Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/291/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214568 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115214568.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: G. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, L., zastúpená JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, Paulínska 20, Trnava, proti odporcovi: Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava, o návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného a o návrhu odporcu o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. marca 2016, č.k. 10C/270/2015-152, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 243,73 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jej právnej zástupkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil s účinnosťou od 9.6.2015 výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 130 eur mesačne na 200 eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rukám navrhovateľky. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 9.6.2015 do 31.3.2016 v sume 681,34 eur, ktoré povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/109/2013-91, zo dňa 3.9.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/89/2014-116, zo dňa 23.2.2015 v časti výšky výživného a platobného miesta. Návrh odporcu na zníženie výživného zamietol a odporcovi určil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.235,98 eur do rúk jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom zo dňa 9.6.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné odporcu voči nej ako plnoletej dcére zo sumy 130 eur mesačne na 200 eur mesačne od 9.6.2015. Odporca návrhom zo dňa 29.10.2015 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil jeho výživné voči navrhovateľke zo sumy 130 eur na 70 eur mesačne, s účinnosťou od 5.11.2015. Odporca v priebehu konania uviedol, že je ochotný dohodnúť sa na výške výživného na sumu 170 eur mesačne. Súd z obsahu spisu sp.zn. 37C/283/2014 zistil, že rozsudkom zo dňa 29.1.2014, č.k. 37C/283/2013-90 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Co/206/2014-149, zo dňa 25.5.2015 bola odporcovi určená povinnosť prispievať na výživu manželky G. X., nar. X.X.XXXX sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 24.6.2013 do 29.1.2014. Z obsahu spisu sp.zn. 20P/109/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 3.9.2014, č.k. 20P/109/2013-91 v spojení s rozsudkom KS v Trnave, č.k. 23CoP/89/2014-116, zo dňa 23.2.2015, súd zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku v tom čase maloletú na sumu 130 eur mesačne a na plnoletého P. na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné následne rozsudkom zo dňa 14.9.2015, č.k. 37C/259/2015-25 zrušil s účinnosťou od 1.8.2015. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. V rámci skutkového stavu bolo vo veci zistené, že navrhovateľka je v školskom roku 2015/2016 študentkou 4. ročníka Strednej priemyselnej školy stavebnej, býva v spoločnej domácnosti spolu s matkou a bratom P. v rodinnom dome v L.. Matka navrhovateľky je zamestnaná u zamestnávateľa O. N., s.r.o., s priemerným čistým mesačným zárobkom 686,95 eur. Brat navrhovateľky P. je zamestnaný u zamestnávateľa F. J., s.r.o., s priemerným čistým mesačným zárobkom 679,96 eur. Brat navrhovateľky prispieva na stravu a bývanie sumou 150 eur mesačne. Odporca bol do 11.9.2015 zamestnaný u zamestnávateľa L. N., a.s., s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 1.074,82 eur. Pracovný pomer bol skončený okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Od 12.9.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 7.3.2016 je zamestnaný u zamestnávateľa D. N. na dobu určitú do 30.4.2016. Mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti od 12.9.2015 do 30.9.2015 v sume 449,40 eur, v mesiaci október 2015 v sume 733,20 eur, v novembri 709,60 eur, v decembri 733,20 eur. Od 12.11.2015 pracoval na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Z. N., s.r.o., s čistým príjmom v novembri 2015 v sume 36,38 eur, v decembri 54,56 eur a v januári 2016 v sume 46,77 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou A. X. a s jej dcérou O., ktorá má 16 rokov v rodinnom dome v G., vo vlastníctve jeho manželky. Manželka odporcu bola od 11.3.2015 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 7.3.2016 je zamestnaná u zamestnávateľa D. N. do 30.4.2016. Takisto od 12.11.2015 pracovala na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Z. N., kde jej boli vyplácané mzdy v sume 36,38, 54,56 eur. Odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť k jednému plnoletému dieťaťu synovi P., ktorý ukončil štúdium na strednej škole a od 1.7.2015 je zamestnaný a k matke navrhovateľky ako k bývalej manželke, keďže ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Rovnako matke navrhovateľky ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi P.. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zvýšenie výživného na navrhovateľku je opodstatnené, keďže od doby poslednej úpravy výživného došlo k zemne pomerov na strane tak navrhovateľky ako i odporcu. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia. V súčasnosti je navrhovateľka v maturitnom ročníku s čím sú nepochybne spojené i zvýšené náklady na stužkovú, maturitu, zaplatenie prihlášok na vysokú školu. Je staršia o dva roky. V čase ostatnej úpravy výživného bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 894,17 eur, okrem navrhovateľky mal ešte vyživovaciu povinnosť k synovi P. v sume 150 eur mesačne a k vtedajšej manželke G. určenú sumou 80 eur mesačne. Aktuálne je odporca zamestnaný u zamestnávateľa D. N. na dobu určitú a vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľke. Matka navrhovateľky mala v čase ostatnej úpravy výživného priemerný čistý mesačný príjme 636 eur, mala ešte vyživovaciu povinnosť k synovi P., ktorá takisto jej odbudla. Jej príjem sa nepodstatne zvýšil o sumu 7,66 eur, súd mal jednoznačne preukázané, že s odporcom jeho zamestnávateľ L. N., a.s., skončil pracovný pomer okamžite, nakoľko sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v rozkrádaní majetku. Preto je súd názoru, že navrhovateľ sa svojím vlastným zavinením vzdal výhodného zamestnania bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť ďalšieho budúceho príjmu minimálne v rovnakej výške alebo vo vyššej výške a nerešpektoval tak jeho prvoradú povinnosť zo zákona zabezpečovať vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Priemerný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa predstavoval sumu 1.074,82 eur a práve tento príjem považoval súd za rozhodujúci pre posúdenie nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného. Príjem odporcu je teda vyšší ako v čase ostatnej úpravy výživného o 180 eur a navyše mu ubudli dve vyživovacie povinnosti. V konaní uviedol, že je dlžníkom z úveru poskytnutého od P. vo výške 11.000 eur, ktorý spláca po 169,60 eur, keď tento úver použil v časti 5.000 eur na splátku motorového vozidla a v časti 6.000 eur na rekonštrukciu rodinného domu v G. vo vlastníctve súčasnej manželky ešte pred uzavretím ich manželstva dňa 21.11.2015. Takéto konanie odporcu súd považuje za neprimerané majetkové riziko, nakoľko odporca sa zadĺžil čerpaním úveru, z ktorého časť investoval do rekonštrukcie nehnuteľností vo vlastníctve tretej osoby, avšak nie je vlastníkom uvedeného rodinného domu. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že z príjmu, ktorý odporca dosahoval u zamestnávateľa L. N., a.s., by bol schopný riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v určenej výške, i uspokojovať svoje odôvodnené potreby v celom rozsahu. Preto súd výživné s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 9.6.2015 zvýšil zo sumy 130 eur na 200 eur mesačne. Odporca v konaní žiadal vzájomným návrhom o zníženie jeho výživného na sumu 70 eur mesačne od 5.11.2015. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o zvýšení výživného zamietol vzájomný návrh odporcu o zníženie výživného. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné voči navrhovateľke od 9.6.2015 a odporca prispel na výživu navrhovateľky v rozhodnom období od 9.6.2011 do 31.3.2016 sumou 1.265,33 eur, vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 681,34 eur, keďže mal za uvedené obdobie zaplatiť sumu 1.946,67 eur. S prihliadnutím k výške nedoplatku, k výške určeného výživného, k príjmu odporcu a jeho zisteným osobným a majetkovým pomerom, tiež s prihliadnutím ku skutočnosti, aby bol dlh zaplatený do 3 rokov, súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi nedoplatok zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vo veci úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.235,98 eur za 4 úkony právnej služby po 151,05 eur, za 3 úkony právnej služby po 190,89 eur, 5 x režijný paušál á 8,39 eur, 2 x režijný paušál á 8,58 eur, v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že na strane odporcu súd zmenu pomerov odôvodnil tým, že už nemá vyživovaciu povinnosť voči synovi P. vo výške 150 eur mesačne a voči manželke vo výške 80 eur mesačne. Mal jednoznačne preukázané, že s ním jeho zamestnávateľ L. N., a.s., skončil pracovný pomer okamžite, nakoľko sa dopustil závažného porušenia. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Navrhovateľka podala svoj návrh na zvýšenie výživného len necelých 9 mesiacov od vyhlásenia rozsudku, kde jej súd zvýšil výživné o 30 eur aj s prihliadnutím na náklady na vzdelávanie na strednej škole a len 4 mesiace po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Za takú krátku dobu nemohlo dôjsť k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Navrhovateľka je dospelá osoba, má možnosť so svojím otcom komunikovať keď má zvýšené náklady. Podľa jej udania na poplatky za prijímacie pohovory dala sumu spolu 55 eur. Navrhovateľka zatiaľ nenastúpila na vysokú školu, preto na to súd prihliadať nemôže a náklady na vzdelávanie boli jedným z dôvodov zvýšenia výživného v konaní 20P/109/2013. Na stužkovú sa v škole mesačne zbierali, takže žiadne vyššie náklady nie sú potrebné. U odporcu došlo k zmene pomerov v negatívnom zmysle, keďže prišiel o prácu, kde mal značne vyšší príjem. Nesúhlasí s názorom, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Zamestnania sa nevzdal, nanešťastie si v deň, keď odchádzal z práce zabudol vybaviť priepustku na čistiaci prostriedok, ktorý mal v aute a jeho zamestnávateľovi už došla trpezlivosť s matkou navrhovateľky, ktorá zamestnávateľovi neustále vyvolávala, aby ho prepustili z rôznych nezmyselných dôvodov. Odporca tak skôr vinou matky navrhovateľky prišiel o zamestnanie. Nedopustil sa žiadneho trestného činu, ani priestupku. Konanie odporkyne môže byť kvalifikované v zmysle uvedeného § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Treba zdôrazniť, že aj pri matke navrhovateľky ako druhom povinnom rodičovi došlo k zmene pomerov, ale k lepšiemu. Odpadla jej vyživovacia povinnosť voči synovi P., ktorý naďalej žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a ich matkou a prispieva na chod domácnosti, teda náklady matky navrhovateľky značne klesli a príjmy ostali v podstate nezmenené. Naproti tomu príjmy odporcu sa rapídne znížili a v súčasnej dobe nie je schopný platiť svoju vyživovaciu povinnosť ani v pôvodnej výške. Čo sa týka názoru súdu, že podstupuje neprimerané majetkové riziko investíciou vo výške 6.000 eur do nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, táto osoba je súčasná manželka odporcu, teda žiadna neznáma tretia osoba, ale niekto s kým má odporca vytvorené bezpodielové spoluvlastníctvo k majetku. Ak by sa rozviedol, pri vyporiadaní BSM by sa mu vrátilo všetko čo do zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve manželky investoval. Rozhodnutie súdu tak považuje za nedostatočne odôvodnené a za nepreskúmateľné. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby po 190,89 eur a režijný paušál 2 x á 8,58 eur. 3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd správne vyhodnotil, že odporca sám zavinil a dobrovoľne sa pripravil o lepší zárobok, keď bol pracovný pomer s ním rozviazaný z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V súlade so súdnou praxou aj názorom odvolacieho súdu v iných konaniach vo veciach určenia výživného by mala výška výživného zodpovedať 25 - 30 % z čistého príjmu povinného rodiča. V prípade odporcu mala byť nižšia výška výživného požadovaná v sume 268 eur a v rozmedzí vyššej hranice v sume až cca 322 eur a to aj bez zohľadnenia, že otec mesačne „ušetrí“ sumu 230 eur v spojení s dvoma odpadnutými vyživovacími povinnosťami. Navrhovateľka bola prijatá na vysokú školu o čom svedčí doložené potvrdenie z STU v Bratislave, Stavebná fakulta. Vzhľadom na odbor, ktorý študuje, má zvýšené náklady aj na pomôcky potrebné k štúdiu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolaní za 2 úkony právnej služby po 151,05 eur, 2 x režijný paušál 8,58 eur, spolu 319,26 eur. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom odvolania, bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10C/270/2015 je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a návrh odporcu o zníženie výživného na navrhovateľku ako plnoleté dieťa. 6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné odporcu na navrhovateľku zvýšené zo sumy 130 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od 9.6.2015 a návrh odporcu na zníženie výživného bol zamietnutý. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 8. Pretože odvolací súd nevidí žiaden dôvod pre ktorý by nemal akceptovať argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorej niet čo vytknúť, preberá odvolací súd súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností a v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver, pričom s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odporca v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými resp. namietanými v odvolaní riadne vysporiadal a posúdenie namietaných skutočností súdom prvej inštancie odvolací súd považoval za správne. 9. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zvýšení výživného, správne určil aj nedoplatok na zročnom výživnom, a následne správne zamietol návrh odporcu na zníženie výživného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 55 CMP a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu v sume 243,73 eur spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia (1 úkon písomné vyjadrenie k odvolaniu á 151,05 eur a 1 úkon porada s klientom á 75,52 eur v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. c), §13a ods. 2 písm. d) vyhl. č.655/2004 Z.z. a 2 x režijný paušál á 8,58 eur). 11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).