Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/262/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220449 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115220449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: M. O., rodená R., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XX, Y., právne zastúpená: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, so sídlom Nitrianska 25, Bratislava, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, na odvolanie žalovanej proti výrokom II., III. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/373/2015-23 zo dňa 19.4.2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 8C/373/2015-30 zo dňa 19.5.2016, na odvolanie žalobkyne proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/373/2015-23 zo dňa 19.4.2016 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/373/2015-28 zo dňa 18.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne: Žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v plnom rozsahu, o určenie neplatnosti zmenky v plnom rozsahu, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov, v plnom rozsahu. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v plnom rozsahu a o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 141 eur v rozsahu 30 %. III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy v plnom rozsahu, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 92 eur v plnom rozsahu a žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania o určenie, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov, v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti určenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 je neplatná, v časti určenia, zmenka č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 je neplatná, v časti žalovaný (žalovaná) je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 49 eur zastavil, výrokom II. určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej žalobkyňou a žalovaným (žalovanou) zo dňa 29.6.2012, výrokom III. uložil žalovanému (žalovanej) povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. návrh (žalobu) v časti určenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 je bezúročná a bez poplatkov, zamietol. 2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., II. IV. odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 488, § 489, § 40 ods. 1, § 551 ods. 1, § 37 ods. 1, § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 497, § 499, § 502 ods.1, 2, § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva o úvere zo dňa 29.6.2012 je zmluva spotrebiteľská, keďže žalovaná ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala žalovaná už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o výške RPMN, podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a preto sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere zo dňa 29.6.2012 je bezúročná a bez poplatku, bola žalobkyňa povinná žalovanej uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 300 eur. Bezdôvodne tak žalovanej navyše uhradila sumu 92 eur, ktorej úhrady sa v tomto konaní domáha, čím sa žalovaná o uvedenú sumu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila, preto súd prvej inštancie žalobe v časti sumy 92 eur vyhovel. Požiadavku žalobkyne na určenie, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatku, súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom vychádzal zo zásady, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje záujem na určovacej žalobe. Súd prvej inštancie v rámci posúdenia požiadavky žalobkyne na zaplatenie sumy 92 eur podrobil predmetnú zmluvu o úvere súdnej kontrole a dospel k záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, t. j. uvedené si vyriešil ako predbežnú otázku. Dňa 29.6.2012 bola stranami uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými písmenami s množstvo nečitateľného textu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanej ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná formulárovú zmluvu a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie ohrozené, naďalej by pretrvával stav jej objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Zároveň sa tak odstránia pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. 3. Dopĺňacím rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému (žalovanej) náhradu trov konania nepriznal. 4. Dopĺňací rozsudok napadnutý odvolaním súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalovaná dosiahla v konaní čiastočný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, a preto jej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vyčíslil čiastočný celkový úspech žalovanej vo výške 170 % (úspech 335 % a neúspech 165 %), keď žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti požiadavky o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012, neplatnosti zmenky č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 a v časti o zaplatenie sumy 49 eur a v týchto častiach žaloby bola neúspešná, taktiež bola neúspešná v časti určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, keďže súd prvej inštancie posúdil každú požiadavku žalobkyne v zmysle žaloby samostatne podľa úspechu, pričom sa jednalo o päť samostatných žalobných požiadaviek. 5. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanej, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za návrh (zo žaloby) vo výške 116 eur a) potvrdením o evidencii poplatku vystaveného Slovenskou poštou a.s. v rámci platobného systému E-KOLOK na tomto tlačive, ak súdny poplatok neprevyšuje sumu 300 eur, b) poštovou poukážkou, c) príkazom na úhradu na účet súdu č. účtu Z.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s pripojeným avízom s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd prvej inštancie vymáhať. 6. Uznesenie napadnuté odvolaním súd prvej inštancie odôvodnil právne odkazom na položku 1 písm. a), písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 uvedeného zákona. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. a proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. f), § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, pričom uviedol, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje záujem na určovacej žalobe. S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko v prvom rade žaloba na plnenie spravidla vylučuje záujem na určovacej žalobe, nie automaticky. Žalobu v časti určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov spolu s časťou žaloby na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať s prihliadnutím na okolnosti prípadu ako celok. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ako prejudiciálnu otázku nemusel pri nepreukázaní naliehavého právneho záujmu vôbec podrobiť testu podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Práve časť žaloby o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti je podstatná a spolu s dohodou o zrážkach je jedným celkom ako pridaná hodnota pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal pri rozhodovaní o trovách konaniach v tomto konaní s trovami v konaní vedeným tamojším súdom pod sp. zn. 19C/18/2015, v ktorom bolo na základe dôvodného návrhu nariadené predbežné opatrenie, pretože tvrdila, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Predmetné má vplyv i na podiel úspechu a neúspechu vo veci samej, pričom súd prvej inštancie taktiež neodôvodnil, prečo považoval žalobu s piatimi samostatnými žalobnými požiadavkami (prečo nie ako jeden, resp. nie samostatne zvlášť, ale za celok považuje 500%), čím taktiež nedostatočným odôvodnením porušil Občiansky súdny poriadok. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a o doterajších trovách i o trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podala písomne odvolanie žalovaná z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Nemožno hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodu o zrážkach zo mzdy, uvedenie rozsahu vykonávania zrážok vo výške 218 eur, náležitú identifikáciu platiteľa mzdy. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mala možnosť žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby išlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť klientky pri jej podpise. Okrem žalobkyne a pracovníka obchodnej služby nikto nevie, v akom stave sa žalobkyňa nachádzala a ponímanie o zníženej bdelosti považuje za absolútne irelevantný argument, ktorá zakladá neodôvodnené rozhodnutie, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovanou poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobkyňou, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok, predbežným opatrením možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel tieto sumy vrátiť. Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovanej žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, ani dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová ves zo dňa 20.8.2015, sp. zn. 13C/424/2014. Žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že predmetné uznesenie vykazuje nedostatky z dôvodu jeho neurčitosti a nepreskúmateľnosti. Žalovaná je presvedčená, že len samé konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná má v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uhradiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 116 eur je nepostačujúce. Ďalej poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/83/2010. Žalovaná je názoru, že ide o predčasné rozhodnutie, nakoľko prihliadnuc na žalobu žalobkyne nie je jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa uplatňovala ochranu práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie zaviazal na úhradu súdneho poplatku nesprávny subjekt a poukazuje na to, že spor nie právoplatne skončený. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 10. K doručeným odvolaniam sa žiadna zo strán písomne nevyjadrila. 11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 201 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa / pripúšťal (§ 201 a § 202 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1, § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. f), § 221 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) v čase podania odvolaní účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. f), písm. g), písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV., odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II., II., IV. vecne správny a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), že odvolanie žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku). 13. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012, zmenka č. 207200493 zo dňa 29.6.2012, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.6.2012 sú neplatné, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 je bezúročná a bez poplatkov, uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť jej sumu 141 eur. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 a zmenky č. 207200493 zo dňa 29.6.2012, v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 49 eur zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.6.2012, nárok na zaplatenie sumy 92 eur a nárok na určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207200493 zo dňa 29.6.2012 je bezúročná a bez poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolaní strán je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil nároky žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na zaplatenie sumy 92 eur a na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a či súd prvej inštancie správne a zákonne vyrubil žalovanej súdny poplatok zo žaloby. 14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 92 eur a určenia, že zmluva o úvere je bez poplatkov a bez úrokov, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo výrokoch II., III., IV.. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni, ani žalovanej. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v rozsudku napadnutom odvolaniami vo výrokoch II., III., IV. sa potom žiada dodať už len nasledovné: 15. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaniami vo výrokoch II., III., IV. konštatoval, že požiadavku žalobkyne na určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatku ako nedôvodnú zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom vychádzal zo zásady, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje záujem na určovacej žalobe. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasila a v odvolaní poukazovala na to, že žalobu v časti určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, spolu s časťou žaloby na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať s prihliadnutím na okolnosti ako celok. 16. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie. 17. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku) sa pritom zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, z čoho treba a contrario (opakom) vyvodiť, že prípadnej neplatnosti právnych úkonov (v príslušnom ustanovení základného predpisu procesného práva priamo neuvedenej) sa možno domáhať spravidla len výnimočne, a to len vtedy, keď je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď prezumovaný (predpokladaný), alebo ak potreba žaloby práve o neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu. V prípadoch žalôb o neplatnosť právnych úkonov predpokladaných priamo hmotným právom totiž následok spočívajúci v nástupe nevyvrátiteľnej domnienky platnosti úkonu (obvykle po márnom uplynutí určitej premlčacej alebo dokonca i prekluzívnej, teda prepadnej lehoty) možno odvrátiť len uplatnením požiadavky uvedenej v zákone; to však neplatí u právnych úkonov majúcich byť postihnutých akýmkoľvek dôvodom tzv. absolútnej neplatnosti, teda tej, na ktorú je súd povinný prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti. 18. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aktuálne podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobkyne, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala / vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, pokiaľ priamo ani nepredpokladá žaloby o neplatnosť právnych úkonov. 19. Žalobkyňa nepresvedčila odvolací súd (a pred ním ani súd prvej inštancie), že naozaj má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Ak sa totiž požaduje takéto určenie výrokom rozsudku už v žalobe, v takom prípade žalobkyňa je tá, kto musí preukázať, na čo jej žaloba v takejto časti je, t. j. na čo jej môže poslúžiť určenie, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. To sa žalobkyni nielenže nepodarilo, ale podľa názoru odvolacieho súdu ani podariť nemohlo. Zo samotnej výrokovej i textovej časti žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa sa v dôsledku toho, že zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov, domáha aj vrátenia, resp. zaplatenia, bezdôvodného obohatenia. Práve preto tu odvolací súd nevidí žiaden reálny právny dôvod, pre ktorý by určenie, že zmluva o úvere je bez poplatkov a bez úrokov, žalobkyni mohlo akokoľvek pomôcť. Týmto nemôže byť ani potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia žalobkyne, či jej právnej neistoty, pretože je tu najmä príliš veľký časový odstup medzi uzavretím zmluvy o úvere a podaním žaloby zvlášť za situácie, keď sama žalobkyňa tvrdí, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy o úvere bol už v celom rozsahu splatený (dokonca plnila i naviac), čím malo dôjsť k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov z tejto zmluvy o úvere splnením. Vo vzťahu k zmluve o úvere tak nemôže byť žalobkyňa v neistote, aký je jej dlh, pretože ho podľa jej tvrdenia celý splnila, má vedomosť i o tom, koľko naviac plnila, preto nemôže mať naliehavý právny záujme na určení, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti požiadavky na určenie, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. 20. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie zmätočne odôvodnil svoj rozsudok, keďže na strane 6 v druhom odstavci uvádza žalobcu ako dodávateľa a na strane 8 v druhom odstavci uvádza, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keďže z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že chyby, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sú len chyby v písaní spočívajúce v nesprávnom procesnom označení osoby poskytnuvšej úver (žalovaná ako dodávateľ) a osoby povinnej zaplatiť poskytnutý úver (žalobkyňa ako spotrebiteľ). Toto pochybenie však nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý dôvod zamietnutia žaloby v časti o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, obsahuje stručne, jasne a výstižne vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Navyše aj z obsahu odvolania žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa sama pochopila, z akých dôvodov súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a žalobu z časti zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že práve opísanou vadou nebol postihnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorý obsahuje vzájomne koherentne skutkové zistenia súdu, jeho odôvodnenie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie je logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 21. Žalovaná v odvolaní namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatný dokument umožňujúci veriteľovi zabezpečiť pohľadávku majúcu spotrebiteľský charakter, je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, spĺňa zákonné náležitosti. Uvedené odvolacie námietky žalovanej sú úplne irelevantné z hľadiska dôvodov neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedených v rozsudku napadnutom odvolaniami vo výrokoch II., III., IV., pretože v dôvodoch rozsudku napadnutého odvolaniami vo výrokoch II., III., IV. sa takéto závery nenachádzajú. Tieto odvolacie námietky uvádzané žalovanou nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezaložil na týchto záveroch. 22. Súd prvej inštancie žalobe v časti o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), nakoľko žalobkyňa bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať, pričom sa jedná o formulárovú zmluvu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ je nútený počas jej platnosti strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly. Žalovaná v odvolaní namietala, že sa nejedná o formulárovú zmluvu, dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, keď žalobkyňa mala možnosť ju individuálne dohodnúť a svojim pričinením sa podujala k jej podpisu, k ovplyvneniu obsahu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má aj zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie aj bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvné podmienky majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť totiž žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy a ak v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou aj dohoda o zrážkach zo mzdy, podpísaním ktorej bolo podmienené poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru, správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ sa zaoberal tým, či takýto postup žalovanej je súladným s dobrými mravmi a či je teda dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovanej mohlo dostať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej úverovej podmienky, v konkrétnom prípade platným právnym úkonom. Posúdenie každého nároku je totiž vecou individuálnych skutkových zistení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami je dohodou, na základe ktorej žalobkyňa ako spotrebiteľ bola by nútená strpieť vykonávanie zrážok zo svojej mzdy na úhradu pohľadávky žalovanej bez súdnej kontroly. Nepochybne je možné uzavrieť, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy sa moc nad majetkom žalovanej koncentruje v rukách veriteľa. Výška pohľadávky môže síce vyplývať zo zmluvy o úvere, ale takto kvantifikovaná výška pohľadávky môže vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými. Odvolací súd nemá ani žiadne výhrady voči konštatovaniu súdu prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súd prvej inštancie označil ako formulárovú zmluvu. Z jej obsahu je zrejmé, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorej znenie mala žalovaná vopred pripravené. Navyše žalovaná v konaní ani nepreukázala, že by bola žalobkyňa osobitne oboznámená s obsahom tohto zabezpečovacieho inštitútu a poučená o jeho následkoch. Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa vyrieši podstatná sporná otázka, či je žalobkyňa povinná uhrádzať žalovanej svoj dlh prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu alebo nie a zároveň sa rozhodnutím súdu odstránia pochybnosti o platnosti, či neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu. 23. Ďalším odvolacím argumentom žalovanej bolo, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so Smernicou Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „ smernica“) tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernici z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej úžitku. Žalovaná v tomto smere neuviedla žiadne relevantné protiargumenty, keďže v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobkyne. Vychádzajúc z komplexnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nekalú, postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 24. Žalovaná poukazovala na to, že právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok. K tomuto odvolaciemu argumentu odvolací súd uvádza, že právny predpis však neustanovuje zákonný limit pre celkovú výšku zrážok zo mzdy, čo by mohlo viesť k opakovaným zrážkam zo mzdy na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ ďalej žalovaná dôvodila, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa dohody o zrážkach zo mzdy a v prípade, že by platiteľ zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, musel by veriteľ bezdôvodné obohatenie vrátiť, je aj táto odvolacia argumentácia nenáležitá. V oboch prípadoch by bol dlžník totiž nútený domáhať sa ochrany svojich porušených práv súdnou cestou, kým v prípade vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odstráni prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy takpovediac raz a navždy. 25. V súvislosti s vyššie uvedeným je napokon aj neopodstatnená odvolacia argumentácia žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujem. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že žalovaná túto dohodu o zrážkach zo mzdy už v minulosti uplatnila u platiteľa mzdy žalobkyne (viď i obsah pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 19C/18/2015). Žalobkyňa považuje túto dohodu za neplatnú, naopak žalovaná za plne v súlade s právom. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného pravomocného orgánu o povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemá žalobkyňa inú možnosť, ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom civilnom sporovom konaní, ktoré vyvolá svojou žalobou na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom určení nebráni žalovanej nič, aby naďalej požadovala od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom pri požadovanom určení sa odstráni spornosť medzi stranami o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ako spotrebiteľ v pozícii slabšej zmluvnej strany má preto naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil protiprávny stav spočívajúci v uskutočňovaní zrážok zo mzdy žalobkyne, majúci základ v dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami, na podklade ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovanej mohlo dostať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej úverovej podmienky. 26. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 92 eur. Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Aj tu sa odvolací súd zhoduje so skutkovými závermi a právnym záverom súdu prvej inštancie. Úver poskytnutý žalovanou žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čím tento zákon spája práve následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa je tak povinná vrátiť žalovanej len sumu istiny čerpaného úveru, nič viac. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanej aj nad rozsah istiny čerpaného úveru, sú tieto peňažné prostriedky bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaná získala na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto ich musí vydať (§ 456 Občianskeho zákonníka). 27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil. 28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol tiež dopĺňací rozsudok napadnutý odvolaním žalobkyne, ktorým súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal pri rozhodovaní o trovách konania s trovami v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 19C/18/2015 a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Z obsahu spisu v súdenom spore i z obsahu spisu tamojšieho súdu sp. zn. 19C/81/2015 vyplynulo, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na tamojšom súde pod spisovou značkou 19C/81/2015 vo veci zhodných strán ako v súdenom spore domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8207200493 zo dňa 29.6.2012. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením č. k. 19C/18/2015-11 zo dňa 10.2.2015 (prvý výrok) a zároveň mimo iného uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh vo veci samej (druhý výrok). Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie uznesením č. k. 23Co/380/2015-29 zo dňa 22.6.2015 potvrdil. Žalobkyňa dňa 31.7.2015 podala v prejednávanej veci žalobu vo veci samej. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach predbežných opatrení bolo aj to, že možnosť rozhodovania o trovách konania v samostatnom konaní o predbežnom opatrení tu bola len v štádiu odvolacieho konania a to iba v prípadoch zamietnutia návrhu až odvolacím súdom (teda pri zmene uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu aspoň čiastočne vyhovené) alebo pri zastavení konania po skoršom vyhovení návrhu. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom bolo vyhovené návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 142 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o predbežnom opatrení z dôvodu, že nešlo o konečné rozhodnutie vo veci samej a o náhrade trov predbežného opatrenia sa rozhodovalo až pri rozhodovaní vo veci samej, keďže podľa ustanovenia § 145 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorému súd prizná (rozumej v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej) náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Práve to bol dôvod, pre ktorý aj o nároku na náhradu trov konania predbežného opatrenia v prejednávanej veci sa malo rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie vo veci samej o nároku na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Povinnosť rozhodnúť o náhrade trov predbežného opatrenia predchádzajúcemu konaniu vo veci samej o nároku na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy tak stíhala súd prvej inštancie v prejednávanej veci, ktorá je vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 19C/18/2015 konaním vo veci samej. Týmto spôsobom ale súd prvej inštancie nepostupoval, keď v napadnutom dopĺňacom rozsudku nerozhodol o trovách konania vzniknutých v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/18/2015 ale len o trovách konania vzniknutých v súdenom spore. Preto je potrebné dať za pravdu odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie nevysporiadal s náhradou trov konania predbežného opatrenia. 29. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo považoval žalobu za celok 500 % s piatimi samostatnými požiadavkami a prečo nie ako jeden. Túto odvolaciu námietku žalobkyne vyhodnotil odvolací súd za dôvodnú, keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom dopĺňacom rozsudku obmedzil len na konštatovanie čiastkového celkového úspechu žalovanej vo výške 170 % aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom každú požiadavku žalobkyne v zmysle žaloby posúdil podľa úspechu s tým, že sa jednalo o päť samostatných požiadaviek. 30. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnutia súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. (aktuálne podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní). 31. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. (aktuálne podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane) 32. Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania súd vychádza zo zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady za zavinenie. Kritérium na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorí závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému petitu. Ak priebežne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, správne postupoval súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatneným nárokom na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na určenie neplatnosti zmenky a o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 49 eur podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. 33. Pri rozhodovaní o nárokoch so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne, podľa toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by mohla byť tá ktorá strana úspešná a v ktorom zase nie. Trovy konania preto treba oddeliť a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému nároku zvlášť. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, nie je vylúčené, že povinnosti na náhradu trov konania sa určujú aj osobitne tak, že žalovaná môže byť zaviazaná k náhrade trov konania žalobkyni a žalobkyňa k náhrade trov konania žalovanej. Treba zdôrazniť, že súd nemôže nikdy kompenzovať obe vzájomné pohľadávky na týchto trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť strany na základe dohody alebo jednostranného úkonu podľa hmotnoprávnych predpisov. Rovnaký právny názor už bol vyslovený Najvyšším súdom vo veci 3Cz/13/1969 z 24.6.1969, zverejnenom pod R-28/1970. 34. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2011 z 11.10.2012). 35. Súd prvej inštancie, ktorý aplikoval na danú vec ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepostupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne, preto dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná, resp. konanie bolo v časti zastavené, a čiastočne sa zamietla tak, že i úspech a neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by inak mohol byť samostatne uplatniteľný. Takýto prístup mal byť vyjadrený aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v súdenom spore sa má pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať pri každom uplatnenom nároku samostatne. Aktuálne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie upravená v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku (pôvodne § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku (pôvodne § 142 Občianskeho súdneho poriadku). Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami navzájom. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na určenie neplatnosti zmenky niet pochybností, že za stranu, ktorá zavinila zastavenie konania, možno považovať žalobkyňu, keď žalobu o týchto nárokoch vzala bez uvedenia dôvodu späť. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov, nesú zodpovednosť za výsledok sporu strany, a preto má žalobkyňa, ktorá zvíťazila v spore o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nárok na to, aby jej boli vynaložené trovy konania nahradené žalovanou a žalovaná ako víťazná strana v spore o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, má nárok na náhradu trov konania od porazenej žalobkyne. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 141 eur dochádza ku kumulácii oboch vyššie uvedených zásad, keďže zastavenie konania o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 49 eur zavinila žalobkyňa, t. j. v tomto rozsahu nemala úspech vo veci, a v časti požiadavky na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 92 eur bola žalobkyňa úspešná. Žalobkyňa žalobou žiadala o zaplatenie bezdôvodného obohatenia celkom v sume 141 eur a úspešná bol v časti jej požiadavky o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 92 eur. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne o nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 141 eur v rozsahu 65 % (92 eur : 141 eur x 100) a hrubý úspech žalovanej o nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 141 eur v rozsahu 35 % (100 % - 65 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalobkyne o tomto nároku v rozsahu 30 % (65 % - 35 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov konania práve takýmto percentom. 37. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v plnom rozsahu, o určenie neplatnosti zmenky v plnom rozsahu, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov, v plnom rozsahu a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v plnom rozsahu a o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 30 %. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu ku každému samostatne uplatnenému nároku rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci s tým, že v rámci rozhodovania o náhrade trov konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vysporiada aj s uplatneným nárokom na náhradu trov predbežného opatrenia. 38. Nakoniec je potrebné uviesť, že odvolací súd považuje za správne aj uznesenie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Žalovaná v odvolaní namietala, že nemožno akceptovať názor, v zmysle ktorého oslobodenie od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch sa bez ďalšieho vzťahuje aj na poplatníka uplatňujúce právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia a nie je jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa uplatňovala ochranu práva zo spotrebiteľskej zmluvy. 39. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 40. Spotrebiteľom sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V rámci konkrétneho vzťahu je vždy slabšou zmluvnou stranou, ktorá vopred pripravený návrh zmluvy nemôže ovplyvniť. V zmysle citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľskou zmluvou (nazývanou tiež ako typová, alebo adhézna zmluva), je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia so spotrebiteľmi. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu, resp. brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah zmluvy, ktorá súčasne stanovuje aj podmienky jej realizácie. Zo znenia poznámky 4aa) k § 4 ods. 2 písm. za) poplatkového zákona je zrejmé, že tento uvádza len príkladmy, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok („Napríklad...“). Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čo však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov, vrátane základného kódexu civilného práva, a to Občianskeho zákonníka (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.6.2013). 41. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom uznesení, že nárok na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorých sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa ako dlžník zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v nadväznosti na to i z dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) má postavenie spotrebiteľa, v dôsledku ktorej skutočnosti sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkoch podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. K uvedenému považuje odvolací súd ešte za potrebné uviesť, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa s postavením žalobkyne ako spotrebiteľa v nadväznosti na nároky ňou uplatnené vysporiadal správne. 42. Pre aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je okrem iného nevyhnutná existencia meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej (arg. „...a súd jeho návrhu vyhovel...“), inak totiž nie je možné určiť ani základ súdneho poplatku (arg. „...zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca...“). Žalovanej tak vzniká povinnosť zaplatiť poplatok alebo jeho pomernú časť podľa výsledku konania, pričom výsledok konania, teda meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej, je základom pre výpočet súdneho poplatku. V prejednávanej veci skončilo konanie mimo iného meritórnym rozhodnutím súdu o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 92 eur, v ktorej časti žaloby bola žalobkyňa úspešná. Na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 92 eur tak boli splnené všetky zákonné podmienky, keďže súd prvej inštancie žalobe v uvedených častiach vyhovel, žalobkyňa je od súdneho poplatku oslobodená a žalovaná nebola od platenia súdneho poplatku oslobodená, a preto poplatková povinnosť v uvedenom rozsahu rozsudku vo veci samej prešla na žalovanú. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď určil výšku poplatku podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z ceny, t. j. zo sumy 92 eur (6 %, najmenej 16,50 eur) a podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov z predmetu konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi, t. j. zo žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (99,50 eur). 43. Ďalej žalovaná v odvolaní proti uzneseniu namietala, že napadnuté uznesenie vykazuje nedostatky z dôvodu jeho neurčitosti a nepreskúmateľnosti. S týmto tvrdením žalovanej nemožno súhlasiť. Je potrebné vychádzať z obsahu napadnutého uznesenia. Odôvodnenie uznesenia je obsiahnuté v texte uznesenia, pričom nie je vadou, že text nie je svojou formou rozčlenený tak, že odôvodnenie sa nachádza v samostatnej časti pod nadpisom „Odôvodnenie“. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje odôvodnenie, ktoré je primerané účelu, pre ktorý bolo vydané. Obsahom odôvodnenia je konštatovanie, že sa jedná o súdny poplatok za návrh (zo žaloby), sú uvedené položky Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorých sa súdne poplatky vyrubujú a odkaz na aplikované zákonné ustanovenie. Odôvodnenie musí byť prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, tak zo strany strán sporu ako aj zo strany súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Je nepochybné, že tento účel napadnuté uznesenie spĺňa, pretože žalovanej musí byť zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané, sama žalovaná tento dôvod v odvolaní identifikovala. Navyše rozhodujúcou je elementárna správnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii poplatkovej povinnosti žalovanej a o jej výške. Napadnutému uzneseniu totiž z tohto uhla pohľadu nešlo nič vytknúť a dôvody pre uloženie žalovanej poplatkovej povinnosti za žalobu oslobodenej žalobkyne boli použiteľnými i na vlastné odvolanie. Napadnuté uznesenie nemá vady, ktoré by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť. 44. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou odvolateľa podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 45. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne a žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy v plnom rozsahu, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 92 eur v plnom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o určenie, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci. 47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).