Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209875 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115209875.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, U., zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Tokarčík, Študentská 17, Trnava a I. D., nar. XX.XX.XXXX, R. X, U., zastúpená splnomocnenkyňou: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, Hornopotočná 1, Trnava, o úpravu styku otca s maloletou, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P 40/2015-207 zo dňa 14. decembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti určenia hodiny ukončenia stretnutia otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v určené dni do 18.00 hod. a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. D., nar. X.X.XXXX, každý párny týždeň v sobotu v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod., každý párny týždeň v stredu v čase od 15,00 hod. do 18,30 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 15,00 hod. do 18,30 hod.. Matke uložil povinnosť v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi a otcovi uložil povinnosť v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté dieťa riadne odovzdať matke. Zároveň obaja rodičia v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať sú povinní oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/80/2014-20 zo dňa 16.6.2014, v časti úpravy styku otca s maloletou Z.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, § 24 ods. 4, 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, ak sa bude stretávať so svojím biologickým otcom, ktorý nežije s ním v spoločnej domácnosti, a to aj v rozsahu väčšom a intenzívnejšom ako tomu bolo doposiaľ, hlavne vzhľadom na vyšší vek dieťaťa a s tým súvisiacu potrebu upevňovať väzbu medzi rodičom a dieťaťom - styk bol posledne určený rozsudkom súdu zo dňa 16.6.2014 (t.j. pred dva a pol rokmi), ktorým maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 150,00 eur mesačne (svoju vyživovaciu povinnosť si plní), a ktorým bol určený styk otca s maloletou v párnych týždňoch tri dni po dve hodiny, a v nepárnych týždňoch dva dni po dve hodiny, a to za prítomnosti matky; takto určený styk otca s dcérou súd už považuje za nedostatočný a neodrážajúci hlavne vyšší vej maloletej (medzičasom matka samotná netrvá na styku otca s maloletou za jej prítomnosti). Naviac, medzi otcom a dieťaťom sú vytvorené silné citové vzťahy, maloletá sa na stretnutia s otcom teší, sama prezentuje želanie stráviť s otcom viac času ako doposiaľ. Názor súdu o tom, že rozšírenie styku je pre maloleté dieťa prospešné podporuje aj záver znaleckého dokazovania, vyjadrenie samotnej maloletej, podporila ho tiež zástupkyňa procesného opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu. Otec má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletou (zariadenú izbu, priestory na hranie a učenie a pod.), pričom súd nezistil jedinú relevantnú výtku na nedostatočnú starostlivosť otca o dieťa keď je s ním, nebol preukázaný prípadný negatívny vplyv na výchovu dieťaťa zo strany otca (bol to práve otec ktorý sa v priebehu konania snažil o dohodu s matkou, vykonal viacero -pre postoj matky, ktorý mimochodom súd vôbec nepochopil, neúspešných- ústretových krokov). Zásadným problémom medzi rodičmi je skutočnosť (objektívne zistená, aj napriek matkou prezentovanej ochote), že matka sa snaží z nie dosť dobre pochopiteľných, a ňou relevantne vysvetlených dôvodov v podstate brániť styku otca s maloletou, pričom matka sa počas celého konania všemožne snažila rozšíreniu styku otca s maloletou zabrániť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa nepotvrdilo žiadne z tvrdení matky o nevhodnosti styku otca s maloletou, keď aj podľa vyjadrenia znalca otec má rovnako ako matka vybudovaný silný emocionálny a úprimný vzťah k maloletej, príkladne sa o ňu stará, dostatočne napĺňa jej prirodzené potreby, maloletá má vytvorenú prirodzenú silnú väzbu rovnako na oboch rodičov, v ich prítomnosti sa cíti spokojne, bezpečne a rada sa s nimi hrá a prirodzene s nimi integruje; rozsah doposiaľ určeného styku otca s maloletou podľa znalca významne limituje otca, matku, aj maloletú, nakoľko otec je s maloletou krátky čas. Čo sa týka nesúhlasu matky s realizáciu a formou a časmi styku, súd musí poukázať na skutočnosť, že matka nesúhlasila so žiadnym návrhom ktorý otec predložil, nebola ochotná uzavrieť akúkoľvek dohodu s otcom vo veci jeho styku s maloletou, pričom podľa názoru súdu otec bol voči požiadavkám a výhradám matky maximálne ústretový a korektný - v priebehu konania znížil požadovanú celkovú dobu stretávania sa s maloletou, súhlasil so skrátením stretávania sa, súhlasil s tým že maloletá u neho nebude prespávať; ak aj po týchto ústretových krokoch matka s jeho návrhom nesúhlasila, súd jej nemohol prisvedčiť, nakoľko žiadne relevantné dôvody nesúhlasu neuviedla, resp. keď aj uviedla tieto už boli vymyslené, iracionálne, a až šikanózne voči otcovi. Na záver súd poukazuje opätovne na vyjadrenie znalca, podľa ktorého na strane maloletej nie sú prekážky v rozšírení styku s otcom, tieto sú skôr na strane matky, ktorá sa so situáciou nevie stotožniť (je plná obáv a starostí, je úzkostne neistá, skôr depresívna, podlieha náladám, javí sa ako málo prispôsobivá a vykazuje fobické symptómy ako neurastenik), matka s úpravou styku v rozsahu navrhnutom súdom (ale v podstate so žiadnou úpravou styku) nesúhlasí, nakoľko táto údajne nerešpektuje vek maloletej, jej režim, a naviazanosť maloletej na matku (tieto svoje tvrdenia matka iba verbálne prezentovala, nijako ich však nekonkretizovala a už vôbec ich nepreukázala - o postoji matky svedčí napr. jej názor, že navrhnutá úprava je nad rámec obvyklosti, nakoľko ona bude mať k dispozícii s maloletou dva dni v týždni, pričom otec bude mať až päť dní, čo však vôbec nie je pravdou, nakoľko otec bude s maloletou v párny týždeň 22,5 hodín a v nepárny týždeň 5 hodín z celkového času týždňa 168 hodín!) - súd v konaní o úpravu práv a povinností neberie prioritne zreteľ na potreby, pocity a želania rodiča, ale jeho rozhodnutie je motivované v prvom rade prospešnosťou pre maloleté dieťa. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenkyne a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázala na to, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a bez relevantného odôvodnenia si osvojil len tvrdenia uvádzané otcom, pričom skutočnosti uvádzané matkou zľahčoval resp. nepreveroval. O tom svedčí aj samotné odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd vyjadroval na stranu matky negatívne a vôbec sa nezaoberal reálnosťou a opodstatnenosťou matkou uvádzaných tvrdení. Za hlavnú vadu rozsudku považuje skutočnosť, že súd opomenul prihliadnuť na záver znaleckého posudku na st. 43, kde znalec hodnotil otca maloletej ako osobu, ktorá vykazuje neohrozenú spontánnosť, reaktívnosť, impulzívnosť a tiež ohodnotenie na strane 44 ako osobu výbušnej povahy s akcentovaným temperamentom, ktorá v niektorých situáciách reaguje neadekvátne a pri presadzovaní si vlastných záujmov používa prvky priamej agresie. Znalec teda uvádza, že prvky priamej agresie sú skôr na verbálnej úrovni čiže pripúšťa aj prvky agresie na fyzickej úrovni. V kontexte s uvedeným znalec otcovi odporučil psychoterapiu zameranú na jeho sebakontrolu a efektívne zvládanie záťažových situácií. V tejto súvislosti podľa odvolateľky vo vzťahu k otcovi je vedené trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom poškodenou osobou je matka maloletej. Matka uvádza, že ku konfliktným situáciám dochádza pri odovzdaní a preberaní maloletej a z tohto dôvodu matka nesúhlasí s rozsahom stanoveným súdom prvej inštancie nad rámec znaleckého posudku PhDr. Františka Valúcha. Matka sa stotožňuje so záverom znaleckého posudku, pretože znalec uviedol, že odporúča upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend a to v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, čo je 32 hodín teda o 12 hodín viac ako je tomu doposiaľ. Takúto úpravu styku matka považuje za pravidelnú, zohľadňuje denný spánkový režim maloletej, ktorá chodí spávať o 19.00 hod. Navyše tento návrh na jednej strane znižuje frekvenciu, teda eliminuje vznik konfliktných situácií a súčasne navyšuje otcovi rozsah styku s maloletou o 12 hodín mesačne. Súd by mal prihliadať predovšetkým na kompetentný záver znalca, čo je v najlepšom záujme maloletej. Súd ignoroval aj str. 45 znaleckého posudku kde je uvedené, že otec je s maloletou krátky čas a jeho aktivity s maloletou sú významne časovo obmedzené a pre všetkých nepraktické a takáto úprava styku prináša do vzájomného vzťahu rodičov ďalšie hádky, konflikty a napätie, ktoré nie sú schopní riešiť pokojnou cestou a prisúdil otcovi aj krátkodobé stretnutie a to každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. keď súd nebral do úvahy, že takéto časté stretnutia sú nepraktické vyvolávajú viacej negatív ako pozitív a narúšajú pravidelnosť styku otca s maloletou. V prípade takýchto krátkych stretnutí, otec nie ojedinele ale pravidelne tieto posúval, zamieňal si dni, čo vyvolávalo u matky nevôľu. Za vadu rozsudku považuje argumentáciu súdu o neochote matky, ktorá je abstraktnou a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože matka s návrhmi otca nesúhlasila nie bezdôvodne. Dôvodom bola absencia matkou namietanej pravidelnosti styku a taktiež narušenie spánkového režimu maloletej. Zároveň matka poukazuje na nesprávne tvrdenie súdu, že sa snaží brániť styku otca s maloletou. Matka predložila súdu dôkazy vo forme SMS správ, kde sa jasne uvádza, že otcovi nebránila sa stretávať sa s maloletou. Súd však tieto dôkazy prehliadol. Úprava styku stanovená súdom vo vzťahu k odovzdávaniu maloletej o 19.00 hod. je podľa matky neprimeraná vzhľadom k veku malolatej. Poukazovala opakovane na to, že táto neskorá hodina naruší spánkový režim maloletej, teda jej zdravý vývin. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny vzhľadom na vek je absolútne nevyhovujúci, maloletá sa ešte len socializuje, mala by byť predovšetkým s matkou, pri ktorej by sa mala zobúdzať. Podľa názoru matky úprava styku v rozsahu 59 hodín mesačne nie je v záujme dieťaťa s poukazom na jeho vývin, uvedomovanie si základného rodinného zázemia. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol v zmysle odporúčania znalca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. každý párny týždeň v sobotu od 10. hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. 4. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Františkom Valúchom zo dňa 25.11.2016. 5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok PhDr. Františka Valúcha bol vyhotovený na žiadosť matky. Posudok bol vyhotovený na 45 stranách, a citácia zo strany 43 uvádzaná matkou je vytrhnutá z kontextu ako aj iné veci, ktoré uvádza matka. Matka cituje len to čo sa jej hodí, pričom považuje za potrebné citovať hodnotenie znalca kde matku maloletej opisuje ako osobu, ktorá vykazuje emocionálne prejavy agresie, pričom agresia sa u nej prejavuje nielen na fyzickej úrovni, ale aj zároveň aj afektívne a emočne. Hnev, zúrivosť, zlá nálada, frustrácia a ďalšie ostatné prejavy zvýšeného nabudenia sú u nej vyjadrované v oblasti emócií. Vyjadrenie zlej nálady je pre ňu skôr charakteristické impulzívnymi a nekontrolovanými výbuchmi agresie. Znalec tiež odporučil matke individuálnu psychoterapiu zameranú na jej úzkosť, hyperprotektivitu a emocionálnu vyrovnanosť. Počas obdobia, v ktorom otec nežije s dcérou v spoločnej domácnosti sa len pár krát stalo, že matka zobrala do úvahy pracovné povinnosti otca. Otec ponúkol viacero variantov stretávania sa s dcérou, vyhovel požiadavkám matky, no vždy si našla dôvod prečo to nejde. Vykonštruovala so svojimi rodičmi obvinenie z týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré používa ako dôvod prečo by sa nemal stretávať s dcérou. Stretávanie s otcom nemôže narúšať denný režim maloletej, pretože otec je súčasťou jej života ako matka, má dvoch rodičov s rovnakými právami a povinnosťami. Otec upustil od prosby o prespávanie dcéry, pretože počká pokiaľ nebude sama chcieť. Má maloletú rád, chce si splniť svoje rodičovské povinnosti, čo pri súčasných 20 hodinách mesačne, ktoré sú pravidelne výrazne skrátené, je veľmi málo. Poukázal na znaky hyperprotektivity z článku uznávaného psychológa PhDr. Eduarda Bakalářa Csc. Matka ani na jedno pojednávanie neprišla s vlastným návrhom, v konaní vždy len negovala návrhy otca, s ničím nesúhlasila, neuviedla žiadne konštruktívne riešenie, jej konečný návrh spočíva v hodnotení styku otca na minimum len raz za dva týždne. Otec nemá výhrady voči napadnutému rozsudku, akceptuje ho ako vecne správny, pretože nateraz vhodným spôsobom upravuje minimálny styk otca s maloletou a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a odvolanie matky voči rozsudku zamietol. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je čiastočne dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP v časti určenia hodiny ukončenia stretnutia otca s maloletou a vo zvyšnej časti je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty odvolateľky predostreté v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou. 8. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 9. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. 10. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Malo by byť snahou oboch rodičov hľadieť v prvom rad na záujem maloletého dieťaťa a pri realizácii styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodičov a prirodzený režim dieťaťa. 11. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. 12. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby, a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. 13. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). 14. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15). 15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s podrobnou a vo všetkých ohľadoch vyčerpávajúcou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý dôvodne poukázal na to, že v danom prípade bolo dôvodné pristúpiť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorým bolo upravené právo styku otca s dieťaťom, a to vzhľadom na zmenu pomerov. Súd prvej inštancie správne favorizoval záujem maloletej, ktorý je prvoradým hľadiskom pri každej úprave týkajúcej sa maloletého dieťaťa (bez ohľadu na to, či sa jedná o prvotné rozhodnutie alebo následné, kde sa skúma zmena pomerov) a dokonca by mal mať prednosť pred striktným a príliš formalistickým ponímaním zmeny pomerov ako takej, obzvlášť pri zmene úpravy styku toho ktorého rodiča s maloletým dieťaťom. Maloletá je vekom staršia, pričom od posledného rozhodnutia o úprave styku uplynula doba viac ako dva a pol roka, počas ktorej sa riadne a bez problémov realizoval doposiaľ upravený styk otca s maloletou, preto je v záujme maloletej, aby sa tento styk primerane rozšíril. Maloletá má vyše 4 roky, pričom u detí v tomto veku sa výrazne formuje ich osobnosť a je priam nevyhnutné, aby v tomto veku bol udržiavaný pravidelný a rovnocenný osobný styk aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Odvolací súd je zhodne s prvoinštančným súdom tohto názoru, že je možné pristúpiť k rozšíreniu styku otca s maloletou, a to s poukazom na potrebu prehlbovania a rozširovania citových väzieb maloletej k otcovi. 16. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku matky, ktorá namietala vo vzťahu k určeniu odovzdávania maloletej o 19.00 hod. neprimeranosť vzhľadom k veku a režimu maloletej. Odvolateľka poukazovala opakovane na to, že táto neskorá hodina naruší spánkový režim maloletej, teda jej zdravý vývin. Odvolací súd sa zhodol s názorom matky, že v záujme maloletej je odovzdanie o 18.00 hod. vzhľadom na súčasný stabilný režim maloletej. Pre prípad, keď bude maloletá staršia a zmení sa aj jej režim, potom bude dôvodné zvažovať posunutie času odovzdania maloletej na neskoršiu hodinu. 17. Odvolací súd však nevidel žiaden dôvod na to, aby sa vypustila úprava styku počas týždňa každý párny týždeň v stredu a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 18.00 hod., nakoľko takáto úprava je v prospech maloletej, nijako nenarúša jej bežný denný režim počas pracovného týždňa a pokiaľ má otec záujem na styku aj počas týždňa, nie je žiaden rozumný dôvod mu takýto styk neumožniť. Navyše takáto úprava styku je nepochybne aj v záujme maloletej, ktorá v súčasnosti nenavštevuje škôlku a nové podnety počas stretnutia s otcom aj počas týždňa budú maloletej na prospech. Obava matky, že takto upravený styk bude nepravidelný je nedôvodná. 18. Matka nesúhlasí s rozsahom stretávania otca s maloletou stanoveným súdom prvej inštancie, pretože stanovený rozsah je nad rámec záverov znaleckého posudku PhDr. Františka Valúcha. 19. Matka maloletej si dala vypracovať znalecký posudok, v ktorom boli zodpovedané relevantné otázky na prebiehajúce súdne konanie a preto bolo namieste, aby bol tento znalecký posudok použitý aj v súdnom konaní a vykonaný a hodnotený ako znalecký posudok. Pri hodnotení dôkazov vychádzame zo základnej premisy, že žiaden dôkaz nemá legálnu silu, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. 20. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR z 30. apríla 2007, III. ÚS 299/06 súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svojimi závermi, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný. 21. V danej veci súd vychádzal zo záverov uvedených v znaleckom posudku PhDr. Františka Valúcha, ktorý odporučil upraviť styk otca s maloletou každý druhý víkend, a to v sobotu a v nedeľu od 10:00 do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Tento záver súd akceptoval avšak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považoval za potrebné upraviť aj styk počas týždňa (v párny týždeň v stredu a v nepárny týždeň utorok a vo štvrtok) sledujúc prospešnosť maloletej, ktorý záver prvoinštančný súd aj náležite odôvodnil a odvolací súd sa s rozsahom upraveného styku (okrem určenia času ukončenia stretnutia) v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny. 22. Za nedôvodný považoval odvolací súd argument odvolateľky, ktorá za hlavnú vadu rozsudku považuje skutočnosť, že súd opomenul prihliadnuť na záver znaleckého posudku na st. 43, kde znalec hodnotil otca maloletej ako osobu. K uvedenému sa žiada uviesť, že po podrobnom oboznámení s celým obsahom znaleckého posudku, je potrebné pripomenúť, že ide o hodnotenie vytrhnuté z posudku, ktoré samo osebe nemôže vyvolať žiadne právne závery, je jednostranne použité, pričom odvolateľka „zabudla“ v odvolaní uviesť, že znalec sa v inej časti posudku vyjadril k osobe matky a odporúčal jej rovnako ako otcovi absolvovať cielenú terapiu. 23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti určenia hodiny ukončenia stretnutia otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v určené dni do 18.00 hod. podľa § 388 CSP a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 24. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).