Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoKR/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211736 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115211736.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. T., R. XX, XXX XX X., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, 921 01 Piešťany, správca úpadcu Ing. T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. L. XX, XXX XX O., o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.04.2016 č.k. 25Cbi/14/2015-72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti mení tak, že určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod poradovým číslom 5, je dojednanie o zmluvnej pokute medzi žalobcom a úpadcom v zmysle čl. 4 Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 74.387,53 eur a pohľadávka je vymáhateľná. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal, aby súd určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je dojednanie o zmluvnej pokute medzi žalobcom a úpadcom v zmysle článku 4 zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 74.387,53 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu v celkovej výške 74.387,53 eur sa považuje za zistenú. 2. Súd prvej inštancie Uznesením zo dňa 4.6.2015 č.k. 25Cbi/14/2015-16, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 16.6.2015 rozhodol tak, že spojil konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 25Cbi/14/2015 s konaním vedeným na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 25Cbi/15/2015 s tým, že sa bude ďalej viesť po spoločnou spisovou značkou 25Cbi/14/2015, keď v konaní pôvodne vedenom pod spis. zn. 25Cbi/15/2015 sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.5.2015 domáhal určenia, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 6.638,78 eur a pohľadávka je vymáhateľná a zároveň žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi predstavujúca nezaplatenú istinu s príslušenstvom v celkovej výške 6.638,78 eur sa považuje za zistenú. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.04.2016 č.k. 25Cbi/14/2015-72 rozhodol výrokom I. tak, že určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 5, je dojednanie o zmluvnej pokute medzi žalobcom a úpadcom v zmysle článku 4 zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 5 951,00 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Výrokom II. určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 4, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 6 638,78 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Výrokom III. rozhodol tak, že vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ako to vyplýva z výroku IV. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1,3,9,15,16,19 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), § 657, § 39, § 544 ods. 1,2, § 545a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby zisťoval, či boli splnené podmienky rozhodovania o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa ZKR. Súd prvej inštancie mal preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36K/42/2014 zo dňa 21.01.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.01.2015, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. T. K. a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, Piešťany. Dňa 18.05.2015 si žalobca uplatnil na súde svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu Ing. T. K., je zmluva o pôžičke zo dňa 10.09.2008. Oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 20.04.2015. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 32 ods. 9 ZKR do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi). Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou, priloženými prílohami a to prihláškou pohľadávky por. č. 4 a 5 zo dňa 10.03.2015, Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.09.2008, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, vyjadrením úpadcu k pohľadávke, Oznámením žalovaného o popretí pohľadávky zo dňa 16.04.2015, písomnými vyjadreniami žalobcu ako aj žalovaného, výsluchom účastníkov konania, úpadcu a inými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalovaný oprávnene poprel časť prihlásenej pohľadávky. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2008 súd zistil, že žalobca uzavrel s úpadcom Ing. T. K. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, podľa ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku v sume 200.000,- Sk, čo predstavuje 6 638,78 eur a dlžník túto sumu v hotovosti od veriteľa prebral. Finančné prostriedky mali byť použité na nákup tovaru vo vlastnom podnikaní. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu v plnej výške vrátiť do 1.12.2008 s tým, že pôžička bude bezúročná. Zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu a to vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že dlžník hradí všetky náklady spojené s vymáhaním dlhu po splatnosti, vrátane zmluvnej pokuty. Z notárskej zápisnice zo dňa 10.9.2008 súd zistil, že úpadca ako povinná osoba vyhlásil, že uznáva dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2008 a súhlasí s tým, aby sa v prípade nesplnenia záväzku do 1.10.2008 stala táto notárska zápisnica vykonateľným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 29. 12. 2015, 30. 01. 2016 a 7. 03. 2016 uviedol, že poskytol úpadcovi pôžičku bez preukazovania príjmov úpadcu, bez preukazovania kreditnej histórie, bez preukazovania čistého registra dlžníkov, bez spoľahlivého zabezpečenia, bez poplatkov za posúdenie žiadosti o poskytnutie pôžičky, úpadca si sám určil splatnosť pôžičky, pričom išlo o krátky termín splatnosti, pôžička bola poskytnutá v hotovosti, nebol dojednaný poplatok za predčasné splatenie, pôžička bola bezúročná, zmluvná pokuta pre prípad omeškania bola dojednaná ako primerané plnenie s ohľadom na okolnosti resp. boli dojednané ako výhodné pre úpadcu, úpadca mal byť na pôžičke aj v období po termíne splatnosti vysoko ziskový, úpadca mohol vrátiť pôžičku kedykoľvek. Ďalej uviedol, že úpadca mal z využívania pôžičky vo svojom podnikaní zisk 15- 16 % mesačne, pričom bol podľa zmluvy povinný platiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy. Za týchto okolností by bolo extrémne nespravodlivé žalobcovi vytýkať výšku platne dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto konania, ktorej výška bola v čase dojednania opakovane potvrdená ako primeraná viacerými judikátmi súdov. Na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada súd ex offo a Okresný súd Trnava v konaní 17Er/78/2010 potvrdil platnosť dojednania o úrokoch a o úrokoch z omeškania tým, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny a zmluvnej pokuty, ktoré sú predmetom tohto konania. K podaniu doložil výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva výber v hotovosti 200 000 Sk dňa 9. 9. 2008. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Odo/1385/2004, 33Odo/810/2006, 28Cdo/3113/2007, 33Odo/236/2005, Najvyššieho súdu SR 6Obo/25/2008. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a úpadca uzavreli zmluvu o pôžičke dňa 10. 09. 2008, na základe ktorej úpadca ako dlžník si požičal od žalobcu 200 000,- Sk t.j. 6.638,78 eur. Z výsluchu úpadcu ako aj žalobcu a zo žalobcom predložených dokladov, zmluvy o pôžičke, notárskej zápisnice a príjmového pokladničného dokladu vyplynulo, že reálne došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 6.638,78 eur. Úpadca nepodložil svoje tvrdenie, že išlo o prefinancovanie pôžičky jeho spoločníka žiadnymi dôkazmi, ale aj keby k tomu došlo, ide o reálny kontrakt, pretože finančné prostriedky sa dostali do dispozície úpadcu, boli použité na uhradenie pôžičky jeho spoločníka v súlade s vôľou úpadcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Úpadca sám na pojednávaní uviedol, že táto pôžička mala slúžiť na prefinancovanie pôžičky jeho spoločníka. Dojednanie o poskytnutí pôžičky vo výške 6.638,78 eur je teda platné aj v prípade, že peniaze neboli použité na účel deklarovaný v písomnom vyhotovení zmluvy, lebo boli použité na účel, ktorý sám dlžník - úpadca uviedol vo výpovedi, a na ktorý účel mal úmysel túto pôžičku sám použiť. Z týchto dôvodov súd určil právny dôvod pohľadávky vo výške 6.638,78 eur zmluvu o pôžičke zo dňa 10.9.2008 a určil tiež, že je vymáhateľná. Pokiaľ ide o pohľadávku uplatnenú prihláškou č. 5, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty, podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil trestného konania - úžery v zmysle ustanovenia § 235 Trestného zákona, ale žalobca poskytoval pôžičky za účelom zabezpečenia si zisku, o čom svedčí zoznam konaní, ktoré vedie na tunajšom súde v počte 17 a ako sám potvrdil aj na iných súdoch, kde je žalobcom U. T. ako fyzická osoba a predmetom exekučného konania sú notárske zápisnice od r. 2002 až 2009. V čase poskytnutia pôžičky úpadcovi nemal žalobca povolenie na podnikanie v oblasti poskytovania pôžičiek. O takéto povolenie požiadal neskôr ( v roku 2013) a ani nepreukázal, že zo získaných úrokov alebo zmluvnej pokuty za poskytovanie pôžičiek zaplatil daň zo zisku. Keďže poskytoval veľa pôžičiek, mal sa správať ako banková inštitúcia a dohadovať úroky za požičanie a za omeškanie tak ako banka, pričom v prejednávanej veci dohodol zmluvnú pokutu. Žalobca vedel, že úpadca mu neuhradil poskytnuté pôžičky a ďalej mu poskytoval ďalšie pôžičky. Do konania 25Cbi/12/2015 priložil faktúry firmy TONERY Slovakia, s. r. o. a pokladničné doklady o zaplatení týchto faktúr, ktoré táto spoločnosť vystavila, čo svedčí, že mal veľmi blízky vzťah tak s úpadcom, ktorý bol konateľom TONERY Slovakia, s. r. o. ako aj so spoločnosť TONERY Slovakia, s. r. o., preto súd mal za to, že úpadca vo svojej výpovedi v konaní 25Cbi/12/2015 uviedol skutočný stav, že žalobca mu poskytoval takto pôžičky viackrát a podieľal sa pravidelne na zisku z obchodu, na ktorý bola pôžička poskytnutá. Svedčia o tom i konania tunajšieho súdu 25Cbi/12/2015, 25 Cbi/14/2015, 25Cbi/15/2015, 23Cbi/16/20158, kde sa žalobca domáha určenia ďalších pohľadávok v konkurze úpadcu Ing. T. K. zo zmlúv o pôžičke. V tomto konaní žalobca preukázal, že disponoval peniazmi na svojom účte vo výške ako boli požičané, avšak ich pôvod nechcel uviesť. Súd prvej inštancie považoval dohodu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne (182,5 % ročne) za priečiacu sa dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku a to z dôvodov uvedených v odôvodnení, keď nie je možné porovnávať a poskytnúť súdnu ochranu dojednaniam osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť bez povolenia, neplatia zo zisku zákonom stanovenú daň, odvody do poisťovní, poskytujú pôžičky osobám, u ktorých majú vedomosť, že nie sú schopné v určených krátkych lehotách splácať už poskytnuté pôžičky. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Pôžičky poskytované žalobcom boli krátkodobé, v prejednávanej veci išlo o pôžičku fyzickej osobe poskytnutú fyzickou osobou. Rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade spolu s okolnosťami, za ktorých boli zmluvy uzatvárané a súd je toho názoru, že žalobca nekonal v súlade s dobrými mravmi, keď uzatváral pôžičky s veľmi krátkou splatnosťou, fiktívne navyšoval požičanú sumu a úroky za požičanie určil niekoľkonásobne vyššie ako boli priemerné úroky úverov poskytovaných v bankách, ako to vyplýva zo štatistiky uvádzanej na stránke NBS. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie pristúpil k moderovaniu dohodnutej zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta 11,2 krát prevyšuje požičanú sumu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade nemala zmluvná pokuta slúžiť na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ale bola dohodnutá pre získanie zisku z poskytovania pôžičiek žalobcom, keďže nešlo o poskytnutie pôžičky priateľovi pre dobrý pocit (ako to uvádzal žalobca), ale pre dosiahnutie zisku, o čom svedčí množstvo súdnych sporov, ktoré žalobca vedie so svojimi dlžníkmi, pričom s nimi dojednával úroky za požičanie alebo zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Súd prvej inštancie pri moderovaní zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka prihliadol na význam a hodnotu zabezpečenej pohľadávky, ako aj na ostatné okolnosti poskytnutia pôžičky, keď u žalobcu išlo o jednu z mnohých poskytnutých pôžičiek, nešlo o peniaze, ktoré by potreboval na uspokojovanie svojich odôvodnených nevyhnutných potrieb, ale slúžili žalobcovi na získavanie zisku bez príslušných povolení na podnikanie. Súd prvej inštancie pritom prihliadol aj na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (vznik škody), ako aj nemajetková, ktorá môže spočívať napríklad v poškodení mena u fyzickej osoby či v poškodení dobrého mena, povesti a pod. u právnickej osoby. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žiadnu nemajetkovú ujmu nezistil a žalobca ani netvrdil, že by mu vznikla. Súd prvej inštancie ďalej prihliadol aj na výšku škody, ktorá vznikla a to je výška úroku, o ktorú žalobca prišiel tým, že predmetnú sumu vybral z účtu a to je úrok na tomto účte. Z výpisu z účtu, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o existencii finančných prostriedkov a o tom, že týmito finančnými prostriedkami disponoval, vyplýva, že na tomto účte mal úrok 0,10 %. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd vzal do úvahy aj to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Súd prvej inštancie považoval za primeranú výšku zmluvnej pokuty výšku úrokov za požičanie, ktoré dohadovali peňažné ústavy v čase uzatvorenie zmluvy o pôžičke, keď pre žalobcu zmluvná pokuta mala zabezpečovať zisk z poskytnutej pôžičky a súd považoval za primeraný taký zisk ako dosahovali peňažné ústavy za poskytovanie úverov, keď žalobca poskytovaním pôžičiek si zabezpečoval svoj príjem. V septembri 2008 boli priemerné úrokové miery pri úveroch spotrebiteľských a iných do 1 roka 14,61 % , ako to vyplýva so štatistiky NBS. Tak zmluvná pokuta za obdobie od 2.12.2008 do 21.1.2005 činí 0,04 % denne ( 14,61 : 365 = 0,04) a za 2 241 omeškania dní je to 89,64 % zo sumy 6 638,78 a to predstavuje 5 951,00 eur. Žalobcom predložené rozhodnutia súdov sú rozhodnutia v iných sporoch a nebolo ich možné podľa názoru súdu prvej inštancie použiť pre tento konkrétny prípad, nakoľko okolnosti každého súdneho konania sú rozdielne a v tejto prejednávanej veci okolnosti uzatvárania zmluvy súd posudzoval komplexne vzhľadom na vzťah žalobcu a úpadcu a tiež vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutím súdnej ochrany zmluve, ktorá nie je v súlade s dobrými mravmi vo viacerých častiach, by boli ukrátení ostatní veritelia, ktorí si prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu svoje oprávnené pohľadávky. Exekučné konanie Okresného súdu Trnava. sp. zn. 17Er/78/2008 nepotvrdzuje platnosť dojednanej zmluvnej pokuty a rozhodnutím v tomto exekučnom konaní súd nie je viazaný. Istina pohľadávky je teda oprávnená vo výške 6 638,78 eur, zmluvná pokuta vo výške 5 951,00 eur, a v tejto výške súd žalobe vyhovel, určil že právnym dôvodom pohľadávky uplatnenej žalobcom v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 36K/42/2014 prihláškou č. 4 je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2008, výška je 6 638,78 eur a pohľadávka je vymáhateľná, právnym dôvodom pohľadávky uplatnenej žalobcom v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 36K/42/2014 prihláškou č. 5 je dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2008, výška je 5 951,00 eur a pohľadávka je vymáhateľná a v ostatnej výške uplatnenej pohľadávky súd žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka sa považuje za zistenú, nakoľko na takomto určení neexistuje naliehavý právny záujem, keďže zistenie pohľadávky je podľa ustanovenia § 32 ods. 19 ZKR následkom právoplatného rozsudku, ktorým bola pohľadávka určená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že predmetom konania je viac pohľadávok. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to v rozsahu prvého a tretieho výroku týkajúceho sa výšky pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, ktorej právnym dôvodom bolo dojednanie o zmluvnej pokute a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta bola s ohľadom na okolnosti neprimerane vysoká, a preto bola v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, nakoľko má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti strán uzatvárajúcich zmluvy o pôžičke a vzhľadom na okolnosti prípadu predovšetkým bezúročnosť poskytnutej pôžičky ako aj následné správanie sa úpadcu je aj v súlade s dobrými mravmi. Odvolateľ považuje tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobca si riadne neplnil svoje daňové povinnosti (napriek tomu, že táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania v konaní) a nepodnikal v oblasti poskytovania pôžičiek, vo vzťahu k predmetu konania za absolútne irelevantné. Navyše išlo o zmluvu o pôžičke medzi dvoma fyzickými osobami podľa Občianskeho zákonníka, a preto skutočnosť, či žalobca podniká v oblasti poskytovania pôžičiek nie je relevantná. Taktiež považuje za nedôvodné, keď súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie aj o skutočnosť, že žalobca vedie aj ďalšie konania v súvislosti s poskytnutými pôžičkami, nakoľko ide o samostatné konania, pričom spisy týchto konaní neboli priložené ako dôkaz v tomto konaní, preto nie je možné pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu vychádzať iba zo samotnej skutočnosti, že sa vedú aj iné konania. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil už spomenutú bezúročnosť poskytnutej pôžičky ani správanie sa úpadcu, ktorý po dobu takmer 8 rokov nevrátil žalobcovi ani časť poskytnutých finančných prostriedkov ako ani uznanie záväzku úpadcom a to vrátane výšky zmluvnej pokuty formou notárskej zápisnice, čo jasne preukazuje, že úpadca si musel byť vedomý výšky zmluvnej pokuty, voči ktorej až do uvedeného konania nenamietal. Pokiaľ ide o tvrdenia úpadcu, že si nevšimol pri podpise zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.2008 výšku zmluvnej pokuty, a že v opačnom prípade, keby si to bol všimol, by takúto zmluvu neuzavrel, považuje za zavádzajúce, účelové, absolútne nepravdivé tvrdenie, nakoľko medzi žalobcom a úpadcom nedošlo len k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 10.09.2008, avšak následne pred notárom došlo k spísaniu notárskej zápisnice, ktorou úpadca uznal svoj záväzok a to nie len istinu, ale aj dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania a teda tvrdenia, že si nevšimol výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za pravdivé tvrdenie. Vzhľadom k tomu, že pôžička bola žalobcom poskytnutá ako pôžička krátkodobá, termín splatnosti bol určený priamo úpadcom pri uzatváraní zmluvy, úpadca musel vedieť, či v tejto lehote je schopný pôžičku vrátiť, a preto sa odvolateľ nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že výška dojednanej zmluvnej pokuty bola v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne prirovnáva výšku zmluvnej pokuty k úrokom, za ktoré poskytujú úvery finančné inštitúcie, pričom túto komparáciu používa pri uplatnení svojej moderačnej právomoci, keď je potrebné dôsledne odlišovať medzi inštitútom úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnou pokutou, aj keď dojednanou vo výške určenej v závislosti od dĺžky omeškania zmluvnej strany porušujúcej zmluvnú povinnosť. Samotné dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje klasický zabezpečovací prostriedok v prípade nesplnenia si akejkoľvek dojednanej zmluvnej povinnosti niektorou zo zmluvných strán. Výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od dĺžky omeškania úpadcu s jej vrátením. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta predstavuje úroky, prípadne úroky z omeškania, a preto výšku zmluvnej pokuty komparoval s úrokmi bánk pri poskytovaní úverov. V prípade úrokov z omeškania na rozdiel od úrokov sa nehovorí o odplate za poskytnutie finančných prostriedkov formou pôžičky ale o príslušenstvo pohľadávky. Ide teda o zákonom predpokladanú sankciu za omeškanie s peňažným plnením. Zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov a úrokov z omeškania nepredstavuje ani formu odplaty, ani príslušenstvo pohľadávky, ale predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý má funkciu prevenčnú, reparačnú a nakoniec a sankčnú pre zmluvnú stranu, ktorá si nesplnila niektorú zo zmluvných povinností. Zmluvná pokuta má slúžiť aj ako istý psychologický faktor, ktorý má zmluvnú stranu motivovať , aby riadne plnila svoje zmluvné záväzky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/969/1999. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď prirovnával výšku zmluvnej pokuty úrokom za poskytovanie úverov zo strany finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty odvolateľ má za to, že je potrené v prvom rade prihliadať na základnú zásadu záväzkového práva a to zásadu zmluvnej voľnosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu tak Českej ako aj Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne pripúšťa výšku zmluvnej pokuty v rozsahu, v akom bola dojednaná aj medzi žalobcom a úpadcom (sp.zn. NSČR 33Odo/810/2006, 33Odo/236 /2005). Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo/3113/2007, keď súd dokonca pripustil zmluvnú pokutu až vo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Je uvedené, že aj zmluvná pokuta zjednaná vo forme úroku prevyšujúceho i niekoľko násobne 100% zaistenej pohľadávky ročne je možné s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu považovať za primeranú a teda aj v súlade s dobrými mravmi. Na neprimeranú zmluvné pokuty nie je možné usudzovať len z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Ďalej poukázal na názor Najvyššieho súdu ČR v rozsudku 33Odo/1385/2006. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dohodnutú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Rovnaké merítko však nie je možné dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zaistenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, o ktorú bol dlžník v omeškaní inak povedané na neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Taktiež poukázal na názor Najvyššieho súdu ČR a to aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/172/2007, ktorý rovnako ako Najvyšší súd ČR pripustil výšku zmluvnej pokuty 1% denne za každý deň omeškania s tým, že výška zmluvnej pokuty pri takto určenom spôsobe výpočtu záleží od správania sa dlžníka. Ak by zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšovala výšku zabezpečenej pohľadávky avšak išlo by o zmluvnú pokutu dohodnutú pevnou sumou bola by v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a bola by neplantá. V prípade opačného chápania uvedenej problematiky by dochádzalo k zvýhodňovaniu dlžníkov, ktorý by úmyselne neplnili svoje záväzky po dobu, aby tak dojednanie o zmluvnej pokute v dôsledku ich neprimeranej výšky boli vyhlásené za neplatné, a preto v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 1%, avšak viažucu sa na dobu omeškania dlžníka určil ako zmluvnú pokutu v súlade s dobrými mravmi. Je to práve žalovaný, ktorý spôsobil neustále navyšovanie zmluvnej pokuty a to neplnením si zmluvných povinností v zmysle zmluvy o pôžičke. Ak by mal aj súd využiť moderačné oprávnenie a zmluvnú pokutu primerane znížiť, v tejto súvislosti poukázal odvolateľ na rozhodnutie a to uznesenie NSSR sp.zn. 2Obdo/3/2010. Napriek tomu, že v uvedenej veci moderačné právo v zmysle § 301 Obchodného zákonníka rovnaká ako v zmysle Obchodného zákonníka tak aj v prípade § 545a Občianskeho zákonníka je súd povinný kumulatívne prihliadať jednak na hodnotu zabezpečenej povinnosti ako aj na ostatné okolnosti prípadu ako napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka. Odvolateľ má za to, ž súd pri aplikácii ust. § 545a Občianskeho zákonníka posudzoval len hodnotu zabezpečenej povinnosti, avšak absentovalo posúdenie práve významu zabezpečenej povinnosti a ostatných významných okolností prípadu predovšetkým rozsahu a spôsobu porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 36K/42/2014 pod por.č. 5 je dojednanie o zmluvnej pokute medzi žalobcom a úpadcom v zmysle čl. 4 Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.2008, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 74.387,53 eur a pohľadávka je vymáhateľná. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nakoľko sa napadnutý rozsudok zhoduje s právnym názorom žalovaného, nevidí dôvod sa v súčasnom štádiu konania k veci vyjadrovať. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. 8. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliadať vzhľadom na okolnosti daného prípadu nielen na samotnú výšku zmluvnej pokuty, ale i k okolnostiam, za ktorých bola predmetná zmluva o pôžičke uzatvorená a na účel zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi, keď podľa názoru odvolacieho súdu dlžník nemôže úspešne namietať rozpor dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, ak on sám mohol zabrániť nárastu celkovej výšky zmluvnej pokuty práve splnením si jeho zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. A teda len posudzovanie samotnej konečnej výšky zmluvnej pokuty by odporovalo účelu zmluvnej pokuty a neoprávnene by zvýhodňovalo dlžníka, keď zvyšovanie výhodnosti jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty by tak bolo priamo úmerné dĺžke neplnenia si jeho povinnosti a čím dlhšie by si dlžník neplnil svoje povinnosti, potom by bola väčšia pravdepodobnosť, že dohoda o zmluvnej pokute bude posudzovaná ako neprimeraná. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o pôžičke vrátane dojednania zmluvnej pokuty bola uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami a nie podnikateľmi, potom nemožno hovoriť o rozpore dojednania zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného styku, ako to konštatoval súd prvej inštancie, nakoľko vo všeobecnosti je potrebné zásady poctivého obchodného styku chápať ako pravidlá slušného správania podnikateľov nielen vo vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci, keď v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že tvrdenia úpadcu, že pri podpise zmluvy o pôžičke si nevšimol výšku zmluvnej pokuty, ide o tvrdenia účelové, nakoľko úpadca nie prvý krát uzavrel zmluvu o pôžičke tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, čiže mal vyvinúť väčšiu mieru obozretnosti pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke a navyše, tak ako správne uviedol odvolateľ, následne po uzatvorení zmluvy o pôžičke pred notárom uznal svoj záväzok titulom predmetnej zmluvy o pôžičke vrátane zmluvnej pokuty. Odvolací súd dospel k záveru, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty neprekračuje účel zmluvnej pokuty, ktorý spočíva hlavne v hrozbe dostatočne cielenou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že si nesplní svoju povinnosť zabezpečenú práve zmluvnou pokutou a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mohli nesplnením si zabezpečovacej povinnosti vzniknúť. V danom prípade výška zmluvnej pokuty je plne závislá od doby, po ktorú si žalovaný vôbec nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke, keď viac ako 8 rokov je v omeškaní so zaplatením predmetnej zmluvnej pôžičky, ktorú neplnil ani len čiastočne, a preto odvolací súd pri hodnotené primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty vychádzal aj z dĺžky omeškania, keď v danom prípade nebola dohodnutá zmluvná pokuta vo forme pevne stanovenej sumy ale bola dohodnutá formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku a teda jej výšku mohol svojim správaním úpadca ovplyvniť a to práve s plnením si svojej povinnosti. V opačnom prípade by takéto správanie sa dlžníka zvýhodňovalo jeho pozíciu, pretože čím dlhšie by si neplnil svoje povinnosti tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovanosti prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty a čím by vlastne sa spochybnila funkcia zmluvnej pokuty. Odvolací súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň z omeškania je s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné uvážiť funkciu zmluvnej pokuty a to je funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú, aby zahŕňala všetky škody, ktoré by bolo možné rozumne očakávať vo vzťahu k porušeniu k určitej povinnosti. Je treba prihliadnuť aj k celkovým okolnostiam úkonu jeho pohnútkam a účelu ktorý sledoval, keď v danom prípade to bol práve žalovaný, ktorý navrhol dobu splatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke a teda mal si byť vedomý, či je schopný splatiť pôžičku tak v krátkom čase, ako to sám navrhol, keď navyše nebol dohodnutý úrok z požičanej sumy, a teda výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá vo výške 0,5% aj s ohľadom na bezúročnosť poskytnutej zmluvnej pôžičky. 9. Odvolací súd vzhľadom na uvedené odôvodnenie v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 10. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania, nakoľko napadnuté rozsudok bol zmenený len v odvolaním napadnutej časti a súd prvej inštancie vôbec o trovách konania nerozhodoval, keď skonštatoval, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. 11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).