Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206398 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: ERCO Lighting GmbH, Engerhstrasse 151, Viedeň , Rakúsko, IČO: FN 286433, zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 834 611 proti žalovanému: OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, zastúpený advokátom Mgr. Martin Paškala, Záhradnícka 27, Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2015 č.k. 23Cbi/7/2015-75, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.10.2015 č.k. 23Cbi/7/2015-75 rozhodol takto: Súd určuje, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 4.015,08 eur titulom kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 1, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 137/1, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36R/7/2014. Súd určuje, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 10.061,96 eur titulom kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 2, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 138/2, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36R/7/2014. Súd určuje, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 5.160,70 eur titulom kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 3, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 139/3, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36R/7/2014. Súd určuje, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 105,66 eur titulom kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 4, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 140/4, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36R/7/2014. Súd určuje, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 2.218,86 eur titulom kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 5, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 141/5, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36R/7/2014. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 262,51 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 124 ods. 4, § 124 ods. 6 zákona č. 7/005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie z Obchodného vestníka č. 243/2014 zo dňa 19.12.2014 zistil, že tunajší súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka- žalovaného, ustanovil do funkcie správcu JUDr. Erika Bilského, vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch svedka Z. K., projektového manažéra žalovaného ku skutočnostiam nedodania tovaru zo strany žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súd nepovažoval za potrebné preukazovať vadné dodanie tovaru a existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, pokiaľ žalovaný nevykonal úkon smerujúci k započítaniu týchto pohľadávok, čím by preukázal zánik pohľadávky žalobcu. Podľa ustanovenia § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že právny dôvod vzniku a výška pohľadávok žalobcu voči úpadcovi vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy, prihlásené do reštrukturalizačného konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36R/7/2014 sú nesporné, a že žalobca má voči žalovanému uvedené pohľadávky, je dôvodný. Súd prvej inštancie mal preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovoprávny vzťah a to uzatvorením kúpnej zmluvy, keď žalovaný si objednal na základe objednávky č. 3936211 u žalobcu tovar, ktorý mu následne žalobca riadne a včas dodal, prevzatie ktorého žalovaný potvrdil podpisom na dodacích listoch. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2015 a na pojednávaní dňa 30.10.2015 uviedol, že nepopiera nároky žalobcu uplatňované na základe faktúr uvedených v žalobe, ale namietal, že by mal voči žalobcovi akékoľvek záväzky a to z dôvodu, že mu žalobca nedodal tovar na základe inej objednávky fakturovanej mu faktúrou č. 27024069, ktorú žalovaný uhradil vo výške 24.177,08 eur a teda žalobca sa o uvedenú sumu bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu zanikla a to napríklad jednostranným započítaním s údajnou peňažnou pohľadávkou žalovaného a teda, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa plnenia. Žalovaný v rámci svojej obrany ani netvrdil zánik svojho záväzku započítaním, pričom základným predpokladom účinnej kompenzácie je, aby účastník, ktorý sa domáha zániku záväzku preukázal existenciu započítavanej pohľadávky a kvalifikovane vykonaný úkon smerujúci k započítaniu takýchto pohľadávok, ktorý však zo strany žalovaného vykonaný nebol. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a ani nepreukázal zánik záväzku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej vyhovel v celom rozsahu, keď určil, že žalobca je veriteľom uvedených pohľadávok. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a to za prevzatie a príprava zastúpenia á 64,53 eur, písomné podanie vo veci samej á64,53 eur, účasť na pojednávaní á 64,53 eur, náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2015 á 25,17 eur, 20% DPH zo sumy 218,76 eur vo výške 43,75 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako si ich uplatnil v podaní zo dňa 05.10.2015 vychádzajúc z hodnoty pohľadávok, ktorých určenia sa žalobca domáhal, ale priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko mal za to, že spor o určenie pohľadávky je sporom určovacím s neoceniteľnou hodnotou veci (uvedené bolo opakovane judikované aj Najvyšším súdom SR). 3. Žalovaný podal voči rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že mu zo strany žalobcu nebol dodaný tovar na základe faktúry č. 27024069, keď žalovaný z celkovej fakturovanej sumy vo výške 26.376 eur uhradil žalobcovi sumu 24.177,08 eur, čím vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Žalovaný na túto skutočnosť upozornil žalobcu listom zo dňa 19.01.2015 a požiadal žalobcu o vykonanie storna faktúry č. 27024069. Z tohto dôvodu žalovaný neuhradil faktúry, ktorých určenia sa žalobca domáha v súdnom konaní. Skutočnosti, ktoré podporujú uvedené tvrdenie žalovaného o nedodaní tovaru, žalovaný predložil formou listinných dôkazov priložených k vyjadreniu zo dňa 06.05.2015. Odvolateľ namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol, aby bol vypočutý svedok Z. K., projektový manažér žalovaného, aby sa vyjadril k rozhodujúcim skutočnostiam o nedodaní tovaru, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, pretože to nepovažoval za potrebné, avšak prítomnosť tohto svedka zabezpečil žalovaný už na prvom pojednávaní a teda tento dôkaz mohol byť vykonaný už na prvom pojednávaní. Odvolateľ ďalej namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov k nedodaniu tovaru a to čestné vyhlásenie M. M., prepravný list s napodobneným podpisom M. M., ako aj ďalšie listiny a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu tým, že nevykonal potrebné úkony, avšak podľa názoru odvolateľa ak by súd vykonal ním navrhnuté dôkazy, mohol tak žalobca následne na samotnom pojednávaní uplatniť vzájomný návrh v zmysle § 97 O.s.p. Odvolateľ uviedol, že je síce pravdou, že tento úkon mohol vykonať voči žalobcovi aj skôr, avšak zo žiadneho ustanovenia mu nevyplývala povinnosť urobiť tak ešte pred začatím súdneho konania. Takýto postup si zvolil žalovaný z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko motiváciou žalovaného bolo poznať právny názor súdu a ním navrhované dôkazy v súvislosti s nedodaním tovaru, v závislosti od čoho by žalovaný pristúpil k uplatneniu návrhu. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že týmto podáva v zmysle § 97 O.s.p. vzájomný návrh voči žalobcovi o zaplatenie sumy 24.177,08 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z dôvodu nedodania tovaru na základe faktúry č. 27024069. Skutkovým základom pre uplatnenie tohto nároku sú listinné dôkazy, navrhované dôkazy a vyjadrenia žalovaného predložené v súdnom konaní spis. zn. 23Cbi/7/2015 vedenom na Okresnom súde Trnava. Žalovaný týmto sleduje to, aby Okresný súd Trnava v rámci posúdenia vzájomného návrhu určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom popretých pohľadávok v celkovej výške 1.460,26 eur, nakoľko po úspešnom uplatnení tohto vzájomného návrhu by sa nároky žalobcu uplatňované voči žalovanému z titulu určenia pohľadávok v celkovej výške 25.577,34 eur znížili o sumu uplatňovanú vzájomným návrhom, t.j. sumu vo výške 24.117,08 eur. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 25Obdo/9/2011, v ktorom dovolací súd dospel k záveru, keďže zákon umožňuje podať protinávrh podľa § 97 O.s.p. ako vzájomný návrh podľa § 98 O.s.p. len za konania, potom treba vychádzať z toho, že žalovaný tak môže urobiť od začatia konania až do jeho skončenia. V predmetnej veci síce rozhodol súd prvej inštancie, toto rozhodnutie však nie je právoplatné a rozhodnutie vo veci samej by mal rozhodovať odvolací súd, pretože v zmysle § 216 O.s.p. je stanovené, že o vzájomnom návrhu podľa § 97 a § 98 O.s.p. rozhodovať nemôže, potom odvolací súd postupoval správne, keď rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Týmto postupom nedošlo zo strany odvolacieho súdu k možnosť odňať žalobcovi konať pred súdom, dovolací súd je názoru, že konaním o protinávrhu žalovaného odvolacím súdom, alebo zamietnutím takéhoto návrhu s odkazom na § 216 ods. 1 O.s.p. by došlo k naplneniu vady konania uvedenom pod písmenom f) § 237 O.s.p. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Obdo/9/2011, ktorým žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie považuje za neaplikovateľný na daný prípad, nakoľko uvedené rozhodnutie sa týkalo vydania plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, keď predmetom tohto sporu je iba určenie oprávnenosti zaradenia pohľadávok žalobcu do zoznamu prihlásených pohľadávok (incidenčná žaloba). Dôvodom ich odmietnutia správcom dlžníka bolo nepreukázanie dodania tovaru, podľa vystavených faktúr, ktoré si žalobca uplatňuje. Dodanie tovaru na základe týchto faktúr však preukázané bolo a potvrdil to aj sám žalovaný. V zmysle § 97 a § 216 ods. 1 O.s.p. odvolací súd o vzájomnom návrhu rozhodovať nemôže. Aj s ohľadom na predmet sporu v danej veci -incidenčná žaloba, by žalovaný mal byť odkázaný na samostatné konania, rovnako nakoľko o nárokoch uplatneným žalovaným by muselo byť vykonané ďalšie pomerne náročne dokazovanie, má žalobca zato, že z hľadiska hospodárnosti konania by o týchto nárokoch malo byť rozhodnuté v samostatnom konaní. Žalovaný nepoprel nároky žalobcu uplatňované na základe faktúr uvedených v incidenčnej žalobe, avšak vzhľadom na nedodanie tovaru žalobcom na základe inej objednávky, resp. faktúry, ktorá nie je predmetom incidenčnej žaloby, žalovaný popiera, že by mal ku dňu podania incidenčnej žaloby voči žalobcovi akékoľvek finančné podĺžnosti. V uvedenom žalobca vidí zrejmý rozpor, keďže podľa tvrdenia správcu dodanie tovaru žalobca nepreukázal, ale podľa tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení ten ich existenciu nepopiera a dodanie tovaru podľa faktúr, ktoré sú predmetom incidenčnej žaloby potvrdzuje. Aj s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že si žalobca dovoľuje poukázať na uznanie záväzkov žalovaného, ktoré si uplatňuje incidenčnou žalobou a to dvojakým spôsobom. V prvom rade sám žalovaný vo vyjadrení uvádza, že nepopiera nároky žalobcu uplatnené na základe faktúr uvedených v incidenčnej žalobe. Rovnako k uznaniu záväzku došlo tým, že zo strany žalovaného bol dlh čiastočne uhradený. V súlade s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach odvoláva na inú objednávku faktúru č. 27024069, ktorá nie je predmetom incidenčnej žaloby. Vo svojom vyjadrení poukazuje na list zo dňa 19.01.2015 označený ako oznámenie o nedodaní tovaru a o započítaní pohľadávok. V uvedenom liste žalovaný uvádza, že žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 24.177,08 eur z dôvodu nedodania tovaru podľa spornej faktúry, a preto žiadal storno tejto faktúry. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, žalobca je názoru, že pre započítanie pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným neboli splnené zákonné podmienky, ani dodržané náležitosti právneho úkonu započítania. Ak bolo v záujme žalovaného listom zo dňa 19.01.2015 skutočne dosiahnuť započítanie pohľadávok, takýto právny úkon žalovaného žalobca považuje za neplatný, nakoľko z neho nevyplýva, ktorá časť započítaných pohľadávok je predmetom zápočtu, čo je nevyhnutné k platnému zániku záväzku započítaním pohľadávok. Tento list možno považovať za oznámenie o chybe v dodaní tovaru, navyše žalovaný nemá voči žalobcovi žiadnu započítania schopnú pohľadávku, keďže všetok tovar mu bol žalobcom riadne dodaný. Konanie o incidenčnej žalobe nie je typickým obchodnoprávnym sporom, len žalobou podľa § 124 ods. 4 ZKR. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (NS SR spis. zn. 1Obo/136/2007) predmetom incidenčného konania je zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je oprávnená alebo sporná. Žalobca považuje konanie za špekulatívne a ak mal žalovaný skutočne voči žalobcovi splatné pohľadávky ako uvádza, ich uplatnenie mohol iniciovať skôr ako v rámci odvolacieho konania. V rámci konania na súde prvej inštancie súd dokonca vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k úkonu započítania, na čo žalovaný uviedol, že započítanie nevykonal, tým bol dokázaný právny dôvod vzniku vymáhateľnosti aj výšky žalobcom uplatnených pohľadávok. Napriek tomu na pojednávaní úkon započítania nevykonal, resp. nepodal vzájomný návrh, čo v odvolaní odôvodňuje tým, že najskôr chcel poznať právny názor súdu na ním navrhnuté dôkazy v súvislosti s nedodaním tovaru, čo svedčí tiež o účelovosti a špekulatívnosti odvolania žalovaného. Nevykonanie výsluchu svedka ani neznalosť právneho názoru súdu nebránili žalovanému vo vykonaní započítania alebo v podaní vzájomného návrhu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného voči rozsudku nie je dôvodné. 7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia pravosti pohľadávok uplatnených v prihláškach č. 1. až 5 voči žalovanému v reštrukturalizačnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36R/7/2014, nakoľko žalovaný nepoprel dodanie tovaru žalobcom žalovanému na základe faktúr označených v predmetnej žalobe a teda nepoprel nároky uplatnené žalobcom predmetnou žalobou, ani netvrdil zánik týchto pohľadávok započítaním, čo nenamietal ani v odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu hospodárnosti konania nebolo potrebné a účelné doplniť dokazovanie v zmysle návrhov žalovaného a to výsluchom svedka Z. K., čestným vyhlásením M. M., prepravným listom na preukázanie tvrdení žalovaného o nedodaní tovaru žalobcu žalovanému na základe faktúry č. 27024069, ktorá nebola predmetom incidenčnej žaloby, nakoľko žalovaný netvrdil že pohľadávky uplatnené žalobcom predmetnou žalobou zanikli započítaním s pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť žalovanému tým, že žalobca nedodal tovar žalovanému v zmysle faktúry č. 27024069. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Žalovaný spolu s odvolaním podal vzájomnú žalobu o zaplatenie 24.177,08 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť z dôvodu nedodania tovaru na základe faktúry č. 27024069, ktorá nebola predmetom incidenčnej žaloby. Podľa § 372 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Odvolacie konanie nie je vhodnou platformou pre uplatnenie vzájomnej žaloby žalovaného proti žalobcovi. Išlo by o neprípustné rozšírenie predmetu konania v čase, kedy konanie na súde prvej inštancie skončilo meritórnym rozhodnutím. Ustanovenie § 372 C.s.p. je lex specialis k ustanoveniu § 366 písm. d) C.s.p. Žalovaný mal dostatok času a príležitosti uplatniť prípadný vzájomný návrh proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak sa tak rozhodol urobiť v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, podľa § 372 C.s.p. to bude možné len samostatnou žalobou, ktorou iniciuje samostatný spor v opačnom garde. Ak žalovaný napriek § 372 C.s.p. v odvolacom konaní vzájomnú žalobu podá, nemožno opomenúť, že z jeho strany pôjde o uplatnenie práva na súdnu ochranu svojho práva, čo nie je možné ignorovať. Odvolací súd vyhodnotil vzájomnú žalobu podanú v odvolaní ako žalobu podanú na vecne nepríslušnom súde a jej postúpenie na príslušný súd prvej inštancie podľa § 40 a § 43 C.s.p. považoval za postup, ktorý vyhovuje ustanoveniu § 372 a neporušuje ústavou garantované právo žalovaného na súdnu ochranu jeho práva uplatneného vzájomnou žalobou. Vzhľadom na uvedené odvolací súd o vzájomnej žalobe žalovaného nerozhodoval a postúpil tento vzájomný návrh ako žalobu podanú na vecne nepríslušnom súde súdu prvej inštancie. 13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).