Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/387/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201086 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, E., zastúpená: JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému: Obec Opoj, Opoj č. 1, IČO: 00 682 217, zastúpený: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/31/2015-82 zo dňa 5. mája 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom 1. žalobu zamietol a výrokom 2. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 616,60 Eur na účet zástupcu žalovaného vedený vo H. a.s. č. ú. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po citácii čl. 20 Ústavy SR, § 123, § 128 ods. 2, § 676, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že nie je sporné, že časť pozemku žalobkyne je užívaná na športové účely. Žalobkyňa sama nevedela uviesť, v akom rozsahu žalovaný jej patriace pozemky užíva a v akom rozsahu žiada pozemky vypratať. Je pritom nesporné, že pozemky sú verejne prístupné, žalobkyni nebráni žalovaný pozemky užívať a pokiaľ sa aj na týchto pozemkoch nachádza prístrešok, prípadne striedačka, pozemok je oplotený /pričom nie je zrejmé, či sa plot nachádza práve na pozemku, resp. hranici pozemku žalobkyne/, nie je bránené žalobkyni v prístupe k pozemku a užívaniu pozemku. Žalobkyňa je vlastníčkou i ďalších pozemkov - parc. č. 501/2, 502, ktoré nadväzujú na sporné pozemky, pričom tieto pozemky žalobkyňa neužíva, sú zarastené a neobhospodarované, pričom prístup k týmto pozemkom nie je podľa mapy a vykonanej ohliadky možný iba cez sporné pozemky tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa sama nepovažuje za spornú skutočnosť, že pozemky sú prístupné, neuviedla, z akých dôvodov by nemohla mať pozemky vo svojej faktickej moci bez rozhodnutia súdu. Žalobkyňa si je vedomá skutočnosti, že pozemok bol a je územným plánom obce dlhodobo určený ako plocha športových zariadení a rekreácie slúžiacich na verejnoprospešný účel a proti tomuto nenamietala. Sama potvrdila úmysel dosiahnuť vyššie nájomné alebo zámenu pozemkov. Je nesporné, že vlastnícke právo je chránené a vlastník má v zmysle citovaného ustanovenia zákona právo vlastnícke právo realizovať. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyni bolo reálne bránené v užívaní jej pozemku, ktorý je verejne prístupný, na druhej strane žalobkyňa neužíva nadväzujúce pozemky, ktoré žalovaný ani nikto iný neužíva, výkonu svojho vlastníckeho práva sa teda nedomáha s úmyslom realizovať svoje vlastnícke právo, ale dosiahnuť vyšší zisk, alternatívne náhradný pozemok. Za daných okolností sa potom žaloba javí ako šikanózny výkon práva. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej pozemky boli vo faktickej moci inej osoby, že by nemal k pozemkom prístup a sama nevie špecifikovať, ktorú časť nehnuteľností skutočne žalovaný užíva, a teda ktorú žiada vypratať. Ak by žiadala vypratať nehnuteľnosť ako takú, teda aj časť, na ktorej žalovaný nemá žiadne veci /brána, lavička a podobne/, nie je zrejmé, čo by mal žalovaný vypratať, ak sa jedná o voľný priestor, prístupný pozemok a sám žalovaný nemá de facto čo vypratať. Ak má žalobkyňa skutočne záujem svoje vlastnícke právo využívať, má právo užívať ho a v tomto výkone vlastníckeho práva jej nikto nebráni /s prípadným presunom vecí patriacich žalovanému, prípadne futbalovému klubu - tu tiež nie je zrejmé, o koho vlastníctvo sa jedná, by sa nejednalo o neprimerané náklady a takto vzniknuté náklady by boli prípadne na ťarchu vlastníka vecí/. S poukazom na uvedené pre výkon vlastníckeho práva žalobkyne sa vydanie súdneho rozhodnutia nejaví ako potrebné a účelné. Žalobkyni reálne nie je bránené v užívaní pozemku aj napriek tomu, že časť jej pozemkov /ktorú bližšie nešpecifikovala/ je používaná vo verejnom záujme ako ihrisko, má k pozemkom prístup, tieto môže užívať a nakladať s nimi. Žalobkyňa však ani neuviedla, že pozemky má v úmysle užívať, resp. iným spôsobom s nimi ako vlastník nakladať, a teda žaloba sa potom javí ako účelová a nemôže požívať súdnu ochranu /treba uviesť, že na strane druhej sa žalovaný o pozemky žalobkyne riadne stará/. Súd týmto nepopiera výkon vlastníckeho práva žalobkyne, avšak ani tento výkon nemôže byť svojvoľný. Za situácie, kedy sa domáha žalobkyňa vydania veci, je potrebné preukázať, že túto má vo faktickej moci iný subjekt a to sa v danom prípade nestalo, keď k pozemku má žalobkyňa voľný prístup a žalovaný jej v jeho užívaní žiadnym spôsobom nebráni. Samotné oplotenie nemá za následok zabránenie prístupu k pozemku, pretože na tento je možný prístup iným spôsobom a nie je ani preukázané, že oplotenie sa nachádza práve na pozemku žalobkyne, v žiadnom prípade jej však nebráni na pozemok vstúpiť a tento užívať. Za tejto situácie /kedy má možnosť vstúpiť na sporný pozemok a jedná sa o verejne prístupný pozemok/ nemožno konštatovať, že nemá žiadny prístup k ďalším jej patriacim pozemkom za ihriskom - pretože ak má možnosť vstúpiť na sporný pozemok, neobstojí jej tvrdenie, že na ďalšie pozemky má možnosť dostať sa len cez cudzie pozemky a z toho dôvodu ich neužíva - nasvedčuje to len účelovosti jej tvrdení a samotnej žaloby. Pokiaľ má žalobkyňa prístup k sporným pozemkom / a v konaní bolo preukázané, že tento má/, cez sporné pozemky má možnosť prístupu k ďalším jej patriacim pozemkom, tieto však neužíva a nestará sa o ne ako vlastník. Medzi účastníkmi /resp. sčasti predchodcom žalobkyne a žalovaným/ existoval dlhodobý nájomný vzťah /po dobu 24 rokov/, žalobkyňa v tomto nájomnom vzťahu nemieni naďalej zotrvať. 3. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Za šikanózny výkon práva sa považuje taký výkon práva, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale výkon práva je zneužívaný zámerne na poškodenie iného, je vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Vyhovením žalobe by sa zásadne nezmenilo postavenie žalobkyne, ktorá nemôže využiť sporné pozemky zásadne iným spôsobom vzhľadom na schválený územný plán obce /voči ktorému žalobkyňa nenamietala/, došlo by k poškodeniu žalovaného a záujmom obce - z dôvodov športového a oddychového využitia pozemkov. Pozemky sa nachádzajú v strede ihriska, teda nie je možné ich ani využiť samostatne. Rozhodnutie by nebolo vykonateľné a žalobkyni nie je bránené v prístupe k pozemkom, teda ani nie je dôvod na vydanie takého rozhodnutia. S poukazom na uvedené postup žalobkyne a spôsob výkonu jej vlastníckeho práva sa javí ako rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie zo dňa 26.02.2015, pojednávanie 05.05.2015, 24.11.2015, 21.12.2015, odmena za jeden úkon 64,54 Eur, paušál á 8,39 Eur, 08.03.2016, 05.05.2015 odmena za jeden úkon 66,- Eur, paušál á 8,58 Eur, DPH 20%, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 4. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu a vyhovenie podanej žalobe, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v predmetnej veci nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa vzal do úvahy aj také skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dôkazov. Z "Dohody o užívaní pozemku a nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku" zo dňa 03.11.1996, ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 26.02.2015 a z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.05.2014, vyplýva, že nájomný vzťah týkajúci sa predmetných pozemkov vznikol medzi účastníkmi konania dňom 01.01.1997. Neobstojí ani ďalšie skutkové zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého " ... nie je zrejmé, či sa plot nachádza práve na pozemku, resp. hranici pozemku žalobkyne ... " Podľa súdu prvého stupňa vykonanou ohliadkou bolo zistené, že ... Na pozemku v časti, kde sa nachádza ihrisko sú umiestnené: betónový plot ... ". Túto skutočnosť potvrdzujú aj fotky, ktoré žalobkyňa predložila. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobkyňa "Sama potvrdila úmysel dosiahnuť vyššie nájomné alebo zámenu pozemkov" nemá žiadny základ vo výpovedi žalobkyne. Ani skutkové zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého" ... (žalobkyňa) výkon svojho vlastníckeho práva sa teda nedomáha s úmyslom realizovať svoje vlastnícke právo, ale dosiahnuť vyšší zisk, alternatívne náhradný pozemok.", nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Pre rozhodnutie v predmetnej veci právny význam má len "Dohody o užívaní pozemku a nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku" zo dňa 03.11.1996, z čl. 4 je zrejmé, že táto dohoda bola uzavretá na dobu určitú, a to na dobu od 01.01.1997 do 31.12.1999, dohodnutá doba nájmu bola zmenená viackrát vždy na dobu určitú, naposledy Dodatkom Č. 6 na dobu od 01.01.2012 do 31.12.2012. Z dôvodu, že žalovaný po skončení nájmu užíval predmet nájmu, na základe ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva sa viackrát obnovovala, naposledy na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Výška nájomného za užívanie predmetných pozemkov od 01.01.1997 (po dobu 18 rokov) bola zmenená iba o nepatrnú sumu (o 1,26 Eur). Súd prvého stupňa neprihliadol ani na skutočnosti, že predmetné pozemky sú poľnohospodárskymi pôdami (§ 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z.) a nemôžu byť použité na nepoľnohospodárske účely. 5. Súd prvej inštancie obsah ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka interpretoval nesprávne, toto ustanovenie zakotvuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku konkludentného obnovenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú pre prípad, že nájomca užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá v stanovenej lehote žalobu na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Toto zákonné ustanovenie jednoznačne stanovuje, akým spôsobom majú zmluvné strany vyjadriť svoju vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy; nájomca tým, že prenajatú vec užíva len do doby skončenia nájmu, prenajímateľ v prípade, že nájomca nehnuteľnosť naďalej užíva, podaním žaloby na jej vypratanie. Jediným úkonom prenajímateľa, ktorý môže zabrániť obnoveniu nájomnej zmluvy, je - ak predmetom nájmu je nehnuteľnosť - lehotou viazaný návrh na vypratanie nehnuteľnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2006 sp. zn. 26 Cdo 972/2006 uverejnený v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck" pod číslem C 4658, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.10.2010 sp. zn. 26 Cdo 3025/200 uverejnený na X.). Podľa ustálenej a stabilnej rozhodovacej praxe českých súdov pokračujúcim užívaním nehnuteľnosti je skutočnosť, že nájomca predmet nájmu nevypratal a neodovzdal po skončení doby nájmu prenajímateľovi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.05.2012 sp. zn. 32 Cdo 2471/2010 uverejnený v "Soudní judikatura", čiastka 6/2013 pod Č. 72/2013; uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.10.2002 sp. zn. 28 Cdo 1790/2002 uverejnené v "Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu. C. H. Beck" pod číslom C 1602; uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.05.2009 sp. zn. 26 Cdo 899/2008, zo dňa 15.12.2009 spis. zn. 26 Cdo 4903/2008, zo dňa 20.01.2010 sp. zn. 26 Cdo 507/2008 uverejnené na X.. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.10.2010 sp. zn. 26 Cdo 3025/2008 uverejnený na X.). Podľa rozhodovacej praxe českých a slovenských súdov vypratanie nehnuteľnosti v sebe zahrňuje aj jej odovzdanie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.08.2011 sp. zn. 26 Cdo 1340/2010 uverejnené na X.; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.05.2012 spis. zn. 32 Cdo 2471/2010 uverejnený v "Soudní judikatura", čiastka 6/2013 pod Č. 72/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2008 sp. zn. 2 Obdo 21/2008). 6. Podľa súdu prvej inštancie vykonanou ohliadkou bolo zistené, že na predmetných pozemkoch sú umiestnené: betónový plot závlaha, železné zábradlie a jedna prístreška-striedačka. Túto skutočnosť potvrdzujú aj fotky, ktoré žalobkyňa predložila Nebolo preukázané, že predmetné pozemky žalovaný odovzdal žalobkyni. Z týchto skutočností plynie, že žalovaný po skončení naďalej užíva predmetné pozemky. Ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, žalobkyňa k predmetným pozemkom nemá prístup priamo z verejnej cestnej komunikácie. Na predmetné pozemky sa žalobkyňa, z dôvodu existencie betónového plotu medzi verejnou cestnou komunikáciou a jej pozemkom, sa môže dostať jedine použitím pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vytkol žalobkyni, že neuviedla v akom rozsahu žiada vypratať predmetné pozemky a aké veci žiada z nich odstrániť. Predpokladom úspechu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nie je označenie presného rozsahu (časti), v ktorom žalobca žiada jej vypratanie. Nie je povinnosťou žalobcu presne vymedziť, ktoré individuálne určené veci žiada odstrániť. Postačuje presne označiť nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobca domáha. Žalobkyňa presne označila pozemky, vypratania ktorých sa domáha. 7. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalovaného, že podanie žaloby žalobkyňou predstavuje šikanózny výkon práva. Tento názor súdu prvého stupňa nemá žiadny skutkový či právny základ. V predmetnej veci neboli naplnené znaky šikanózneho výkonu práva žalobkyňou. Žalobkyňa podaním žaloby, ktorým bolo začaté predmetné konanie, vyjadrila svoju vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli v žalobe označené pozemky. Žalobkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jej postup sledoval dosiahnutie účelu a zmyslu tohto zákonného ustanovenia. Z výsledkov dokazovania nevyplýva, že podanie žaloby je zneužívaním práva žalobkyne nepokračovať v nájomnom vzťahu so žalovaným a zámerne smeruje poškodiť žalovaného a spôsobiť mu škodu. Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa nie je možné vyvodiť vôľu žalobkyne, že sa podaním žaloby nedomáhala realizácie svojho vlastníckeho práva, ale chcela len poškodiť žalovanému. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa úplne chýba opis myšlienkového postupu, ktorým súd prvého stupňa k svojmu právnemu záveru (t.j. že zo strany žalobkyne ide o šikanózny výkon práva) dospel. Súd prvého stupňa ničím neodôvodnil, s ktorými pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s ktorými princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti je v rozpore podanie žaloby žalobkyne. Žalovaný nemohol legitímne očakávať, že žalobkyňa aj po uplynutí 18 rokov bude mu ochotná prenajímať predmetné pozemky za nezmenené nájomné. Nie je možné poskytnúť právnu ochranu žalovanému, ktorý predmetné pozemky užíva protiprávne na nepoľnohospodárske účely. Súd prvého stupňa síce zamietnutím žaloby žalobkyne nezaložil medzi účastníkmi nájomný vzťah, avšak z jeho rozhodnutia plynie, že žalovaného považuje za oprávneného na užívanie predmetných pozemkov. Tým fakticky priznal žalovanému právo, ktoré podaním žaloby žalobkyne objektívne už uplynutím dňa 31.12.1994 zaniklo. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné založiť právo, je možné iba odoprieť ochranu jeho výkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.12.2000 sp. zn. 22 Cdo 1148/99, uverejnený v periodiku "Soudní rozhledy", ročník 2001, čiastka 4, na s. 113). Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže v konkrétnom prípade zamedziť účinkom výkonu subjektívnych práv, ale nemôže vylúčiť účinky, ktoré má podľa kogentnej právnej normy pre vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov zákonom predvídaná právna skutočnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 01.03.2000 sp. zn. 26 Cdo 327/2007, uverejnený v periodiku "Soudní judikatura", ročník 2000, čiastka 8, na s. 281; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.12.2000 sp. zn. 22 edo 1148/9, uverejnený v periodiku "Soudní rozhledy", ročník 2001, čiastka 4, na s. 281). Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď použitím ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka fakticky založil žalovanému právo na užívanie predmetných pozemkov a vylúčil účinok zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania (t.j. vznik práva žalobkyne domáhať sa vypratania predmetných pozemkov). Interpretácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci viedla k eliminácii dispozičného práva žalobkyne. Názor súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie by nebolo vykonateľné, je bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu. 8. K písomnému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že argumenty žalovaného sú nesprávne a neobstoja, sú motivované snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nevyslovil ako svoje skutkové zistenie, že predmetné pozemky žalovaný užíva "cca 80 rokov". Svedok K. G. vo svojej výpovedi uviedol, že "ihrisko je vybudované asi 80 rokov". Tvrdenie žalovaného a výpoveď svedka K. G. sú v príkrom rozpore s výpoveďou štatutárneho zástupcu (starostu) žalovaného, podľa ktorého "oplotenie a časť zábradlia boli urobené možno v roku 1976, kedy sa budovalo ihrisko". Skutočnosť, že sa na pozemku žalobkyne nachádza o.i. aj betónový plot bezpochybne vyplýva zo "Zápisnice o ohliadke", túto skutočnosť potvrdzujú aj fotky, ktoré žalobkyňa predložila súdu prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016. Táto skutočnosť je významná aj pre posúdenie, či predmetné pozemky sú verejne prístupné, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, žalobkyňa má k pozemkom, ktoré boli predmetom nájomného vzťahu vzniknutého medzi ňou a žalovaným, voľný prístup. Ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, žalobkyňa k predmetným pozemkom nemá prístup priamo z verejnej cestnej komunikácie. Na predmetné pozemky sa žalobkyňa, z dôvodu existencie betónového plotu medzi verejnou cestnou komunikáciou a jej pozemkom, sa môže dostať jedine použitím pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého " ... žalobkyňa ani nikto iný dosiaľ neužíval pozemky nadväzujúce na predmetný pozemok ... ", je nepravdivé. Starosta žalovaného vo svojej výpovedi uviedol: "Pozemky žalobkyne sú užívané iba sčasti, časť pozemkov je súčasťou futbalového ihriska a ostatné časti sú mimo ihriska, sú zarastené burinou.". Z tejto výpovede vôbec nevyplýva toto tvrdenie žalovaného a ani skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že "tieto pozemky ... sú neobhospodarované". Tieto pozemky žalobkyne užíva Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Majcichove. Tvrdenia žalovaného, že " ... snahou žalovaného bolo dohodnúť sa so žalobkyňou aj na ďalšom zvýšení nájomného, pričom žalobkyňa napriek tomu, že vo svojich listoch adresovaných žalovanému uvádzala, že mu predloží návrh novej nájomnej zmluvy ... ", sú nepravdivé a z vykonaných dôkazov vôbec nevyplývajú. Žalobkyňa vo svojich listoch nikdy neuviedla, že predloží žalovanému návrh novej nájomnej zmluvy. Podľa súdu prvého stupňa vykonanou ohliadkou bolo zistené, že na predmetných pozemkoch sú umiestnené: betónový plot, závlaha, železné zábradlie a jedna prístreška-stredačka. Túto skutočnosť potvrdzujú aj fotky, ktoré žalobkyňa predložila súdu prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že predmetné pozemky žalovaný odovzdal žalobkyni. Z týchto skutočností plynie, že žalovaný po skončení nájomného vzťahu naďalej užíva predmetné pozemky. Žalovaný právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.07.2004 sp. zn. 21 Cdo 70/2004 interpretuje účelovo a tendenčne, pričom rozhodujúce časti tejto rozhodnutia zamlčuje. Žalobkyňa podaním žaloby vyjadrila svoju vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli v žalobe označené pozemky. Žalobkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jej postup sledoval dosiahnutie účelu a zmyslu tohto zákonného ustanovenia. Z výsledkov dokazovania nevyplýva, že podanie žaloby je zneužívaním práva žalobkyne nepokračovať v nájomnom vzťahu so žalovaným a zámerne smeruje k poškodeniu žalovaného a spôsobiť mu škodu. Z výsledkov dokazovania vôbec nevyplýva, že podanie žaloby žalobkyňou bolo vedené priamym úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu. 9. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný s podaným odvolaním žalobkyne, a najmä s dôvodmi odvolania, ktoré žalobkyňa uviedla a bližšie konkretizovala v podanom odvolaní, nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, ako aj s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na základe takto zisteného skutkového stavu správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. Čo sa týka súdom uvedeného chybného dátumu začiatku nájomného vzťahu k predmetným pozemkom (01.01.2000), v danom prípade ide zrejme o chybu v písaní, v odôvodnení rozsudku je poňaté tvrdenie žalobkyne, že pozemky sú v prenájme od roku 1991, pričom ona ich prenajíma od roku 1998, kedy zomrel manžel. Za podstatnú v danom prípade je potrebné považovať skutočnosť, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania resp. sčasti ešte medzi právnym predchodcom žalobkyne, trval minimálne 24 rokov, pričom však ešte dávno predtým (cca 80 rokov) boli tieto pozemky využívané žalovaným ako obecné futbalové ihrisko. Skutočnosť, že žalobkyňa začala prenajímať pozemky žalovanému v právnej pozícii prenajímateľa na základe "Dohody o užívaní pozemku a nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku" zo dňa 03.11.1996 (ďalej len "Dohoda") s účinnosťou od 01.01.1997 spornou v konaní nebola. Pokiaľ súd v odôvodnení uvádza, že na pozemku v časti, kde sa nachádza ihrisko je umiestnený betónový plot, konštatoval iba skutočnosť, ktorú videl na mieste samom počas vykonanej ohliadky, avšak počas ohliadky neskúmal či tento plot je umiestnený na pozemku žalobkyne alebo na hranici pozemkov. Ako však vyplýva z odôvodnenia ďalej, umiestnenie oplotenia pozemku nebolo skutočnosťou významnou pre posúdenie, keď prvostupňový súd konštatoval, že samotné oplotenie nemá za následok zabránenie prístupu k pozemku, keď na pozemok je možný prístup aj iným spôsobom a žalovaný žalobkyni nebráni na pozemok vstúpiť, keďže ide o verejne prístupný pozemok. 10. Čo sa týka žalobkyňou namietaného konštatovania súdu, že úmyslom žalobkyne sledovaným podanou žalobou nie je výkon jej vlastníckeho práva, ale dosiahnutie vyššie zisku, alternatívne náhradného pozemku, takéto skutkové zistenie súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní, keď bolo preukázané, že žalobkyňa ani nikto iný dosiaľ neužíval pozemky nadväzujú na predmetný pozemok, taktiež žalobkyňa nevedela akým spôsobom chce pozemky využiť aj vzhľadom na existujúci územný plán obce a účelové určenie týchto pozemkov, a rovnako tiež z konania žalobkyne vyplývalo, že sa dlhodobo snaží o vyššie nájomné, resp. odpredaj pozemku obci za neprimeranú cenu alebo zámenu pozemku za pre ňu atraktívnejší pozemok. Žalobkyňou namietané neprihliadnutie na skutočnosti ohľadne trvania nájomného vzťahu, výšky nájomného, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o poľnohospodárske pozemky a nemôžu byť použité na nepoľnohospodárske účely, nepovažuje rovnako ako súd prvého stupňa za významné pre rozhodnutie súdu v danej veci. Okrem toho žalobkyňa resp. jej právny zástupca v podanom odvolaní hrubo zavádza súd svojím vyjadrením, že nájomné bolo počas trvania nájomného vzťahu zvýšené len o 1,26 Eur, čo je dôsledkom nepozornosti pri interpretácii listinných dôkazov, keď zo spomínanej Dohody vyplýva, že uvádzané nájomného vo výške 9.003,- Eur bolo dohodnuté za celé obdobie trvania nájomného vzťahu založeného touto Dohodou, t.j. za obdobie 01.01.1997 až 31.12.1999, tzn. za obdobie troch rokov a nie ako ročné nájomné. Okrem toho v Dohode je uvedená sadzba nájomného 1,- Sk/m2 ročne, čo pri výmere prenajímaných pozemkov 3001 m2, predstavuje sumu 3.001,- Sk ročne. Až na základe jednostranného zvýšenia nájomného zo strany žalobkyne na sumu 3,- Sk/m2 ročne, došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k 3-násobnému zvýšeniu nájomného, a od roku 2006 žalovaný uhrádzal žalobkyni nájomné vo výške 9.003,- Sk ročne. Takáto výška nájomného, ktorú žalovaný uhrádzal žalobkyni okrem iného niekoľkonásobne prevyšuje nájomné, ktoré žalovaný uhrádza iným prenajímateľom takýchto pozemkov. Následne v roku 2013 syn žalobkyne zaslal žalovanému ponuku na odkúpenie pozemkov za sumu 50,- Eur, prípadne možnosť zámeny pozemkov, na ktoré žalovaný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepristúpil. To vyústilo do následných krokov žalobkyne, ktorá najskôr neplatne vypovedala obci Dohodu, resp. nájomnú zmluvu a následne pristúpila k podaniu žaloby o vypratanie pozemkov. Snahou žalovaného bolo dohodnúť sa so žalobkyňou aj na ďalšom zvýšení nájomného, pričom žalobkyňa napriek tomu, že vo svojich listoch adresovaných žalovanému uvádzala, že mu predloží návrh novej nájomnej zmluvy v prípade, že nebude akceptovať ponuku na odkúpenie pozemkov, takýto návrh nikdy žalovanému nezaslala. 11. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne o nesprávnosti záveru súdu o tom, že žalobkyňa má k predmetným pozemkom voľný prístup a žalovaný jej v ich užívaní žiadnym spôsobom nebráni, a teda že súdne rozhodnutie je nadbytočné a neúčelné. V tomto smere (zistenie prístupnosti a užívateľnosti pozemkov žalobkyne) súd vykonal dostatočné dokazovanie, pričom z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynuli súdom konštatované závery o prístupnosti pozemkov žalobkyne, ako aj to, že jej vo výkone vlastníckeho práva nikto nebráni. Čo sa týka žalobkyňou namietanej nesprávnej interpretácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, ako má žalobkyňa postupovať v prípade, ak chce zabrániť obnoveniu nájomného vzťahu, súd ani v tomto smere nijak nepochybil. Súd nikde v napadnutom rozsudku nespochybnil oprávnenie žalobkyne podať predmetnú žalobu. Keďže základným predpokladom úspešnosti každej žaloby (a teda aj žaloby žalobkyne) je, aby navrhovaný petit bol vykonateľný, súd bol povinný sa v predmetnom konaní ako prvoradou zaoberať otázkou, či samotné vyhovenie žalobe by bolo vykonateľným rozhodnutím. V tomto smere tak súd postupoval správne, rozhodnutie by bolo nevykonateľné, nakoľko pozemky sú žalobkyni voľne prístupné a v ich užívaní jej nie je bránené. Žalovaný v danom prípade po skončení nájomného vzťahu objektívne a fakticky ani nemal čo žalobkyni odovzdať, keďže žalobkyňa mohla a môže kedykoľvek pozemky užívať, nakoľko sú voľne dostupné. Odmieta tiež tvrdenie žalobkyne, že súdom konštatovaný šikanózny výkon práva nemá žiadny skutkový a právny základ, a že v danom prípade neboli splnené znaky šikanózneho výkonu práva žalobkyňou. Podaná žaloba sa javí ako šikanózny výkon práva, ktorému súd nemôže poskytnúť ochranu. Skutočnosti, na základe ktorých je nutné podanú žalobu považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi žalovaný podrobne rozobral vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 26.02.2015 a tieto skutočnosti preukázal aj listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd v rámci hodnotenia všetkých dôkazov stotožnil. Taktiež aj samotný postoj žalobkyne v predmetnom konaní presvedčil súd o tom, že v danom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyňa ani nevedela na aký účel chce pozemky užívať a taktiež nevedela ani aké je účelové využitie pozemkov. Uvedené celkom jasne svedčí o tom, že úmysel žalobkyne v danom prípade nesmeruje k ochrane a realizácii jej vlastníckeho práva, ale jej úmyslom je prinútiť žalovaného odkúpiť alebo vymeniť predmetný pozemok a získať tak neprimerané finančné alebo majetkové protiplnenie a poškodiť záujmy žalovaného. Uvedené konanie žalobkyne v celom rozsahu vystihuje rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.07.2004 sp. zn. 21 Cdo/70/2004, podľa ktorého "ak konajúci síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom svojho správania, inak právom dovoleným, sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o jeho závadný výkon, kedy konanie a jeho výsledok sa možno celkom zhodujú s výsledkom, ktorý malo právo na zreteli, ale kedy bolo konanie urobené nie za účelom dosiahnutia výsledkov, na dosiahnutie ktorých bola konajúcemu prepožičané ochrana, ale aby sa dosiahlo iných výsledkov, ktoré sú inak považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti zdanlivým výkonom práva; účelom tu nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo konajúci je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi priamo vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva preňho vedľajšie a nemá z hľadiska konajúceho význam." 12. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s ďalším tvrdením žalobkyne, že zamietnutím žaloby súd považuje žalovaného za oprávneného na užívanie pozemkov, pričom aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka fakticky založil žalovanému právo na užívanie pozemkov a vylúčil účinok zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Uvedené konštatovanie žalobkyne je absolútne zavádzajúce a vecne nesprávne, pričom takýto záver z rozsudku súdu prvého stupňa v žiadnom prípade nevyplýva. Súd v danom prípade zamietol žalobu nielen z dôvodu, že dospel k záveru o šikanóznom výkone práva zo strany žalobkyne, ale aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu je v danom prípade nadbytočné a neúčelne a najmä nevykonateľné, nakoľko pozemky žalobkyne sú voľne prístupné a vo výkone vlastníckeho právu jej nie je nijak bránené. V danom prípade tak súd nezaložil žalovanému žiadne právo a ani nevylúčil účinok zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, keď aj v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že nepovažuje za sporné skončenie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak aj súd nevyhovie žalobe podanej podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, automaticky to nezakladá žalovanému právo na užívanie nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobkyňa domáha, keďže už len samotné podanie žaloby bez ohľadu na to, či jej súd vyhovie alebo ju zamietne, zabránilo v obnovení nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že súd v danom prípade dospel k záveru, že vzhľadom na všetky zistené okolnosti "nie je čo" vypratať, a tiež že podanie žaloby predstavuje v tomto prípade šikanózny výkon práva, žalobu zamietol, pričom skonštatoval, že žalobkyňa aj napriek takémuto rozhodnutiu má právo svoje vlastníckeho právo k pozemkom realizovať, nakoľko sú tieto pozemky voľne prístupné a nikto jej nebráni vo výkone jej vlastníckeho práva. 13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 v čase podania odvolania účinného O.s.p., ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP). 15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti. 16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobkyne zamietnutý. 17. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. 18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako aj oprávnene domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Súdna ochrana vlastníckeho práva sa poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci resp. vypratať nehnuteľnosť od toho, kto ju neprávom zadržuje. Zákonnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, resp. ju užíva, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vypratania nehnuteľností v k.ú. O., ktoré sú evidované v registri „E“ na LV č. XXX ako parc. č. 499/104 - orná pôda vo výmere 157 m2, parc. č. 500/4 - trvalé trávne porasty o výmere 557 m2, parc. č. 501/1 - orná pôda o výmere 2294 m2 a ich odovzdania žalobkyni z dôvodu, že medzi účastníkmi bol uzavretý nájomný vzťah do 31.12.2014, po tomto termíne užíva žalovaný predmet nájmu bez právneho dôvodu. Žalobkyňa ako vlastníčka pozemkov nechce pokračovať v nájomnom vzťahu, ktorý skončil 31.12.2014 a podaním žaloby chcela zabrániť zákonným spôsobom obnoveniu nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy na dobu určitú. Obec užíva pozemky ako futbalové ihrisko, rozsah žalobkyňa uviesť nevie. Časť parcely 499/104 je zabratá ihriskom, zvyšok tejto parcely, aj parc. č. 499/4 a 501/2 žalobkyňa neužíva. 22. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností, na ktorých časti sa nachádza obecné futbalové ihrisko, tak ako je to zrejmé z výpovedí strán, z predložených listinných dôkazov ako aj z ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie. 23. Predmetom konania sú parcely žalobkyne zapísané v registri „E“ (EKN parcely), teda parcely zapísané v katastri nehnuteľností, ktorých hranice v teréne nemusia byť viditeľné. Parcela registra E (EKN parcela) je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné). Pre účely konania a najmä pre určitosť a vykonateľnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť vypratať takto označené nehnuteľnosti, je nevyhnutné tieto identifikovať tak, aby boli jednoznačne špecifikované a aj v prírode rozpoznateľné. Vzhľadom na uvedené pre vyhovenie žalobe by bolo nevyhnutné dať vyhotoviť grafickú identifikáciu sporných parciel, pričom táto povinnosť zaťažovala žalobkyňu. V prejednávanom spore je takáto presná grafická identifikácia parciel o to dôležitejšia, že futbalové ihrisko sa nachádza iba na časti nehnuteľností patriacich žalobkyni a ak by mal súd rozhodnúť o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti patriace žalobkyni, je nevyhnutné identifikovať presné hranice pozemkov žalobkyne, t.j. presne ktorú časť jej pozemkov žalovaný užíva neoprávnene. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neoznačila a neidentifikovala jej patriace nehnuteľnosti takým spôsobom, ktorý by ich umožnil identifikovať v teréne tak, aby bolo prípadné rozhodnutie súdu o povinnosti tieto nehnuteľnosti vypratať určité a vykonateľné, nebolo možné jej žalobe vyhovieť a bolo potrebné ju zamietnuť. 24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalobkyne by malo ísť o šikanózny výkon práva, nepožívajúci právnu ochranu. Odvolací súd sa v tomto stotožňuje s podrobnou právnou argumentáciou žalobkyne, ktorá dôvodne poukázala na to, že z dôvodu nezáujmu v pokračovaní nájomného vzťahu realizovala svoje oprávnenie v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zákonníka, poukazujúc aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Na druhej strane však nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že súd zamietnutím žaloby de facto obnovil pôvodný nájomný vzťah, keď takýto záver z rozhodnutia súdu nijako nevyplýva. 25. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súd nijako nespochybňuje vlastnícke právo žalobkyne, ktoré požíva ústavnú aj zákonnú ochranu a ktoré je povinný rešpektovať aj žalovaný. V kontexte daného prípadu, keď na pozemkoch patriacich žalobkyni sa už niekoľko desaťročí nachádza futbalové ihrisko, ktoré má aj určitú verejnoprospešnú funkciu, pričom užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam vychádzalo z dlhodobého nájomného vzťahu, bolo by vyhovenie žalobe krajným riešením a fakticky by znamenalo zánik futbalového ihriska. Preto je na oboch sporových stranách, aby sa snažili nájsť riešenie rešpektujúce vlastnícke právo žalobkyne ako aj objektívne možnosti žalovaného, a pokiaľ nie je možné obnovenie nájomného vzťahu za primerané nájomné, do úvahy prichádza tiež možnosť zriadenia vecného bremena za primeranú náhradu alebo uzavretie kúpnej či zámennej zmluvy. 26. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu sporových strán odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 28. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporových strán, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 29. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).