Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206468 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: STAVIS comp s.r.o., so sídlom Prokopova 42, 851 01 Bratislava, IČO: 35 812 354, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom, Paulínska ul. Č. 24, Trnava, proti žalovanej: Mgr. Eva Timár Myjavcová, Štúrova 42, 927 01 Šaľa, správca úpadcu KORVI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom časť Nové Osady 79, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 36 825 280, o určenie výšky prihlásených pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. októbra 2015 č.k. 36Cbi/7/2015-53, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Odvolací súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.3.2015 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka, špecifikovaná v petite žaloby je nesporná a zistená. V žalobe uviedol, že žalobca so spoločnosťou KORVI SLOVAKIA s.r.o. dňa 16.7.2012 uzatvoril zmluvu o dielo, po vykonaní stavebných prác žalobca a úpadca dňa 7.8.2012 podpísali preberací protokol, na základe ktorého žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 122/2012 na sumu 36.060,41 eur, ktorú úpadca uhradil len čiastočne vo výške spolu 20.000 eur. Dňa 16.8.2012 uzatvorili účastníci k zmluve dodatok č. 2, ktorého obsahom boli rozšírenie predmetu stavebných prác. Po vykonaní časti stavebných prác podľa dodatku č. 2 žalobca a úpadca dňa 24.8.2012 podpísali preberací protokol, na základe ktorého žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 130/2012 na sumu 39.140,38 eur. Po vykonaní ďalšej časti stavebných prác podľa dodatku č. 2 účastníci dňa 3.10.2012 podpísali preberací protokol na základe ktorého žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 151/2012 na sumu 47.887,33 eur. Na podklade rozpočtu a naviac prác a po dodaní materiálu žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 166/2012 na sumu 406,56 eur. Úpadca predmetné faktúru neuhradil. Následne si žalobca svoj nárok uplatnil v súdnom konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, ktoré konanie doposiaľ skončené nie je. Keďže pohľadávky žalobcu majú svoj právny základ v jednej zmluve o dielo a všetky pohľadávky boli uplatnené jednou žalobou, náklady trov právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok sú medzi jednotlivé prihlásené pohľadávky rozpočítané pomerom istiny príslušnej pohľadávky a celkovej sumy istín pohľadávok. Okresný súd Trnava uznesením 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014 uverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2014 zo dňa 18.12.2014 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a žalovanú ustanovil do funkcie správcu. Žalobca si do konkurzu prihlásil súhrnnou prihláškou nasledovné pohľadávky, č.1: istina vo výške 16.060,41 eur, úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 963,60 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia 476,94 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná; č. 2: istina vo výške 39.140,38 eur úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 2.348,35 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia 1.162,33 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná; č. 3: istina vo výške 47.887,33 eur, úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 2.873,16 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia 1.422,08 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná; č. 4: istina vo výške 406,56 eur, úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 24,39 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia 12,07 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná. Žalovaná žalobcovi podaním zo dňa 11.3.2015 oznámila popretie jeho pohľadávok, pričom u každej z uvedených štyroch pohľadávok poprela uplatnené náklady z uplatnenia pohľadávky tvoriace príslušenstvo pohľadávky t.j. pohľadávku č. 1 poprela v rozsahu 1.440,54 eur, pohľadávku č. 2 v rozsahu 3.510,68 eur, pohľadávku č. 3 v rozsahu 4.295,24 eur a pohľadávku č. 4 v rozsahu 36,46 eur. Náklady z uplatnenia všetkých štyroch pohľadávok pozostávali z trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a v zaplatenom súdnom poplatku. Istina ako aj úroky z omeškania boli zistené v celom prihlasovanom rozsahu. Pri všetkých štyroch pohľadávkach žalovaná čiastočné popretie odôvodnila tým, že „veriteľ nepreukázal nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, keď predmet sporu nebol právoplatne ukončený a nebolo preukázané, že by bol v konaní úspešný, nárok na náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania advokátovi nebolo preukázané“. Dôvodom popretia príslušenstva všetkých štyroch pohľadávok bolo, že žalobca nemal preukázaný nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní z dôvodu, že predmet sporu nebol právoplatne ukončený, nebolo preukázané, že by bol žalobca v konaní úspešný, nárok na náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania advokátovi nebolo preukázané. Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Galanta je nepochybné, že v prospech žalobcu boli urobené štyri úkony právnej pomoci, taktiež je nepochybné, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 6.209,50 eur, čo preukázal výpisom z bankového účtu. Vznik príslušenstva pohľadávky - nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie je viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu (toto je len exekučným titulom). Vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je viazaný výlučne na vznik záväzku veriteľa na úhradu týchto nákladov. Ak teda boli všetky pohľadávky v konkurze zistené čo do istiny a úrokov z omeškania, je nepochybné, že pohľadávka v čase podania žaloby na Okresný súd v Galante existovala a že žaloba bola uplatnená dôvodne. Podľa názoru žalobcu, argumentácia žalovanej je rozporná, keď na jednej strane nárok na zaplatenie istiny prihlásených pohľadávok vrátane úrokov priznala v celom rozsahu a uznala ich dôvodnosť a na strane druhej poprela nárok na náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že nie je preukázané, že by bol žalobca v konaní úspešný. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca rozhodnúť tak, že súd určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou č. 1 je v popretej časti 1.440,54 eur, prihláškou č. 2 je v popretej časti 3.510,68 eur, prihláškou č. 3 je v popretej časti 4.295,24 eur, prihláškou č. 4 je v popretej časti 36,46 eur čo do uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nesporná a zistená. 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že aj naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že žalobcom uplatnený nárok „náklady z uplatnenia pohľadávok“ nebol preukázaný. Žalobca v prihláškach 1 až 4 nepreukázal, že by bol náklady skutočne vynaložil (potvrdenie o úhrade súdneho poplatku alebo faktúra uhradená advokátovi za poskytnuté právne služby), nakoľko pokiaľ nepríde k reálnej úhrade, nejde o náklady, ale len o nárok ktorý je potom nárok podmieneným podľa § 29 ods. 3 ZKR, keď správca v čase zisťovania pohľadávok nevie ako by súd v konaní sp. zn. 15Cb/50/2013 o nároku na náhradu trov konania rozhodol a v takom prípade si mal žalobca tento nárok uplatniť ako nárok podmienený, ktorý by bol v konkurznom konaní uspokojovaný až po tom, ako by sa naplnila podmienka vzniku tohto nároku a to súdne rozhodnutie priznávajúce žalobcovi nárok na náhradu trov konania (nárok podľa ustanovenia § 142 O.s.p. je nárokom na náhradu už vynaložených nákladov). Žalovaná sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že trovy konania tvoria príslušenstvo pohľadávky bez ich potreby priznania v súdnom konaní, nakoľko ak súd v súdnom konaní neprizná veriteľovi nárok na náhradu trov konania, nemožno takýto nárok ani vymáhať. Je právne a skutkovo irelevantné tvrdenie, že zistením istiny a úrokov z omeškania mala žalovaná automaticky zistiť aj pohľadávku v podobe nákladov z uplatnenia, nakoľko náklady z uplatnenia je potrebné rovnako preukazovať ako iné nároky uplatnené v prihláške. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 32 ods. 1, § 32 ods. 2,5,9,15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 142 ods.1, § 150 ods.1, § 151 ods.2 O.s.p.. Súd prvej inštancie z návrhu na vydanie platobného rozkazu (č.l. 9 ) zistil, že dňa 12.7.2013 žalobca podal voči žalovanému KORVI SLOVAKIA s.r.o. na Okresný súd Galanta návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 103.494,68 eur s príslušenstvom titulom dlžnej ceny diela. V predmetnom konaní bol žalobca zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom. Z výpisu z banky súd zistil, že žalobca uhradil sumu 6.209,50 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Z výzvy Okresného súdu Trnava súd zistil, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 6.209,50 eur. Ďalej súd zistil, že žalobca v konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 zaslal vyjadrenie k odporu žalovaného a dňa 12.6.2014 sa jeho právny zástupca zúčastnil osobne pojednávania v danej veci. Súd prvej inštancie z oznámenia o popretí pohľadávky (č.l. 22 spisu) zistil, že žalovaná ako správca úpadcu KORVI SLOVAKIA s.r.o. dňa 11.3.2015 adresovala žalobcovi oznámenie, že jeho prihlásená pohľadávka do konkurzného konania je popretá v rozsahu a z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok, ktorý je priložený k podaniu. Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky posúdil ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 242/2014 zo dňa 18.12.2014, bol vyhlásený dňom 19.12.2014 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka KORVI SLOVAKIA, s.r.o., a súčasne bola za správcu ustanovená žalovaná. Žalobca zaslal správcovi prihlášky v zákonnej lehote. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky žalobcu dňa 2.3.2015 v časti poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 17.3.2015. Dňa 18.3.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 23.3.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné a súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ so spoločnosťou KORVI SLOVAKIA s.r.o., úpadca, ako objednávateľom uzatvoril zmluvu o dielo v znení jej dodatkov a vykonal pre úpadcu stavebné práce, ktoré si aj vyfakturoval. Nakoľko úpadca splatné faktúry v celom rozsahu fakturovanú cenu diela žalobcovi neuhradil, tak si žalobca svoj nárok uplatnil v súdnom konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, ktoré konanie doposiaľ skončené nie je. Okresný súd Trnava uznesením 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014 uverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2014 zo dňa 18.12.2014 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a žalovanú ustanovil do funkcie správcu. Žalobca si svoje 4 pohľadávky prihlásil v konkurznom konaní na majetok úpadcu a okrem istiny a úroku z omeškania si v prihláškach pomerne uplatnil ako „náklady z uplatnenia“ aj náklady na trovy súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 a to za zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia. Žalovaná žalobcovi podaním zo dňa 11.3.2015 oznámila popretie jeho pohľadávok, pričom u každej z pohľadávok poprela náklady z uplatnenia pohľadávky t.j. pohľadávku č. 1 poprela v rozsahu 1.440,54 eur, pohľadávku č. 2 v rozsahu 3.510,68 eur, pohľadávku č. 3 v rozsahu 4.295,24 eur a pohľadávku č. 4 v rozsahu 36,46 eur. Istina ako aj úroky z omeškania boli zistené v celom rozsahu. Pri všetkých štyroch pohľadávkach žalovaná čiastočné popretie odôvodnila tým, že „veriteľ nepreukázal nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013 keď predmet sporu nebol právoplatne ukončený a nebolo preukázané, že by bol v konaní úspešný, nárok na náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania advokátovi nebolo preukázané“. Medzi účastníkmi zostalo sporným, či žalovaná mala právo poprieť časť prihlásenej pohľadávky žalobcu alebo nie. Žalobca v konaní tvrdil, že vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Galanta je nepochybné, že v prospech žalobcu boli urobené úkony právnej pomoci a žalobca zaplatil súdny poplatok. Vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie je viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu a je viazaný výlučne na vznik záväzku veriteľa na úhradu týchto nákladov. Ak teda boli všetky pohľadávky v konkurze zistené čo do istiny a úrokov z omeškania, je nepochybné, že pohľadávka v čase podania žaloby na Okresný súd v Galante existovala a že žaloba bola uplatnená dôvodne. Argumentácia žalovanej je rozporná, keď na jednej strane nárok na zaplatenie istiny prihlásených pohľadávok vrátane úrokov priznala v celom rozsahu a uznala ich dôvodnosť a na strane druhej poprela nárok na náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že nie je preukázané, že by bol žalobca v konaní úspešný. Žalovaná v konaní zotrvala na dôvodoch popretia. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom a právnou argumentáciou žalovanej a v podrobnostiach na ňu odkázal. Žalovanou popretá časť prihlásenej pohľadávky predstavuje „náklady z uplatnenia“ ktoré žalobca špecifikuje ako náklady na trovy súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 a to za zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia (odmena právneho zástupcu za doposiaľ vykonané úkony právnej pomoci). Súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanej, že „náklady z uplatnenia“ nemôžu obsahovať trovy súdneho konania vedeného o uplatnenej, prihlásenej pohľadávke ale až náhradu týchto trov konania priznanú v danom konaní súdnym rozhodnutím. Až súdnym rozhodnutím vzniká procesne úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 O.s.p. a nasl., nie skôr. To znamená, že aj keď v priebehu konania vznikajú účastníkom konania priebežne trovy (náklady) konania - náklady z uplatnenia pohľadávky napr. za úhradu súdnych poplatkov tak nárok na ich náhradu vzniká až po ukončení konania vo veci samej, až kedy je možné posúdiť procesný úspech každej zo sporových strán a priznať súdnym rozhodnutím nárok na zaplatenie, náhradu vzniknutých trov konania. Treba zdôrazniť, že výnimočne však ale napr. súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1, § 151 ods. 2 O.s.p.). Nárok na náhradu trov konania tak vzniká až rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Až súdnym rozhodnutím o náhrade trov konania vzniká povinnosť ich nahradiť. Nie je preto možné si zamieňať trovy súdneho konania a náhradu trov súdneho konania. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ak si žalobca v prihláškach pomerne uplatnil ako „náklady z uplatnenia“ trovy súdneho konania (zaplatený súdny poplatok, odmenu právneho zastúpenia) tak si v tejto časti uplatnil svoju pohľadávku bez právneho dôvodu, titulu, ktorý vznikne až priznaním predmetného nároku, titulu na náhradu trov konania v súdnom konaní súdnym rozhodnutím. Súd sa stotožňuje preto s dôvodmi popretia žalovanej, že nebol preukázaný nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní, keď nebol predmet súdneho sporu ešte ukončený a nebolo preukázané žeby bol žalobca v konaní úspešný (a tým mu vznikol nárok na náhradu trov konania). V čase prihlasovania a zisťovania pohľadávok nebolo možné ešte určiť ako by Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 15Cb/50/2013 o nároku na náhradu trov konania rozhodol, nakoľko súdne konanie ešte prebieha a v takom prípade si mal žalobca tento nárok uplatniť ako nárok podmienený (ktorého vznik je podmienený jeho priznaním súdnym rozhodnutím), ktorý by bol v konkurznom konaní uspokojovaný až po tom, ako by sa naplnila podmienka vzniku tohto nároku a to súdne rozhodnutie priznávajúce žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Z pohľadu vyššie uvedenej právnej argumentácie je právne irelevantné či žalovaná poprela alebo nepoprela istinu a úroky z omeškania ako v danom prípade a tieto nároky sa pokladajú v celom rozsahu za zistené, keď nárok žalobcu na náhradu trov súdneho konania nie je viazaný na posúdenie a zistenie dôvodnosti samotnej pohľadávky (istiny, úrokov) zo strany správkyne, ale je viazaný výlučne na posúdenie dôvodnosti pohľadávky v súdnom konaní, od ktorého posúdenia potom závisí aj procesný úspech žalobcu a priznanie mu náhrady trov súdneho konania. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne, a preto ho zmietol. Súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní plne procesne úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca voči prvému výroku rozsudku podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky podľa hmotného práva, a na ich vznik ako súčasť príslušenstva pohľadávky sa nevyžaduje súdne rozhodnutie. Súdne rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania je len exekučným titulom, ktorým sa konštatuje oprávnenosť účastníka sporu na náhradu trov konania, a to s ohľadom na výsledok súdneho sporu, a teda súvisí s preukázaním existencie pohľadávky ako takej, bez ktorej niet ani príslušenstvá. Rozhodnutie súdu nezakladá vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ale tento nárok len potvrdzuje s ohľadom na úspešnosť v spore po tom, ako je existencia pohľadávky žalobcu preukázaná (bez existencie pohľadávky by totiž neexistoval ani nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky). Prvoinštančný súd si zamieňa pojem trovy konania (náhradu ktorých prvoinštančný súd v tomto konaní nepriznal) s nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Trovy konania a náklad spojený s uplatnením pohľadávky sú dva odlišné pojmy, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky sú všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky (vrátane trov veriteľa vzniknutých pred začatím súdneho konania a priamo nesúvisiacich so súdnym konaním). V rozsahu, v ktorom sa týkajú súdneho konania, sa náklady spojené s uplatnením pohľadávky kryjú s trovami konania. Naopak trovy konania môžu predstavovať tak náklady spojené s uplatnením pohľadávky (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), ktoré vynaložil veriteľ alebo ktoré sa zaviazal vynaložiť, ale aj ostatné trovy konania (napríklad znalečné, svedočné a pod.). Keďže však trovy konania v časti, v ktorej sa kryjú s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, nemajú základ v procesnom práve, nakoľko na ich vznik ako príslušenstvo pohľadávky nie je viazané na rozhodnutie súdu, takéto príslušenstvo pohľadávky (nárok vzniká okamihom vzniku záväzku na vynaloženie nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky. Ako vyplýva z podanej konkurznej prihlášky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky neboli uplatnené ako náhrada trov konania, ale ako príslušenstvo pohľadávky podľa hmotného práva. Napriek tomu prvoinštančný súd pojednával o žalovanom nároku len ako o náhrade trov konania. Žalobca má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu by bolo dôvodné a správne len i v rozsahu uplatnenej náhrady trov konania, ktoré by sa nekryli s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. Keďže až do rozhodnutia súdu by neboli nákladom žiadneho i účastníka (znalečné, svedočné a pod.), t.j. v rozsahu, v ktorom by neboli nákladom spojenými s uplatnením pohľadávky. Takýto nárok si však žalobca prihláškou neuplatnil. Pri posudzovaní oprávnenosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky nemožno opomenúť ani fakt, že pohľadávka bola čo do istiny a čo do úrokov z omeškania v konkurze žalovanou zistená v celom rozsahu, a teda je zrejmé, že uplatnená pohľadávka bola preukázaná a uplatnená dôvodne. Nemožno preto (najmä odkazom na zjavnú i zámenu pojmu náhrada trov konania a pojmu náklady spojené s uplatnením pohľadávky) bez i ďalšieho prijať argument žalovanej, že nie je isté, ako by Okresný súd Galanta v spore rozhodol. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že právny názor žalobcu, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú podľa príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ s tým, že sa síce prekrývajú s pojmom náhrada trov konania, ktoré sa až na základe rozsudku súdu stávajú len exekučným titulom, sa nemožno stotožniť. Dôvod, pre ktorý sa s uvedeným názorom žalobcu nemožno stotožniť je skutočnosť, že žalobca si v prihláške ako právny dôvod prihlásenia tejto časti pohľadávky pod kolónkou „náklady z uplatnenia" prihlásil v skutočnosti trovy konania, ktoré mu ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vznikli v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, pričom je potrebné uviesť, že o trovách konania a o ich náhrade ako o samostatnom nároku môže rozhodovať vždy iba súd a nie konkurzný správca v rámci zisťovania (prieskumu) pohľadávok veriteľa. Podľa žalovanej je nárok na náhradu trov (občianskeho súdneho) konania samostatným nárokom, vyplývajúcim výlučne z procesných predpisov, a to ust. § 142 až 150 OSP, pričom o tomto nároku môže rozhodnúť iba súd, a tento nárok nemôže existovať, ak nebolo o ňom súdom rozhodnuté. Uvedené nepochybne vyplýva v z ust. § 1, ust. § 2 a ust. § 7 OSP, podľa ktorých občiansky súdny poriadok í upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, pričom v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory, ak ich podľa 5 zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Jedine a výlučne súdy (všeobecný súd) je orgánom, ktorý môže rozhodovať o právach a povinnostiach, fyzických a právnických osôb, ktoré sa uplatnili v občianskom súdnom konaní a s tým aj o náhrade za takto vedeného súdne konanie, o ktorom sa rozhoduje v rámci náhrady trov konania, pričom princípy a zásady rozhodovania o tomto procesnom nároku sú upravené v ust. § 142 až ust. § 150 OSP. Bez existencie súdneho rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného) o takomto nároku, nie je možné podľa žalovanej hovoriť o tom, že je daný nárok na náhradu trov konania (neexistuje pohľadávka na náhradu trov konania). Podľa žalovaného nakoľko bola uplatnená ako náklady procesného konania podľa procesných predpisov (Občianskeho súdneho poriadku). Ako správca konkurznej podstaty, ktorý vykonáva prieskum (zisťovanie) prihlásených pohľadávok v rozsahu ust. 32 ods. 1 ZKR nie je oprávnený posudzovať princípy pre priznanie nároku na náhradu trov v občianskom súdnom konaní podľa ust. § 142 až ust. § 150 OSP, čo by bolo aj v rozpore s ust. § 7 OSP (právomoc súdov). Zverenie rozhodovania o právach fyzických a právnických osôb inému orgánu ako súdu tak nie je len v rozpore s ust. § 7 ods. 1 OSP, ale podľa žalovaného by bolo súčasne aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko pod právo na prístup k sudu sa podľa Dohovoru podraďuje aj zákaz prenášať rozhodovaciu činnosť súdov na iné orgány bez adekvátnej záruky vchádzajúcej z článku 6 ods. 1 Dohovoru. S poukazom na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. US 713/2004, podľa ktorého „O tom, že pohledávka konkursního věřitele se v konkursu pokládá za zjištěnou, jelikož byla uznána správcem konkursní podstaty a nebyla popřena žádným z konkursních věřitelu (§ 23 odst. 1 zákona o konkursu a vyrovnaní), jak již bylo uvedeno, nevydáva soud žádné rozhodnutí. Není tedy rozhodnutí, z nejž by měl soud v pozdejším sporu o takto zjíštenou pohledávku, vycházet a není zde ani rozhodnutí, které by tvorilo prekážku vecí rozsouzené“, samotné zistenie pohľadávky správcom v konkurznom konaní neznamená automaticky existenciu tejto pohľadávky pre iné konania, ale zistenie pohľadávky žalobcu správcom v konkurznom konaní je rozhodné len pre určenie žalobcu ako účastníka konkurzného konania. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania vedeného pred príslušným súdom by mohla žalobcovi vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu o týchto trovách konania a to z dôvodu, že sa jedná o procesný nárok, ktorého výška môže byť určená najskôr právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Výška nároku, teda výška príslušenstva predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní, je však určená až právoplatným súdnym rozhodnutím o priznaní náhrady týchto trov, ktoré má konštitutívny charakter (nález ústavného súdu ČR spis. zn. I.ÚS 3923/11). Nárok na náhradu trov konania ako procesný nárok vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Nie je možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného konania, ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Ak o nároku na náhradu trov konania nebolo právoplatne rozhodnuté, platí, že žalobca nepreukázal svoju pohľadávku proti úpadcovi, ani čo do základu, ani čo do výšky týchto nákladov. Žalobca svoju prihlásenú pohľadávku v časti náhrady trov súdneho konania nepreukázal, a preto nemohol byť úspešný v konaní o určení tejto pohľadávky. 10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).