo výške 845,56 eur za mesiac marec 2013, vo výške 984,45,53 eur za mesiac apríl 2013,vo výške 735,65 eur za mesiac máj 2013, vo výške 813,56 eur za mesiac jún 2013, vo výške 914,86 eur za mesiac júl 2013, vo výške 150 eur za mesiac august 2013 v prospech žalovaného sú voči veriteľom úpadcu konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 25K/12/2013 právne neúčinné, žalovaný je povinný vydať majetkový prospech vo výške 5.755,80 eu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo S., vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď v časti určenia právneho úkonu vyplatenia mzdy vo výške 4.540,90 eur v prospech žalovaného za mesiac jún 2013 a v časti uloženia povinnosti žalovanému vydať majetkový prospech vo výške 4.540,90 eur sa konanie zastavil . V konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich v zákonom určenej lehote nevyčíslila. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že právne úkony, konkrétne vyplatenie odmien a prémií úpadcom žalovanému v období od augusta 2012 do augusta 2013, ako aj vyplatenie mzdy za mesiac jún 2013 sú voči veriteľom úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vydať z týchto plnení získaný majetkový prospech. Žalobkyňa zdôraznila, že uznesením Okresného súdu Trnava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23K/12/2013 zo dňa 18.11.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 28.11.2013 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a bola uznesením ustanovená za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Pri činnosti správcu zistila, že žalovanému, ktorý je konateľom a spoločníkom úpadcu, ako zamestnancovi v pozícii riaditeľa boli vyplácané počas úpadku odmeny a prémie bez právneho dôvodu, napriek tomu, že viacerí veritelia úpadcu už v polovici roku 2012 mali voči úpadcovi neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti viac ako 30 dní, čím možno dôvodne predpokladať, že úpadca bol už v tomto období platobne neschopný a teda bol v úpadku. Žalobkyňa uviedla, že Finančné riaditeľstvo SR Daňový úrad Trnava eviduje voči úpadcovi pohľadávku vo výške 2.402,17 eur z dôvodu nezaplatenia zvyšku daňovej povinnosti za úpadcu za zdaňovacie obdobie 07/2012, ktorá daň bola splatná dňa 27.08.2012, Sociálna poisťovňa eviduje voči úpadcovi pohľadávku z titulu neuhradeného poistného za mesiac 08/2012 vo výške 158,34 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si prihlásila do konkurzu aj pohľadávku vo výške 475,57 eur, ktorá pozostáva z neuhradených preddavkov na poistné a poplatku za vydanie VN. Prémie a odmeny, ktoré úpadca, v tom čase konajúci prostredníctvom žalovaného ale vyplácal žalovanému sú benefity, ktoré patria zamestnancovi v prípade, ak spoločnosť dosahuje zisk a zamestnanec podáva mimoriadne výkony. Žalovaný mal s úpadcom uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 31.12.1990 na dobu neurčitú a jeho pracovnoprávny vzťah trval až do doby 30.12.2013, v tom istom čase súčasne žalovaný vykonával aj funkciu konateľa úpadcu, ktorý správkyni uviedol, že do úpadku sa dostal z dôvodu nedostatku zákaziek, z ktorých plnení by mohol uhrádzať záväzky. Žalobkyňa poukázala súčasne na to, že žalovaný má podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR) postavenie spriaznenej osoby. Úpadca sa do úpadku dostal v auguste 2012, preto vyplácanie odmien a prémií po tomto dátume žalobkyňa považovala za odporovateľné právne úkony, ktoré boli vykonané do vyhlásenia konkurzu. Úpadca ale nepredložil žalobkyni požadované dôkazy o dôvodnosti a výške vyplácaných odmien a prémii, ktoré žalovaný prijal, preto vychádzala z predložených bankových výpisov, z ktorých vyplýva výška mzdy, ktorá bola v jednotlivých obdobiach žalovanému na jeho bankový účet poukázaná. Vyplácanie odmien a prémii je podľa § 59 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) úkonom zvýhodňujúcim a podľa § 60 ZKR ukracujúcim a tak si žalobkyňa uplatnila právo odporovať týmto právnym úkonom. Žalovaný bol práve vyplácaním uvedených benefitov a príjmov zvýhodnený pred ostatnými veriteľmi, ktorým dlžné pohľadávky úpadca riadne a včas neplatil, čím získal majetkový prospech. Žalovaný okrem toho, že je zamestnancom úpadcu o ukrátení svojich veriteľov vedel, pretože je zároveň konateľom a spoločníkom a je tak spriaznenou osobou úpadcu, odmeny a prémie ako právny úkon boli urobené v prospech žalovaného, pričom v prípade určenia neúčinnosti uvedených právnych úkonov, je žalovaný povinný vrátiť do konkurznej podstaty takto prijaté peňažné plnenie. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že vyplácaním odmien, ktoré prijal, nebol spôsobený úpadok úpadcu, preto popieral, že by žalobkyňou žalované úkony boli zvýhodňujúcimi a ukracujúcimi a boli vykonané v čase úpadku. Spôsob odmeňovania vychádzal zo Zákonníka práce. Pripustil, že úpadca mal problémy s financovaním, čo bolo spôsobené tým, že mu jeho dlžníci si neuhrádzali včas svoje záväzky, ale nebol v roku 2012 v úpadku. K úpadku došlo až v júli 2013, čo bolo spôsobené zrušením objednávky od obchodného partnera. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zistil, že veriteľ Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava prihlásil voči úpadcovi - spoločnosti PROFINT spol. s r.o. pohľadávky vo výške 2.667,48 eur, 2.240,11 eur, 355,30 eur, 31,60 eur, 149,70 eur, 164 eur, ktoré sú dlhmi za zdaňovacie obdobie máj, jún a júl 2013 spolu s nezaplatenými úrokmi z omeškania, ako i pohľadávku vo výške 3 028,77 eur ktorá je dlhom za zdaňovacie obdobie august 2012. 5. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2013 súd zistil, že si tiež veriteľ Sociálna poisťovňa Bratislava prihlásil voči spoločnosti PROFINT spol. s r.o. pohľadávky vo výške 158,34 eur, 1.732,85 eur, 638,38 eur, 2.210,81 eur, 1.054,66 eur, 2.571,97 eur, 191,59 eur, 3.141,47 eur, 2.031,45 eur, 7.722,62 eur a 1.178,20 eur, z čoho pohľadávka vo výške 158,34 eur je dlžné poistné za august 2012. 6. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 8.1.2014 súd zistil, že veriteľ Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si prihlásil voči spoločnosti PROFINT spol. s r.o. okrem iných aj pohľadávku vo výške 475,57 eur ako nedoplatok zo dňa 14.11.2012, ktorý predstavuje neodvedené preddavky na poistné a poplatok za vydanie VN. 7. Súd mal tiež z dokazovania a to výplatných lístkov preukázané, že Ing. M. A. boli za mesiac 1/2013 vyplatené prémie vo výške 396,89 eur a odmeny vo výške 492 eur, za mesiac 2/2013 mu boli vyplatené prémie vo výške 456,42 eur a odmeny vo výške 499 eur, za mesiac 3/2013 vyplatené prémie vo výške 456,42 eur a odmeny vo výške 749 eu, za mesiac 4/2013 mu boli vyplatené prémie vo výške 456,42 eur a odmeny vo výške 947 eur, za mesiac 5/2013mu boli vyplatené prémie vo výške 416,73 eur a odmeny vo výške 632 eu, za mesiac 6/2013 mu boli vyplatené prémie vo výške 410,76 eur a odmeny vo výške 749 eur, za mesiac 7/2013 mu boli vyplatené prémie vo výške 357,20 eur a odmeny vo výške 947 eur, za mesiac 8/2013 mu boli vyplatené prémie vo výške 290,45 eur a odmeny vo výške 749 eur. za mesiac 6/2013 bolo vyplatené odstupné vo výške 4.675,60 eur N. A., dňa 11.1.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX poukázaná suma 2.265,77 eur označená ako „A. S.“, dňa 11.2.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označenom „A. S.“ vyplatená suma 1.508,02 eur, dňa 18.4.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 1.597 eur, dňa 5.6.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 500 eur, dňa 24.6.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 1.410,75 eur, dňa 28.6.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 812,21 eur, dňa 2.7.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 2.013,79 eur, dňa 9.7.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 400 eur, suma 1.537,50 eur, a suma 2.500,75 eur, dňa 12.7.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 800 eur, dňa 16.7.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 2.000 eur,dňa 31.7.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 4540,90 eur, dňa 2.8.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 550 eur, dňa 28.8.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 640 eur, dňa 6.9.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 135 eur, dňa 12.9.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 1.060,26 eur, dňa 18.9.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 819,97 eur a dňa 20.9.2013 suma 150 eur, dňa 15.5.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 2.093,89 eur. dňa 19.6.2013 bola na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX označeného „A. S.“ poukázaná suma 2.056 eur. 8. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaný Ing. M. A. je zároveň zapísaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti PROFINT spol. s r.o., na ktorú bol dňa 18.11.2013 uznesením Okresného súdu Trnava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23K/12/2013 vyhlásený konkurz. 9. Listina označená ako „Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov“ zo dňa 19.12.2008 preukázala, že podľa nej popri základnom plate zamestnancovi prislúcha aj pohyblivá časť mzdy - prémie vo výške 50 % základného platu za podmienky, že bude sám aktívne plniť svoje pracovné povinnosti a príplatok k mzde v prípade, že vykonáva prácu nadčas alebo za iného zamestnanca alebo vykonáva prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni a tento príplatok sa vyplatí ako odmena. 10. Súdu bola predložená i listina označená ako uznania dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 30.1.2013, ktorou platiteľ poistného spoločnosť PROFINT spol. s r.o. uznala svoj dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. v celkovej čiastke 2.860,57 eur, ktorý vznikol z titulu nedoplatkov poistného vo výške 716,92 eur splatného 31.10.2012, poistného vo výške 911,17 eur splatného 6.12.2012 ako aj trov konania splatných v októbri a decembri 2012 spolu vo výške 20 eur a mesačného výkazu vo výške 1.212,48 eur splatného 31.12.2012, ktorý dlh sa platiteľ zaviazal splatiť v splátkach podľa splátkového kalendára uvedeného v dohode. Uznaním dlhu dňa 19.2. povinný PROFINT spol. s r.o. uznal ako dlžník svoj dlh voči veriteľovi Sociálna poisťovňa v Bratislave, ktorý ku dňu 19.2.2013 bol vo výške 12.306,64 eur , ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach podľa priloženého rozpisu splátok. Daňový subjekt PROFINT spol. s r.o. sa zúčastnil dňa 28.02.2013 ústneho pojednávania na Daňovom úrade v Trnave a podľa zápisnice vyhotovenej z neho bola výška nedoplatku 6.979,23 eur, daňový subjekt sa nachádza v druhotnej platobnej neschopnosti a zaviazal sa uhrádzať daňový nedoplatok v mesačných splátkach po 500 eur. 11. Podľa mzdového zaradenia platného od 1.1.2009 mal zamestnanec M. A. základnú mzdu vo výške 912,83 eur mesačne, spolu s prémiami vo výške 0 - 50 % v zmysle prémiového poriadku a odmeny od 0 - 1000 eur. 12. Zo prihlášky zo dňa 10.12.2013 mal súd preukázané, že v konkurznom konaní si veriteľ Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava prihlásil voči dlžníkovi spoločnosti PROFINT spol. s r.o. pohľadávky vo výške 3.028,77 eur, titulom nedodržania daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 8/2012. 13. K tvrdenej platobnej neschopnosti žalovaný predložil súdu listinu zo dňa 06.10.2015 „Údaje k platobnej neschopnosti za obdobie 08/2012-07/2013“ ktorou preukazoval, že ku dňu 31.08.2012 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti spolu vo výške 13.150,70 eur, peňažné prostriedky vo výške 1.024,37 eur, pohľadávky z účtu 2,88 eur. K 30.09.2012 spoločnosť PROFINT s.r.o. mala záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 19.779,98 eur, peňažné prostriedky vo výške 470,08 eur, pohľadávky z účtu 1.988,32 eur. K 31.10.2012 spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 22.537,99 eur, peňažné prostriedky vo výške 4.881,10 eur, pohľadávky z účtu 0,29 eur. K 30.11.2012 spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 28.717,31 eur, peňažné prostriedky vo výške 3.534,35 eur, pohľadávky z účtu 59,35 eur. K 31.12.2012 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe vo výške 26.374,30 eur, peňažné prostriedky vo výške 2.917,31 eur, pohľadávky z účtu 68.040 eur. K 31.1.2012 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 27.157,79 eur, peňažné prostriedky vo výške 1.422,08 eur, pohľadávky z účtu 2.033,90 eur. K 28.2.2013 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti spolu vo výške 13.613,13 eur, peňažné prostriedky vo výške 541,49 eur, pohľadávky z účtu 396,67 eur. K 31.3.2013 mala záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 22.663,42 eur, peňažné prostriedky vo výške 107,64 eur, pohľadávky z účtu 314,17 eur. K 30.4.2013 spoločnosť PROFINT s.r.o. mala záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 17.120,58 eur, peňažné prostriedky vo výške 790,04 eur, pohľadávky z účtu 20,90 eur. K 31.5.2013 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 28.121,94 eur, peňažné prostriedky vo výške 127,88 eur, pohľadávky z účtu 50,13 eur. K 31.06.2013 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 32.199,97 eur, peňažné prostriedky vo výške 14,01 eur, pohľadávky z účtu 18,72 eur. K 31.7.2013 mala spoločnosť PROFINT s.r.o. záväzky 30 dní po lehote splatnosti vrátane záväzkov uvedených v žalobe spolu vo výške 34.457,32 eur, peňažné prostriedky vo výške 1.702,73 eur, pohľadávky z účtu 4,16 eur. 14. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkové zistenia , pri ich právnom posúdení vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 9 ods. 1, § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1, 3, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a z hľadiska procesných predpisov poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 118a ods. 1, 2 a § 132 O.s.p., k čomu zdôraznil, že úprava odporovateľnosti právnych úkonov uvedená v zákona o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnou proti uvedenej úprave v Občianskom zákonníku, pričom odporovateľnosť právnych úkonov ako osobitný inštitút slúži z hľadiska aplikácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii na ochranu veriteľov, a ak konkrétne právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojovania pohľadávok veriteľa, má negatívne právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. 15. Medzi účastníkmi nebolo sporné poskytovanie finančného plnenia úpadcom žalovanému od augusta 2012 do augusta 2013 okrem iného aj vo forme odmien a prémii, ktorým konaním podľa žalobkyne ukrátil úpadca uspokojenie pohľadávok svojich ostatných veriteľov, ktorých v rozhodnom čase mal a ktorých si svoje pohľadávky i prihlásili v konkurznom konaní. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či bol úpadca čase vykonania odporovateľných právnych úkonov v úpadku, prípadne či nimi bol úpadok spôsobený. 16. Žalujúca strana zdôraznila, že poskytované plnenia ako právne úkony boli zo strany úpadcu urobené v prospech spriaznených osôb, pretože finančné plnenie bolo poskytnuté žalovanému, ktorý je jediným štatutárnym orgánom úpadcu a tiež jediným spoločníkom, a kedy sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany, v tomto konaní žalovaného, o tomto úmysle. 17. Súd prvej inštancie skonštatoval, že základnými predpokladmi odporovateľnosti podľa § 60 ZKR je ukrátenie veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov. Vo všeobecnosti platí, že ten, kto právnemu úkonu odporuje musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že druhá strana, ktorou je žalovaný o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela. V prípade, ak bol právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, ako tomu je v tomto súdenom prípade, keď žalovaný je aj konateľ - štatutárny orgán a spoločník úpadcu, tak je podľa § 9 ods. 1 ZKR posudzovaný ako spriaznená osoba úpadcu a v takom prípade sa úmysel ako aj vedomosť u tejto osoby predpokladá, prezumuje, ak sa nepreukáže opak. Pri takomto postavení žalovaného zaťažuje dôkaz opaku. Spriaznená osoba sa môže ubrániť odporovacej žalobe len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným úkonom veriteľov nevedela a ani nemohla vedieť a vyvinula náležitú starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti rozpoznať, hoci dlžník odporovateľným právnym úkonom v jej prospech plní morálnu alebo právnu povinnosť. 18. Úspech odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a najmä, aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou je tak skutočnosť, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. 19. Žalobkyňa v návrhu a v konaní označila konkrétne právne úkony, ktorými došlo podľa jej tvrdenia k ukráteniu veriteľov a k zmareniu ich uspokojenia. Konkrétne sa jednalo o pohľadávky veriteľov Finančného riaditeľstva SR vo výške 3 028,77 eur, ktorá vznikla za nedodržanie daňovej povinnosti za august 2012, Sociálna poisťovňa si prihlásila pohľadávku v sume 158,34 eur splatnú za mesiac august 2012 a veriteľ Všeobecná zdravotná poisťovňa si prihlásila pohľadávku v sume 475,57 eur ako nedoplatok zo dňa 14.11.2012. Daňový úrad Trnava si prihlásil voči úpadcovi aj ďalšie pohľadávky vo výške 2.667,48 eur, 2.240,11 eur, 355,30 eur, 31,60 eur, 149,70 eur, 164 eur s tým, že ide o dlh za zdaňovacie obdobie máj, jún a júl 2013 spolu s nezaplatenými úrokmi z omeškania a Sociálna poisťovňa si prihlásila aj pohľadávky vo výške 158,34 eur, 1.732,85 eur, 638,38 eur, 2.210,81 eur, 1.054,66 eur, 2.571,97 eur, 191,59 eur, 3.141,47 eur, 2.031,45 eur, 7.722,62 eur a 1.178,20 eur ako dlžné poistné za mesiace september a október 2012, máj až september 2013, penále za apríl až jún 011 a júl až október 2012. Okrem toho úpadca uznal dlh voči veriteľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. v celkovej čiastke 2.860,57 eur, ktorý vznikol z titulu nedoplatkov poistného, uznal svoj dlh voči veriteľovi Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ktorý ku dňu 19.2.2013 predstavoval sumu 12.306,64 eur a zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.2.2013 mal súd preukázané, že úpadca uznal daňový nedoplatok 6.979,23 eur. 20. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie tak preukázalo, že v dobe rozhodnej pre posúdenie oprávnenosti odporovať právnym úkonom hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právnych úkonov je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzu existujúcich v dobe vykonania právnych úkonov úpadcu a teda majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonov zostal, nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok, čím došlo uvedenými právnymi úkonmi k ukráteniu veriteľov . Žalovaný ako strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal v súdnom konaní, že úpadca nekonal s úmyslom ukrátiť svojich ostatných veriteľov ani svoju nevedomosť o takomto konaní. Žalovaný tým, že je spriaznenou osobou musí uniesť dôkazné bremeno a túto zákonnú domnienku musí vyvrátiť relevatnými dôkazmi, čo sa mu ale v konaní nepodarilo. 21. Žalobkyňa žiadala určiť za neúčinné i právne úkony - vyplatenie prémií a odmien za dobu august až december 2012, ktorých výšku odvodila len z výpisov z účtov žalovaného, pretože jej neboli úpadcom predložené výplatné listiny za toto obdobie, preto ich stanovila z prijatých súm z ktorých odpočítala základnú mzdu a zvyšok vyhodnotila ako neúčinný úkon. K uvedenému ale súd skonštatoval, že výšku odmien a prémií sa takýmto spôsobom žalujúcej strane nepodarilo preukázať, preto v tejto časti návrh zamietol, v časti o určenia neúčinnosti úkonu - vyplatenie mzdy za mesiac jún 2013 vo výške 4.540,90 eur a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť rovnakú sumu ako peňažnú náhradu konanie z dôvodu spaťvzatia konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. a v zostávajúcej časti návrhu vyhovel . 22. Tým, že mal súd prvej inštancie preukázanú dôvodnú odporovateľnosť právnych úkonov vykonaných v období január až august 2013 podľa § 60 ZKR, už ju neposudzoval podľa § 59 ZKR, a ďalšou argumentáciou z tohto pohľadu sa nezaoberal. 23. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., ale v konaní úspešnej žalobkyni nárok na ich náhradu nepriznal, pretože v zákonnej lehote súdu nepredložila ich vyčíslenie a zo spisu žiadne iné trovy konania nevyplývali. 24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a rozhodnutiu o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala odvolací súd, aby zamietajúcu časť zmenil a určil, že vyplatenie odmien a prémii v prospech žalovaného za mesiac august 2012 vo výške 1.014,32 eur, za mesiac september 2012 vo výške 456,42 eur, za mesiac október 2012 vo výške 472,93 eur, za mesiac november 2012 vo výške 812,03 eur, za mesiac december 2012 je voči veriteľom konkurzného konania úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vydať tento majetkový prospech na konkrétny bankový účet. V dôvodoch poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie považovala za nedôvodné, pretože to bol žalovaný, ktorý neposkytol potrebnú súčinnosť a výplatné listiny za august 2012 až december 2012 nepredložil, preto mohla vychádzať len z materiálov ktoré mala k dispozícii, a tak pri určení prémii a odmien vzala do úvahy výšku základného platu podľa mzdového zaradenia a tak i tieto úkony sú ukracujúcimi. Súd prvej inštancie síce v rozsudku konštatoval preukázanie ukrátenia veriteľov, čím sa naplnil predpoklad odporovateľnosti podľa § 60 ZKR v súvislosti s čím súd posúdil vyplatenie prémii a odmien za obdobie január 2013 až august 2013 ako neúčinné, a v takom prípade rovnako mal rozhodnúť i o vyplatení odmien za mesiac august 2012 až december 2012 , ktoré boli vyplatené tiež v čase, kedy mal žalovaný viacero veriteľov a situácia úpadcu smerovala k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný sa konaním úpadcu snažil získať neoprávnený majetkový prospech pre seba na úkor ostatných veriteľov, nevysvetlil, z akého dôvodu neuspokojoval ostatných veriteľov, ale uprednostnil iba svoje pohľadávky, pričom vystupoval ako spriaznená osoba, a tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nemal úmysel ukrátiť veriteľov. Tým, že nepredložil ani výplatné listiny za sporné obdobie maril i samotný priebeh súdneho konania, preto žalobkyňa má za to, že vyhovujúcim spôsobom špecifikovala výpočet súm, ktoré žiada priznať, a súd mal stanoviť aspoň minimálnu výšku prémii a odmien na základe vlastnej úvahy, ak mal za to, že nebola dostatočným spôsobom ich výška preukázaná. Niet pochybnosti o tom, že i právne úkony, ktorým nebolo vyhovené a ktoré boli vykonané v období roku 2012 sú právne neúčinné z dôvodu odporovateľnosti a súd prvej inštancie mal zaviazať žalovaného k úhrade aspoň minimálnej výšky. Tým, že žiadnu sumu nepriznal, zachoval protiprávny stav.K rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania zdôraznila, že trovy konania riadne a včas vyčíslila, v nadväznosti na pojednávanie konané dňa 24.12.2015, ktoré vyčíslenie bolo podané na poštovú prepravu do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia, teda si svoju zákonnú povinnosť splnila a súdom jej mali byť trovy konania priznané. 25. Voči rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti žalovanému podal odvolanie žalovaný a žiadal odvolací súd, aby v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie zmenil a návrhy v tomto rozsahu zamietol. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že bol zamestnancom úpadcu od roku 1993 na základe pracovnej zmluvy, mal základnú mzdu stanovenú v sume 912,83 eur, výšku prémii v rozpätí od 0-50 % základnej mzdy a odmeny vo výške 0-1.000,-eur, ktoré boli určované podľa predpisu Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov, ktoré sa od roku 2008 nezmenili. Uvedené doklady a dokumentácia je založená v súdnom spise, pričom mzda vychádza z § 119 ods. 3 Zák. práce. Jednotlivé zložky sú plnením poskytovaným za prácu, ktoré vychádzajú z interných predpisov úpadcu a ani jedna zložka mzdy nebola viazaná na ekonomické výsledky spoločnosti. Okrem toho Zákonník práce neumožňuje meniť dohodnuté platobné podmienky podľa ekonomických výsledkov zamestnávateľov. Plnenie označené ako „Odmeny N“ súd povinnou zložkou mzdy, ide o mzdu za prácu nadčas, ktoré skutočnosti ale súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy, hoci mzda bola priznaná na základe platnej pracovnej zmluvy, príslušného mzdového zaradenia a v súlade s internými predpismi o odmeňovaní, vyplácaná bola podľa výkazu práce a dochádzky do práce v súlade so Zákonníkom práce a účtovnými predpismi, preto bol zamestnávateľ - úpadca povinný vypočítať mzdu podľa príslušných predpisov, inak by sa dopustil trestného činu v zmysle Trestného zákona a porušenia Zákonníka práce.. Popieral, že by dokazovanie preukázalo platobnú neschopnosť alebo predĺženie úpadcu v čase vyplácania odmien a prémii a nie je známy odvolateľovi žiaden predpis, ktorý by nariaďoval pri zhoršenej ekonomickej situácii znížiť zamestnancom mzdy, resp. iné zložky mzdy, prípadne zrušiť časť mzdy za výkon práce nadčas. Odvolateľ sa v odvolaní vyjadroval k argumentácii žalobkyne a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by úpadca bol od roku 2012 v úpadku, čo žalobkyňa zjednodušila, pretože našla dvoch veriteľov s pohľadávkami 30 dní po lehote splatnosti a na základe toho rozhodla o úpadku, čo je ale v rozpore s § 1 ods. 3 vyhl. č. 643/2005 Z.z. a vôbec nevzala do úvahy právnu úpravu uvedenú v § 1 ods. 1 vyhl. č. 643/2005 Z.z. Tvrdenie žalobkyne, že prémie a odmeny sú určité benefity pre zamestnanca je len za názor žalobkyne, ktorý nie je právne podložený, žalobkyňa ani nezisťovala, akú prácu v skutočnosti žalovaný vykonával, či robil mimoriadne výkony a nadčasy. Tiež popieral tvrdenia žalobkyne, že spoločnosť nedisponovala dostatkom zákaziek a tvrdenie žalobkyne, že nepredložil podklady pre výpočet prémii a odmien. Žalujúca správkyňa mala dostatok možnosti ako si ich získať, žalobu podala bez konzultácie so žalovaným, pričom žalovaný ani nemal dôvod predkladať doklady a doložil ich v súdnom konaní. Súd prvej inštancie ani žalujúca správkyňa nevzala do úvahy dohodu o splátkach poistného, splátkach dane, ktorú mal úpadca uzatvorenú s jednotlivými inštitúciami, čím je popreté tvrdenie, že spoločnosť PROFINT s.r.o. bola ku dňu 30.06.2013 predĺžená. 26. Odvolateľ namietal i správnosť výpočtu mzdy bez prémii, ktorý nie je v súlade so mzdovými predpismi, pretože je nesprávne určená výška odvodov do poisťovní, na ktorú skutočnosť upozorňoval už na pojednávaní, v súvislosti s ktorým pochybením boli nesprávne určené sumy, ktoré súd vyhlásil voči veriteľom za právne neúčinné právne úkony. Odvody do poisťovne sú u zamestnanca 13,4 % , čo zdôrazňoval i v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a suma 150,- eur nie je odmenou, ani prémiou, ale je nedoplatkom základnej mzdy za august 2013. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, na základe akého právneho predpisu majú byť prémie a odmeny vrátené, rovnako ako odmeny za výkon práce nadčas, prečo by nemali túto časť vrátiť aj všetci ostatní zamestnanci. Vyplácanie prémií a odmien nemôže byť zvýhodňujúcim právnym úkonom vykonaným v prospech spriaznenej osoby. Zákonník práce žiadne spriaznené osoby z hľadiska pracovného pomeru nepozná. Žalovaný popieral úmysel ukrátiť ostatných veriteľov a žalobkyňa nepreukázala, že by spoločnosť PROFINT s.r.o. bola od januára 2013 predĺžená, preto priznávanie a vyplácanie mzdy nemožno považovať za ukracujúci právny úkon. Odvolateľ neuzatváral odporovateľné právne úkony, ale iba plnil zmluvy, ktoré boli uzatvorené dávno pred vyhlásením konkurzu, konkrétne pracovnú zmluvu a dodatky k nej. Ak by mali žalovanému vyplatené odmeny a prémie vyhodnotené inak, musel by sa ako spriaznená osoba dlžníka dobrovoľne svojich nárokov na mzdu vzdať, preto nie je správne, aby boli ako prezentuje súd prvej inštancie uprednostnení veritelia pred nárokom zamestnanca na vyplatenie mzdy. Odvolateľ opakovane poprel, že by bola spoločnosť PROFINT s.r.o. predĺžená do 30.07.2013 a do 30.06.2013 platobne neschopná, ku ktorým tvrdeniam žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť zmenené a návrh zamietnutý i v zostávajúcom rozsahu. 27. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.09.2016 zotrvala na tvrdení, že úpadca ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, jednotlivé odporujúce úkony boli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, keďže žalovaný je zároveň i konateľom, teda výkonným orgánom úpadcu a práve v dôsledku právnych úkonov úpadcu neboli uspokojené viaceré závazky úpadcu, napriek tomu si v čase úpadku žalovaný ako konateľ nechal vyplácať odmeny a prémie, hoci z hľadiska jeho postavenia konateľa mal vedieť, že ich vyplatením dochádza k zhoršeniu finančnej situácie úpadcu a zároveň tým aj uprednostnil nároky žalovaného voči nárokom ostatných veriteľov. 28. Žalujúca zotrvala na tvrdení, že úpadca sa preukázateľne v úpadku nachádzal už v auguste 2012, keď v účtovníctve evidoval viac ako 2 pohľadávky po lehote splatnosti viac ako 30 dní voči viac ako 2 veriteľom, ktoré neboli kryté finančným majetkom úpadcu a údaje o platobnej neschopnosti, ktoré žalovaný predložil súdu neodzrkadľujú skutočný obraz o ekonomickom stave úpadcu. Zo strany žalobkyne bolo preukázané, že úpadca už bol v auguste 2012 jednoznačne platobne neschopný, keď podľa stavu ku dňu 30.06.2015 evidoval úpadca majetok vo výške 107.552,- eur a záväzky vo výške 159.123,- eur a vzhľadom k tomu, že žalovaný si väčšinu prémii a odmien vyplatil a odporovateľné právne úkony tak vykonal v júni až v septembri 2013, bolo to preukázateľne v čase jeho úpadku, preto pre rozhodnutie nie je potrebné stanoviť vznik platobnej neschopnosti, ale stav predĺženia, ktorý bol nesporný. Žalobkyňa opäť zdôraznila, že príjmy a odmeny sú nenárokovateľnou zložkou mzdy, sú fakultatívnym plnením zamestnávateľa, preto sa jeho vyplatenie od zamestnávateľa zamestnanec ani nemôže úspešne domáhať, čo vyplýva tak z teórie ako aj praxe a žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, keď si vyplácal prémie a odmeny ako spriaznenej osobe za účelom získania neoprávneného majetkového prospechu, preto je tento potrebné vrátiť do konkurznej podstaty, za účelom uspokojenia zostávajúcich veriteľov. Súd mal z dokazovania preukázané, že konaním úpadcu v súčinnosti so žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorý si tieto prihlásili do konkurzu, nebola spochybnená ani spriaznenosť žalovaného s úpadcom, čím boli naplnené všetky podmienky odporovateľnosti právnych úkonov ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 60 ZKR. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, preto jeho odvolanie považuje za nedôvodné a žiada, aby rozhodnutie bolo zmenené tak, ako požadovala i v pôvodnom návrhu. 29. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.10.2016, ktoré je podané k odvolaniu žalobkyne, opätovne žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trval na tvrdení, že až do podania návrhu na konkurz nebol predĺžený, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh na vrátenie prémii a odmien za obdobie august až december 2012. Opätovne zdôraznil, že v žalobe nie sú presne uvedené požadované sumy, ktoré majú byť súladné s platnými predpismi o mzdách, pričom žalobkyňa žaluje iba vyplatenie prémii a odmien, ale nežaluje ich oprávnenosť a priznanie k mzde v jednotlivých mesiacoch. Rovnako žalobkyňa neobjasnila, prečo žiada vrátiť prémie a odmeny iba od žalovaného ako riaditeľa, hoci rovnako boli vyplácané odmeny a prémie iným zamestnancom, preto tvrdenie, že riaditeľ nemá nárok na vyplatenie prémie a mzdy za nadčasy je iba jej osobným názorom. Vytkol, že správkyňa i nedostatočne vymáha pohľadávky, ktoré má úpadca voči iným spoločnostiam, napr. spoločnosti Mobilier má pohľadávku vo výške 14.000,- eur, ktorú správkyňa vôbec nevymáhala. Stotožnil sa i s rozhodnutím súdu prvej inštancie v súvislosti s nepriznaním trov konania, ktoré označil za správne. V závere zdôraznil, že poskytol dostatok informácie na spôsob výpočtu odmien a prémii v roku 2012 a správca má ovládať spôsob ako vypočítať čistú mzdu z hrubej mzde, poznať výšku poistného, preto nemôže žalobkyňa očakávať, že správnu výšku určí súd alebo žalovaný. 30. Vyjadrenia k odvolaniu podané žalobkyňou a tiež podané žalovaným boli doručené opačným stranám sporu s tým, aby sa mohli k nim vyjadriť. Uvedené vyjadrenie žalobkyne žalovaný prevzal dňa 04.11.2016, ale ďalej sa už k nemu nevyjadril, rovnako ako žalobkyňa, ktorá vyjadrenie žalovaného prevzala dňa 21.10.2016 a ďalej sa už k nemu nevyjadrila. 31. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Krajský súd konajúci ako súd odvolací rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a odvolatelia v čase podania odvolaní. 32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolania účastníkov sú dôvodné. 33. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 34.Podľa § 389 C.s.p. 1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 35. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu. 36. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to tak v časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalovaného, ako aj v zamietajúcej časti napadnutej odvolaním žalobkyne, odvolací súd musí konštatovať, že obe odvolania sú opodstatnené. 37. K odvolaniu žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým určil, ktoré právne úkony týkajúce sa vyplatenia odmien a prémii za mesiace január až august 2013 a v akej výške sú voči veriteľom konkurzného konania neúčinného akceptoval matematický výpočet týchto súm tak, ako bol vykonaný žalobkyňou, na ktorý žalovaný poukazoval s tým, že nie je správny, pretože odvody do sociálnej poisťovne žalobkyňa stanovila v rozsahu 35,2 % . Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právne úkony, ktoré súd určil za právne neúčinné ale sú plnenia, ktoré boli žalovanému vyplatené ako zamestnancovi, z ktorých sa platí poistné na nemocenské poistenie v rozsahu 1,4 % z vymeriavacieho základu, na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu, na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu a na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu, čo je celkom 13,40 %, ktorú zrážku vykonáva zamestnávateľ na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a ktoré platí zamestnanec. Súd prvej inštancie vychádzal z odvodov vo výške 35,2 %, ktorá ale platí pre samostatne zárobkovo činnú osobu, definovanú v zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť, nemôže byť správna výška vo výroku rozsudky ako neúčinných určených právnych úkonov, čo zakladá dôvody podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a následkom toho nevykonal potrebné dokazovanie, na základe existencie ktorých skutočností odvolací súd zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy bude úlohou súdu prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vyporiadať. 38. Odvolací súd považuje za opodstatnené i odvolanie podané žalobkyňou voči zamietajúcej časti, keď prvoinštančný súd v tejto časti nárok nepriznal s poukazom na to, že výška plnenia z poskytnutých odmien a prémii za august až december 2012 nebola zo strany žalobkyne špecifikovaná a jednoznačne preukázaná. Obsah spisu a vykonané dokazovanie ale preukázalo, že žalovaný, ktorý je súčasne konateľ úpadcu nepredložil správkyni žiadne doklady, z ktorých by bolo možné ustáliť výšku vyplatených odmien a prémii, ktoré konanie konateľa úpadcu nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobkyne, ktorá prepočet čo do výšky požadovanej právnej neúčinnosti uvedených úkonov v návrhu uviedla a kedy je možné práve vzhľadom na príjmy uvedené v bankových operáciách zistiť i prípadným znaleckým dokazovaním, v akej výške boli vyplatené sumy, ktoré by mali byť súčtom základnej mzdy a prémii a odmien. V spojení s touto časťou návrhu sa musí prvoinštančný súd v odôvodnení vysporiadať i s námietkami žalovaného o určení platobnej neschopnosti úpadcu k jednotlivým dátumov pri zohľadnení právnej úpravy vyplývajúcej z vyhl. č. 450/2011 Z.z. ktorou mení vyhl. č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia v znení vyhl. č. 532/2008 Z.z. z hľadiska dohody o splátkach, ktoré uzatvoril úpadca so VZP, a.s.. K uvedenému odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu zo dňa 19.02.2013, ktorú listinu ako dôkaz predložil žalovaný (č.l.89) a zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 28.02.2013 (č.l.90) spísanú na Daňovom úrade v Trnave nespĺňa formu a neobsahuje náležitosti, ako vyžaduje § 1 ods.3 vyhl. č. 450/2011 Z.z. Preto v tejto súvislosti odvolací súd zamietajúcu časť rozhodnutia súdu zrušil s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. 39. Odvolací súd vzhľadom na povinnosť vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.), považuje za potrebné zdôrazniť, že odmeny a prémie sú zložkou mzdy. Mzda zamestnanca tak pozostáva z dvoch častí, z nárokovateľnej a nenárokovateľnej, pričom nárokovateľná zložka mzdy musí byť vždy zamestnávateľom zamestnancovi zaplatená, oproti čomu ale nenárokovateľná zložka mzdy je fakultatívnym plnením, ktorého vyplatenia sa nemôže úspešne zamestnanec od zamestnávateľa domáhať. Uplatnením nenárokovateľných zložiek mzdy sa vyjadruje stimulačná a motivačná funkcia mzdy, spočívajúca v určitej forme mzdy súvisiacej s mimoriadnym pracovným výkonom zamestnanca, predpoklady pre vyplatenie tejto nenárokovateľnej časti mzdy sa musia určovať na základe objektívne merateľných a kvantifikovaných kritérií. Prémie a odmeny sú nenárokovateľnou zložkou mzdy, ktoré sa priznávajú, ak sa splnia kritéria, napr. ak výkon práce je omnoho efektívnejší voči inému výkonu porovnateľného zamestnanca, k čomu je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu nebol predložený žiaden konkrétny vzorec pre výpočet nenárokovateľných zložiek, ktorý by sa dal vyhodnotiť objektívne merateľnými kritériami, k čomu treba zdôrazniť, že názor žalobcu, ktorý uvádza, že nárok na mzdu mu vyplýva zo Zákonníka práce nebol rozhodnutím súdu popretý, ale odmeny a prémie nie sú zložkou mzdy, ktorá musí, ale ktorá môže byť vyplatená. Zamestnanec má preto nárok iba na mzdu ako základnú časť odmeny, ktorej vyplácanie je zamestnávateľ povinný vždy realizovať. Ak nie sú tieto nenárokovateľné zložky vyplatené, nedochádza k porušeniu pracovnoprávnych predpisov. Na súdenú vec sa z hľadiska jej predmetu aplikuje právna úprava vyplývajúca zo zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a preto je z tohto hľadiska veľmi podstatný vzťah žalovaného, ktorý je v postavení spriaznenej osoby k úpadcovi. Žalovaný je nielen zamestnanec, ale i konateľ úpadcu, preto sa musí pri posudzovaní zohľadniť i toto jeho postavenie, ktoré nemožno pri takomto spojení nechať bez povšimnutia. 40. K odvolaniu žalobkyne voči rozhodnutiu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania, ku ktorým súd skonštatoval, že žalobkyňa si trovy konania v lehote vyplývajúcej z § 151 ods. 1 t.j. najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila odvolací súd mal preukázané, že rozsudok bol vyhlásený dňa 04.12.2015, čo bol piatok a teda lehota na vyčíslenie žalobkyni uplynula dňa 09.12.2015 (streda). Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 08.12.2015 bolo vyčíslenie trov žalobcom súdu doručené, ale podľa úradného záznamu nachádzajúcom sa na č.l. 212 spisu , bolo založené do nesprávneho spisu, čo bolo zistené dňa 28.12.2015, teda už po vyhotovení rozhodnutia vo veci konajúcim sudcom, ktoré pochybenie a nedostatok nemôže byť hodnotené v neprospech žalobkyne a preto sa súd prvej inštancie musí vyporiadať i s touto skutočnosťou a o trovách konania rozhodnúť. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0 Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).